Mám nechať 2,5 ročné dvojičky same doma so súrodencami?
Ahojte maminky, mám 2,5 ročné dvojičky. So synom musíme ísť na vyšetrenie do Prahy a tak nemám kde nechať moje dve malé. Syn má skoro 14 a dcérka 12 odchádzame ráno a vrátime sa na večer. Deti vravia že to zvládnu. K babkám a dedkom ich dať nemôžeme keďže nebývajú v BA. Postarať o ne by zvládli len sa bojím ako to bude s poobedňajším spánkom a s jedením. Cudzích ľudí sa boja a vystrájajú pri nich takže opatrovateľku by som vylúčila.
@worker_falcon - no ja som to pochopila tak, že niekto napr. na 5 - 10 minút odbehne. A čo sa môže stať? No úplne hocičo 😀 5 minút pre batoľa je niekedy ako večnosť. Také dieťa dokáže za 5 minút kadečo, nemusí ísť vôbec o nože pohodené. Stačí, napr. keď sii prisunie stoličku k oknu, pod ktorým je radiátor, vylezie na ňu a zabudne, že je na stoličke a zletí dole tak, že si hlavu rozbije na radiátore (takéto štveranie momentálne top zábava môjho 1,5-ročného syna) - na toto nepotrebuje napr. ani 5 minút. Na WC idem sama, ale počujem, čo sa robí vedľa, ak začujem dačo podozrivé, tsom schopná zasiahnuť (od susedov asi ťažko).
Alebo napr. stačí, že odbehneš ku susedom a keď sa vrátič, zistíš, že máš rozbitý televízor, lebo super zábava, chytiť nejakú hračku a búchať do obrazovky (to by bol napr. ten lepší prípad) - keď som tam, dokážem zabrániť, zobrať, vysvetliť, ale od susedov ťažko.
Ako sa stane, že 3-ročná dvojička si položí ruku na rozpálenú žehličku? (známym sa stalo, a to boli doma, maminka sa otočila na 10 sekúnd) Už chápeš, prečo by som od takého dieťaťa neodbehla ku susede po cukor na 5 minút bez toho, aby som na tie deti videla?
@katrinka8 na taketo reci ja poviem len jedine- bujna fantazia 😀 prepac.....detom treba vysvetlovat, rozpravat sa s nimi. Mne moje dvojicky pribuchli dvere pred nosom, ja na dvore oni dnu, na klucku nedociahnu......kym som sa k nim dostala cez okno, preslo niekolko minut.....a co robili?? Sedeli na koberci, hrali sa a pekne na mna cakali.....lebo vedia, ze mama vzdy pride a vedia, ze ked su same, maju jeden na druheho davat pozor, lebo je to brat 🙂 a tu plati- kazde dieta je ine, zalezi od vychovy. Ked pred niektore postavis flasu s cajom alebo so saponatom, bez vahania sa napiju, moje deti prinesu pohar s cajom a spytaju sa, ci sa mozu napit. Nevravim, ze sa nikdy nic nemoze stat, ale tym ze som na vsetko sama, ucim deti opatrnosti, vysvetluj3m, rozpravam, ucim ich.a hlavne, venujem sa im.....
@gemini2 - v mnohom to absolútne nezávisí od výchovy, ale od povahy dieťaťa. Nie je to vôbec bujná fantázia, ale u nás reálne situácie (vyliezanie, zliezanie zo stoličky pri okne, obdobie búchania hračkami či predmetmi okolo seba a pod.), a deťom vysvetľujem, venujem sa im, hlavne teda, ako píšeš, a napriek tomu mali každé nejaké to svoje obdobie činností, ktoré sa im páčilo robiť napriek tomu, že to bolo buď nebezpečné alebo z toho bol neporiadok a pod. Dcérka hádzala zásadne na zem všetko jedlo, čo nechcela a nedojedla - mohla som si jazyk zodrať, že sa to nerobí, hocičo robiť, aj to ignorovať atď. - robila to. Prešlo to samé od seba po pár mesiacoch. Synček to nikdy nerobil, vždy čo nechce, podá nám. Dcérka nikdy nebúchala hračkami do nábytku, do TV, synček to robí - občas. Dcérka sa do okna nikdy nehrabala, synček by aj pol dňa v okne prestál, keby mohol. A môžeš si vysvetľovať koľko chceš - sú to proste také obdobia, všetko raz prejde, a príde zas niečo iné. Dcérka sa nevedela sama zahrať ani 10 minút - doteraz potrebuje spoločnosť. Synček sa prehrá sám aj 20 minút. Proste diametrálne odlišné povahy, iné veci ich bavia, inak sa správajú, inak reagujú. S výchovou to nemá nič spoločné, tú maj rovnakú. Ja takéto z môjho pohľadu somariny neriešim, snažím sa predchádzať tomu, aby dorobili niečo, čo by im alebo niekomu inému mohlo ublížiť či niečo poškodiť, pokiaľ ešte nie sú schopní vzhľadom na svoj vek sa tomu vystríhať sami. Lebo viem, že batoľaťu, čo má rok a pol môžeš aj 1000x povedať, a má krátku pamäť (vedecky dokázané to je, okrem iného), a potrebuje to 1000x vysvetliť, pripomenúť. A spoliehať sa na to, že pohcopilo, to by som neriskovala...
@gemini2 dva apol rocne deti som si mohla jazyk zodrat..zbytocne uplne zbytocne...len usmernit cvhodne cinnost...a museli byt najedene vyspate...vyk....e....a snad bolo dobre...a hlavne ze nehovorili takze kazdy problem sa riesil kusancami pestami...mohla som ja hlas nechat na nich...a nic...a neustale chodit prec a prechadzat sa...len mimo domu....
@annamarcon niekedy má problém dospelý zvládnuť krízovú situáciu a nie tak malé decká. Určite nie. Inak ste za nich aj zodpovední. Ak by sa nedajbože niečo stalo, máte na krku políciu a aj sociálku.
Nie,nikdy nevieš.....ani jedno nemá 18....
A nemas aspon nejaku kamosku kde by si ich mohla dat? najviac by som sa obavala co keby sa stal uraz (sme boli s muzom v kine ked mal syn skoro 3 roky a ako na certa si vtedy doma rozbil hlavu,bola s nim doma opatrpvatelka-ucitelka zo skolky takze presne vedela co treba robit), toto by na 14 a 12 rocnr dieta mohlo obyt privela. Ine je keby si bola v praci, ze ked zavolaju mozes prist domov ale ine ked budete az v prahe.
Ak nemas fakt inu moznost tak vezmi dvojicky so sebou, v prahe ich jeden rodic vezme na ihrisko, druhy bude riesit vysetrenia so syncekom a prespia ti v aute.
My byvame mimo sr a chodievame aj autom domov a to je min 10h cesty a maly to zvlada super, hlavne treba mat dvd prehravac 🙂)
Drzim palce
@celasapremenim ja som ziadnu konkretnu statistiku neuvadzala, len som tym chcela povedat, ze nehody sa mozu stat aj ked su doma rodicia, dokonca obaja.
Ja nepatrim k ludom, ktori su zo vsetkeho oplaseni, aj z toho prenasat istu zodpovednost na surodencov, pokial uz su na to vyzreti. Kedy sa potom maju ucit niest nejaku zodpovednost, ked im ju rodicia nedaju? V tomto som dost racionalna, hoci si mozno myslis opak 😅
Ale v pohode beriem, ze kazdy moze mat na to iny pohlad a nemam potrebu si ho kvoli tomu nemiestne doberat 😉
@urbanovapatricia no a?? akoze dnom ked.dieta dovrsi osemnast sa z neho nahle stane samostatny zodpovedny clovek? omyl moja zlata..k samostatnosto a zodpovednosti teeba deti viezt
@luciferkax Tak som to nemyslela,tá maminka si myslí,že jej deti sú už asi samostatné a zodpovedné,preto by tie mladšie zverila tým starším.Ale v prípade ,že by sa niečo stalo ,by bola zodpovedná aj tak za všetky ona s manželom.Je lepšie sa zariadiť v takýchto prípadoch tak,že sa spoľahne sama na seba a nejakých dospelých.Tieto fora sú na to,aby každý vyjadril svoj názor a navzájom si poradili a pochopili sa ,nie sa napádali a hneď sa oslovovali" moja zlatá".Je len a len na mamičke,ktorá prosí o radu,čo si z toho vyberie....
@urbanovapatricia tak ale myslim ze sotycma raaata s t a vie o tom ze "pravna zodpovednost" je len na rodicoch
@annamarcon deti si majú užiť detstvo nie hodiť na ne starosti vaše..tiež raz budú mať svoje deti..nerobila by som to urcite
@snehovavlocka - ale za dieťa je za každých okolností zodpovedný len a len rodič. Žiadne dieťa nie je zodpovedné za svojho súrodenca - ani byť nemá. Môže pomôcť, to áno, ale nemôže byť zodpovedné za toho mladšieho. Ani právne to tak nefunguje, a tak je to správne. Ty ako rodič sa môžeš nahnevať, že Ťa ten starší napr. neposlúchol a nedal pozor na mladšieho tak, ako si si to Ty predstavovala, ale v podstate je to Tvoj problém a Tvoja chyba, lebo Ty si zodpovedná aj za staršieho, aj za mladšieho. Priznávam sa, ja si tiež napr. niekedy takto prvotne nahnevám, keď staršiu napr. poprosím, aby strážila mladšieho, kým niečo urobím vi nej izbe, a keď on dačo vyleje, zhodí, alebo čokoľvek... ale zahryznem si do jazyka a poviem si, že prečo by ona mohla za to, že ja som si nedala pozor a nedohliadla lepšie. Hnevám sa ozaj len vtedy, ak mu náhodou úmyselne ona berie hračky alebo ho inak provokuje, keď ju prosím, aby sa s ním pohrala. Ale nemôžem sa na ňu hnevať za to, že on dačo robí, čo by nemal, napr. Je to proste môj problém.
Tiež som ich včera nechala samých v obchode pri detskom stole s pastelkami a hračkami. Odbehla som ku pokladni, resp. za pokladňu, videla som na nich. Predavačka mi navyše sľúbila, že mi ich prihliadne, kým si vyberiem, čo mi treba. Ale poviem Ti, stískalo mi veru, že ktovie, čo tomu menšiemu napadne a ujde z obchodu, keď niekto pôjde dnu (dvere na fotobunku) a staršia chytí paniku alebo si to ani nevšimne... Našťastie sa pekne hrali (videla som celý čas na ich, ale tiež som nemohla furt na nich pozerať, keďže som potrebovala nakúpiť) a stihla som to.
Deti sa neučia zodpovednosti tým, že na nich hodím bremeno starostlivosti o mladšieho súrodenca. Ani si ako rodič predsa nemôžem dovoliť prenechať svoju zodpovednosť za ich bezpečnosť a starostlivosť na staršieho.