Mám zúrivé 16 mesačné dieťa. Ako sa mám správať?
Kto má skúsenosti so zúrivosťou detí? Mám 16 mes. chlapčeka , ktorý máva časté záchvaty zlosti. Je pravda, že je veľmi živý, ale keď niečo chce tak si to vynucuje takým svojským spôsobom.Pri ničom nevydrží dlho, stále chodí od jedného k druhému. A aj keď mu chcem po dobrom vyhovieť, tak to niekedy skončí k veľkým krikom. Búcha si hlavu o zem, zúrivo kričí, plače, vlastne vrieska a nie je nič čím by som ho zaujala. Vtedy ho nechám tak, ale o chvíľu chce robiť zase niečo čo nemôže a sme tam kde vždy. Je fakt, že mu idú zúbky, tak je to možno aj z toho. Kto má s tým skúsenosti napíšte mi, lebo niekedy na neho už aj nakričím, keď je toho veľa...
@dobromila momentalne ma najviac zaujala kapitola o placi a zameriavani pozornosti na nieco ine 🙂 dakujem este raz 🙂
@svetlusska mne sa najviac páči S - separate oddelenie od chovania dieťaťa a od jeho emócií a V - validate uznanie pocitov a potrieb dieťaťa. toto u nás funguje v 99% prípadov 😉
@rienok jjj tiez som to citala a budem sa snazit to nejako aplikovat...dufam ze sa to podari tak aby bol spokojny maly ale aj ja...🙂
@syla Bohuzial to nie je take jednoduche, zadelovat si pracu prese podla svojich potrieb ako zamestnanec (nie napr. podnikatel) si nemozem dovolit, resp nemam ako. Ale ta unava rano je zodpovedna za vacsinu problemov. Lenze chcem byt so synom co najviac, tak neviem, rozmyslam o nejakom prehodnoteni... uvidime...
@ivetkab. Obdivujem tvoju trpezlivost, paci sa mi taky pristup a sama ho chcem aplikovat, ale clovek musi byt dosledny v tom, co robi, najviac ma trapia tie moje stracania nervov, ked mu 10x poviem pekne a 11-ty krat uz mi prasknu nervy a vycapem mu plienku 😢 Snazim sa zvladat vsetko na jednotku, lenze praca je oproti vychove dietata uplna brnkacka, mozno skusim nejake Bachove esencie ci ako sa to vola 😀
@ivetoy Vies co ja toto nedavam, ja som skor za vysvetlovanie nez tvrdsi . Skusila som to asi 3x v zivote a syn sa dostal do takej vyvrtky, ze bol uple na pokraji totalnej hysterie a ledva som ho potom ukludnila, on sa nedokaze vyzurit a ukludnit sam, mozno to ide pri vacsom dietati, neviem. Ja som doteraz aplikovala vztahovu vychovu a ignoracia, keby aj niekde pripadne bola na mieste, mi nikdy nevysla ☹
@veriiii Ano, toto sa prave snazim robit, len o siestej rano mi to vacsinou absolutne nejde, to je ten problem. Druha polka dna, ked uz dokazem znova normalne fungovat, je velmi slusna a mam dost trpezlivosti, ale rana su kriticke a najviac ma desi a vytaca, ze maly sa niekedy (nie kazdy den, ale dost caso) uz budi uhundrany a uzureny 😖
@majushka Jezisi no to musela byt nadhera, to kusnutie! Maly zas vcera muzovi strcil prsty do nosa a tak ho stisol alebo poskrabal alebo ako to pomenovat, ze muzovi z nosa prudom tiekla krv.... mama nestihla vcas ostrihat nechty 😅 Ja som citliva na fyzicke ''utoky'' dorazne od neho ziadam aby ma nekopal, neplieskal a podobne, taktiez nasho psa, toto je taka moja hranica, mantinel, za ktory ho nechcem pustit, velmi mi to prekaza. To uz nech sa radsej pleskne o zem 😀
@barbade ja som si ju stiahla cez net, a ulozto 🙂 a presla som uz aj par stran a naozaj je fajn 🙂 len to bude vcelku zaujimave aplikovat...
@barbade No nie celkom ignorovat...ale povedat preco to nefunguje,skusit inu alternativu a ziaden krik...a nenatahovat sa s nim velmi....lebo to veci iba zhorsuje si myslim....mne to fungoalo na mojej sesternici chlapcovi(bol taky trosku vzdorovity aj kopal do hraciek a tak,a uplne sa zmenil) a bol mi cudzi a teraz pekne fungujeme s dcerkou...nemame ziadne zurive akcne dni nikdy!...lebo i ked sa jej nieco nepaci a zacina v poslednej dobe jemne vzdorovat, ja nepopustim,dam jej podobny navrh...nepaci sa jej,poplace este trosku a hned ju prejde a hrame sa dalej,...alebo vymyslim hned iny plan a zabudne na to co chcela...nic nie je v hrubosti... 🙂
@ivetoy To ti verim, ale treba mat na pamati aj to, ze kazde dieta je ine. Maly zdedil povahu po mne takze s nim bude este velmi vela srandy. Asi sa porozpravam s nejakym psychologom, ktory konkretne zhodnoti nase pomery a situaciu a poradi, ako je najlepsie k nemu pristupovat, aby nemusel bojovat s vybusnou povahou az do dospelosti, ako som musela (musim) ja, ale aby sa naucil mat emocie pod kontrolou skor (u takehoto drobca to este potrva, ale nech je to na dobrej ceste). Tak uvidime....
Moja sestra mi odporucala knihu Magicka metoda, kt.je prave o zvladani podobnych situacii. Momentalne robi v skolke v Norsku a tam to praktizuju a veru to zabera. Je to nieco v principe 3x a dost. Ze dieta, ked je v amoku alebo robi zle, treba ho niekde posadit, prerusit cinnost, co robil na nejaky cas. Je to odstupnovane podla veku -tie pauzy. Vraj to zabera. Dieta sa ukludni a potom je dobre a ked nie, tak zase. Vraj malym detom nezabera vysvetlovat, oni tomu nerozumeju. To ma z nejakeho psychologickeho kurzu. Ze je v nas rodicoch, ze mu musime vysvetlit, co spravil zle a preco to spravil a ze taky byt nemoze, ale deti tomu nerozumeju. Uz starsim detom ano, ale malym vraj nie. Skor prerusit cinnost a nchat ho ukludnit sa. Ale tu knihu som este necitala.
Ja mam 7,5mes dieta a zacal vnimat, ked vravim nono a zdvihnem ukazovak, ked zacne zurit pri rannom obliekani, tak vtedy prestane. Niekedy musi byt viackrat povedane nono, ale prestane. Ale okrem nono aj rozpravam 😀.
Raz som citala knihu Surodenecka rivalita a tam boli rady, ze mas dat dietatu najavo, ze mu rozumies, ze sa hneva, ze ho asi nico trapia podobne. Zo zaciatku mi bolo nevolno z toho - americkeho - stylu vychovy, ale ked som sa zacitala do nej, uz som si na to zvykla a neprislo mi to take psycho. Mozno by to zabralo... Uistit dieta, ze mu rozumieme, preco sa hneva, co ho nahnevalo. Uvidime, aky bude nas a co bude zaberat. 🙂 Drzim palce!
@borisvolcko
Ahojte, mám dve deti dcéra 8 rokov a syn 2,5 roka. Sú úplne rozdielni. Tak napr. dcéra bola poslušná čo sa týka utekania, dávania si pozor na seba, čiže nerobila "neplechu" ale zato bola a aj je a aj bude veľmi tvrdohlavá. Keď bola malinká, vysvetľovanie nepomáhalo, ignorácia nepomáhala, tresty (napr. zobrať obľúbenú hračku) nepomáhalo, ale ak som mala pocit že niečo prešvihla dostala výchovnú na zadok a vtedy akokeby to pochopila že to už je moc. Proste to obdobie vzdoru sme museli pretrpieť. Teraz je to tak, že ak mám pocit že niečo nefunguje ako má, tak jej vysvetlím, čo robí nesprávne a čo očakávam že urobí prípadne mi povie po nejakom prehrešku, doslova jej vkladám vety do úst. No a začína to prinášať ovocie 🙂. Takže sumár trpezlivosť, pretrpieť to pár výchovných na zadoček a potom za ručičku krok po kroku vysvetľovať čo od nej očakávam ak príde ten správny vek. Ona je ale veľmi citlivé dieťa hlavne voči sebe ale nie voči okoliu, takže jej tiež často vysvetľuje ako to vnímajú ostatní a ako sa cítia. No a syn tak ten je riadne kvítko - bitkár, tvrdohlavý, vzdor je v plnom prúde a znova trpezlivosť a keď treba pár výchovných na zadoček. Ale mám zásadu ak riešim to že nemôže ubližovať iným deťom nikdy ho za to netrestám výchovnou po zadočku - skôr odchod domov, odloženie obľúbenej hračky, separácia od detí a tak. Ale oproti dcére je veľmi vnímavý voči mojim pocitom a potrebám, ak je tá správna chvíľa vie sa úprimne ospravedlniť a použiť tie správne slová ľútosti. Takže on oveľa lepšie už v útlom veku reaguje na pocity iných než staršia dcéra 🙂. Takže detičky dokážu byť tak odlišné až je to neuveriteľné že sú súrodenci 🙂 a ešte jedna vec mi napadla, dcéra má veľmi nízku hranicu pozornosti, takže ak jej niečo vysvetľujem musí to byť stručné, jasné a krátke, inak ma nevníma - skrátka vypína odposluch 🙂
pri takej zúrivosti mi pomáhalo silno si dieťatko pritúliť, ono spočiatku bojuje ale potom prejde do ľútosti a vtedy ho treba chlácholiť a v správnej chvíli ak už hnev ustupuje ho zaujať niečim, za pokus to stojí aj keď samozrejme každé dieťa je iné 🙂
@svetlusska prosím pošlite mi link na stiahnutie tejto knihy dakujem katka
my mame 17 mesiacov a je to jastericas neposlusna nervava a neviem co vsetko a ja som z nej uz na nervy komplet....mile slovo na nu neplati a ked skriknem co niekedy z musim to este horsie zacne vyvadzat a nervacit....v kociku nechce byt, v autosedacke neobsedi,v jedalenskej stolicke neobsedi ona by len chodila a chodila ale rychlo sa unavi a potom capne rovno na nos ako minule, skoro ma slak trafil ako spadla z nicoo nic, tak ju pri rechadzke drzime za ruku a to je u nej tiez nepripustne stale sa chce vyslobodit z ruky a behat sama a ked ju chytime naspät tak nervy jak stara zena, tak vrieska od nervov az sa trase...aj ked si ju nevsimam to robi,na nu fakt nic neplati
Jaaaj baby presne toto vsetko az na buchanie hlavy o zem pre ivame aj mu s dcerkou,ma 16 mes.vrirska,haf e da do zadu,krici no hruza,ja jej aj po riti dam ked uz je toho namna moc a neviem si rady,furt ju hresim,ale ako citam vsetko robim zle.no skusim to zmenit podla vasich rad, A tiez som si uz vypocula ze je rozmaznana a moc sebavedoma. Ona sa nerada tulka ,stiska,mojka to ma od malinka a kamaratkyn maly ju furt chce obymat a ona ma nervi a potom sa ohana rukami,krici. Dufam ze tp vsetko coskoro prejde.
my mame 22mes. a mame doma to iste okrem buachania hlavy o zem. chce vsetko co nemoze, solnicku cukornicku stat na linke, byt v okne proste tam kde nema byt chce byt. ked nie tak len pisti a vrieska a ked sme doma obaja neda sa snim vydrzat. ked muz odchadza len place ze chce ist s nim a teraz chce byt stale na rukach. ideme von chvilu sme na preliezkach a uz ma taha ze domov tato.aj vonku ide chvilu peso a potom sa pyta hned na ruky.
@ejkapod to ani moja. Žiadnu pusinku nedá ani nič. Dokonca ešte klame že ide dať pusinku a keď už sme blízko zdrapne ma za vlasy a ťahá koľko vladze. Ona sa ani normálne nebudi. Ona si zo spánku rovno sadne roztvori oči dokorán a s ospatym hlasom začne vykrikovať mnam, čajík a podobne. Ona je originál hyperaktívna
že ejkapod sa páči moj prispevok :D slečna/pani pozyvam vas stravit s nasou certicou jeden den :D :D :D
@borisvolcko vitaj v klube...mas uplne normalne dieta!!!! Blahozelam tes sa 😀 😀 😀 Ak chces nejake rady hod do gugla Obdobie vzdoru a najdes nejake triky, ale vela toho nie je... Deti v tomto veku nevedia spracovat emocie a takto sa to bezne prejavuje...Treba na to iba klud, nohy v teple, mile slovo a vela lasky 😅 🙂 😵
Ja si to teraz tiez prezivam....denne ma moja 20 mesacna dcera zachvat zurivosti...najcastejsie koli tomu ze ja idem cikat a ona teraz na normalny zachod nemoze....najhorsie je ze stale krici pisi pisi a ked sa optam ci ide alebo ju chcem posadit tak sa zacne branit a protestovat. Minule mi to spravila vonku, hodila sa na zem a poranila si oko a krk, skriabala seba, mna, kopala, kusala, trhala si vlasy...a to len vtedy zacal ten pravy cyrkus...zufala som sa s nou valala po chodniku len aby som ju udrzala, aby si nebuchla hlavu o beton. Nakoniec dosiel moj muz a ona zrazu prela na uplne kludnu a usmiatu slecnu....ja v soku som doma plakala a na druhy den som sa zobudila s krcami v bruchu ze s nou musim ist sama do jasiel.
A odvtedy sa to opakuje kazdy den...nezabera ignoracia, nezabera dohovaranie, ani odputanie pozornosti...je to peklo a neviem ako dalej.
V jaslickch je samozrejme milacikom uciteliek, lebo je mila dobra, usmiata a vzdy poslusne papa, cika a aj spinka...niekedy sa ich pytam ci naozaj hovoria o mojej dcere lebo doma je to uplny opak.
@dobromila dakujem za tip 🙂
Ahojte kočky, len by som sa vás chcela či tieto zúrivosti časom prešli a v akom veku asi? Lebo pozerám že téma je z roku 2012, tak už máte určite skúsenosti čo na to zaberá 🤣 ďakujem, momentálne mám doma takého šintra ako ste opisovali vy svoje deti 🙈😂
@ivettecka je to uplne normalne. Obdobie vzdoru, netreba to velmi prezivat. Spominam si ked moje deti (naraz) lestili podlahu v Tescu. Taka pani sa mi prihovorila, ze ci s nimi nic neurobim. Ja som jej povedala, ze nie ale ked chce moze ona skusit 😂😂😂 Proste som tam 45 min kludne stala a ako zacali tak skoncili. U nas najviac zaberalo pevne objatie a nepustit kym sa neukludnili...len treba vediet objat, aby neublizili tebe 😉
Ja by som sa chcela opýtať či má niekto skúsenosť so zúrivosťou už aj u malého bábätka?Pretože náš malý má len 9 mesiacov a strašne zúri,keď sa mu niečo nepáči a ja som to ešte nikdy nevidela u iných takýchto malých bábätiek,že by zúrili ako náš.A začalo to už v 6.mesiaci a mám pocit,že sa to len stupňuje,tak mám strach čo to bude neskôr,keď už teraz je takýto.Aj ľudia sa nad tým dosť pozastavujú,keď vidia tieto jeho prejavy.Iní počúvajú aké majú roztomilé bábätká a ja že akého mám nerváka ☹ On od zlosti zatne pästičky,celý sa napne,v sekunde neskutočne očervenie v tvári a doslova vrčí a to poriadne nahlas.Neviem či je to normálne už takto skoro a ako na to vlastne reagovať.Zatiaľ to robíme tak,že si to nevšímame,aby si uvedomil,že tým nič nedosiahne a že nám musí dať najavo nejako inak,keď sa mu niečo nepáči.Mala ste to niektorá takto?Je to normálne?
@svetlusska za málo. Myslím, že túto knihu by si mali prečítať všetky mamy - je úžasná, inšpiratívna a pravdivá.