Manžel dal 3-ročnej po zadku

@amonet no niektorí to zjavne nedokážu. Ja som dcére vždy vrátila, keď ma potiahla za vlasy, tak som ju potiahla späť, keď ma pohryzla, tak som ju pohryzla späť, samozrejme, nie tak silno ako ona mňa (ona mne reálne modrinu urobila). Odvtedy si 2x rozmyslí, či to urobí znovu. A keď sa ide zahnať, spýtam sa jej, či chce aj ona dostať, tak sa vždy zasekne a rozmýšľa a potom necapne. Jednoducho sa naučila, ze ako to boli ju, tak to boli aj nás a nemá robiť druhým to, čo nechce, aby bolo robené jej.

Máme tiež v rodine dieťa, s ktorým sa piplali v rukavičkách, ani len hlas naňho nikto zvýšiť nemohol. Z malého bol od dvoch rokov taký agresor, že mlátil ešte aj tehotnú mamu po bruchu. Nakoniec skončili u psychológa s ním, lebo si nevedia dať rady a ani v škôlke to s ním nezvládajú. Tak radšej usmerniť teraz, ako potom riešiť odborníkov a robiť si hanbu v škôlke.

@anonym_autor pochop, že on je rovnako rodič a má nejaké výchovné metódy. Keď dieťa dostane po zadku, nie je to ani bitka, ani týranie a mi ublizovanie preboha 🤦 snáď ho nemlati hlava nehlava. A je to vhodné riešenie, lebo tvoja výchova evidentne nestojí za nič, keď tvoje dieťa bije a kuše. To dieťa za to nemôže, ale keď tieto premotivovane rešpektujuce matere donesú takéto decko do škôlky a tam začne biť a hrýzt iné deti, ostatní rodičia a učiteľky sa môžu aj zblázniť.. ty riešiš na koníku, že muž dal dieťaťu po riti namiesto toho aby si riešila, že tvoje dieťa hádže veci a ubližuje.

@felycity ďakujem, že si to tak krásne a zrozumiteľne napísala 🙂 žiaľ, nie každý je na pochopenie tohto príspevku vninaví. Zároveň som rada, že je mnoho detí, ktoré sa vychovávajú v tomto duchu, aj keď v tejto diskusii prevláda opačný názor.
@anonym_autor ja som zažila veľakrát podobnú situáciu. Ja tiež som proti fyzickým trestom a manžel pravidelne (raz za mesiac ) dal výchovnu malému (v tom čase mal necelé 2 roky až 3), za hryzenie, udretie nás dospelých a ubližovanie mladšiemu súrodencovi. Je to veľmi komplexný problém, u nás obyčajný rozhovor veľmi nepomáhal, manžel nebol otvorený na rešpektujúcu výchovu, mali sme veľa hádok, ja som to riešila aj so psychológom. Jeho rada bola, aby som nechala manžela vyriešiť to po svojom, nech ma to akokoľvek bolí. Nie preto, že s tým súhlasí, ale preto, že dieťa bude zmätené, keď otec ho udrie a matka ho ide ochraňovať, že my rodicia pred dieťaťom musíme vyjadriť súdržnosť, inak si môže myslieť, že to čo urobilo, nebolo až tak zlé.... Potom si to môžeme s manželom vydiskutovat sami dvaja. A ponúknuť alternatívu, ako to urobiť inak. Nezakazat bitku, ale nechať to ako poslednú možnosť a viesť manžela, aké kroky môže predtým urobiť. On ma na to upozornil, že keď to manželovi striktne zakážem, len s tým vyvolám vacsi odpor a môže o to agresívnejšie reagovať na dieťa (podvedome). Veľmi pomáha - ako aj u detí, tak aj u manžela - uznanie pocitov. Je to extrémne ťažké, lebo máš pocit, že máš doma ďalšie dieťa, od ktorého by si už očakávala dospelé správanie, otec by mal byť príkladom pre dieťa , ako zvládať emócie, a on to rieši bitkou..... Bolo to pre mňa ako matku veľmi vyčerpávajúce, bolestivé, ťažké..... (uznanie pocitov - vidím, si riadne nahnevany, že ťa mala udrela... Je to frustrujúce, keď ta nepočúva... Ten mobil bol riadne drahy, šetril si na to celý rok, a potom to dcéra zo zlosti rozbije.. No kto by sa nehneval), je to veľmi dôležitý krok. Manžel keď bude cítiť od teba pochopenie (nie súhlas so správaním, ale pochopenie), je to veľmi dôležitý krok k spolupráci, aby manžel sa začal učiť iné metódy. Keď sa budeš na neho hnevať, kričať, oponovať, zakazovať bitku - vyvolá väčší odpor v ňom. Keď uznáš jeho pocity - pochopí, že je v bezpečí, že nechceš byt proti nemu ale chceš byť parťačka a nájsť SPOLOČNÉ riešenie. Je to zdĺhavý proces. Aj manžel má naučené vzorce správania a veľmi pomalí sa to mení..... Vyžaduje to veľa sebareflexie a ochotu na sebe pracovať.

U nás pomohlo, keď som ho nechala párkrát riešiť to po svojom (bitkou), bolo to pre mňa extrémne náročné. Potom manžel sam zistil, že to pomáha len zdanlivo - dieťa po bitke ďalších 24hodin bolo ešte viac agresívne a začalo sa ho báť, nechcelo sa s ním hrať, mojkat sa, atď... Manžel si uvedomil, že nechce, aby sa ho dieťa báli, chce s nim mat pekný vzťah. Teraz ma syn 3,5 roka, je to v mnohom lepšie. Aj manžel sa veľa zmenil, aj dieťa je zrelsie, čiže už mnohokrat vie omnoho lepšie regulovať svoje správanie.
Inak ešte taka dobra úvaha od psychologa - nech skúsi tvoj manžel si predstaviť, že ma syna, 16 ročného, ktorého už silou nevie udržať - je rovnako vysoký, vahovou tiež a je o 25rokov mladší, silnejší od otca. Chce ísť na diskotéku až do rána, keď ho otec nepusti dverami, ujde oknom, fyzickým trestom by otec nepochodil... Ako by riešil tu situáciu? Lebo skôr či neskôr to príde, že bitkou veci nevyrieši. Bude to musieť riešiť inak. Viac hlavou, viac s rešpektom. Keď teda, chce mať pekný vzťah s dieťaťom. Ak chce, aby po 18tke sa dieťa odišlo z domu a ani sa na otca nepozrelo, okrem zdvorilostnych návštev, tak je na dobrej ceste k tomu.
Držím vam palce, aby ste túto náročnú situáciu zvládli tak, aby ste všetci boli časom co najviac spokojní.

@haley7897 Moje dieťa ma nikdy nekoplo, ani nepohrýzlo, ale keď niečo robilo opakovane, čo bolo nebezpečné, alebo to robiť nemalo, capla som ho napr. po ruke. To hryzenie, kopanie , hádzanie sa o zem a pod. prejavy som pár krát videla ,ale tam boli rodičia takí, že dieťa im mohlo sa aj na hlavu vysrať a nič neurobili, dieťa tam bol v rodine šéf a bolo to poznať. Takže vôbec nesúhlasím, že dieťa to chovanie odpozeralo od rodičov. Moje dieťa je už pubertiak a máme dobrý vzťah. Výchovnú facku už asi 2 roky nedostal a aj pred tým tak 1 až 2x za rok .

Je to ozaj dieťa? Lebo takéto správanie ozaj nie je u dieťaťa tolerovane, ale záleží ci ma v tom len nevychova alebo aj nejaka dg.

@anonym_autor moja ma odrela len raz dostala vratene a nikdy viac to neurobila ani nikoku inemu
Mam kamosku ona ma 8 rocnu a to je des spravanie
Bije, hryzie, nadava a je jej jedno komu ale oni sa k nej spravaju ako keby bola z cukru
Tutu mutu nikto jej nemoze ani krivé slovo povedat
A vekom sa to len zhorsuje
Ano respektujuca vychova je jedna vec
Nezvladnute decko je vec druha a ked nebudete drzat spolu prerastie vam to cez hlavu a bude neskoro

@anonym_autor Máš rozmaznané dieťa ešte že máš muža čo má trochu rozumu a ukáže dieťaťu hranice. Nie som za bitie ale keď to inak nejde treba zakročiť inak s tebou bude vymetat rohy.

@anonym_autor mňa deti nikdy neboli, nehrnuli, nehádali mobil o stenu….. ani ja s manželom. Vedia že konflikty sa takto neriešia.

a ty to ako riesis?

Necitam komenty, ale mat take decko tak mu taku strelim, ze mu stena da druhu.. To co mate za vychovu?? Hranice su kde?

Absolútne neuznávam bitie detí. Ale! Dieťa musí mať jasné hranice! A mať hranice, neznamená fyzicky ubližovať dieťaťu. Tu ste to poriadne nezvládli obaja. Mňa moje dieťa udrelo len raz a nikdy viac, dokonca som ho za to nemusela trestať fyzicky, len rázne vysvetliť (dieťa má ADHD, takže o to náročnejšia výchova).

@anonym_autor v prvom rade by sa mi nepacilo to, ze muz sa nevie ovladat. Toto je podstata problemu. Ked to zacne riesit, tak nebude nijake "vychovne na zadok" potrebovat.

@sevrin Ľudia majú pocit, že „výchovná po zadku“ niečo vyrieši, lebo okamžite umlčí problém. Dieťa prestane zo strachu. Nie preto, že pochopilo hranice, ale preto, že sa bojí bolesti alebo poníženia. To nie je výchova, to je tréning strachu.
Áno, prvé štyri roky sú kľúčové. Práve preto je bitka najhorší možný nástroj. V tom veku sa netvoria „hranice“, ale pocit bezpečia, dôvery a vzťahu k autorite. Keď autorita ubližuje, dieťa sa nenaučí rešpektovať,naučí sa klamať, obchadzat, skrývať sa a poslúchať len vtedy, keď sa pozeráš.
Hranice sa nastavujú dôsledkami a vzorom, nie rukou. Ak by „jedna po riti“ fungovala, tak by dospelí, ktorých doma bili, boli emocionálne stabilní, sebavedomí a nekonfliktní. Realita je presný opak.
A ešte jedna vec:
Keď dieťa udrieš, učíš ho jediné, že silnejší má pravdu. Potom sa nečuduj, že to isté skúša na slabších.
Výchova bez násilia nie je moderný výmysel.
Je to len dôkaz, že vieme viac než naši rodičia a máme na výber.

Ak "výchovná po zadku" vraj učí hranice,
tak potom mi niekto vysvetlite, prečo sa naši poslanci bijú v parlamente ako na dvore pred krčmou. Tiež im doma nastavovali hranice rukou?
A keď sa dieťa spýta: „Mami, prečo sa tí dospelí bijú?“
Odpoveď je asi: „Lebo ich tak vychovali, že silnejší má pravdu.“
Deti nerobia to, čo im hovoríme.
Robia to, čo vidia, že robia dospelí.
Ak bitka vychováva k rešpektu, mali by sme mať vzorovú spoločnosť.
Namiesto toho máme chaos, agresiu a nulový rešpekt , presne to, čo sa bitkou učí.

Z tejto diskusie je mi smutno. Chápem, že odpíšu len tí čo bijú svoje deti, lebo na nenásilné riešenia je treba oveľa viac kontextu.
Keď trojročné dieťa bije, hryzie a hádže cennosti. Tak má problém. A potrebujete riešiť aspoň dve úrovne - prečo sa hnev,á a ako má ten hnev vyjadriť a spracovať pre vás prijateľným spôsobom.

Troling ale dajme tomu.. áno vychovávať bez násilia sa dá. Ale treba zareagovať spravme pri prvom udreli, chytiť silno ruky a povedať nie a zvýšiť hlas a postarať sa o to, aby to dieťa pochopilo, ako veľmi hranice prekročilo.. nie sa smiať, že jej male milé ako paclo rucickou.. extrem, že dieťa tlcie a hádže veci "bezne" a rodičovi potom rupnu nervy a naseka mu na zadok je už eskalacia po chybe, ktorú spravili na začiatku.. Naš mladý mal teraz také pokusy a rovni som súrodencov usmernila, že žiadne smiatie, rozplakal sa,že ich to bolelo a ja som ho došla zobrať a jasne povedala nie a musel preč,žiadne ďalšie blaznenie. Nerobí to, bolo to par dni, co skúšal. Vychovávaj a nečakaj, ze to prejde same.. v skolke sa ti za to poďakuju, lebo sa toho ešte napocuvas....

@anonym_4542a5 ja som to dcere vratit nemusela, normalne som ju zastavila, chytila ruku, tvar ak chcela hryst a dookola opakovala ze toto robit proste nebudeme, nedovolila som jej pokračovať, zabavila som ju inak. a čuduj sa svete chape to

A tebe ked hodi mobil o stenu,ako reagujes? Prides,pomojkas, vysvetlis jej,ze chapes jej pocity a potom to urobi zas?🤔

To je zas len nejaky trololo

@anonym_autor siahodlhé texty o rešpektujúcej výchove, vysvetľovaní, komunikovaní emócií a pod. majú bezdetní na 100 percent a rodičia detí, čo sú ako baranky a ovečky. 🤣 Keď máš viac detí, domácnosť na starosti a ku tomu decko, čo ti reve od rána do večera a nezmestí sa do kože, tak skrátka tá ruka vyletí. Na rodiča ako na človeka, ktorý má jedny nervy sa nikto nepozrie???

@amonet "dookola opakovala", možno pochopila na desiaty krát, možno na dvadsiaty a niektoré deti nepochopia ani stý, ako príklad, ktorý som uviedla. Moja pochopila na prvýkrát a naučila sa, že každá akcia má reakciu a že keď ona robí zle druhým, tak sa to tým druhým rovnako nepáči, ako sa to nepáči jej, keď jej niekto ublíži. Pri tom chlapcovi som pochopila, že nemá zmysel vysvetľovať. Dookola opakovať nerob to lebo ma to bolí, akoby to dieťa vôbec rozumelo, čo to tá bolesť je a prečo to robiť nemá, keď to nikdy nezažilo.

@anonym_autor necitaj tieto komentare prosim ta normalne neverim kolko rodicov trieska svoje deti. Je to nasilie! Len petonze je to dieta si niekto dovoli ho otlkat? Niekto kto tvrdi ze ho lubi? Kto ma byt bezpecny pristav? Takto vyzera laska ze jedna ruka na mlati a druha hladi? Ja sa dogrcam. Chudak radek ptacrk sa v hrobe obracia. 2 rocne dieta nema vyvinuty mozog ani sebaregulaciu emocii, ma 2 roky!!! Vybste dospeli vy sa mate vediet ovladat (pokial ste zreli vedomi ludia). Dieta ma 2 roky, nieco preziva, z nejakeho dovodu to robi, evidentne sa dozaduje pzoornosti a ano slahne mobil o zem pretoze asi odpozorovalo ze ked sa nieco tomu mobilu stane zbystrite pozornost. Zaujimave ze nikto uz pozornost nevenuje zlomenej malej dusi ktora tymto ziada o kusok pozornosti empatie a viac a viac lasky. Pozrinradsej strasnky deti jsou taky lidi a eli pre deti a skus si trosku precitat co nasilie sposobuje do buducna. Nie respekt, iba prehnany strach z rodica, nemylme si to s respektom. Respekt sa dosahuje inak. Na grcanie mi je z kazdeho kto tu pise ze da "iba vychovnu". Nabuduce ked nieco neurobim dobre alebo budem mat pms a muz mi slahne vychovnu bude to ok nie? Neverim co tu citam. Mam kamosku ktorej muz takto trieska deti, prajem ti ich stretnut v tomto veku, kedy s nimi chodia po psychologoch decka bolia brucha a podobne. Liecit sa maju rodicia s detmi je vsrtko v poriadku, iba zrkadlia, su take aki sme my, to si zapamataj, aj tvoj psychopaticky muz.

@amonet presne tak, ale tu su evidentne same psycho matky

@anonym_autor capol jej po zadku nič viac nič menej. Odporúčam ti kontaktovať socialku za týranie a podať TO. Ale najmä, vychovať si dieta. A nezabudni sa s nim pohľadať kvôli tomu do krvi a potom tu cele sviatky vypisovat, ze muz je nafucany a zničil vám sviatky. Nie on, to ty.

@anonym_autor prepáč, ale zjavne ani ty nezvládas výchovu, keď vám 3 ročná takto vyvádza…

V tomto prípade som na strane otca. Ako sorry ak ho bije ,hryze , hádže veci o stenu tak zrejme tvoje výchovné metódy nezaberajú

@victoriab jezis dakujem,tato diskusia je jak vystrihnuta z '90 kedy kazda minuta rana bola zmarena vychovna prilezitost. Osobne si nemyslim ze ked jej dal raz 1 po zadku tak bude potrebovat psychologa,pravdepodobne si to nebude pamatat,ale ked by sa to dialo kontinualne je tak mozny zarodok na problem. Ja som nikdy nemusela pouzit tieto metody,a to fakt nie som ucebnicova mama,ale tuto praktiku odmietam realizovat. Minule sa 1 hokejista vyjadroval ze udrel svoju dceru a vtedy mu doslo ze jeho ruka je velka ako jej chrbatik a velmi ho to mrzelo.

Za jedno zo svojich najvacsich zlyhani pri vychove dcery povazujem prave to, ze som jej dala po zadku. Bit deti a tym ich akoze vychovavat je ubohe. Ale co chceme, ked my sami sme boli biti a povazujeme to za standard. Potom nech sa ludia necuduju, ze chlapi mlatia svoje zeny, ved si zasluzia. Preco sa potom povazuju za tyrane, ked to ma byt bezny sposob riesenia problemov?

@sense a co ked je dieta PAS? Ked dieta hryzie tak ho udriem a akoze vyriesena vec? Blee