Moje dvojročné dieťa sa divne správa

Veľmi presne a trefne to zhrnula a poradila @asaela. Jedine týmto smerom a spôsobom odporúčam riešiť takýto problém.

@asaela Ja tiez neverim v cervene stuzky a podobne do domu by som nikoho nevpustila z tym cistit atd lebo sa obavam toho ze by sa to mohlo zhorsit verim v Boha ako pisem a pokial viem Jezis z carodejstvom nemal nic spolocne asi tak. Nechcem sa tu nikoho dotknut ale to co sa deje je pravda je to mozne a nieje sa z cim zahravat. Mimochodom zijem v zahranici a tu ani neviem komu v tomto by som mala doverovat .... podotykam ze do kostola tu nechodim a hladat nejake spolocenstvo od blba do blba kto vie co nechcem rozumies mi ze.

ahojte, síce ešte nemám deti a ani neviem ako pomôcť, ale k debate by som sa rada pripojila. keď som bola malá, tak som tiež videla duchov (alebo niečo iné, výmysel, neviem...boli to podlhovasté polopriesvitné škvrny vysoké ako človek)
začalo to, keď sme sa presťahovali (mala som cca 6r). bola to staršia stavba. duchovia chodili/vznášali sa raz za čas po dvore. vždy len v jednom smere, od brány k záhrade. a potom boli ďalší, čo chodili od začiatku domu smer záhrada... nikdy som tomu nechápala a bola som z toho vydesená. niekedy počas základky to prestalo. v tej dobe som mala aj imaginárnu kamarátku, neviditeľnú opicu. opicu videla aj sesterka (rovnako stará). my sme si ju doslova požičiavali, že ktorá ju bude mať od kedy do kedy... aj sme cítili teplo, keď sme ju hladkali... pamätám si, že raz, keď som videla ducha mačka prskala a mraučala... popravde nechcem veriť na takéto veci, lebo ma to desí... takže si nahováram, že som mala obrovskú detskú predstavivosť a málo kamarátov, tak som si predstavila...
niekedy na základke asi 3.-4.ročník to prestalo - žiadny duchovia, žiadna opica...
potom o niekoľko rokov neskôr mi zomrel nevlastný dedko, ktorého som mala veľmi rada. nikto mi to nechcel veriť, ale ja som ho vo svojej izbe cítila ešte veľakrát po jeho smrti.. možno to ma dočinenie s tým, že za jeho smrť niekoho viním... že si myslím, že mu ešte bolo pomoci, ale nebola mu poskytnutá adekvátna pomoc. ale nemám nijaký dôkaz, asi to bola len decká domnienka a neschopnosť vyrovnať sa so stratou...
myslíte, že duchovia/ niečo naozaj existujú? počula som, že deti ich môžu vidieť...ale neskôr o túto schopnosť skoro všetky deti prídu...

@annastevko normálne ma táto téma desí...no ja som sa tiez ako malá niekedy bála a videla čudné veci neskôr v puberte...dnes už neviem ci to bol sen alebo nie len viem že neznasam takéto pocity a nikdy to už nechcem zažiť.....prosim ta co sa ti stalo resp. čo si videla počas tehotenstva ?

Jaj baby normalne sa bojim ,ked to tu citam 😕 Dufam ze nas take neco obyde,lebo by som take neco nepredychala,drzim palce nech vam to cim skorej prejde!

Moj syncek vidi od babatka svojhi bratceka ktory zomrel ako babetko. Ukazuje na oblaciky a hovori ze tam je kamaratm sam od seba bez toho aby mu to niekto povedal. Ale toto je krasne toto mi dava silu a akusi utechu v tvojom pripade neviem. Ale deti vidia vselico.

😉 zazili sme, odstranili sme...mame pokoj ....vysveteny byt , modlenie sa a palenie sviecky 7 dni po sebe ...

sice deti nemame, ale nas pes v byte vysiloval bal sa sam,nicil byt , ja som nemohla vobec spavat...mala som bdely spanok...cize som stale bdela...muza nonstop bolela doma hlava,v spalni nevedel spavat- spaval v obyvacke, stale hovoril, ze sa citi stiesneny...a aj som citila, ze niesom sama...

@annastevko v blogu mas, ze zijes v irsku. Iri su velmi pobozni, myslim, ze ziaden knaz ci farar ta neodbije, ak mu vysvetlis svoj problem q nebude ro hladanie od buka do buka...inak...mija mala, odkedy vie rozpravat, stale tvrdi, ze ma v izbe na strope opicu, ked sa spytam co robi, tak povie, ze sa hojda....alebo volaco...stava sa aj u nas, ze priserne v noci place, neda sa utisit a vzdy, kedbsa pozrie na konkretne miesto v izbe, place este viac...vtedy nam zabera len zazat svetlo, a lahnut si s nou...len raz povedala, ze videla" slona" a aj ukázala kam isiel...neviem preco dava vsetko do suvisu so zvieratami, ale asi preto, ze tie vie pomenovať...vravi sa, ze zvierata su citlive na nadprirodzeno, no nas oes vobec nereaguje, takze ducha u nas vylucujem aj napriek blikajucej rure, praskaniu nábytku aj pocitu, ze sa mi niekto prechádza po chodbe....zatial som pokojna hoci muz tvrdi, ze tu daco je...ja som sice nevidela duchov ani ine strasne veci, ale od mala az do siedmeho.mesiaca tehotenstva som mala strasne nocne mory, takmer kazdu noc, psychika dostala zabrat, tak dufam, ze sa to neprenieslo aj na malu...

ja som cele svoje detstvo takymto veciam verila, citala si vsetky dostupne pribehy, ale nikdy nic nezazila.. v dospelosti som zacala byt viac racionalna a takymto veciam som prestala verit - viac menej.. ked mi zomrela mama, tak som zazila par zazitkov, ktore neboli asi nahoda a neviem si ich vysvetlit inak ako tym, ze to bola mama..

moj starsi syn ma kamarata Kobosa.. Kobos bolo jedno z prvych slov - ked este nevedel poriadne rozpravat, tak slovo kobos bolo caste.. az ked zacal poriadne rozpravat vysvitlo, ze ide o nejakeho jeho kamarata, ktory byva v lese, je modry, vysoky, dospely.. je u nas casto, najma ak syn robi nieco zle - tak vzdy krici napr. "nerob kobos"..

vela sa ho na kobosa pytam, kde je, kde stoji.. najnovsie ho vzdy vecer, ked sme v kupelni a ideme spat zacne volat "no pod kobos".. to malemu vravim, ze nech ho posle spat do hostovskej izby.. neviem ci to je len jeho velka fantazia, alebo nieco viac, ale niekedy ma to desi, najma ak mu nieco vravi, ja mu nerozumiem a nechce mi zopakovat co vravel.. muz mi vravel, ze minule syn vravel, ze vidi nejakych ludi v miestnosti..
neviem, je to zvlastne.. nieco som si o tom citala a vsade sa pise, ze sa treba prestat bat, pretoze duchov posiluje strach.. tak sa snazim nebat a synovi vravim, aby kobosa poslal prec.. ked bol babo - asi 5 mesacne, casto sa usmieval ked lezal na gauci a pozeral za gauc..

inak moja kamaratka vraj ma tiez "nieco" doma, vidi to aj jej 5 rocny syn, ktory sa toho velmi boji - casto v noci place, je spoteny a nevie potom zaspat.. kamaratka navstevuje nejakeho liecitela, ktory tvrdi, ze su to jej pribuzni z minulosti, ktori sa jej nechcu vzdat..

Dobre tak ste chceli vediet o co ide napisem no ...
S mojim manzelom som chcela babo ale akosi to neslo 6 rokov lekary povedali ze babo mat nebudeme koly mojim zdravotnym problemom. Vela som sa naplakala a ked som sa z tym uz ako tak zmierila tak ma napadlo ze si aspon psika mozme kupit nech mi nieje tak smutno. Tak v jeden den sme kupili 2tyzdnove steniatko Yorshie teriera takeho malinkeho. Ked mal asi 8 mesiacov mne sa medzitym uz podarilo otehotniet bola som v 4tom mesiaci ked to zacalo.
Moj psik ma mal velmi rad kazdy kto ho poznal vie ze ma pocuval na slovo vsetko a stale sa vrtil okolo mna a v jeden vecer siel ku schodom a brechal na schpdy pricom pozeral hore. Tak sa to opakovalo niekolko dni a moj psik uz od vtedy na schody nevkrocil. Raz sme spali v izbe a som sa zobudila na to ze sa zle citim posadila som sa a vedla manzela na kresle som videla sediet dievca chide vysoke zhrbene cierne dlhe vlasy ruky mala polozene na stehnach. Oblecene na sebe malo bielu nocnu koselu na hrudi z fodrickami ako kedysi davno sa nosilo. Zlakla som sa ale prvu noc som myslela ze to je len sen ale oka som nezazmurila bala som sa. Rano ako kazda zena hrba prace a na to som si nespomenula takze manzelovi som nic nepovedala. Na druhu noc som sa zobudila sz tym ze potrebujem na wc a ked som otvorila dvere z izby tak som ju videla stat pri schodoch zase z hlavou dole bola hrozna. Nebol to duch videla som ju zivo ako ked manzela vidim jej pyzamo svietilo zatial co ona bola tmava a siel s nej strach. Na zachod som bezala a tam som ostala dlho doslo mi ze ta noc predtym nebol sen a ze moj pes stale brese na to miesto kde ona stala. Bala som sa vijst zo zachodu no po dlhom case som sla z tym ze uy musela odyst no ked som otvorila dvere ona stala hned za nimi. Priznavam bola som tak vzdesena ... utiekla som do izby buchla dvere a budila manzela ale on sa nezobdil. Pastou som ho udierala do nohy chcela som aby sa prebral ci to uvidi ale nic ako keby ni nedychal bolo to divne. Ostala som schulena sediet na postely a stale som pozerala zo strachu na dvere potom som sa na chvilku ukludnila ked som videla ze ostala za nimi ale po chvilke zase som sa zacala bat ked som si spomenula ze noc predtym bola v izbe a ak chce moze tam prist zase. Celu noc som nespala a rano manzel ked sa zobudil som mu vystrasena povedala vsetko. On len ze preco som ho nezobudila a ja som mu povedala ze som z nim triasla udierala ho a on nic. Na nic sa neoamatal. Na dalsi den mal nocnu bala som sa ostat sama ale co som mu mala povedat ostan doma bojim sa? Ked siel do prace povedal aby som si vzala psa k sebe do izby ked sa budem bat a siel. Ked sa zacalo stmievat opat som sa zacala bat a tak som vzala psika na ruky pritisla ho k sebe a sla ku schodam. Moj pes zacal plakat knucat mikal sa nechcel ist hore ale ja som sa bala a tak som si ho pritisla k sebe a vzniesla hore do izby. Zavrela som zvere dala mu tricko aby bol stastny aby citil moju vonu mal to rad ale on bol nestastny knucal a v kuse skrabal na dvere ... to ma vystrasilo este viac. Neviem ako dlho som mlcky pozerala co roby no napokon som mu otvorila dvere a on utiekol ja som sa zavrela a cakala som manzela do 2.30 rana kym sa vrati. Ked prisiel domov nasiel ma v izbe unavenu sediet a ja som mu povedala co sa stalo. Sly sme spat bolo asi 3hodiny rano a neviem ako dlho som spala no prebudila som sa ze niekto namna dych a bola to ona. Mala vlasy spustene namne tvar asi tak na 15,20 centimetrov odomna. Niekolko krat som zavrela a otvorila oci bola tam. Nemohla som sa hybat bala som sa dychat bol to akysi pocit bezmoci. Neviem sok od strachu neviem. Nechala som oci zatvorene ale citila som ten strach ju primne. Opat som nespala a rano ked strach pominul a ona bola prec som povedala manzelovi ze nevladzem. 3 dni som nespala bola som mimo vystrasena ... zmenili sme izbu a moj pes zacal chodievat hore a ja som ju nevidela viac v tom dome. Predtym sme v nom byvali niekolko mesiacov a nic nechapem. Neskor sme sa museli prestahovat do vacsieho podnajmu. Medzi tym som psika dala prec lebo citil ze som tehotna chodil cmuchal mi brucho a zacal sa spravat zle. Mala som rizikove tehotenstvo a on ma zacal hrizt trhal decke vecicky atd tak siel. V siedmom mesiaci bol manzel v praci a ja som pozerala televizor bolo pol 8smej to si pamatam a ja som chcela ist do kuchyne no ked som prechadzala po chodbe citila som zlo pozrela som sa na schody a bola tam zase ona. SLa dole po rukach ako keby ich mala vzklbene ci polamane vydavala hrozne zvuky a 1x som videla jej tvar. Bola biela a oci cierne ten pohlad nikdy nezabudnem. Utiekla som do kuchyne a tam zavreta som cakala manzela ktory prisiel domov o pol hodinku ale mne to tvalo vecnost. Do dnes nechapem co to bolo a preco ale tak to zacina ludia si myslia ze sen potom ze im preskocilo a nakoniec si uvedomia ze to je realne a je zle. V starom dome som myslela ze tam zomrela alebo bola tehotna a potrebovala pomoc ale preco by ma potom strasila ... a vdaa Bohu ze sa ma nikdy nedotkla alebo neprehovorila lebo by som asi umrela. Po porode som ju uz nevidela ale stale ked je tma a prechadzam okolo schodov pozeram hore na ne. Byvame teraz v dome kde pred nami nikto iny nebyval novy dom a dcerka ma ten problm co som pisala hore.

ahoj, hned by som rano volala knaza a dala si vysvatit byt ... a to som neveriaca!

@annastevko - ahoj. Ono, moja dcérka v takom veku, mala menej ako 2 roky, ale zase ona veľmi skoro začala rozprávať, stále pozerala na stenu, usmievala sa "na nič" a stále na 1 miesto dohora pozerala. Tak som sa jej opýtala, čo tam vidí. A ona: anjelika 🙂 Takže ono deti možno ozaj vnímajú aj veci medzi nebom a zemou. Píšeš, že dcérka sa najprv smiala, keď pozerala na tú stenu (keď bdela - nespala?) - takže zrejme nevidela nič, čo by ju desilo.
To druhé, čo opisuješ, to bol zrejme nočný des. Deti to mávajú, nevedia spracovať zážitky z dňa - rôzne, či už negatívne alebo aj pozitívne. Vtedy absolútne nevnímajú, hoci aj majú oči otvorené a zdá sa, že bdejú. Ale oni v podstate "spia" s otvorenými očami. Naša to tiež mala, dokonca nás kopala, odtískala, kričala zo sna, plakala, hoci oči mala otvorené. Tieto nočné desy si netreba mýliť s nočnými morami - desy ako prišli, tak odídu, deti si ich - narozdiel od nočnej mory - nepamätajú ráno.
Podľa mňa to, čo bolo v noci, mala nočný des, nejako sa jej tam do toho pomotalo všetko. To prvé, cez deň, to mohlo byť, že videla "niečo" - a zrejme to bolo niečo pozitívne, keďže píšeš, že sa smiala. a ina, je to obdobie magické, trvá to do cca 7 rokov, uži si toto obdobie, je nádherné u detičiek 🙂 Hoci niekedy aj náročné - viem, o čom hovorím, u nás býval zlomyseľný škriatok donedávna 😀

@vso10 No ked je dobro je aj zlo to si ja myslim.

@annastevko
ahoj, mam presne podobne skusenost, ako popisujes, no syn neukazoval na stenu, raz bol velky smiech a radost v ociach, inokedy uplakany a vydeseny. Ano, asi vidi anjelov a duchov, ked zacne rozpravat pravdepodobne to prestane. Mali sme takuto skusenost so starsim synom. Klop, klop, klop, u mladsieho na stastie nie.
Medzi nebom a zemou je vela nevysvetlitelnych veci, treba sa s nou vecer pomodlit, mozno to pomoze.
Deti su ciste duse, preto sa to stava.
Drzim palce 😉

@annastevko - uff, nečítala som všetko, keď som Ti odpisovala, len ten úvodný príspevok. To s tou ženou.. to je... ja Ťa obdivujem, ja by som asi zošalela od strachu. Asi by som niekoho na toto vyhľadala, aby ma jej zbavil, sú ľudia, čo to vedia dať preč. Kamoška mali tiež doma - asi sa to vola poltergeist - proste nevideli nič, ale robilo to hluk, búchalo im to na dvere, rozbilo sklo a pod. A to boli doma 4 dospelí ľudia, všetci to videli, počuli. Potom taký pán tuto od nás im to dával preč.

@annastevko Preboha! ty si z toho neprišla o rozum???máš môj obdiv, mne by preplo!!! Ešte viac ťa obdivujem, že v tom dome doteraz bývate. Do prkna, takto som sa nebála od puberty! z týchto vecí mám celkovo hrôzu, ale toto zažiť na vlastnej koži, tak sa pomiatnem! exorcista by s tým určite pomohol, zrejme to nebude "ľahké sústo", keď to trvá viac rokov. Pán Boh s vami!

@annastevko ahoj, ak to co pises je pravda, tak mas moj velky obdiv....Ja by som uz davno skoncila na psychiatrii...dokonca aj teraz som sa zacala bat :D ja si pametam z pred par rokov som tiez sa v noci zobudila a nieco videla hore v rohu...ani neviem ako to opisat velka skvrna ktora sa ako keby rozplyvala viacej do miestnosti, myslela som ze sa mi len sniva alebo mam halucinacie, tak som zavrela oci, otvorila a nedal osa mi nadychnut,,,doslova ako keby mi niekto sedel celou vahou na hrudi...ale bolo to len raz...ale mat toto co ty tak fuuu,,,,neviem ale neraz by som si cvrkla

@annastevko och, az mi srdce poskocilo..ale nie od lasky a nadsenia...a pri mojej obrazotvornosti....br...myslim, ze by to naozaj bolo na mieste, riesit to s knazmi a spomenut aj tvoje zazitky....to, co ty si videla, podobne som ja mala v snoch...u mna to ale malo psychické priciny...mala som caste depresivne epizody...fakt, popros o pomoc, ale nie sarlatanov s virgulami, kyvadlami a vonnymi tycinkami...cim skor

@annastevko kruh a ten najstarsi exorcista dokopy? Fotky nahodou nemate rozmazane? Sosku diablika z egypta vam nikto nepodaroval? Aspon si vymysli nieco vlastne... A to som chvilu zacinala verit na nieco medzi nebom a zemou...

@steinarka @peneloppe ahojte, my byvame pri cintorine, hned za plotom ho mame. Zatial som nepocitila nic, ze by sa nieco kvoli tomu dialo. Ake su to tie finty?

@annastevko z Tvojho príbehu ma až zamrazilo... dúfam, že z toho nebudem mať zlé sny (tie sú u mňa časté...) si silná, že si to zvládla. máš môj obdiv... hádam to malú rýchlo prejde... 🙂
inak ja Ti to všetko verím... a toho dýchania pri tvári sa strašne desím, lebo podobné som zažila so "škvrnou"

@annastevko ahoj. Moja skusrnost - su deti ktore su velmi senzitivne a vnimaju aj veci ktore ini nie.
Moja dcera je opak toho co ty popisujes - je od narodenia velmi narocne, citlive dieta, empatia nenormalne vyvinuta.... aj ona mala obdobie okolo 2och rokov kedy sa pravidelne s niekym rozpravala, dokonca mala svojich priatelov ktirych aj menovala, ponukala ich jedlom etc. ... bolo to strasne divne a aj teraz ked o tom pisem mam zimomriavky - moja ma teraz 8 rokiv a casom toto vymizlo... senzitivna a velmi empaticka je ale doteraz...

@peneloppe ja by som sa hnusila pestovat nieco v zahradke ktora je vedla cintorina.

toto iste sa u nas deje dosť často...prestahovali sme sa do noveho bytu a od určiteho momentu mam z bytu zvláštny pocit...jedna z našich izbiej je permanente zatvorena...nechodime do nej..urobili sme si z nej "sklad" moja mala sa tiez takto divne správala..ukazovala na plafon a ked som ju pozorovala mala som pocit, ze sa s niekym rozpráva..kedze ja na taketo veci verim...neriesila som to.....lebo sa to riesit ani neda...prejde to samo...a vcerajsiu noc to bol des....zlakla som sa ako zacala zo sna vykrikovat.. NIE NIE NIE....NECHAJ MA...POKOJ.....CHOD PREC...teprve mi nabehli zimomriavky..snazila som sa ju zobudit ale ako keby spala dalej...som toho názoru...ze v tomto byte nieco je...a samo to odide...raz mi jedna stará babička povedala na margo takýchto vecí...ze ak mame pocit, ze niekto vedla nas stoji..mame ho pozdravit...a skamaratit sa s nim...chcela tym povedat, ze to musíme brat ako sučasť BYTIA

my sme boli na chalupe kde vyrastal môj mm , malý ležal na posteli a ja som na chodbe umývala podlahu , je to tam riešené tak že z chodby vidím do obývačky .. môj malý sa usmieval kýval na dvere ... keď som prišla za ním pýtala som sa e čo robí tak mi povedal že kýval takému starému ujovi ... pýtala som sa ho či ujo je dobrý a on že hej že mu ukazuje autka ... zimomriavky som mala po celom tele... a najväčší gol bol keď sme sa s mm dívali na jeho fotky tak malý ukázal na jednu že aha starí ujo čo tu bol... možno to bol manželov otec je už 4 roky po smrti... ale som rada že aj keď mi malý o §om, rozpráva tak len v dobrom 🙂 hovorí sa že detičky vidia anjelov tak možno preto 🙂

@lauricka bud rada 🙂

ak pozera rozpravky v telke na minimaxe, alebo podobne, moze sa jej to prenasat do reality a potom si taketo deti vedia vo fantazii nahovorit kadeco. ak by to neprestavalo, skus s niu ist za nejakou liecitelkou ludovou. Oni vedia pomoct v takych veciach.

@annastevko ahoj kolko ma tvoja dcera rokov? Opytaj sa jej ci vidi tetu, zenu a ci sa jej smeje. Odporucujem.odstranit vsetky hracky z rohov izieb.

To vazne? Dievca, dlhe cierne vlasy do tvare, starodavna nocna kosela? A nevola sa nahodou Samara a nevyliezla z vasho televizora? 🙄 Ako ja verim v nadprirodzeno, tiez mam par zazitkou, ktore si neviem vysvetlit ale opisovat tu film, co kazdy videl..... 😒