Názor výchovy dieťaťa na samote
Dobrý večer,
Chcela by som sa opýtať na názor výchovy dieťaťa na samote.
Do daru sme dostali stavebny pozemok od svokrovcov na samote kde sú 4 chalupy, z toho iba v jednej sa býva (starší manželský pár v dôchodkovom veku), dve chalupy slúžia ako vikendovka pre starších ľudí a jedna chalupa sa predáva. Všade okolo sú lúky a les a iba jedna asfaltová cesta.
Dedina je vzdialená 3km kde je plná občianska vybavenosť+ škola a škôlka....cca 6tis. obyvateľov.
Máme jednoročnú dcérku a zvažujeme, či tu postaviť chalupu, nakoľko je to pre nás najlacnejšia alternatíva.
Obávam sa, aby samota nemala na ňu zlý vplyv....aby sme jej tou samotou a žiadnymi deťmi tu na lazoch neuskodili.
Poprosím o rozumné názory. Nie som 10 ročná sopľaňa, kt. potrebuje poúčať.
Ďakujem
@meriki22 ber to tak, ze dnes casto matky premyslaju nad home schoolingom a v niektorych pripadoch chcu svoje deti prave pred tym "socializovanim" scasti ochranit. Podla mna je uplne v poriadku, ked sa dieta posocializuje v skole / po skole pojde na kavu alebo prechadzku do parku s triedou a potom pocas tyzdna sa aj tak bude musiet doma ucit. S kamoskami sa potom vie aj tak kontaktovat cez socialne siete - dufam ze toto mate na samote poriesene... cez vikendy ak bude starsia, prespavacky u jednych alebo druhych, resp u babky za stanovenia si nejakych hranic ake si povies (prichod domov, kontrola stavu atd)
@jana_eyre_2 ja viem citat. A citam ako dookola pise, ze ma auto a dieta bude vozit. Preto som sa pytala, ci nebude chodit do prace. Alebo ci dieta bude cakat, kym ona pride z prace, aby ju odniesla k rovesnickam. A ze bude chodit autobus. Ano, dnes chodi, ci bude aj o 5 rokov. Lebo byvame na dedine a za posledne roky zrusili 2 spoje kvoli nerentabilite. A tiez skonstatovat, ze svokra je v pohode. Ano, dnes. O rok ci 5 to tak byt nemusi. Vlastna skusenost- dnes je svokra ochotna, zajtra uz byt nemusi. Dom nestavaju na rok ani na dva, brala by som sakra do uvahy vsetky moznosti bez prifarbovania a urcite bez toho, aby som sa na niekoho spoliehala. Opakujem, mala som spoluziaka, ktory takto zil a trpel tym ako bity pes a mam 12 rocnu dceru a neviem si fakt ani predstavit, ze by som ju denne vozila ku kamoskam a od kamosiek a ju by neskutocne otravovalo, ze je na mna fixovana. To, ze ty mas introvertne deti a ze ty si mala kamosku kilometre daleko, neznamena, ze to tak maju vsetci. Ja som mala celu zakladku naj kamosku susedu, s ktorou som v uzkom kontakte este aj teraz po 20 rokoch.
1. Budete tam mať internet ? 🙂
2. Keď vypadne svokra, majú deti kde ostať po škole (čas medzi školou a krúžkami, keď už škd nebude). Ono u starších ľudí tie choroby prichádzajú častokrát už aj zo dňa na deň a treba myslieť na všetko.
3. Kam na strednú, ako ďaleko je najbližšie mesto so strednými školami? Alebo si zmierená s tým, že hneď po ZŠ ide dieťa z domu na intrák?
4. Ako najbližsie je pediater a detská pohotovosť, lekáreň? Lebo zákon schválnosti, choroba príde cez sviatky alebo keď je pediater pn či na dovči. S ďaľším dieťaťom potom behať na všetky poradne, neviem koľko km ďaleko, kde bude medzitým staršie…
5. Kde je najbližsie kúpko, kino, shopingy s oblečkom.. lebo ani sa nenazdáš, puberta je tu a čľapkať sa v malom bazéniku na dvore, to by bolo pre puberťáčku ako za trest.
Ak to máš všetko poriešené a hlavne časovo s ohľadom na tvoju budúcu prácu, že budeš taxikárčiť, tak smelo do toho 🙂 Len vidím problém aj ja v tom, že nemôžte potom predať… Zistíte, že sa tam trápite, čo potom?
@luciaaaaa v praci mám pružný pracovný čas🙂 od 8 do 13 tam musím byť a potom už môžem mať aj home office. Ťažko je povedať co bude o 10 rokov a či vôbec ešte budem v tej práci (i keď teda zatiaľ neplánujem meniť). Vážim si Váš názor a urcite treba prihliadať aj na fakt, že je iné o tom snívať a iné tam žiť. Kiežby človek vedel dopredu čo je najrozumnejšie...
Pre mňa je predstava bývania na samote (a ešte s deťmi) ako zo zlého filmu a tá podmienka, že nemôžete ho predať úplne scestná. Ako vôbec niekto môže takto podmieňovať dar? Ja poznám viacero Bratislavčanov, ktorí s vidinou pekného života v malých milých dedinkách sa tam presťahovali, aby sa za pár rokov vrátili späť do bytov v BA za niekoľko násobne vyššie ceny.
My bývame v takom komplexe, kde máme vlastné ihriská, deti si zvonia a chodia spolu sa hrať von. Neviem si predstaviť žiadnu výhodu samoty v tomto smere.
@meriki22 presne som ti chcela napisat,ze v puberte ti vykrici hocico,nic nebude dobre🙂poznam jednu rodinu,ktora takto byva,maju farmu asi 3 km od ostatnych dvoch dedin. 3 deti do 6 rokov a vsetky deti z okolia rady chodia k nim ale aj dospeli,ziju spolocenskym zivotom,hoci tie deti su v dobrom taki "divosi". Zaroven maju babku v jednej z tych dedin,takze poznaju ludi z dediny aj z tohto pohladu.
@christie11 ďakujem🙂 ste ma aspoň trošku upokojili. Ja to vidim tak, že chceme tam bývať....to prostredie mám rada len brzdí ma strach 🙂 no keď si prečítam aj takéto názory, tak ma to trošku posmelí 🙂
@luciaaaaa no lebo ja neviem čítať že mi to musíš zdôrazňovať takýmto spôsobom 😒 myslela som že to je normálna diskusia kde si ľudia vymieňajú skúsenosti..
@mandzula čo sa ale nestane na chate ktorá je 3km od dediny.. to bol len príklad z môjho života..
@luciaaaaa btw- to že ty si mala nejakého spolužiaka neznamená, ze to tak bude brať každé dieťa..
@jana_eyre_2 tiez som pisala len svoje skusenosti. Ospravedlnujem sa, mala som volit ine slova aj "ton". Nebolo v mojom umysle sa ta nejakym sposobom dotknut. Ospravedlnujem sa.
@luciaaaaa ok, chápem.. dobrú noc..
Ja snívam o živote na samote, niekde pri lese. Ale som realistka, takže skôr, ako budem na dôchodku a syn preč z domu, niečo také nehrozí. Chcela som napísať, že by som na vašom mieste pozemok predala, ale potom som čítala, že to urobiť nemôžete. Chýba mi aj informácia, ako bývate teraz.
@meriki22 ahoj, my takto zijeme na lazoch, dve deti, 3.5 a 5.5, ale ked sme sem prisli, mal starsi len 7.5 mesiaca. Chceli sme dve deti, takze partaka uz ma dlhsie 🙂 tiez som sa obavala samoty a socializacie, kym nechodil starsi do skolky, chodili sme na ihriska do mesta, kupaliska, do detskych centier, proste aby bol s detmi. Korona bola narocna, ked nam pozatvarali tieto moznosti a bolo to na mensom vidiet, bal sa napriklad nastupit do vlaku, ked sme sli na vylet, bal sa vytahu, nenastupil do elektricky..postupne sme s vratili k chuti spoznavat svet, teraz ide vsade. Co sa socializacie tyka, chceli sme dat starsieho do skolky na par hodin. Siel az bol pripraveny, na 4 roky. V tom case sme si v obchode nasli dobrych kamaratov, lepsie povedane, deti sa nasli 🙂 a na tie styri roky nastal v skolke problem, nechcel tam uz chodit. Pytala som sa ho, ci mu nebudu chybat deticky, a on ze nie, ze ma svojich kamaratov (hoci byvaju 20 km daleko). Tak sme to nesilili, mal brata, svojich kamaratov, deti v skolke neboli kamarati, boli to deti, s ktorymi musel byt. Tak to vnimal. Na pat rokov sa uz pytal do skolky a teraz sa uz aj opytal, ze tam chce byt aj poobede. Mladsi zatial nechodi, nechcel ist na tri rocky, uz sa chysta 🙂. Ako su uz chlapci starsi, su to riadny vymyselnici a tento obrovsky priestor v prirode im poskytuje vela zabavy. Maju milion hraciek, ale posledne tri dni ich bavi zastavovat vodu, ked ju leju z kopca 😄 kamenmi, drevami, hlinou, blatom, drevom, maju uz pol metrovu zabranu a furt preteka 😄 blato vseobecne je top, starsi lezie po stromoch, hrame sa schovavacky, mladsi miluje kosenie travy, traktor, spustaju sa z kopca na kadecom, dnes sa nalozili obaja do tej klaciskej oranzovej tatry 😄 a samozrejme zvieratka srnky, vtaciky, ucime sa zbierat bylinky, papame vonku kvietky, sadime stromy, rastlinky, maju svoju zeleninu, chodime na jahody, maliny, moznosti je milion. Ale, chodime pravidelne na vylety do velkomesta (lebo tam mame rodinu), takze nie su v tomto zmysle obmedzeny. Su tu deti, ktore nechodia nikam, a to si myslim, nie je ok a je to na noch aj vidier. Dieta potrebuje spoznavat svet, pokial mu to doprajete, zivot mimo bude krasny 🙂
@olivierko229 wuau 🙂 celé do detailu som si to predstavila 🙂 je úžasné, že sa im takto venujete ❤️ my by sme časom chceli druhé za cca dva- tri roky 🙂 som rada, že deti to dobre zvládajú... 🙂
Veľmi pekne ďakujem ❤️
@meriki22 a este aby som nezabudla, tak byvame 20 km od skolky, dali sme maleho do mesta, nie dediny, ktoru mame 8 km. Je to dost cestovania, niekedy otrava, ale kratsie ako ked som cestovala z domu do prace vo velkomeste. Manzel robi HO, ked vezie maleho on, ma tam zaplateny priestor, coworking, kde robi, ma klud od mensieho, potom ho dovezie naspat. Niekedy idem ja, aby aj mensi bol v civilizacii, aj sa pohra v tej skolez ked su deti vonku, ale aj dovnutra ho pustaju 🙂 Druhe auto bude coskoro 😄a ten starsi chodi na kruzok, trikrat do tyzdna, ale zatial tam asi viac nie je ako je, kazdu chvilu mame dajaku chorobku zo skolky. Ja mam pocit, ze zijeme mestskym zivotom, len byvame dalej.
Každá tu píše že 3 km není ďaleko . Áno súhlasím že není ďaleko ale zas je tu ťa vec keď tam budete už bývať že s kým sa bude hrať , čo bude poznať vlastné ako áno chodila by potom do škôlky a školy ale najbližšie spolužiak bude 3 km . A podľa mňa ju nebudeš púšťať toľký kus samu skôr ako 10 ročnú teda aspoň ja by som nepustila .
@meriki22 Ak ta to tam naozaj láka, tak prečo nie. Napríklad mňa nikdy nelakal život v meste. Vyrastala som na dedine a milujem to tu. Teraz som na internáte v meste a nepresvedčilo ma to ostat bývať v meste. Ale ludia su rôzni niektori milujú zivot vo veľkomeste. A niektori na samote. Mozno pre inšpiráciu skús Mama z lazov na YouTube alebo farma pod polanou na instagrame.
Riad sa naozaj svojimi pocitmi lebo ked tam mas byt nešťastná aj dieťa bude nešťastne. Lebo teraz nevies povedat ci tvoja dcerka bude patriť do skupiny ludi milujem mesto alebo dedinu. Ona si uz potom sama vyberie.
@meriki22 Na samote je fajn. Naučí sa mnohým veciam - praktickým. To je pre deti hrou. Tak sa s nami deti chcú hrať, že chcú robiť to, čo my. Ja bývam v centre mesta a je mi smutno, keď vidím, že moje deti nemajú nikde ihrisko, kde by som ich mohla v pokoji pustiť sa hrať. Všetko je ďaleko. A keďže sú aj predškolský vek, žiada sa im deti. No oči mám pri nich ako chameleon 😂 3km naozaj nie je moc, je to akurát. Tam môžete behať po lúke, a to bude kytičiek 😉 Príroda bude preň veľkým učiteľom. Nebojte sa toho
@mandzula tak môžeme nájsť problém v každej ceste ktorou deti idú.. moje prvé dve deti majú školu od domu vzdialenú 2km, bývame síce v dedine, ale je roztahana a obrovská.. keď idú samé peši, tak idú chvíľu aj cez cyklotrasu čo je pri lese.. tak isto idú aj naspäť.. áno, my nebyvame na lazoch, bývame v obci, ale napríklad tu hrozí keď ráno idú popri ceste, chodník je doslova vedľa cesty kde je hrozne veľa áut čo idú ako po diaľnici, tak sa bojím.. ale ja som rada že sú samostatné a vždy som sa snažila aby boli pripravené do života.. keď sa budeme sústrediť na nebezpečie, tak áno, nájdeme všade nejaké.. možno keď niekto má dieťa ktoré chodí 50m do školy, nemusí ani prejsť cestu tak na to pozerá inak.. ale je veľa detí čo proste samostatne musia odchodit kúsok samé, možno preto mne 3km vôbec neprídu ako niečo neprekonateľné že by som si nepostavila dom tam kde sa mi páči.. budúci rok tak bude s nimi chodiť aj 7r čo bude prvák.. budú traja, poznám svoje deti, majú mobily a máme dohodnuté pravidlá ako sa zachovať v rôznych situáciach.. autorka asi plánuje tiež viac deti (ako som pochopila z odpovedí) a hoci nikdy nevieme ako dopadne budúcnosť, nemusí dopadnúť len negatívne.. a vždy sa človek predsa musí rozhodovať podľa aktuálnej situácie, nie byť pripravený na 50situacii ktoré nastanú o 10r lebo aj tak sa môže stať 51situacia..
Príde mi len zvláštne, že v iných témach kde sa píše o samostatnosti deti ženy sa pomaly predbiehajú v tom ktoré viac odchodi same, kam dokáže ísť samé autobusom a tu keď ide o 3km cestu po asfalstke tak už je to veľa.. (alebo že autobus môžu zrusit.. to je taká možnosť ako že sa dedina rozšíri k lesu a budu zrazu v obci.. viem že to si nepisala ty, ale chcem to spomenúť) ako vravím, každý píše o svojej skúsenosti, ja mám takuto a takýto pohľad.. tak či tak sa bude musieť autorka rozhodnut podľa seba a manžela.. nikto dopredu nevie aké bude jeho dieťa o pár rokov, čo bude preferovať a kam bude smerovať.. keby som pred 11r sa rozhodovala podľa toho aké sú moje deti a kam ísť žiť, tak úplne vklude by sme mohli bývať na lazoch, lebo mám deti aké mám..
Už sa mi nedá opraviť, ale v dome kde žijeme 13r nie 11.. keď sme sa sťahovali, tak som nevedela aké budú moje deti a že bude so školkou problém, že bude nová škola ktorá bude 2km od domu, že tu bude plno ľudí, že tu zariadia autobus k škole, alebo že budú chodiť na bycikloch samé.. nevdedlea som dopredu veľa veci a na žiadnu som sa nemohla dopredu pripraviť, všetko riešim za chodu..
Ja si myslím, že keď budete ochotní sa tomu trošku prispôsobiť a voziť dcéru keď bude potrebovať na úkor svojho času, tak to bude v pohode. Kamarátka takto bývala nemala s tým problém a to ani auto nemali. Proste sadla na bicykel a išla do dediny kedy si zmyslela. Akurát sa asi priprav na to, že príde obdobie, kedy bude bývať viac u babky ako u vás, pretože bude chcieť chodiť každý deň von do večera. A ešte jedna vec... Píšeš že nemáš problém kedykoľvek odviezť dcéru kde bude potrebovať. Ale je to naozaj tak? Dovolí ti práca byť pre ňu k dispozicii?
