Názor výchovy dieťaťa na samote
Dobrý večer,
Chcela by som sa opýtať na názor výchovy dieťaťa na samote.
Do daru sme dostali stavebny pozemok od svokrovcov na samote kde sú 4 chalupy, z toho iba v jednej sa býva (starší manželský pár v dôchodkovom veku), dve chalupy slúžia ako vikendovka pre starších ľudí a jedna chalupa sa predáva. Všade okolo sú lúky a les a iba jedna asfaltová cesta.
Dedina je vzdialená 3km kde je plná občianska vybavenosť+ škola a škôlka....cca 6tis. obyvateľov.
Máme jednoročnú dcérku a zvažujeme, či tu postaviť chalupu, nakoľko je to pre nás najlacnejšia alternatíva.
Obávam sa, aby samota nemala na ňu zlý vplyv....aby sme jej tou samotou a žiadnymi deťmi tu na lazoch neuskodili.
Poprosím o rozumné názory. Nie som 10 ročná sopľaňa, kt. potrebuje poúčať.
Ďakujem
Za mna nie. Ako chalupa a na vypnutie ano. Ale byvat by som takto nechcela. Ani kvoli detom ani sebe. Tiez som introvert a odlud. Ale toto je pre mna desive. Potrebujem civilizaciu. A dieta ju rokmi bude potrebovat tiez. Ci si to chces priznat alebo nie 🤷♀️ Ale ako citam, vy ste sa uz viac menej rozhodli, len potrebujes utvrdit v nazore.
My napr.byvame hned za Ba. Mam tu kompletnu obciansku vybavenost (obchody, skola, skolka, kaviarne, ihriska, svokru, rodicov, autobus do ba chodi kazdu chvilku) a keby bolo na mne byvala by som naspat v Petrzalke odkial pochadzam 🤷♀️
velmi tazko povedat, ako to bude. poznam ludi, ktori su na samote stastni a aj par prikladov takch, ktori proste prisli na to, ze to nie je nic pre nich
@mandzula mne sa toto s uchylakom stalo ako 8smacke na zastávke plnej ľudí.. nikto, NIKTO sa má nezastal, honil si rovno vedľa mňa, žena vedľa čo to videla len povedala fuj a odstupila.. ja som vyzerala mladšie ako som realne bola a ona nic.. zažila som bohužiaľ uchylakov vo svojom živote veľa a to som dievča z mesta, sidliska.. ale aj tam sa našlo veľa miest kde som bola sama... ja som od malička dosť paranoidný človek (áno aj vďaka svojim zážitkom), bojím sa veľa veci, keby som popustila uzdu svojej fantázii, tak doma deti radšej držím doma a nechodili by fakt nikam.. ale uvedomujem si že to nie je cesta, lebo by som robila zle v konečnom dôsledku len im..
@meriki22 Urcite by som to brala🥰 Ved toto by chcel kazdy,v pokoji a v klude si nazivat, zobudzat sa n'a spev vtacikov a zvuky lesa ...🥰❤️ Ja by som to chcela a ani by som len neuvazovala negativne. M'y sme zili aj n'a dedine kde vecne rano ci uz vikend ci pracovny tyzden od rána vrcala cirkularka alebo kosacka.A to vecne sledovanie susedov co sa doslova striedaju pri okne za zaclonou a spehuju aj o pol noci aby Mali co ohovovarat ani nevravim. Ja n'a tvojom mieste,hned by som menila😉👍
Za mňa nie.. Kamoška takto bývala s mamou v hoteli (mama tam pracovala) , bolo to v doline za dedinou. Nespomína v dobrom, že bola úplne odtrhnutá bez spolužiakov, lebo vždy bola od nich ďaleko, ani ju už nikam nevolali..
@jana_eyre_2 opisali sme autorke svoje skusenosti, moze na zaklade nich porozmyslat, mozno aj nad vecami, ktore by jej bez tejto diskusie ani len nenapadli, moze sa na miesto, kam ma ist byvat, pozriet inymi ocami ako doteraz.
@meriki22 ja by som to brala na víkendy, ale inak nie. Naše deti sú veľmi spoločenské, temperamentne, nedokážem si predstaviť ich takto izolovať (nemyslím v zlom zmysle, ale čiste prakticky). Hlavne v teplých mesiacoch behajú s kamarátmi random po záhradách, na bicykli, čápu sa v bazénoch kľudne o osmej večer. 3 km ako take nie sú samozrejme veľa, ale na taky ten bezprostredný a spontánny kontakt sú až príliš. Za mna na bývanie nie, na chalupu jasné👍
@mandzula práve preto podľa mňa diskusiu založila aby sa mohla rozhodnúť podľa viacerých pohľadov a take diskusie sú prínosné, kde spolu ľudia aj nesúhlasia a vedia si to normálne napísať..
@meriki22 ja som spoločenský typ a aj ako dieťa som taká bola, mne by spoločnosť detí chýbala. Moja dcéra je tiež taká. Ona, keď som bola na MD, ráno vstala, obliekla sa a čakala kedy pôjdeme von medzi deti. Ja som väčšinu materskej strávila v materskom centre, lebo obe spoločnosť potrebujeme. My by sme na samote trpeli. Viem si predstaviť mať na takom mieste chalupu a chodiť si na víkend oddýchnuť od ľudí a mesta, ale celoročne by som tak bývať nechcela. Toto dosť závisí od povahy človeka. Druhá vec je, fungovať na takom mieste. Deti musíš voziť až do dospelosti. Ja bývam na sídlisku. Dcéra má 14 rokov a už je pár rokov samostatná, všade sa vie dostať sama. Ráno odídem do práce a neriešim čo s ňou, lebo všade má blízko a keď treba, ide MHD. Brat býva kúsok od mesta, kde nechodí autobus a deti musia všade voziť. Ráno do školy, poobede zo škola, na krúžok, z krúžku. Našťastie majú takú prácu, že sa im to dá, ale to sa nedá každému. Aj toto si zvážte. Či by ste takto vedeli fungovať. Kamarátka tak žila tri mesiace na chate a po troch mesiacoch sa vrátili do paneláku do mesta.
Inak, môj otec vyrástol na lazoch a on si nevie život v meste vynachváliť. Všade blízko, všetko po ruke. Má už svoje roky, mama mala posledné roky života vážne zdravotné problémy a keď volal sanitku, prišla za 10 minút. Toto hrozí aj pri deťoch. Tiež sa mi stalo, že som musela k dcére volať sanitku keď bola malé miminko a prišli veľmi rýchlo. Toto na lazoch nehrozí. To je tiež jeden dôvod prečo by som tam žiť nechcela.
nikto ti nepovie čo bude naj. Každý má inú situáciu, u každého sú iné deti, iní susedia, iní kamaráti. Sú partie, ktoré chodievajú von a kolektívy, kde ide každý domov a sú spojení cez PC. Nikto nevei v akej spoločnosti sa budú pohybovať tvoje deti. Pre deti do určitého veku to môže byť super ale neskôr to môže byť problém. Všade ich rozvážať. Teraz s tým problém nemáš ale čo bude o 5, 10 rokov, nevieš. A takisto krúžky. Ty môžeš byť v práci, chorá, mať niečo neodkladné a deti budú potrebovať odvod na/z krúžkov, kamarátov. Môže to byť neskôr problém. Deti budú väčšie, budú chcieť ísť za kámošmi, budeš vždy po ruke? Niekedy len na hodinu budú potrebovať vybehnúť. Budeš stále lietať hore dole? Neskôr budú chcieť ísť s kámošmi na zmrzku, na čaj, alebo sa len tak pomotať. Budú vždy závislé na niekom kto ich zoberie tam a späť. Toto by som nechcela.
Po tomto túžim od detstva hneď by som to brala
Ale uvedomte si aj to, že teraz sa bežne stavia na lazoch, čiže o desať rokov tam možno budú postavené aj 4domy s deťmi, nemusí to tak byť, ale môže.. tak isto tie chatky môžu zdediť potomkovia a tiež si to prerobiť na trvalé bývanie, podotýkam su to iba tri kilometre od vybavenosti..
Na zaciatok mozno fajn, ked deti podrastu prestahovala by som sa do "civilizacie", aby mohli dochadzat do skoly (predsa len do 18-ky ich vozit je narocne) . Postavila by som mensi domcek, ktory by sa dal neskor vyuzivat ako vikendova chalupa.
moja kamarátka sa presťahovala iba 1 km od mesta, do novej výstavby domov. Okolo niekoľko domov ale deti mali spolužiačkou v meste. Autobusová zástavka tam nebola. Tak ich všade museli nosiť autom. Ku kamarátom, na krúžky. Po pár rokoch odtiaľ odišli. Zastávka tam doteraz nie je, takže všetci čo sa tam nasťahovali museli mať auto. Bolo to dosť obmedzujúce, keď odišli do mesta, tak bolo po probléme. Deti vybehli von, na krúžky, kedy chceli alebo kedy bolo treba a nikto nemusel riešiť odvoz. Mali síce babky v meste ale tiež to bola otrava aj pre jednu stranu aj pre druhú , stále niečo riešiť.
@kp7333 a po 18tke? Tiež to bude potrebné, pokiaľ nebudú mať vodičák a auto k dispozícii.
@kvetinka75 no to uz iste nie. ono to vozenie deti je casovo narocne a vyzaduje pracu na skrateny uvazok alebo flexibilny pracovny cas. Lebo bezne sa len tak nezdvihnes z roboty na obed, ze ides deti vyzdvihnut zo skoly. Skolsky klub je len na 1.stupni, potom treba mysliet na to, ako poriesite logistiku.
Hneď by som do toho išla, po takomto bývaní túžim, dcérka vyrastie v prírode, môžete si dopestovať, budete mať lesné plody po ruke. Áno, logistika bude asi horsia, ale v dnešnej dobe sa to dá a 3 km nie sú zasa tak veľa, záleží aj aké máte zamestanie.
Krúžky atď sú zložité, aj keď bývaš v meste. Akonáhle má človek viac detí, tak je to zložitejšie kdekoľvek.
@kvetinka75 1km som mala do skoly aj na základnú aj v tt zo zastavky ku škole. Nik ma nikdy nevozil. Nikdy. Ved to je kusok
@olivierko229 tak je super, že to máte takto. Ale nie každý má také šťastie. Deti sú rôzne, aj kamaráti sú rôzni. To, ako žijete vy, nemusí vísť aj druhým. My sme zvažovali dom na dedine kedysi. Mala som takúto predstavu o živote. Ale potom prišla dcérina vážna choroba a bola som rada, že sme v meste, a všetko máme po ruke.
Tiež máme babky v meste ale keď som si predstavila že by tam bývala často. Tiež majú svoj život, neskôr prišlo onkologické ochorenie jednej babky a z prespávačiek by nič nebolo.
@erickatt lenže cesta je dosť frekventovaná a nie je tam ani chodník. Dosť často tam bývajú autonehody. Určite by si dieťa po ceste samé nepustila.
@kp7333 po frekventovanej ceste bez chodníka aj 1 km je dosť.
Za mňa ani keby mi to za to bývanie mesačne platili. Ja som spoločenský introvert, samota by ma zabila. Moje deti zdedili moje nastavenie. Keď prišiel naposledy muž s "geniálnym" nápadom presťahovať sa za mesto, ani som ho nemusela zabiť ja, zobrala ho rovno útokom dcéra. Všade musieť chodiť autom, byt v kuse taxikár, každé stretnutie s kamošmi plánovať ako medzinárodný summit... No nie, ďakujem, ani za nič.
Btw - tiez som zazila co malo vsetko co si vies predstavit a byvalo vo velkom baraku a aj tak bolo nestastne lebo samemu ho nebavilo hrat sa, vzdy bol nespokojny a mal fakt vsetko na co si len mohol pomysliet len nie kamratov 🤔
@kvetinka75 Samozrejme. Kazdenu vyhovuje nieco ine, a treba zvazit moznosti a a okolnosti. My sme z velkomesta, a nevyhovovalo nam to. Par dni dovolenky a tuzime po nasom klude. U nas deti takto zatial neprespavaju, lebo este spinkaju s nami, aj ked niekde ideme, spime spolu. Ale zas starsi uz bol na lyziarskom, tesil sa, ze zvladol spinkat sam 🙂 a co sa babiek tyka, tie sa s detmi pohraju, ale nemaju energiu, zeby ich zvladli same. Takze s takymto babysittingom sme nepocitali ani nepocitame. My sme boli nastaveny s manzelom, ze tuzime po vlastnom pozemku, co nas jedneho dna uzivi, po ekologickom spoluziti s prirodou, vidime v tom zmysel, a takto sme proste vnutorne stastni. Takze nech uz sa vyskytne cokolvek, budeme veci riesit tak, aby sme ostali v prirode.
@jana_eyre_2 ano, ty pises o svojej, ja zas o svojej, to je pochopitelne, o autorkinej nemozme, mozme jej len poskytnut rozne pohlady na vec a rozhodnut sa musi ona. Moj osobny strach vyplyva napriklad z toho, ze na ceste, o ktorej pisem, mi ako 13-rocnej zastalo auto, stiahlo sa cierne okno, chlap si tam honil v ciernom prezervative a pytal sa ma, ci s nim idem za peniaze. Okolo siroko-daleko nikoho, len ja a jeho cierne auto. Nehovorim, ze inde sa to stat nemoze, no fakt je ten, ze skusenosti formuju nase nazory.
Zastavku mame cca minutu od domu, no sme tesne pri lese, takze sa parkrat za sezonu stane, ze si okolo zastavky stradluje medved. Dokonca sa tam raz prechadzal byk, ktory niekomu usiel z mastale. Dcera tam kazde rano stala sama, lebo my sme uz davno boli v praci. Vtedy by som fakt bola ocenila, keby bol okolo nej v centre dediny ci mesta hlucik deti, dospelaci cestujuci do prace. Ja byt autorkou, omrknem si napriklad aj taketo veci.