Neskutočne zúrivé dvojročné dieťa

andrea_za
13. jan 2016

Ahojte. Už som zúfala, preto som sa rozhodla napísať, či máte niekto skúsenosti s tak silnou zúrivosťou u dieťaťa, ako u nášho 2-ročného syna.
Posledný mesiac máme obdobie, že vie sa pekne hrať, obliekať, umyť zuby, ísť spať a pod. Avšak akonáhle si zmyslí, že NIE - koniec. Ale keby to bolo normálne nie a nechce. Ale on nás neskutočne prekrúca, napr. "nechcem krupicu" (tak poviem, OK, pojdeš spať hladný alebo zje ju mamina), nasleduje "moja krupica". A v tom momente, ak mu tú krupicu nedám, neskutočný výlev zlosti, búchanie, štípanie, škriabanie, ťahanie za vlasy. Ak sa k nemu vrátim, že "ok, ideš papať" opäť "nechce krupicu". A takto dookola.
Vie jačať tak, že až zachrípne. Skúšala som ignoráciu, silné objatie, dohováranie, otočenie pozornosti, otočenie na srandu - nič nepomáha. Proste amok trvá aj pol hodinu, niekedy aj dlhšie, dieťa už úplne zachrípnuté, až kašle. Zrazu sa trošku ukľudní, to si už potrebuje pritúliť sa, a takto sa pomaly ukľudní, ale aj to musím dávať pozor a nespraviť nič, čo by ho náhodou mohlo opäť rozčúliť.
Raz sa dokonca stalo, že počas amoku vošiel do špajze, stal tam revajúc, dvere privreté. Zakričal "mama kde si?", prišla som. On nato, "mama prec". A takto by som sa mohla krútiť donekonečna.
Alebo prídem z práce. On je doma s otcom. Začnem sa vyzúvať - jačí "moje topánky", vyzliekam kabát - jačí "moja bunda". Ani neviem čo nám tým chce povedať, ako keby som sa nemala vyzliecť, ale ostať oblečená.
Je pravda, že chodí 2.mesiac do jaslí. Aj som rozmýšľala, či to nemôže mať súvis.
Napr. s jaslami súvisia amoky typu - vyzdvihnem ho, ako ma zbadá pár sekúnd poplače, ukľudní sa, oblečiem ho, ideme domov. Akonáhle ideme k bytovke, už hovorí "nechce domov". Tak sa chvíľu prejdeme (poviem si, asi neboli s deťmi von, tak mu to chýba). Po chvíľke sa snažím ísť s ním dnu, veď je už tma, všetci sú už doma, "nechce domov". Ak sa mi ho nepodarí na niečo namotivovať (napr. budeme pozerať von z okna na...., ide mi pomôcť odniesť nákup z auta do bytovky, pojdeme pesi po schodoch a pod.) skončí to opäť neskutočným amokom. Celá bytovka o nás vie, čudujem sa, že na nás ešte nikto nezavolal sociálku. Doma taký jakot, že mám problém sa čo i len vyzuť a zhodiť kabát. A on samozreme "nechce čiapku dole", ani šál, ani topanky atď.
Taktiež som si všimla, že keď je unavený, tak je väčšia pravdepodobnosť výbuchov a sú oveľa intenzívnejšie.
Ale čo s tým. Ja už začínam strácať sily, nevládzem. Pripadám si ako najhošia matka na svete, ktorá nevie nájsť ten správny kľúč na svoje dieťa. Prosím poraďte niekto, čo s tým? Alebo aspoň povzbuďte. Za všetky príspevky som vopred vďačná.

tajka1986
4. jún 2016

@wandallka som sa pobavila. U nas takto isto uz viac ako rok. Ale pomalinky sa to zlepsuje 🙂 a do toho este straasne papuluje,odvrava,posiela ma prec,ukazuje ako sa neda(napr.obut papucky,oblirct nohavice-pritom viem ze si vie ale musi ukazat ze nie nedam to na seba) No vesele to mame 🙂

wandallka
5. jún 2016

@tajka1986 rok?????????? " ako sa vraví: dávam bolšvikovi mesiac" viac neznesiem !!! v takom pripade fakt neviem ci ostat doma az kym nepojde do skolky alebo uz pokracovat v tom co sme zacali ??? nepride potom s tou skolkou ten isty problem? same otazniky mam v hlave ... v jasliach je jej super ale ako nahle to doma spomeniem povie: budem doma s tebou.

timea7
5. jún 2016

@wandallka klasické prejavy obdobia vzdoru. Stanoviť jasné pravidlá, neustúpiť z nich za žiadnych okolností, kľud, dieťa nesmie zistiť, že nás svojím správaním dostáva na pokraj zúfalstva, príkazov a zákazov čo najmenej, nechať ho rozhodovať tam, kde sa dá a dať mu pocítiť dôsledky jeho konania, tam, kde to ide. Prejde to, určite nie za mesiac, ale prejde, dieťa postupne bude emočne zrelšie a zistí, že jeho správanie nevedie k niečomu, chce to trpezlivosť. Jasle a škôlka s tým nemajú nič spoločné, je to vývojová fáza, ktorá by prišla aj keby bolo dieťa do šesť rokov doma. Je na nás dospelých, ako sa s tým popasujeme.

wandallka
5. jún 2016

@timea7 ked "všade" radia že pri období vzdoru na dieta netreba kričať ani ho biť a vyvarovať sa slovam nesmies nerob a pod...vraj cakat kym ten vrchol hnevu odoznie a nasledne s dietatom pokracovat tam kde sme sa zasekli .... ja ale nechcem travit na parkovisku pred jaslami 1hod len preto ze ona nechce nastupit do auta ?! cele je to scestne toto detske spravanie ... ked nastavim hranice tym ze ju tam posadim nasilu nic sa nemeni ... uz to praktizujem 2 tyzdne a stale v tom pokracuje :/

timea7
5. jún 2016

@wandallka kričať a biť určite nie, ak dieťa robí cirkus na parkovisku, zobrať ho bez komentára domov a doma ho nechať tak. Dvojročné už veľmi dobre vie, čo môže a čo nie, len skúša posúvať hranice. Doma si ho nevšímaj, začni vykladať nákup, variť, urob si kávu, zapni telku, ako keby sa nechumelilo. Na deti zaberá najlepšie ignorácia. Keď začneš kričať, môže sa to časom otočiť proti tebe, dieťa zistí, že tým púta tvoju pozornosť, tak začne robiť cirkus v najmenej vhodnej chvíli a to nepotrebuješ. Ono časom zistí, že v zásadných veciach - kedy odchádzame z ihriska, z obchodu, kedy sa ide spať....rozhoduješ ty, či bude revať alebo nie, či sa hodí o zem, alebo nie. Len chvíľu potrvá, kým sa naučí zvládnuť to svoje - ja to chcem, chcem to hneď a chcem to takto. V menej podstatných veciach - či si dá modré alebo ružové tričko, či sa napije z hrnčeka, alebo z pohára, či pôjdete z ihriska cez park, alebo popri potoku, ho nechaj rozhodnúť. Ty očakávaš zmenu za dva týždne?! 😎 😎 😎 No to si veľký optimista. To nie je len o hraniciach, ale aj o dozrievaní jeho nervovej sústavy, to neurýchliš. U dieťaťa silne prevláda to - ja chcem a nedokáže to ešte ovládať. V jeho veku úplne normálne. Keď nechce nastúpiť do auta, tak ho do autosedačky skrátka dáš aj napriek jeho protestom, bez kriku, môžeš skúsiť odpútať pozornosť, niekedy to funguje ešte aj v tomto veku. Kľud do jeho živote vnesie pravidelný režim, rovnaký prístup všetkých dospelých k nemu, neexistuje, že mama nedovolí, babka, otec áno a tvoje kľudné vystupovanie (aj keď nervy ako špagáty).

wandallka
5. jún 2016

@timea7 ano toto vsetko som uz skusala tiez ... ignoracia je v jej pripade to najhorsie co mozem urobit ona ma strasnu vydrz ... ked ju ignorujem krik este zvacsi a hlavne vydrzi aj hodinu a pol... ja si osobne myslim ze to ma suvis s tym ze je v jasliach a ze ma za to tresta ze ju tam davam aj napriek tomu ze jej tam je dobre ... samozrejme davam jej na vyber oblecenie vyber hry jedla a pod samozrejme v ramci moznosti tretia moznost nie je pripustna takze ked sa napr nechce obliect vobec poviem ze by bolo fajn keby sa obliekla a ze nech si vyberie ci chce toto alebo toto ale jedno z toho si obliect musi .... na co jej reakcia je niekedy ze nechce ani jedno chce byt hola ... a toto mam ako rano riesit ked idem do prace nemozem ju predsa budit o hodinu skor aby sa stihla akoze prebrat a aby sama dostala chut sa obliect .... uf kto nema vzdorovite dieta nema ani tusku o com to je.... v kazdom pripade to musim asi len vydrzat !!! dakujem 🙂

timea7
5. jún 2016

@wandallka nie, ona ťa netrestá, to si k tomu dospela ty. A že dieťa má výdrž? Poznám, v septembri som dvojročných mala v triede vyše desať 😀 😀 😀 . Aj keď samozrejme u všetkých neboli tieto prejavy také búrlivé, ale u niektoré vyskúšali celý arzenál 😎 😎 😎 . Ja mám tiež výdrž a dlhšiu ako ktokoľvek z tých štuplíkov, ktorí postupne pochopili, že to fakt nemá zmysel, teraz je cirkus už len ojedinele, aby mi za ním nebolo smutno 😀 😀 😀 . Ak reve hodinu ( ruku na srdce, hodina to nie je určite 😉 ), a nakoniec dosiahne to, čo chce, nabudúce bude revať dlhšie, lebo zistila, že sa to nakoniec po úpornom plači podarilo. Nevšímaj si ju, skús začať robiť niečo zaujímavé - brnkať na klávesy, maľovať farbami, prelievať vodu z nádoby do nádoby, kresliť na obrovský baliaci papier, modelovať z plastelíny....Ak chce byť holá, tak ju oblečieš aj napriek protestom, v týchto prípadoch s deťmi nediskutujem, my by sme nevyšli v škôlke von....A nemysli si prosím, že vzdorovité dieťa máš len ty jediná, okrem tých, čo mám roky v škôlke (ak mám takýchto drobcov), mám aj svoje 😉 a bratove a deti, ktoré strážievam u mňa doma.

timea7
5. jún 2016

@wandallka Ešte som chcela dodať - nie vyber si čo chceš, konkrétne, takéto malé dieťa si vie vybrať z dvoch možností, z viacerými bude mať problém. Daj jej na výber dve tričká, dva poháre. Ak nechce, vyberieš sama, hádam si s dvojročným poradíš, nie?

wandallka
5. jún 2016

:DDD ano viem ze nie som sama ... a musíš to mať pestré ja len tolko: vieš o čo mi konkrétne ide? je chyba že som ju tam dala alebo nie?
ona je strašne šikovná a kolektív je prospeje podľa mňa každy den si doma spieva a hovorí mi riekanky preto nechapem tu reakciu ked ma zbada ..
a ako vravis vzdy na vyber len dve veci viac jej nikdy nedam... ked napr povie ze nechce jest ok nejedz ale ine ti nedam a ona si to neda ... je to býk !! :D
a k tomu ranu: ja ju dokazem obliect nasilu : ale ma potom cele nohy ruky cervene pretoze ju musím chytat do pák kolenami ako ide - strasne sa brani a toto je normálne? takto sa chodí rano z domu? toto je to co ma mätie ?! ak aj cestou tam place co je malokedy akonahle sme v satni je ok vojde do herne je ok - tam poslucha na slovo ani to neskusi ked idu von ked idu jest ked idu spat vsetko bez reci a bez slova ... nechapem preco to doma skusa ked som jej dotearz nikdy nevyhovela a vzdy vyhram ja ! nechapem to.... a ešte k tej "hodine" ona naozaj minule plakala intenzivne bez prestavky 90min!!!! o pol stvrtej sme nasilu odchadzali z jasiel az kym sme prisli domov kde som ju musela doslova strcit do bytu lebo nechcela ist dnu a pockat kym sa prezleciem aby sme isli von tak skoncila o 5tej! a to som len chcela aby sme normalne prisli domov ze sa prezleciem a pojdeme von sa hrat alebo prejst ... ked si predstavím že toto moze trvať dalsie dva roky tak neviem neviem s akou farbou vlasou nakoniec skoncím :DDD

wandallka
5. jún 2016

@timea7 mala zachvilu vstane tak to dnes ukoncim 🙂 peknu nedelu prajem ... mozno sa sem vratim o nejaky mesiac a poviem ti ako to dopadlo ! ;)

timea7
5. jún 2016

@wandallka určite to chybou nie je, ale tvoje dieťa cíti, že s tým nie si stotožnená, deti majú citlivé senzory....jej vlastne aj prospeje, ak v jasliach uvidí, že dospelí reagujú na takéto prejavy rovnako, ako jej mama. Ja to mám o to ľahšie, lebo deti veľa odpozorujú. Najmä sa nauč najdôležitejšie - ignorovať poznámky okolia - jedným uchom dnu, druhým von bez medzipristátia.... peknú nedeľu aj tebe a nedaj sa vytočiť reakciami svojho chrústika, užívaj si aj toto zložitejšie obdobie, veď je úžasné pozorovať ako sa dieťa mení. 🙂 🙂 🙂 🙂

mily7
5. jún 2016

@wandallka Ahoj, chcem ti povedať, že áno,je to veľmi náročné pre teba,áno je to normálne to ako sa sprava ! Proste je to vývojova etapa života, u niekoho prebieha takto intenzívne, u iného menej . Ja som prešla so synom intenzívnou etapou,preto tá chcem podporiť, lebo ta chápem! Čím skôr sa naucis že je to normálne, prijmes to, zachovas pokoj, nájdeš si čas potom vyjsť si von sama,nabrať sily,tým lepšie to bude! Syn má teraz štyri roky a je to úplne iné ako počas vtedajšieho obdobia vzdoru. Inak timea7 veľmi dobre radi!

wandallka
5. jún 2016

@mily7 dakujem aj slova podpory su pre mna teraz dolezite ! ešteže ju mame - myslim timeu7 😉

mily7
5. jún 2016

@wandallka za málo ,pamätaj, ste normálni obaja,ty aj mala😄a bude dobre, toto len prežiť v pokoji😄

ajana1
7. jún 2016

@wandallka nepochybuj o sebe. Tym ze sa sama citis vinna ze mala isla do skolky tak ona to vyciti a patricne vyuziva.

wandallka
13. jún 2016

@timea7, @mily7, @ajana1 @tajka1986 dievčatá nechcela som to zakríknuť tak píšem až dens .. celý minulý týždeň úplna zmena - je späť moje krásne dievčatko - ten devil z nej odišiel :DDD akoby utlo zo dňa na deň od pondelka do piatka absolutne bez problemov nielen do jasiel ale HLAVNE z jasiel - konečne scény ako z filmu rozbehne sa k mne vyskočí : ahoj mamina ideme domov a prezuj mi topanočky (som skoro odpadla keď to minulý pondelok povedala) ... vo stvrtok ráno o 5 prisiel tatoš náš domov po 10 dnoch v práci - som myslela že bude vymýšľať že ostane s nim ... absolutne nič...a dnes po víkende podobne žiadny problem žiadne nie nechcem nejdem .... píšem si to do kalendára a čakám to o cca 4 mesiace znovu :/
@timea7 - dakujem!!!

ajana1
13. jún 2016

@wandallka Tak to som Rada ze to preslo. Ja si v takychto momentoch vzdy opakujem "je to len faza"

timea7
13. jún 2016

@wandallka tešíííím!!!!!

mily7
14. jún 2016

@wandallka aj ja,nechcem ale strasit,podľa mňa sa ešte môže opakovať, nezlakni sa,môj ma štyri a vždy lepšie a horšie obdobia

siska53
14. jún 2016

@georgeo presneee! Ja som napr.zistila,ked som bola s detmi doma,ee najskor sa s nimi musim zahrat,az potom nieco robit,lebo kzd to bolo opacne,tak sa strasne hadali,prosto bojovali o moju pozornost. A aj teraz to uz je tak,lebo zas sa nevidime cely den,kedze oni v skolke a ja v praci.

siska53
14. jún 2016

@wandallka akurat som ti sla napisat,no zistila som,ze teraz ok. Ono tie fazy vzdoru este pridu,nad maly to mal najhosie medzi 20-24m.(a ja vtedy v 6-9.m.tehotenstva), po narodnei malej to utalo a bolo to len slabucke,co sme vedeli vyriesit v pohode. No po nejakom case zase zhorsenie,nie sice po 4m,ale cca po roku a nasledne po pol roku (nastup do sukromnej skolky,ale tam bol len kratko), potom este v 4r.a2-3m.,zas klud a uzili sme si este 1.3.m.,vo nastupil do statnej skolky. Teraz ma 6,obcas sa este vyskytne,no casom.clovek pride na to,ako najlepsie reagovat,ci co sa mu osvedcilo z nacitaneho.
U malej je to ine,napr.ona dost zle znasa skolku (uz vyse roka chodi),vzdor jej zacal v 2r. A skor stupal a ustalil sa. Vie byt paradne zuriva,ked jej nevyhovieme,no vzdy poviem drahemu,ze radsej vydrzim ten rev teraz. Hadam raz pochopi.
A najhorsie je,ze nerozprava zrozumitelne,cize dakedy sa jeduje,ked nevieme,co chce.

Drzim paste.

kalset
18. dec 2017

@timea7 ahoj Timea🙂máš perfektné rady,,potrebovala by som poradiť,. Mám dcérku Julku ktorá ma21 mesiacov a začína si dobre vydobija a zúriť, podotknem mám ešte jednu dcérku 5mesiacikov Stanka. Situácia doma niečo nieje po jej začne zúriť,hádzať o zem veci,trvať ale do nepríčetný,bit ma,dnes keď to urobila zobrala som ju a dala do postieľky a povedala jej že keď prestane a ukľudní sa vyberiem ju,neviem či je to správne. Keď sme v meste stupňuje sa to tak že sa mi smiera o zem a všetci pozerajú ako keby ich dieťa toto nerobilo,minule mi to spravila keď sme šli z obchodu,kľakla si na kolená a revala,nechala som ju a keď nešla nakoniec som ju zobrala pod pazuchy a nasadla do auta a išli sme domov,. Napríklad u mňa vie že si veľa nevyhovuje,ale keď potrebujem ísť k lekárovi a poprosím môjho ocina ó postrazenie julky ,to je niečo hrozné aká je pri ňom,on ju má strašne rád ten by za ňu aj dýchal,ale takto to ďalej nejde,ja ju potom neviem dať dolaty,a on nechcem aby to bral v zlom,keď je pri ňom iba piští reve len na rukách ju musí nosiť a on jej všetko dovolí a skáče ako ona píska,poraďte mi prosím aj v tomto ako sa s ním porozprávať a neurazil ho a nedotknut sa ho,minule som to už nevydržala a pohádali sme sa kôli tomu, ďakujem za rady