Neterka útočí na môjho synčeka
Ahojte, mám taky problém a neviem si s ním rady. Mam syna a manželov brat má dcéru vekový rozdiel je iba 6 týždňov. Problem je v tom že môj syn je spoločenský typ má rok a pol, rad sa stiska a má rad spoločnosť, no opak je dievčatko ono vôbec nechodí skoro nikam medzi ľudí len za vše.... a už niekoľko mesiacov fyzicky útočí na môjho syna furt ho bije po hlave po tvári je to strašne ako my ich od seba dávame preč Ja sa na to nepozeram, ale viete aké sú deti. Bojím sa že mu to môže ublížiť ked ho bude bit. Mate nejakú radu ako pomôcť... včera sme sa s manželom dohodli že sa im budeme vyhybat, lebo oni že ju za to kričať nebudú a smejú sa s toho😳😳😳
Už len to, že rodičia povedia, že dieťa za to môže, u mňa vraví jasné, bacha na nich a na tú malú - chúďa. Nesúhlasím ani s názorom, že u deca, čo má rok a pol nemôže ísť o bitku. Naša malá tiež tak skúšala, šticovať za vlasy, búchať a pod. a teda bolelo to ako šľak a nie, my sa nebijeme, ani nešticujeme a už vôbec nebijeme ju, nikdy! Aj na psov to skúšala a to veru veľmi dlho, chytiť za chvost, plesk po hlave a pod. A to stále len dokolečka, dokola sme šli to isté, až som ich musela začať oddeľovať.
To, že nie je s deťmi tiež nevidím ako dôvod takéhoto chovania. Naša malá sa s nikým nehrá a medzi deti chodíme, ale nijak ich nekontaktuje, len pozoruje. Ak ju chce iné pohľadkať, tiež jej to vadí. A to stretávame sa s deťmi a máme aj také ozaj obľúbené, ale nijak sa medzi sebou nekontaktujú a pod.
Aj tu máme také dievča, ona večne vyvolá nejakú potyčku. Mama nikdy nezasiahne, ani slovne a otec síce niečo povie, ale dieťa na to nereaguje. Už ma to minule tak dopálilo, že som musela ja zasiahnuť a malá im tam revala ako tur, ale teda odtiaľ potiaľ. A to som teda len nedovolila, aby moje "vysotila" aj z ďalšej hojdačky len tým, že som jej tu hojdačku odmietla "dať". Ona nechápala, kukala na mňa a potom spustila rev. Otec bol len šťastný ako som to super vyriešila, ale že by oni niečo poriešili s ňou, to vôbec. Jediná cesta je cez nich, ale ako píšeš, to je asi ako hádzanie hrachu na stenu alebo zasiahnuť. Lenže aj to človek musí vedieť ako na to dieťa a aj ako zareagujú rodičia. Len to ozaj niekedy to dieťa lepšie zoberie ako rodič.
@martinellacka to stiskanie som myslela všeobecne a ved aj môj je anielik s chvostikom, ked viete Ja ich mam rada keby nie tak my je to jedno určite hej treba dať čas ale aj rodičia by mali zasiahnuť.
@caramelka555 lenže práve to, že rodičia to asi nespravia, mi pripadajú ako tí, čo som ich popísala v komente vyššie, jednodocho oni neriešia, dieťa je to zlaté, ale akonáhle zbadá nejaký objekt svojho záujmu, tak jej môže človek vravieť, čo chce. To napr. stačí len, že vidí hračku, čo sa jej páči a už ju automatika chce a nejde jej vysvetliť, že tá hračka je naša a bla-bla a rodičia sa len prizerajú. Toto podľa môjho nie je výchova, toto speje ku katastrófe. Len tam ozaj len rodičia sa musia zapojiť, lebo niekto cudzí bude večne riešiť ich dieťa alebo sa bude tváriť, že sa nič nedeje, keď obťažuje napr. to naše dieťa? To mi príde úplne choré.
@modraslza ona ma kľudnu atmosféru doma.
@monikaparson to nie je výchova, ale voľnobeh 😀 , rodičia sa boja zasiahnuť, lebo čo ak by sa to dieťaťu náhodou nepáčilo? Mohlo by sa na nich aj nahnevať? Potom sú o pár rokov bezradní, lebo nevedia, čo s ním...
@timea7 Toto nieeeee? Takto hádam nemôže nikto so zdravým rozumom rozmýšľať, že dieťa sa na nich nahnevá a pod. Že to majú v paži ešte ok (teda tam to ešte viem ako tak prijať, sú aj takí, neriešia nič), ale toto??? 😀 😀 😀
My sme chodili s ked mala mala rok a 9 m na fit lopty. Bolo tam dievcatko kt kazde dieta bilo. Mohla mat okolo roka a pol. Matka to neriesila.. ked sme boli na hodine moju som si strazila. A pravdepodobne sa ani po skoro dvoch rokoch nic nezmenilo kedze som pocula ze na deti utoci dalej.. a to dieta je aj vacsie ako ostatne v jej veku.. proste sa netreba s takymi detmi stretavat. A aj my ostatne matky sme mali dohovorit tej matke. Lebo ona si spokojne sedela a pila kavu ☹ . A asi by som sa ozvala aj k malej. Nejako asertivne jej pobedat co a ako..
@monikaparson ale môže, dokonca aj osoba s pedagogickým vzdelaním, som pozerala ako puk....
@bonnie1 ak by mama nereagovala, ta by som nedovolila malej, aby sa hrala s mojím dieťaťom. Ona síce za svoju matku nemôže, ale moje dieťa tiež nie, nenechala by som ho otĺkať. Nemyslím teraz samozrejme ťahanice o hračku a pod. bežné veci medzi deťmi. Ale takých rodičov zbožňujem 😠 , najmä keď sa ešte na tom smejú.... 😠 😠 😠
Keď sme už pri výchove, tiež poznám jednu "učiteľku", ktorá do dvoch rokov veku dieťaťa nevychovávala vôbec (rozumej dieťa si robilo čo chcelo, a to boli teda riadne ceremónie a výstupy, uf) s odôvodnením, že tak malé dieťa sa vychovávať nedá/nemá. No a teraz dieťa robí síce to isté, ale matka to už ospravedlňuje kade čím, vrátane vzťahovej výchovy, dojčenia etc. etc. 🙂
@caramelka555 moja dobrá rada, nauč syna sa brániť, lebo ho bude otlkať každý
ja som svojho syn tak vychovávala,a by bol dobručký a nebil sa a že múdrejší ustúpi ... a vysledok bol 3x v školke rozbitá hlava do krvi, z toho raz naschvál, 2 chlapci ho pridržali vo dverách a další nimi trepol tak, že mal modriny a škriabance po oboch stranách, 2x dohryzený do modrín, aj na chrbte, takže vyslovene zákerne, a take tie bežné capania ani nerátam ... a čo sa týka ostatnej šikany,
on bol ticho, trpel, neplakal a decka na neho nažalovali hocičo, lebo však on sa nebráni
Ak ho nejaké dieťa bije, isto to nenechaj len ta a ešte aby ho v tom rodičia povzbudzovali smiechom. Rovno im povedz, že ak to takto má byť, nebudete sa stretávať, kym z toho slečna nevyrastie, alebo jej niečo nepovedia oni.
@lorela poznám, dokonca najväčšie problémy, aké sme kedy s deťmi v škôlke mali boli deti detskej psychologičky....som nechápala. Jej muž by ich zvládol super, ale nedovolila mu to, lebo veď ona je študovaná, nie? Vyústilo to až do vylúčenia z materskej školy, predsa sa nebudeme denne ospravedlňovať ostatným rodičom (na ktorých sa ona ešte v šatni oborila, že čo riešia), bolo to už neúnosné, v triedach zlá atmosféra, deti sa s nimi nechceli ani hrať, ani držať za ruku. Oni chúdence za to nemohli, neviem, kde sú teraz, odsťahovali sa, ale katastrofa to bola. A keby si počula tie jej zdôvodnenia...krivák sa mi otváral vo vrecku...
Ja som zase čítala, že deti si uvedomujú čo môžu a nesmú od 11. mesiaca cca. Neviem čo je na tom pravda, ale my máme tento istý problém so známymi. Majú jedno dieťa vo veku 3 rokov jak naša prostredná a jedno vo veku 16 mesiacov. Obidve deti sú na seba odporné, vrieskajú po sebe, bijú sa tá mladšia dokonca kúše tú staršiu. A rodičia sa na tom smejú. A to k nám chodili každý druhý deň, ale už ma nebavilo po nich zostal vždy iba bordel ako nič by na tom nebolo ale ja som vždy moje deti od 2 rokov učila že ked sme na návšteve a niečo si vezmú tak to vrátia aj naspať. Tá 16 mesačná stále robí zle našej najmladšej. Ale vždy toto robia iba ked sú pri nich rodičia.
Minule mi volala že mi ich donesie na hodinku postrážiť že potrebuje ísť k doktorovi, doniesla mi ich, moje staršie mali vonku akurát na tráve výkresy povyťahované, a tie malé ani nezapišťali, pekne sa hrali ked som im ukázala že ako sa dá zahrať.
Len to ti chcem povedať že vyskúšaj si tú malú vypýtať samotnú, a vymysli nejakú aktivitu, uvidíš možno nebude taká zlá. 🙂
@timea7 tento pripad poznam aj z inych rozpravaciek.. matka neriesi a co je horsie malu nechavala po tych hodinach behat medzi detmi a hoci vedela ze ich atakuje pila kavu.. a my sproste sme jej nic nepovedali.. ako pisem uz by som to riesila inak. A aj po dvoch rokoch viem ze sa nic nemeni..
@bonnie1 my sme boli tehotné štyri naraz z rodiny, deti sa nám narodili v rozmedzí pár mesiacov, takže vekovo a rozumovo skoro rovnako, na tri museli vždy ustúpiť štvrtej, tá im ubližovala, mama samozrejme neriešila, tak som tiež stretnutie obmedzila na nutné minimum. Inak sa jej to vrátilo aj s bonusom, dieťa vyrastalo ako samorast, teraz je v nejakej sekte, vyzerá ako smrtka...
@petka1989 ja mam doma 4 deti a tiez sa mi biju hadaju.a pre tento problem som si kupila tu knihu surodenci bez rivality.naozaj zaujimava kniha je o detoch ale aj o rodicoch ako to mali oni v rodinach a vlastne nevedomky robili to iste.porovnavali skatulkovali najmladsich si vzdy zastavali proste to brali automaticky ty si najstarsi ty musis mat rozum.neucili tie deti riesit tieto konflikty.u nas sa chytil najstarsi a uz to pomaly chape aj stredny ze miesto bitiek treba pouzivat jazyk a dat svoje pocity tomu druhemu najavo.ked je problem musia sami prist na riesenie aby boli obe deti spokojne a aky boli pysny ked na to prisli a boli spokojny oni a hlavne ja ze sa nebili.
@emilia25 Kto napísal tú knihu? alebo nemôžeš mi hodiť link? 🙂
Medzi mojimi mám medzi každou 3 roky necelé rozdiel takže oni sa nebijú, skôr tá najstaršia ťahá tú 3 ročnú, keď sa začnú škriepiť a viem že to je kravina, nechám ich tak nech si oni vyriešia, ale teraz keď nechám najmladšiu na deke a idem preč tak jej robia zle, ale predo mnou si to nedovolia, iba keď odídem, pritom sa im snažím venovať rovnako a ani tú najstaršiu za nič neodsudzujem. A teraz čakáme dvojičky, tak sa bojím ako bude Nela reagovať. A dosť by mi pomohla nejaká knižka nech ich na to už teraz pripravím .
Podla mna ako sa jej nepaci objimanie tvojho maleho,jemu sa nepaci (i vam), ze mala to zase riesi udieranim... Zial,deti.do troch.rokov.sa.nevedia zahrat spolu,je jedno ci.chodite medzi deti alebo nie,proste oni sa hraju samy...
@petka1989 napisali ju 2 psychologicky co maju tiez 3 deti adele faber a elaine mazlish je to prelozene pekne do slovenciny a kupila som ju cez net.normalne som dala do googla a tam mi to knihkupectvo vyhodilo.inac sa este chystam od nich kupit knihu ako hovorit s detmi aby nas pocuvali.a maju aj o purtetiakoch.ale na to mam este par rokov cas.
Aj my sme mali podobný problém,ja som mala kamošku,mala o 9 mesiacov mladšiu dcérku.My mamičky sme si dobre rozumeli,mali sme sa radi..ale bohužial kvôli dievčatám sme sa museli prestať stretávať.A viete prečo? Moja dcéra mala veľmi rada detičky aj menšie aj väčšie,stále ich hladkala,objímala,ťahala za ručičky aby sa spolu išli hrať..a kamoškyna malá..pravý opak..neznášala iné deti,stále sa chcela hrať iba sama,vadil jej akýkoľvek kontakt s detmi..nikto sa nesmel k nej priblížiť,nedajbože sa prihovoril..spustila plač a išli domov..mali problém aj s nástum do škôlky..ťažko zapadala do kolektívu...teraz ide už do 1.triedy a už má aj kamošky..
@kafedame treba dat detom len cas predsa len dieta spoznava svet, ludi, rovesnikov a nie je to ani pre to dieta jednoduche 🙂 ja poznam pripad kde dokonca dve sestry boli taketo jedna by sa objimala a druha ta ani nikoho pri sebe sama pre seba a dnes uz maju 19 a 18 a su ako najlepsie kamaratky 🙂
@timea7 Ja tiez nechapem to dieta , ktore poznam, mne sa zda, ze ma rozdvojenu osobnost, a dokonca sa mi zda jedna osoba z ich rodiny "ina" (bud ma psychicku poruchu, bud je agresivna, manipulativna, no nieco tam neni ok, nevedela som vylustit) a tym padom to asi bud zdedila, alebo je na nu robeni nepriamy ci az priamy natlak zo strany tej osoby a to narusuje jej vyvoj, vela ludi v ich okoli to nevidi a vnima to ako normal, no ja v ich spolocnosti som sa stale citila velmi nedobre, az neprijemne, ked som videla ten cely cirkus vychovy i tej pretvarky , ze cela rodina je fantasticka, bezproblemova a vsetko je tam v poriadku a potom reagcie dietata, ktorymi nezakryju, ze sa nieco deje ...v kazdom pripade, uz sa nestretavame
@emilia25 aký máš rozdiel medz deťmi? Lebo ja mám teda len dve, ale v živote sa nepobili, nemali sme žiarlivostné scény. Len malé hádky občas sú, napr. kvôli upratovaniu, a staršia sa občas snažila malého "vychovávať", čo sme jej zatrhli a vysvetlili je, že on má rodičov a ona je jeho sestra, kamoška, aj ked staršia, ale stále len na rovnakej úrovni v rodine ako on. Rozdiel máme 5,5 roka.
Rivalita ich skôr posúva vpred, snažia sa vyrovnať jeden druhému, takže sa naozaj obaja veľmi snažia.
Vždy som si myslela, že vo väčších rodinách sú tie vzťahy medzi deťmi súdržnejšie ... lebo pri našom vekovom rozdieli medzi deťmi som sa bála, že to budú ako dvaja jedináčikovia, ale je to v pohode.
@hettinka len tu sa bavíme o 1 a pol ročnom dieťati a nie o deťati, čo už chodí do školy, takže písať, aby sa také dieťa bránilo mi nepríde moc vhodné. V tomto veku to majú riešiť rodičia a ukázať mu, že sa na nich môže spoľahúť, až postupne ako sa samé začne osamostatňovať zvážiť aj niečo takéto. Ja si neviem predstaviť, že by som nechala moju nech si rieši "konflikty", lebo ona tiež teraz utečie (má 2 roky) a vždy ide za mnou alebo ma volá.

Treba s detmi chodit medzi deti, aby sa spravne vyvijali mentalne , aby sa zahrali, pozorovali jeden druheho socializovali..a su deti co sa jednoducho nemozu vystat navzajom rivalizuju uz od narodenia 🙂 , co stym mozes narobit nic...mozno si jednoducho nesadli ako niektori dospeli navzajom.