Päť každodenných návykov, ktoré najviac ovplyvňujú vývoj dieťaťa
Možno to poznáte. Riešime, koľko času sú deti pri obrazovkách, či sa vedia sústrediť, ako rozprávajú, ako zvládajú emócie alebo či sa dokážu hrať samy.
Často hľadáme zložité riešenia, ale výskumy aj skúsenosti rodičov ukazujú, že obrovský rozdiel robia úplne obyčajné každodenné návyky.
Nie jednorazové aktivity, ale to, čo sa doma opakuje deň čo deň.
Jedna veľká séria poznatkov zhrnula päť oblastí, ktoré majú dlhodobý vplyv na to, ako deti premýšľajú, rozprávajú, zvládajú emócie a vzťahy - práca s obrazovkami, čítanie, rozhovory, samostatná hra a pomenovávanie emócií.
Nejde o dokonalosť ani o prísne pravidlá. Skôr o malé kroky, ktoré sa postupne zapisujú do detského sveta.
💬Zaujíma ma, ako to máte doma vy.
💬Čo z toho je pre vás doma najväčšia výzva
💬Čo už funguje a čo by ste chceli zmeniť
💬Máte tip, ktorý sa vám s deťmi osvedčil
💬Podeľte sa o svoju skúsenosť
Téma vhodná do tejto doby
Súhlasím, že obrazovky treba obmedzovat z každodenného života a stále je veľa rodín,kde si to dostatočne neuvadomuju
Veru už to začína byť staromódne
Ale aktívny život telom a duchom budovať
Rozhovory, užasný nástroj upevnovania vzťahu aj pre vnútorný rozvoj
Jednoduché kroky a obrovský rozdiel na osobnosť a život
Takže super téma a pripomienka🥰
Ďakujeme
Krásne. Logické. Nedá sa s budovaním týchto návykov nesúhlasiť. Som z inej doby a keď sme vychovávali naše deti, obrazovky v zmysle v akom ich chápeme dnes len začínali. Ale postupne mňa aj môjho mladšieho syna opantali. Mozog sa zafixuje na jednoduchom prijímaní obrazov a zvukov a myslí si, že oddychuje. Najnovšie výskumy ukazujú, že to tak nie je. Je to pre mozog mierny stres a strata motivácie. Hry ako šach, človeče, kocky a karty sme hrali málo. Čítali sme s deťmi knižky keď boli malé aj som im hral bábkové divadlo. Radi na to všetci spomíname. Plus sme chodili von, skoro každý rok k moru. Pomenovanie emócií? Ako si sa mal v škole? Dobre. A po čase sa zistila šikana a bolo ju treba riešiť. Rozhovory s otvorenými otázkami? Boli ale málo. A ktovie či boli otázky len otvorené a či som neprerušoval. Pozitívna nuda? V detstve som bol za ňu bitý, pritom som len sníval. Teraz mam vyslovene kreatívne povolanie. Škoda zvyšku. Niečo z tých návykov bolo, ale nie tak systematicky a vytrvalo. Staršiemu sme sa ešte venovali intenzívne, mladší už sa narodil 4 roky neskôr a televízor bol ako magnet. Rovnako hry na PC neskôr. Do toho diagnózy ako disgrafia a disortografia a už to šlo. Teraz márne čakáme na nevesty a vnúčatá. Starší zvládol školy ľavou zadnou, mladší už sa nevie sústrediť intenzívne na jednu tému. Prepáčte, že vám tak kazím náladu tohto príspevku. 😢 Ale chceli ste vedieť ako je to u nás doma. A možno váš aj môj príspevok niekomu pomôže zvrátiť naše nasledovanie.
Mk v téme ako zlepšiť toto tu ,boli aj blokovanie určitých užívateľov ,aby neboli vidno ich témy napríklad ,odpovede ,bude niekedy takáto možnosť?