Rešpektujúca výchova a obdobie vzdoru
Vraj treba komunikovať. Ok. A keď sa s tým dieťaťom rozprávať nedá lebo si ide aj tak svoje? Motivácia nepomáha, už ani nekričím (ok, stane sa, ale už sa ovládam dosť) a snažím sa dohovárať. Potom prejdeme na "tak nebude toto, nebudeš mať hento..." Ale toto je furt dookola každý deň, každý deň má niečo zatrhnuté, lebo protestuje kvôli niečomu. Pointa, matky, AKO riešiť konflikty s dieťaťom v období vzdoru? Čo vám reálne pomáhalo? Ako funguje tá rešpektujúca výchova, lebo u nás mám pocit, že si kvôli tomu ako jej kopec veci rešpektujem, ešte viac vyskakuje...tri roky to má a ja mám pocit, že som už teraz zlyhala s výchovou...
@andreatytler Pekne si to vysvetlila, píšeš, že to stojí veľa času.
A teraz si predstav, že popri tomto všetkom treba riešiť ešte začínajúceho puberťáka, jeho školské povinnosti, keď potrebuje niečo vysvetliť, domácnosť, prácu (pracujem aj po večeroch doma+normálne chodím na 7-8 hodín do práce) a kúsok času aj na seba. Dieťa mám čerstvo 2-ročné. Vysvetlím, ale od do. Ráno pri odchode do práce veru niet času na rozpravy, ktoré nohavice a ktoré topánky 🤷
@andreatytler to, ze nereaguje odporom, nie je tym, ze mate "nezakazovu vychovu", ale povahou dietata. Ak by si mala dieta tvrdohlavajsieho typu, urcite by mu tvoje vysvetlovanie bolo ukradnute. Dalsia vec, ze ak podje tvoje dieta do MŠ, nik s nim takto komunikovat nebude, kedze je tam 25 deti s roznymi povahami. Ucitelka nebude mat cas vysvetlovat hovadiny kazdemu samostatne. A toto ma zarazilo uplne: "Ked citam prispevky od mamiciek kde ma ich dieta zdorovite zachvaty niekokokrat denne, tak viem ze radsej mu dam na veceru chleba s maslom (namiesto varenia perkeltu) ale budeme mat den bez placu a hnevu." Ty vies o tom, ze hnev je prirodzena emocia a frustracia patri k zivotu a dieta ju proste musi obcas zazit? Hnev a frustracia a ich zvladanie a pochopenie patria k tomu, co sa dieta musi naucit, aby sa potom nezosypal z nejakej hovadiny.
@yoxinka Nemyslim ze je to v mojom pripade povahou. Ja som nerobila respektujucu vychovu od zaciatku. Robila som to co robili rodicia mne (budes posluchat a basta). Nic ine som nepoznala a moj muz mal este prisnejsiu vychovu. Hladala som nieco ine a nasla som. Na policajnu vychovu syn reagoval vzdorom a odmietanim a vybuchmi placu. Na respektujucu reaguje spolupracou.
Ale netvrdim ze to musi fungovat na uplne kazde dieta. Len kym nevyskusas, tak nevies.
@makova333 Syn chodi uz 8 mesiacov do jasli a tam maju presne taky isty pristup. Nie su to jasle na Slovensku. Tu kde zijem nemaju deti v jasliach a skolke zachvaty hnevu a vzdoru a chodia tam radi. Tak isto chodia radi do skol. System vychovy na Slovensku treba zmenit a nie sa mu podriadovat. Dalo sa to zmenit tu, da sa to aj na Slovensku.
Ano, suhlasim ze hnev a frustracia su uzitocne a je nutne aby ich dieta spoznalo a naucilo sa s nimi zit. Synovi vzdy pocas zachvatu hnevu vysvetlujem ze co citi je hnev, ze je zdrave a dobre to tak citit, ze to pride a odide a ze som tu s nim a lubim ho.
Dufam ze som to zle pochopila a ze ty si nemyslis ze je pre dieta zdrave aby malo niekolkomesacne alebo dokonca niekolkorocne zachvaty hnevu niekolkokrat denne?
@zuzanockamt Chapem. Aj u nas su chvile kedy nie je cas na dohodu.
@zuzanockamt
@andreatytler
Presne tak, takto sa väčšinou hrajuškajú ženy s jedným dieťaťom a akože super, pokiaľ vychováš dobrého človeka, ok. Ja mám syna 10ročného, baby majú 5 a skoro tri a niektoré dni sú také, že mám čo robiť, aby som si zachovala zdravý rozum. Pozor, to nie je o tom, že ma deti otravujú a ja trpím, že ich mám tri, nie. My sme všetky deti chceli a máme ich takto plánovane, ale je obrovský rozdiel, mať jedno a viac detí. A teraz nechcem nikoho uraziť, ale o týchto rešpektujúcich stratégiách ma poúčajú len jednomatky 🙂. Mne sa reálne stalo, že mi cudzia mamička na ihrisku začala vysvetľovať, aké je dôležité mať len jedno dieťa, lebo “dieťa vyžaduje celého človeka”. Ja som na tom ihrisku bola s deťmi
tromi a mala som čo robiť, aby som jej nepovedala niečo fakt hnusné … lebo čím viac detí mala žena na ihrisku, tým menej poúčania a radenia a jednomatky … to bola nekonečná studnica nevyžiadaných rád, lebo oni vedeli všetko najlepšie. Inak … je možné, že aj ja som taká bola 🤪.
@yoxinka ja kým som mala len staršieho syna, tak som mala tiež času a robila som veci inak...bol jedináčik 9 rokov...teraz má 11 rokov a doma 2-ročného brata (obaja boli až moc plánovaní, malý vekový rozdiel som nechcela) a veru, keď porovnám výchovu staršieho a mladšieho v rovnakom veku,tak vidím rozdiel. Viem, kde som urobila chyby predtým a nebudem ich opakovať. A keď vidím, čo riešia matky s jedným dieťaťom, tak len dúfam, že som až taká nebola 😂🤷
@andreatytler Ja to so školstvom a slovenskou výchovou nevidím až tak zle - teda, keď si predstavím, ako sme boli vychovaní my, generácie 30+. Čo sa dialo neskôr, to už je trochu o inom, tam ten rozdiel veľmi vidieť a chyba je v tom,že nastala prílišná benevolentnosť, nepochopenie demokracie a zo západu sme si vzali len to zlé. Naše školstvo bolo na veľmi dobrej úrovni, čo už žiaľ neplatí.
@zuzanockamt Neviem posudit do hlbky. Uz som 17 rokov prec a tak poznam slovenske skolstvo len ked som ho sama zazila pred 40timi rokmi. Ja som reagovala na prispevok od @makova333, kde napisala ze v skolke nikto nebude mat cas (alebo chut) s dietatom respektujuco komunikovat a vysvetlovat. Tiez som tu videla prispevky v ktorych sa pise ze napriklad v skolke zavru dieta do inej izby ked ma zachvaty hnevu. Ja si pamatam ako ma nutili jest a spat a ako som mala z toho hrozne stresy. Toto mne nepripada ako dobra vychova a dobre skolstvo na urovni.
@andreatytler 😄 no ja si myslím, že u vás to ešte len príde, nič v zlom.... 😄😄😄. Súdim čisto len podľa veku dieťaťa 😁.
@andreatytler Mám 40 rokov a na školské časy mám dobré spomienky. Aj moje 11 ročné dieťa si MŠ prešlo v pohode - nútenie do ničoho nebolo.
@mikadooo Nestras ma😅 Ja si tak fandim ze ako dobre to zvladam.😀
Prvy zachvat hnevu mal asi v 15 mesiacoch a potom sme ich mavali casto (aj denne). Este teraz si pamatam infarktove stavy ked naschval vybehoval na cestu pocas prechadzky. Aj na zadok som v takych momentoch dala, ale nijak sa to nezlepsovalo a ja som sa citila ze robim nieco co mi je nanajvys proti srsti. Tak som skusila iny pristup a zachvaty hnevu boli coraz menej a coraz kratsie a ako som pisala teraz mame skvele ochotne decko. To ale neznamena ze denodenne netestuje hranice a moju trpezlivost (ktora zial nie je bohvieaka). Aj u nas je stale dost kriku.
@andreatytler no, držím palce... Okolo 2,5-3 rokov býva ten kritický vek.
@andreatytler ty si absolutne nepochopila, co pisem, tak uz sa ani nebudem k tebe vyjadrovat, bo si ides svoje. Vlastne sa mi ani nechce vysvetlovat ti dokola ked potom zadres vetu, ktora pri vsetkej ucte, nedava ani len zmysel: "Dufam ze som to zle pochopila a ze ty si nemyslis ze je pre dieta zdrave aby malo niekolkomesacne alebo dokonca niekolkorocne zachvaty hnevu niekolkokrat denne?"
No ja som praktizovala tu respektujucu vychovu na svojho syna od malicka. A nie, vobec nebol lahka povaha. V tom veku okolo 2,5 roka sa vedel slahnut o zem niekolkokrat denne za uplne hovadiny a predvadzat hysaky, ze som cakala socialku. A nebol ani jedine dieta, v tej dobe sa mi narodilo babo, takze tiez som nemala casu nazvys. A predsa sa to dalo. Robim to presne tak ako
@andreatytler. Pripadne ako jedna kocka tu pisala pribeh s bundou co si nechcelamjej dcera obliect. Ja by som urobila to iste. Nechces si obliect? Fajn nemusis, ale upozornujem ta, ze je vonku velka zima, takze ja ju beriem tuto so sebou a uvidis. A ked budem mat pocit ze ju treba obliect, tak oblecieme. Vyjdeme von a 99% krat sam po case povie, mama je mi zima, da bundu. A ked nie, poviem ja, vies co je zima, bojim sa ze budes chory, skusili sme to podla teba, ale naozaj ju treba. Keby nechce a treskne sa o zem, ideme domov. Takisto by som riesila aj pribeh s nohavicami. Ano, mozes si ich obliect ked budu ciste. Chcem ich teraz. No bohuzial teraz to nejde. Podobnu situaciu sme mali s jednym oblubenym svetrom. Nechcel bez neho ist, revy najvacsie, ale sveter bol spinavy. Nakoniec sme sa dohodli, on proste ten sveter z nejakeho dovodu potreboval mat pri sebe. Tak som navrhla, ze ok ak ho potrebujes, mozme ho zobrat so sebou do tvojho ruksacika a ty si ho budes nosit na chrbte a strazit ho, ale oblecies si tento cisty. A zrazu to islo. Pre niekoho mozno pristup, ze vsetko dovolim. Pre mna dohoda, pri ktorej sme obaja dosiahli, co sme potrebovali a zaroven o kusok ustupili. Naozaj som si davala zalezat na tom, aby som zakazovala co najmenej. Naozaj som vyslovene zakazala par veci, ktore by som na ruke spocitala. Ked som ho videla, ze robi nieco, co sa mi nepaci- napriklad rozlieval vodu, tak som povedala, nepaci sa mi ze to rozlievas tu, ak sa chces hrat s vodou tu sa presun do kupelne, zober si tento podnos a rob to na tom alebo proste nieco. Nesuhlasil, zhabala som uplne. Hystericke zachvaty som neriesila, nechala som odozniet a isli sme dalej. Dnes ma syn takmer 4, chodi do skolky, nema ani najmensi problem s autoritou a je z neho empaticky chlapcek, ktory presne ako tu niekto pisal velmi dobre chape pricinu a nasledok, chape co sa preco deje a uplne lahko sa s nim da dohodnut na vsetkom. Bez problemov si dava lieky ked treba, umyva zuby, na ockovani u lekara proste natrcil rukua bez jednej slzy sa nechal pichnut. S uplnym pokojom ked sa lekar cudoval mu povedal, ze on vie, ze to troska bude boliet ale treba to, aby sme neboli chori. Neda si sladkost pred obedom aj ked ju ma rovno pred sebou na stole, lebo rozumie, preco nemoze. Ked nieco vyvedie alebo ublizi bratovi napriklad, pride za mnou a prizna sa mi, este mi aj povie, ci to urobil naschval alebo nahodou a okamzite sa ospravedlni a sam od seba vymysla ako to napravit. Jasne ze nie je dokonaly a stale sa vyskytne nejaka nezhoda, ale je ich uz uplne minimum. Cely tento vylev bol vlastne ore autorku a hlavne povzbudenie pre
@andreatytler , ze ides na to dobre a vytrvaj 🙂
@lucilaines
Ja tu vkuse kritizujem, takže sa vyjadrím aj sem, ak dovolíš 🙂 Za mňa super! Robíš to dobre a isto to robí dobre aj @andreatytler, ja Vám fandím a držím prsty, nech sú vaše detičky v pohode. Nejdem tu opakovať všetko, čo som písala, kto má záujem, nech si prečíta. Môj jediný problém s týmto konceptom je, že 90% matiek v mojom okolí to asi chápe blbo. Vy dve to chápete dobre, funguje Vám to, našli ste sa v tom, je to vaša cesta a to je super 🙂.
@yoxinka
@zuzanockamt ženy, musim vás pochváliť. Dobre sa čítajú vaše postrehy a ja ako jednomatka, ktorá ma tiež všetko načítané a ma dieťa zlostneho nespavca a nejedaka, ma to všetko prestalo baviť 😀 lebo nič nefunguje tak ako knihy píšu a už som rezignovala a je mi to jedno. Idem za pochodu. Ale fakt ste ro presne popísali. Jedine, čo ma naozaj štve je, že s tými rozmaznaných deťmi bude potom syn chodiť do školy a školy. Verim, ze bude mat svoj rozum a nebude chcieť moc zapadnúť a nájde si rozumného parťáka.
@orangiiina
Aaaaa tak sú to boje, čo ti poviem. Synovi spolužiaci majú playstation a môžu sa hrať všetko a vkuse dostávajú nové hry, strieľačky, hovadinky … tak môj chlap pohľadal úplne super skvelé počítačove hry, pekný príbeh, pekná grafika, aj náučne a hrajú sa to, otec som synom … chlapci v škole majú hocičo, čo si želajú, môj si musí na väčšie veci šetriť 🤷♀️. ALE … chalan má zajtra 10 rokov a ako darček ho tatino berie do Dánska do legolandu … to bude mega ako sa bude tešiť. Presvedčili sme celú rodinu, nech mu nekupujú
hovadiny a všetci sme sa mu vyskladali na tento výlet 🙂. Chalan si veľmi cení rodinu a naše vzťahy a to je super 🙂
@lucilaines Jeej dakujem za povzbudenie. Krasny pristup mas. Ten pribeh so svetrom je ukazkovy. Iba zaslepeny a zadubeny clovek by v tom videl ze mu vsetko dovolis. Okrem inych veci si ho hlavne naucila ako sa robi kompromis. Nie je to jedna z najdolezitejsich veci v medziludskych vztahoch?
@lucilaines Ak mozes napis prosim ako konkretne riesit takuto situaciu ktora je podobna tomu co pise autorka.
Chcem synovi ucesat vlasy (pravidelne kazde rano). Doteraz to bolo prikazom a ze musime.
Chcela som sa s nim dohodnut a pytala som sa ako by si on prial to cesanie vlasov aby mu to bolo prijemne. Neodpovie. Pride mi ze vie ze akakolvek odpoved bude znamenat ze tie vlasy ucesem a on ich cesat proste nechce. Ignoruje ma. Zatial sme skoncili vzdy tak ze mu nedovolim sa hrat kym si vlasy neucese a potom suhlasi. Sice bez kriku a placu, ale stale je to nasilu. Viem ze respektujuca vychova sa neda aplikovat vzdy a vsade ale vidim ze uz mas ovela viac skusenosti a tak mas mozno pre mna radu.
@andreatytler vies co, mozno ty sa s tym nestotoznis, ale napisem ako som podobne riesila ja. Mali sme dve take situacie- odmietal sistrihat nechty, ale ze absolutne vobec, revy a boje ako keby sme ho tyrali. A potom si odmietal umyvat zuby zubnou pastou. Nechty trvali dlho kym sme poriesili. Strihala som mu ich zatial v spanku, ale samozrejme, to sa s cesanim neda. A medzitym som si ja ich strihala pred nim, casto sme sa o tom rozpravali, co sa stane ak ich strihat nebudeme, ukazala som mu obrazky nejakej svihnutej zenskej co mala nechty po zem, stale nechcel. Ale stale som to spominala. Opytala som sa ho ci mozem. Nie. Tak som nechala tak. Po case sme sa dopracovali k tomu, ze mi sam povedal, ze sa boji, ze to bude boliet. Tak som mu povedala, ze slubujem ze nebude a vyskusame len jeden prst. Ked povie, ze viac nechce, nebudem pokracovat. Vyskusali sme, nebolelo a to ho povzbudilo. Samozrejme spravila som ovacie aky je statocny a tak. A potom bol na seba taky hrdy ze to zvladol, ze mi sam nosil noznice 😀a zubna pasta podobne. Nechcel umyvat zuby s pastou, no dobre tak nebudeme, ale o to dlhsie si ich musel umyvat cistou kefkou. Vzdy som ponukla, hysteria, dobre ok ale budes drhnut dlhsie.Popritom som vzdy dala prejav ako je pasta prospesna a tak. A raz proste sme boli v obchode a jemu sa zapacila nejaka s pandou, kupili sme a odvtedy nema problem s nicim. Cesanie vlasov by som riesila asi tak, ze by som kazdy den skusila a ak by bol krik, nechala by som to tak. Povedala by som, ze ak nechce cesat hrebenom, tak aspon ty mu ich upravis rukou, aby sa mu nedomotali. Proste no big deal. Pod sa ucesat, nechces, no dobre teda ale pod aspon sem nech ti to trocha upravim. Vies keby sme to nechali tak, bol by si strapaty. Hotovo. Pripadne mu ho dala do ruky nech sa ocese sam alebo nech ocese on teba. aj keby to nebolo dokonale, mozno ze by chcel. A keby ti aspon tou rukou dovolil tak by som milo pritom rozpravala, ze chapem ze asi ma nejaky problem s tym hrebenom, ale je dolezite si vlasky ucesat, tak nejako to vyriesit musime. A ze to je vlastne taketo prijemne hladkanie a nic na tom nie je. Po par dnoch by som skusila len dvakrat hrabnut hrebenom velmi jemnucko ze aha ake je to super.
@lucilaines Dakujem velmi pekne za radu. Velmi sa s nou stotoznujem. Ja sama si pamatam stresy co som mala z cesania vlasov, ked to robila moja starka a velmi by so chcela aby som ja jemu nesposobovala taky isty stres.
On si vlasky da ucesat v pohode bez kriku a hnevu a placu. Podrzi tu hlavu a neprotestuje, ale vzdy je to z donutenia. Vzdy dbam na to aby som ho nekvakala, robim to super opatrne a jemne. Vysvetlujem ze musime cesat aby sme dali prec schplneniny. Ukazala som mu co to je na mojich vlasoch. Cesali sme si vlasy navzajom a aj hupaciemu konikovi a aj on sam sebe. Nema k tomu hrbenu ziadny odpor. Vzdy velmi pochvalim ze mi dovolil ucesat a ze ma vlasy krasne. Vsetky tieto finty fungovali par dni. Ale to je ten problem ze to boli len finty. Nikdy sme nespravili skutocnu dohodu ohladom cesania. Urcite to skusim s tym postupnym cesanim... pohrabat prstami, jedno hrabnutie hrebenom, dve, tri. A tiez ho vezmem do obchodu nech si vyberie svoj vlastny hrben a budeme trenovat techniku samocesania. Teraz ma napadla taka okruhla kefa na vlasy... on si ten hreben totizto vzdy otoci zubami hore a po hlave sa len hladka.😀
Dakujem, si skvela.
@andreatytler Môžem sa spýtať, či pracuješ popri dieťati a ako dlho vám trvá, kým sa vychystáte niekde mimo domu?
@zuzanockamt Nie, urcite nepracujem popri dietati. Vie sa sam zahrat mozno tak na 5-10 minut ale akonahle zapnem laptop tak je na mne zaveseny. Odkedy mi skoncila materska dovolenka chodi do jasli. Ak sa pytas na pracu v domacnosti ako varenie, upratovanie, pranie tak to robim s nim a tym padom vsetko ovela dlsie trva. Varim mozno 2x do tyzdna. Umyvam dlazku1x do tyzdna. Nepotrebujem mat upratane a navarene kazdy den.
Ak myslis ze kolko nam trva obliekanie a obuvanie, tak mozno 5 minut pre neho a 5 minut pre mna. Je tu hrozna kosa a tak si obaja musime riadne babusit. Obliekanie ide ako po masle. Ziadne dohadovacky. Davam mu na vyber pri veciach ktorych mame viac ako sveter, rukavice, ciapka a on si s nadsenim oblecie to co si vyberie (niekedy ide von v mojich palciakoch😀).
Vies tie dlhe dohadovacky ktore tu boli opisane a sa nedeju pri kazdej cinnosti. Mali sme to na zaciatku pri obliekani. Povodne sme s nim doslova zapasili aby sme na neho narvali nejake oblecenie. Potom sme zacali davat na vyber a pytat sa na jeho nazor pri obliekani a prvych par tyzdnov to obliekanie trvalo dlho, kym pochopil ze uz nebude zapasenie a ze respektujeme jeho nazor a pomaly nam sam zacal hovorit co chce a ako to chce. Teraz uz nema potrebu si vynucovat kazdu jednu malickost, lebo vidi, ze ak o nieco poziada, tak to zvazime a velakrat vyhovieme ak sa da, alebo najdeme kompromis. Ako napriklad ked chce ist do jasli v manzelovych rukaviciach. Tak sa dohodneme, ze si ich da na ruky kym budeme v aute ale potom si vymeni za svoje.
@andreatytler stastna zena, ze nemusis varit denne 😀
@makova333 Ty musis? Preco?
@andreatytler lebo dieta ma histaminovu intoleranciu. Ale nijako mi to denne varenie nevadi. Navarim pred odchodom do prace/skoly. A potom vecer podla nalady bud tepla vecera alebo chlebik.
@makova333 Pri histaminovej intolerancii sa neda varit na 2 dni? Neviem, nepoznam to. Ale asi to bude v tom ze to robis rada. Ja nie, vzdy varim minimalne na 2 dni. A vari aj moj muz. Takze pri sporaku som netravila vela casu ani pred dietatom.

@andreatytler
Vieš čo, úplne v pohode môžeš mať dieťa skrátka takej povahy a deti, ktoré sa trieskajú o zem nemusia byť nevyhnutne zle nerešpektujúco vychovávané, len môžu byt proste také povahy. Moje tri deti sú napriek úplne rovnakej výchove úplne iné. Čo s jedným normálne dohodnem, vysvetlím atď. to pri druhom týmto spôsobom nemám absolútne žiadnu šancu. Keď sa mi narodilo druhé dieťa, hovorila som si, že super, všetko už viem, ale prekvapko … ono bolo úplne, ale že úplne iné, správalo sa inak a reagovalo inak. Ty píšeš, že ozaj na iné ako syna nemáš čas, no ja a mnohé iné ženy majú aj druhé, tretie, štvrté dieťa … a to skrátka takto nejde. Známa ma 4 deti, vždy po dvoch rokoch a tie decká sú skvelé, vychované suprovo … a ona žiadne výchovné veci nečíta, lebo nemá kedy proste.