Uplakané, vzdorovité a drzé dieťa
Ahojte,moj syn má 1,8 roka a je to s ním dost zlozité. Za všetko plače. Ked chce pit,nepovie to,ale zobere flasku a zacne plakat,ked mu napriklad niekam zapadne hracka,zacne plakat,robím nieco napriklad varím,chce moju ruku ale nemozem mu ju hned dat a zas place,bola by som rada keby to radsej povie aspon nejak detsky,ale on nic vsetko takto len riesi placom,co by som uz povedala,ze by nemusel...Ani vlastne nehovori,aj ked ho to ucim,maximalne len ma-ma aj to uz tiez ked je krajna situacia a tiez za nieco place...som z toho dost na nervy lebo ked pocujem ten plac xkrat za den som z toho nervozna...ked mu zoberiem nieco napriklad chyti nejaku vec co nema a zoberem mu ju tak hned sa urazí hodi na zem a place,poprípade nejake veci pobliz neho smari tiez o zem,dudel,hracky hocico ...to iste vonku...idem s nim po vonku minule sa mi rozbehol na cestu a stale na nu chcel ist tak som ho drzala,a zacal plakat,kopat,cely sa trepal,dokonca od kedy dostava po zadku tak aj on bije ludi ...ci uz dojde a buchne ich po nohe alebo ja minule ked som ho drzala tak mna po tvari ....som z toho uz hotova....neviem ci je to nejaka jeho etapa alebo co...moja mama vravi ze je to nervácik proste,ze ja som taka nebola a ze sa mam naco este ,,tesit,, staci ked neni po jeho a konec...Neviem poradili ste si s podobnymi situaciami ?
My máme tiež doma nerváka, po ktorom musí byť všetko. Každý sa ma pýta, či nie je hyperaktívna. Ešte robí na prieky, že keď jej čosi zakážem, tak just to spraví a ešte sa mi pri tom díva do očí a uškŕňa sa. Lenže aj keď ju upozorňujem, mne to príde, ako keby to ona brala ako hru (má 1,5r). Že si robím len srandu alebo čo...:D Lebo zas ja nezvyknem kričať, ale keď zhučím, tak vtedy jej dopne, že to myslím vážne. A vtedy aj prestane, zatiaľ som jej nemusela dať po riti ale stačilo zvýšiť hlas a to už robila všeličo možné. Vonku keď sa mi hádzala o zem, tak som jej najprv v klídku povedala, že ešte raz a pôjdeme domov. Spravila to znova, rázne som sa jej spýtala, či chce ísť vážne domov. Chvíľu bola ticho, ale potom to zas vyskúšala. Chytila som ju na ruky a hybaj domov. Doma som jej vysvetlila, že keď bude vonku bačať, tak ostane doma. A celý deň sme boli vnútri, zatiaľ čo ostatné deti sa hrali vonku a malá ich cez balkón videla. Bola to pre ňu tvrdá lekcia, ale odvtedy mi už zatiaľ vonku scény nerobila. Treba len vyskúšať, čo na tvojho zaberie. Hlavne sa netreba rozčulovať, aj keď je to ťažké. No mne to príde, že tie deti to baví, keď môžu človeka nasrdiť :D A ďalšia vec, nenechaj si dieťaťom rozkazovať. Ty si šéf a nie aby s tebou zametalo malé dieťa. Ja som bola tiež taká, že všetko podľa malej som robila, celé dní som sa s ňou hrávala a chodili sme tam, kde chcela ona. Lenže časom to začala zneužívať a keď nebolo podľa jej vôli, tiežzzačala revat a vystrajat. Aj teraz sa s ňou hrám, ale dokážem ju presvedčiť, aby sa prispôsobila a robila aj iné veci, nie len to čo chce ona. Keď niečo potrebujem spraviť, tak jej vysvetľujem, čo práve robím a prečo to robím, prípadne mi môže pomáhať. Keď niečo chce a nemôžem jej to dať (napr.je to nebezpečné), upútam jej pozornosť na nejakú blbosť a opíšem ju ako super vec. Na každé dieťa platí samozrejme niečo iné, ale myslím, že treba na to len prísť. Je síce pravda, že má obdobie vzdoru, ale aj na to existujú všelijaké finty ;) držím palce aoprajem pevné nervy.
@berilka ja si myslim, ze psychologicku nepotrebujes, este som nevidela surodencov alebo deti,ktore by neboli niekedy trucovite, niektore deti su kludnejsie, niektore energicke, ako dospely, jeden je nervos, ma energiu za dvoch poznam dost takych a druhy su kludni. Treba len vysvetlovat a ked hracku hodi o zem zobrat a dat na skrinu, ze ju nedostane, to je faza, ved su to este malicke deti, ak by sa to nezlepsilo v 5 rokoch potom mozes uvazovat o psychologicke. Ale to je len moj nazor na vec 🙂
@honey1151 pisala som to tebe, nie berilke 🙂
Ahojte.pozeram,ze nie sme jediny s takymito problemami...my mame doma to iste..dcerka ma taketo stavy od 1.5roka doteraz..a to ma 4...teraz ma zachvaty zurivosti menej ale o to silnejsie..velakrat to ma aj v noci..neviem ci je to zo sna..kope nas bije..nesmieme sa k nej ani priblixit...u nas mojkanie nepomaha..najhorsie je ked nievo zle spravi a nedajboze by som jej vzala hracku alebo jej nieco zakazala..jedine co pomoze je ked jej poviem ze sa dohodneme...treba pevne nervy..ja sama som vel
akrat v stave riesit psychologa ale vzdy si poviem,ze musim si skusit poradit sam
a
@honey1151 nam sa doma rysuje niečo podobne 😖 je to naše druhe dieta a vždy som si myslela že je ot chyba rodičov že deti su zle ale teraz vidim že nie.Prvy je uplne kludny v kočiku nikdy nebol pripasany ,takmer neplakal. Mladši reve odkedy sa narodil a to ma 15 mesiacov .Niekedy si snim nevieme rady a keby ho v kočiku nepriputam tak ho stratim po dvoch metroch. Za všetko pišti o prebalovani a prezliekani ani nejdem radšej hovorit je to boj kto z koho .Nechcem ho bit myslim že to nič nerieši,ale fakt neviem ako to riešit.Myslim že rozumu ma dost .
ahojte. naša malá má 2,5r a teraz to začalo byť dosť zlé, väčšinou večer ale aj cez deň máva záchvaty zúrivosti. jednoducho si nájde dôvod, nech je to hocičo a začne kričať. ona proste neplače, ale ričí, normálne sa zhlboka nadýchne a z celej sily zreve. niekedy mi je to (a aj mužovi) do smiechu - a to je ešte horšie, keď občas vidí, že sa pousmejeme, tak začne ešte viac. a kvôli ničomu. snažíme sa jej vysvetliť, nech to pekne povie, čo by chcela alebo či ju niečo bolí, či čo .... tiež to nechceme riešiť bitím, ale niekedy sa už neudržím a zrevem na ňu, ale to vôbec nepomáha. fakt neviem, či sa len takto potrebuje vyventilovať a uvoľniť jednoducho veľa energie, alebo ja fakt neviem. skúšali sme ju nechať aj vyrevať, ale to vôbec nepomáha, dokáže vrieskať aj viac ako pol hodiny. už neviem čo mám robiť, či ju nechať a nevšímať si, ale to sa fakt niekedy nedá keď dokáže plakať a kričať tak dlho. aj ju vezmeme na ruky, ukľudňujeme, ale ona chce ísť iba na zem, tam začne dupať nohami a v najhoršom prípade si búcha aj hlavu. to musím vtedy dávať pozor, aby si neublížila .preto viem, že je to iba z trucu a nič jej nie je. tak fakt neviem, kto má nejakú skúsenosť alebo radu, skúste prosím poradiť
@zuzlik_12 ak uz vie rozpravat,tak jej povedz,ze ked takto krici,ze jej nerozumies. Nech ti povie,co chce...a uved priklad...nas ma sice 4,ale kes to takto skusa,tak mu ukazem,ako mi to ma povedat,inak mu naozaj neviem pomoct...horsie je,ak je tvoja na tom ako moja 28m...este nevie hovorit ,resp.len urcite slova a to je potom dost tazke,ked nevie upresnit poziadavku...dakedy sa aj urazi a jaci,aj sama odide...necham ju tak,robim svoje,bavim sa so synom,ju to potom prejde.minule tak po polievke pytala mliecny dezert a druhe nechcela.
Som jej vysvetlila,ze teraz papame druhe a ten dezert dostane,ked sa vyspinka...no tak chytila hysak a odisla od stola.lahka si na zem a trucovala...my sme s malym jedli. Zachvilku dosla za nami a dopapala obed.
Ono je dolezite zachovat pokoj (ano,je to tazke,viem,mam ich dvoch) a vytrvat,tvarit sa,ze nic to s tebou nerobi a robit si svoje.
Ono to prejde...moze sa opat vratit,ale casom by to malo odzniet..dokezite je nevyhoviet,ak aj vies,co chce a takto jaci..aby si nezvykli,ze to je ten sposob,ako sa k niecomu dostat.
@honey1151 v prvom rade prestan ho bit, lebo ho tym teraz v tomto veku ucis, ze ak sa ti nieco nepaci tak udries. a to bude opakovat. 2. ak sa hodi o zem ,zaci sa smiat, aby zazil sok, nie kricat nie prehovarat ale nieco co ho vyvedie z miery a zacni sa na nom veeelmi smiat, alebo si rovno k nemu lahni a zacni akoby kricat (ale s tym ze sem tam zastatnes a zacnes sa aj ty na tom smiat) uvidis ze ho to rozosmeje a zisti, ze toto je skarede a takto nic nedosiahne.
to ze pisti je preto ze on nedokaze vypovedat to vsetko co ma v hlavicke, a tiez moze mat vela podnetov a tie nevie spracovat (to byva u dedti okolo 2-4 roka, a najma vzdoru ked sa zda ze dieta je uzasne a zrazu skrat a scena - jasne lebo je vycerpane a potrebuje pokoj a klud viac oddychovat - teda prestavky medzi aktivitami, aby si doslova odpocinulo.
to co sa stalo u neurologicky je prirodzene on bol pohruzeny do hry a ty si ho z toho vytrhla zrazu, no bodaj by neplakal a nepistal. musis mu to aspon 5 minut dopredu povedat aby sa pripravil, na to. a toto bude platit aspon do 4-5 rokov. a to pri vsetko pri navsteve, pri televizii, pri hre, pri ihrisku odchod na ihrisko odchod z ihriska vsetko musis riesit tak ze mu povies skor vysvetlis ze uz bude vas na dohratie a o chvilu pojdete, chvilocku ho este nechas a potom prerusis hru.
ak ide na cestu, tak ho neotoc k sebe a neber prec, ale otoc k ceste a ukazuj auticka, a rozpravaj ze ake velke auko (boliestku) sposobia ak by vybehol na cestu a ze by musel dostat veeela injekcii (to zabera na deti najviac 😀 ).
a ak robi sceny tak mu v klude povedz ze toto sa ti nepaci a ze tym nebude napriklad keksicek alebo nejaka maskrtka.. ale to dodrz (nie ze ked sa ukludni tak mu ju das). a postupne zisti (aspon tyzdne to bude trvat) ze ak sa bude dozadovat veci krikom bude nasledovat nieco co by velmi chcel ale nedostane. ale pozor, ak pride a bude sa dozadovat, tak mu vysvetli ze preco nedas opat. teda viem ze by si si prosil a aj ty si sa na to tesila ze si spolocne date, uzijete zahrate a neviem co vsetko, ale kedze takto sa choval, tak nemozete a ze aj ty si z toho smutna a veris ze nabuduce to spolu zvladnete bez kriku. (preto spolu, lebo on to vsetko sam este nevie, potrebuje na vsetko pomocnu ruku od teba a ma istotu ako ked sa ucil chodit, ze to robite spolu). za kazdy pokrok ho velmi vychval v tom momente (on si dlho nepamata - pricinu a nasledok ma problem spajat) a on sa bude velmi tesit. takze miesto kriku nervov a zloby otoc. on to bez teba nezlvadne alebo len velmi tazko. ty ho musis naucit zvladat emocie, on to nema odkial vediet. a ak ty nebudes svoje zvladat, ako on moze jeho? ak nebude mat 100% priklad tak to nebude vediet robit.
aj my to teraz riesime. sem tam mi je pri tych scenach a hadzaniach o zem do placu sem tam do smiechu.. niekde som citala ze je lepsie dakovat dietatu ako ho chvalit. tak skusam jej vela dakovat ked nieco dobre urobi a zatial zabera. ale niekedy to bez pochvaly mnejde :o) drzim palce vsetkym-
@siska53 no my to riešime vždy tak, že kľudne jej poviem, že neviem čo chce a nech mi to pekne pomaly povie, lebo keď plače tak jej nerozumiem. našťastie malá je ukecaná, takže vie povedať, čo jej je a čo chce, no niekedy to zaberá a niekedy väčšinou nie 🙂 a keď skúšam odísť preč, že nech sa vyplače napr. v detskej a ja idem zatiaľ do kuchyne, tak ona s revom letí za mnou. ale som rada, že je tu aj niekto s podobným problémom a nie je iba naša taká. lebo fakt ju nechceme rozmaznávať, ale niekedy to práve vyzerá tak, ako keby bola naopak rozpišťaná ako neviem čo. hlavne keď sme niekde vonku .tak skúsime to len s trpezlivosťou a vydržať. veľmi pekne ďakujem za radu 🙂
robil to prvy syn a robi to aj druhy syn. A pri prvom nepomohlo nic, on ked mal amok tak nepocuval, nepocul. Teraz hovorim mladsiemu ma 1,7roka, nerozumiem ti ked places, ked neprestane a ma zachvat odidem a kludne mu poviem ze ked si potrebuje poplakat nech si poplace, ale ze mne sa to nepaci a preto ja idem vedla a ked bude chciet, nech za mnou pride. A hlavne kym reve mu nikdy nedam to čo chce. Lebo doma si poradis ale vonku to vedia pouzit perfektne. A hlavne, už ma ten jeho rev nevytočí, on na to neumrie ked si chvilu poplace. Starší syn bol vytrvalec, on vedel vrieskat aj 1,5 hodiny uz by si mu aj modre z neba dala a on si isiel svoje.
Toto isté sme mali cca vkuse 2,5 roka a konečne sa to minimalizovalo . susedia boli viac na prášky ako ja. Nakolko ja som trpezlivý človek , vždy po týchto jedoch som si našla čas na sadnutie,objatie ,primojkanie a vysvetlovanie ,že aj ked sa hnevá tak ju ľúbim ,ale keby tak dlho neplakala ,nejedovala sa tak už sme mohli debatovať a hrať sa dávno a preto som to a to dala preč ,lebo som mala strach,že si to zničí a zas bude smutná.... Vždy som mala pocit ,že to chápe ,ale za 2-3 hodinky sa zopakoval zas cirkus a tak dokola. Suseda hovorila,že ešte takú krutú tvrdohlavosť ani nevidela a to robila pri deťoch a vždy mi povie : Nebojte ešte budete s úsmevom spomínať na jej plače. Neuderím ani nekričím keď má" nervy -hnev -vzdor" vtedy som ja ten čo je kľudný a hľadám cestu ako sa priblížiť ,aby sa pritúlila,dodatočne vyplakala a potom kecali ako sa mi to nepáčilo. Teraz už stačí povedať Nehnevaj sa povedz ako by si to chcela a dohodneme sa. A vždy najdeme konečne riešenie, i keď sem tam ustúpim.