Uplakané, vzdorovité a drzé dieťa

@honey1151 no ved toto... niektore deti asi ficia na vlastny pohon 😀 😀 😀

@honey1151 uplakany a vzdorovity byt moze ... je vo veku, ked ma na to pravo, je proste narocnejsi na vychovu ako ine deti, chce to more nervov - tvojich ... ja mam tiez syna so zlozitou povahou 🙂 ... takze nepisem len tak do vetra a viem si to zivo predstavit 🙂 ... je logicke, ze ked ho bijes po zadku, tak aj on bije inych, bitim nevyriesis vobec nic, akurat sa ty odventilujes ... inak pises, ze je drzy, pochybujem, ze dieta v tom veku je drze ... mne velmi pomohli rozne knihy o vychove - Vychova kluku, Respektovat a byt respektovany, Neklidne dite, Maly tyran, Kontaktni rodicovstvi

@honey1151 mám doma podobný exemplár, ale s tým rozdielom, že v júni mal 4 roky a takýto urevaný nerváčik je od 12-tich mesiacov, kedy začalo obdobie vzdoru a trvá s prestávkami dodnes...
Za všetko reve, veľakrát ani sám nevie, že prečo.... opýtam sa ho: "prečo plačeš, tak najprv po mne hučí, nech ho nechám, ručí ako jeleň v ruji a potom z neho vyjde "neviem!" ....
A najhoršie sú jeho výlevy v noci, keď je napr. smädný, alebo potrebuje na záchod, alebo ho bolia nôžky (bolia ho nohy, keď rastie), ale on to proste nepovie, iba plače a plače... a ja ako žandár vyšetrujem, málokedy úspešne....
Môj muž bol vraj takýto že plakal vždy a pre všetko do piatich rokov, takže u nás už len rok a čakám na spásu 😀

Držím palce a prajem pevné nervy, pri takýchto deťoch sú veľmi potrebné.... 🙂

@anjelik2509 tvoju prvu vetu by som mohla skopirovat 😀 aj moj starsi ma len 4 roky a par mesiacov, ale je akoby v puberte. Zacal papulovat, ale pouziva take slova, jak keby som pocula 14rocneho a este aj takym stylom. Niekedy je dobrucky, da sa s nim, ale akonahle mu clovek nieco prikaze, alebo poviem nieco co sa mu nepaci, tak hned na mna vyleti jak pubertiak. Inak on ma tiez od svojich zrhuba 18m na striedacku vselijake obdobia, bol aj klud, no pamatam si ked mal necele 2-3 roky, tak bol strasny problem ho odniekial dostat. Boli sme na navsteve a ked som povedala, ze sa ide domov, tak strasny rev, hadzal sa o zem to iste v parku, strasne som sa hambila, no teraz sa uz nad tym pousmejem, lebo to nastastie trvalo len to obdobie.
@honey1151 tak urcite zelam pevne nervy, prejde to, bude starsi, viac pochopi a zas mu potom mozno zacne ine vesele obdobie 😀

@honey1151 ale pokial je dieta trestane fyzicky, aj ked len obcas, tak potom robi to iste ... on si aj takymto sposobom vybija to negativne, co ma v sebe, nevie spracovat este vsetky emocie, co ma vhodnym sposobom, treba sa s nim vela o tom rozpravat, viem, mozno sa ti zda divne rozpravat sa o pocitoch s takym malym dietatom, ale ja to robim a pomaha to viac ako krik a capnutie po zadku

@honey1151 vsak ale on rozpravat nemusi, staci, ze ty s nim budes komunikovat, to ze nerozprava, neznamena, ze nechape 🙂 😉

@honey1151 u nas potom neskor zacalo fungovat, ze ked chcel ist do parku, tak sme sa vopred dohodli, ze ked poviem, ze sa ide domov, tak pojde domov bez placu a kriku, lebo inak do parku nepojdeme. Postupne sa to naucil. 😉 Ale tvoj je este malinky, este chvilu to potrva..
@zuzanockamt vsak ano, ale je to tazke niekedy udrzat si nervy na uzde a necapnut...aj ked tym capnutim po zadku nic nedosiahnem... 😒

pre deti, ktore neskor zacinaju rozpravat, odporucam znakovanie batoliat - baby signs, najdete kopec info na nete, nie je treba ziadny kurz ani lietaruru. mam overene v praxi na 2 detoch (do 3r nerozpravali takmer vobec), aj ked prvykrat to nebolo cielene a cisto intuitivne. ukazovanie znakov dava moznost detom lepsie sa vyjadrit, komunikovat, pomaha to znizovat pocity frustracie a nasledne aj neziaduce spravanie, co je vlastne ventil. navyse je to pre rodicov uzasne poznanie, ze si dokazu s malym dietatom porozumiet a zdielat 😉
dalsia vec odpozorovana z praxe - vzdor je bezny, ale extremne prejavy su zvecsa viazane na nejake pozadie - benevolentna vychova, nejasne hranice, partnerske konflikty alebo konflikty v rodine (s rodicmi, svokrovcami) - dieta vsetko zrkadli, prip. neurologicke problemy, ale to je dost vynimocne

@honey1151
@seat967 baby aj ja to mam doma 2x!!! akurat som dnes rano o tom hovorila s mamou. starsi ma 2 roky a je vecne urevany, uz z toho zacinam mat pocit hanby na navstevach, ze za vsetko reve. niekedy sa uz zamyslam ci som dobra mama. som prisna, trvam na pravidlach, velmi mi zalezi na tom, aby boli slusne vychovani, ale neviem ci prave tym neskodim... tiez este nerozprava, sem tam dake slovo povie, ale nerozprava vety, stale pouziva svoj indiansky jazyk, ako tomu hovorime, lebo v nom je profik a dokonca ukecany... ale: dojde ku konfliktu medzi chalanmi: mladsi sa hra a starsi pride, vezme nasilne hracku, este mu tou hatlaninou vynada a odstrci ho, zhodi, pripadne ho stipe do ruk. mladsi tyzden chodi samostatne ale neudrzi vzdy tak dobre rovnovahu a ked spadne hned sa rozreve akoby som ich rezala! ja vynadam starsiemu, preco ho udrel, prikazem mu vratit hracku, on ju neda, tak mu vysvetlujem, snazim sa zachovat klud, on ne a ne, revy, a ked to takto ide cely den, nakoniec dostane po riti, naco je zase rev a mna ide porazit. som zrela na psychiatriu. zacinam sa obavat ze na mna niekto zavola socialku, lebo od nas je pocut len krik. som nervak, ale musim povedat ze odkedy mam deti, dost sa krotim, aj ked niekedy je toho na mna moc. maly uz reve z afektu casto a dnes reval pol hodinu, ani nevedel preco. nedalo sa ho utisit ani peknym slovom, ani okriknutim, ani ked som ho vyexpedovala do izbicky nech sa ukludni sam. dost ziarli na mensieho, ale nervak a jedos bol aj pred jeho narodenim. s usmevom sa neda vzdy bojovat... 😅 resp. ide to pol dna, ale vecer uz mam aj ja dost...

Tak moj maly je tiez taky, co chce musi byt, ale ja to niekedy ignorujem ked zacne pistat a potom plakat ale tak, ze si ho nevsimam, lebo vidim, ze sa jeduje najprv mu pekne vysvetlim preco, ked nepocuva poviem zasa nie a necham ho plakat, on po chvilke sam ako keby sa otocil a nevie vlastne preco trucuje, chce ist na ruky chytim ho poviem, ze ho lubim ale vsetko mu nedovolim. Ma teraz 2 a 3 mesiace. S tou cestou to bolo tiez ako pises, nechcel nam dat ruku ani teraz, ale som si vsimla, ze ide pekne po chodniku, alebo tu po polnej cesticke na kraji cesty ak teda nechce sediet v kociku. Ale aj ked krici dzim ho za ruku ked ideme cez cestu, alebo ho nesiem, tusim su rovnaky, pisala si, ze pisti kedsi ho nechala v postielke, to robi aj moj, zostane na chodbe a pokial ho nezoberiem vtedy uz caka s otvorenou narucou place tam, s tym capnutim na zadok, som si vsimla, ked som ho ja capla az tak neskor tiez okolo 2 rokov tak to urobil aj mne, ked som to predtym nerobila nebuchol ma, ani teraz to nerobi, myslim, ze to nie je dobre, tak ucime deti k agresii a telesnemu utoku je lepsie naozaj nereagovat a ked pisti tak poviem chod do spalne a ked sa upokojis pridi, ale jasne, ze ho tam nezatvorim, on velmi dobre rozumie co hovorim, a to casto uz po prvom razi ked mu nieco poviem, aj ty on ti vsetko rozumie len chudacik malicky nevie to povedat, ale deticky su velmi velmi vnimave, aj ockami si vela vsimaju tak nerob si stres snaz sa byt pokojna a konseqentna on si to dobre vsima. Moj tiez rozprava len 4 zretelne slova, vraj to je bezne mame tu vela pripadov na ihrisku. Ja som celkovo kludnej povahy a uz som aj starsia, ale starala som sa pred 17 rokmi o deticky vo viac. rodinach tak viem ake su, a takisto sa pytam mamin na ihriskach a v kluboch kam s nim chodim, tak si nerob ziadne obavy a tes sa, ze je zdravy 🙂

Este tip, ked place a neda sa utisit rychlo ho skus niecim uputat, poradila a ja to robim bezne funguje, nieco mu ukazem, to prepne velmi rychlo 🙂

Ahoj, mam rovnako stareho synceka a toto obdobie je tazke. Ale co u mna funguje...Netrhat mu veci z ruky. Ak aj nieco ma, co nemoze, napr. telefon, hoci aj noz, poprosim ho, aby mi to podal. Nenahanam, nekricim, netrham z ruky. On mi vsetko bez problemov da spat. K tomu mu vysvetlim, preco to nemoze, (napr.noz je pichlavy, mohol by si ublizit, prilozime opatrne prstik k spicu, nech si to vyskusa a odlozim) prip. necham chvilu nech si to popozera /napr. telefon/ a potom to odlozim.
Takisto mi pri niektorych veciach pomaha ignoracia. Mame jednu kvetinu, na ktorej odtrhol listky. Manzel nanho krical. Odvtedy ked je pri tej kvetine s manzelom, tak jej pravidelne trha listky. Pri mne to nikdy nerobi. Asi ho to bavi, ak nanho niekto krici alebo chce uputat pozornost neviem. Cize ak robi nejaku nezbedu ignorovat, zobrat za ruku s tym, ze pod ideme si stavat kocky alebo citat.
A vela vysvetlovat, vela chvalit, ked ti s niecim pomoze, zamestnavat ho nejakymi aktivitami. A dolezita vec...respektovat dieta. Je to tazke, ale je ake je, s tym nic neurobime.

@honey1151 jednoznacne ked sa chce tulit tak mu to neodmietaj,odmietat lasku je asi najtvdrsi trest a dieta mu urcite nerozumie.Prichadza k tebe sa utisit a hlada porozumenie.

@chikitka Myslim si, ze ho mozno uz robis velkym, pretoze mas mensie, ale on je tiez este malicky a potrebuje tvoju pozornost, pomaznat sa, urcite si dobra mama, aj ja som casto v strese pri jednom, ale to len kvoli tomu, ze chcem stihat aj ine veci, ale potom si rychlo uvedomim, ze som ho chcela a teraz je dolezite venovat cas jemu,nez som ho nemala mala som dost casu na inych, teraz je dolezity on. ked spinka mozem upratat, ozehlit, kuknut do Pc atd. Nervak by si nemala byt, deti citia nervozitu, nejak mam stastie na dokumenty v telke ked je o takychto veciach rec, ja som tiez nemala rada kolegynu ktora z blchy robila komara a cela nervovana to sa sirilo po celom oddeleni, pritom si kazdy robil v pokoji svoje, je uplne normalne, ze sa surodenci navzajom jeduju, vynimku som este nevidela, tak sa netrap predychaj a ver, ze to prejde.

@margieamatusko presne, to funguje aj u nas, dovolim mu si to prezriet a potom mi to da tiez som mu nikdy nic nevytrhla z ruky 🙂

@evulienka22 jj, aj ja si velakrat uvedomujem ze na neho dost asi nakladam. snazim sa ho nebrat ako velkeho, nie vzdy sa podari... snazim sa ho aj zaujat, ze trebars vyhod plienku do kosa, podaj topanky, a tak. raz ho to bavi, inokedy just neurobi nic... a ked sa s nim chcem hrat, on je taky nespokojny. nerad sa hra s hrackami, ani knizky ho nebavia, hned mi ju zavre a nechce dovolit aby som ju listovala, a ked aj tak chcem pokracovat ze ok, my si ju pozreme s romankom, chyti uplne hysak a zahodi ju... maju kopu hraciek, nove uz nenakupujeme, aj rodine som zakazala, lebo on si nic nevybere sam od seba. ani ked mu ja vyberem. mladsi sa vie pekne zahrat, ale on je taky zvlastny v tomto. ked uz sa hra, nikto sa nemoze s nim. inak na ihrisku sa vybesni s detmi, vacsinou starsimi... momentalne by sa najradsej vozil v aute. ked vystupujeme, uz je zle... je to narocne s nim... strasne je tvrdohlavy... nie vzdy mam cas a naladu cakat az ho to prejde... inak, myslis ze je to ok,ked stale nerozprava? on rozumie, ked ma naladu posluchat, je velmi sikovny, ale neviem co si mam mysliet o tej reci...

@chikitka tak na knizky je malicky, to viem od svagrinej, aj ja som mu uz nakupila vela knih, vraj az od 3 rokov, vypytuj sa aj ty ked si na ihrisku mamin uvidis, v mnohom ti poradia, si este mladucka, ja som uz nazberala skusenosti pocas rokov ked som babysittovala. Ale stale sa pytam, hraje sa len s autickami, ale to tak strieda, potom skace po gauci, alebo sa vozi na auticku. Jaaj z auta nam posledny mesiac tiez nechce vystupit, otvori ocka rano a uz krici tua to znamena auto, tak mu poviem este nejdeme, jasne zacne plakat ale ponuknem mu nieco naranajky, poviem mu, nech ide zatial s jeho autickom na terasu, pojdeme neskor. Na ihrisku chodi tiez za starsimi, a TO JE VRAJ NORMALNE , mladsie deti vzdy zaujimaju tie starsie. To mi tu uz bolo 100 krat povedane. Ked si aj tie deti z jasliciek sem chodia na detske ihriska , mame tu dve , tak taketo male deticky sa este spolu velmi nehraju oni sa len po sebe pozeraju, kazde si ide po svojom. To zacne az od 3 rokov. Ina je kombinacia ked starsie dievca alebo chlapec pridu za takymto malickym a hraju sa, ale oni navzajom este nie. Preto som prestala chodit aj do tych detskych klubov, kazde dieta si robi svoje. Ale na ihrisko idem nech sa inspiruje a od septembra pojdem do hudobnej to su take kruzky u nas matky s detmi, a na cvicenie. Este som si na mne vsimla, ze ja som nervozna skor z inych ked ma niekto nahneva, ci z rodiny, na urade, muz jedujem sa, a tiez som niekedy nervozne odpovedala malemu a ten chudatko za nic nemoze, ved on ide len za mamou,vzdy myslim na to, ze aj velke take 9 -10rocne deti ked sme niekde na navsteve, alebo oslave vonku su väcsinou pri rodicoch a nie take malicke, tie potrebuju stale nasu pritomnost. Tiez mu povedz ked nieco zoberie mensiemu ze si to moze popozerat ockami a potom pozicat mladsiemu bracekovi, u nas to tak od zaciatku funguje, nikdy som mu nic nezobrala na silu on si to pozrie a potom mi to dal. Aj muzovi som to tak musela vysvetlit. 🙂

@chikitka s recou je to normalne, aj ja som si robila starosti moj ma 2 a 3 mesiace a vie len 4 slova, on este k tomu vyrasta trojjazycne ale to pride, vsetky maminy mi to hovoria.

Tiež to máme doma. Mladšia dcéra dokáže revať jak píla, keď sa jej nevyhovie. Tiež je v takomto veku. My máme doma pravidlo 3-krát a dosť: prvýkrát upozorním, druhýkrát napomeniem s varovaním, že ak sa to ešte raz zopakuje, bude trest (dám ju do postielky, dám na zadok a pod.) na tretíkrát ju musím potrestať (samozrejme spôsobom primeraným jej veku). Spočiatku sme sa trápili, ale funguje to. Tým upozorneniam a varovaniam samozrejme musím prispôsobiť aj mimiku a gestiku. Nemôžem sa predsa usmievať, keď ju napomínam, tvárim sa prísne, pretože ak jedno hovorím a úplne inak sa tvárim, tak to má na háku. Keď nechce jesť, odložím zo stola a dalšie jedlo bude už napr. len olovrant a môže chodiť koľko chce a drankať koľko che, nedostane. Láskavým tónom jej poviem: Je mi ľúto, ešte nie je čas na olovrant, musíš vydržať. Možno sa to niekomu bude zdať kruté, ale funguje to, pretože ak má dieťa systém a poriadok v jedle, bude ho mať aj v živote. Jedlo je primárna motivácia pre každého živého tvora. Naozaj to funguje. So starším synom som urobila to isté, tiež sme sa trápili a teraz mám svätý pokoj, čo sa takého správania týka. Samozrejme, že ešte sa vyskytujú také excesy, ale už pomaličky prichádzame do štádia, keď im stačí, že dvihnem obočie a už vedia, koľko bije. A čo sa týka vybitia energie, odporúčam vždy, keď sa dá, ísť na veľké plochy, nech sa dieťa vybehá, nech sa zašpiní od hlavy až po päty a jeho hru neusmerňovať (napr. do lopty sa kope tak a nie tak, lopta sa tak nehádže), nechať ho nech si svoju hru režíruje sám. My to robíme tak, že ráno sa najedia, ideme von, prídeme špinaví ako čerti, sprchneme sa, zjeme obed, poobedňajšia siesta, olovrant a zase vonku až do večere. A niekedy chodíme aj keď prší alebo je blato a to máme najradšej. Vtedy sú neskutočne šťastní, keď sa môžu babrať v blate, hline v piesku. Síce potom práčka ide nonstop, ale to je už iná vec. A naozaj je pravda, že vychovávať deti je obrovská drina, ale stojí to zato. Držím palce a želám pevné nervy. 🙂

@evulienka22 dakujem, nas mensi si knizky pozera rad, ten starsi od malicka vobec. to akceptujem, ale nedovoli ich kukat ani nam! :D ale zasa, ked nam to zavidi, tak pride a kupodivu mi ukaze co sa pytam, kde je autobus, traktor a tieto dopravne prostriedky, lebo tie su teraz top :D on vie nejake slova, ale problemy mu robia spoluhlasky. cize ak chcem aby povedal prosim si, povie, sice nerad, ale povie: po-im-i ... a ja uz viem co to je. a takto to ide. on pouzije slova len ked sa mu chce, alebo musi. inak si ide to svoje. motorka je mokae :DDD ked je moc lenivy, tak staci aj moka :D a my uz vieme... viem ze to ma tazke, delit sa neni nic prijemne, ale snazim sa ho viest k tomu,a by aspon vymenil s malym hracku, ked uz mu chce vziat nieco... ved cas nas nauci, len si niekedy trham uz vlasy a mam pocit ze vsetko je s nim problem. a pomaly prichadzam na to, ze vsetky predrodicovske predsavzatia nie je tak lahke naplnit 😠

Nečitala som všetky odpovede, len niektoré. Rady Ti môžeme dať a mnohé, všelijaké, lepšie, horšie. Nikdy sme Tvoje dieťa nevideli. A aj napísané môžeme chápať žiaľ rôzne. 🙂 Ja by som s dieťaťom zašla ku psychologičke.

@honey1151 Keď robí zle hračke a Ty mu hračku zoberieš kvôli tomu a dieťa potom reve - ako píšeš. Nestačí zobrať hračku dieťaťu keď ju ničí, treba mu vysvetliť stručne prečo si mu ju vzala (toto bábiku bolí.... autíčko sa pokazí ... teraz ti to vezmem, lebo si to zničíš...) musí sa dozvedieť prečo si mu to vzala. A toto je nekonečný príbeh - toto upozorňovanie dokola - je to výchova dieťaťa - práca, ktorá je neuveriteľne vyčerpávajúca, a isté je že nie každá to aj zvládame. No dobrá a skúsená psychologička Ti môže byť veľkou oporou, radkyňou, povzbudzovateľkou a neraz si dá s Tvojím dieťaťom prácu aj ona sama.