Vplyv ľudí na výchovu detí

Robila som au-pair. A respektovala som nariadenia a zelania rodicov tych dievcatiek ( 1 a 3 rocne ). A myslim, ze len mensina ludi to nerespektuje ci nerespektovala.

No za mňa si moc premotivovaná ... dieťa pôjde do škôlky, do školy, tam nikoho nebudeš môcť "usmerňovať" v tom, čo si praješ/čo nie ... nemyslím to v zlom, dieťaťu treba ísť hlavne príkladom v tom každodennom živote, lebo ver, že v kolektíve sa stretne s kadečím.

akoze na sk co si vychovas to mas? y mam sa snazilo skakalo prve posledne a potom bum - puberta deti a zly vplyv .. v lepsom pripade po puberte deti dostali rozum v horsom si zacali s drogami nasli hlupych partnerov a podobne .. alebo skvela zenska ci skvely chlap - a polovicky ich zmneili tak,ze ani vlastna matka ich nespoznava ... takze ver ci nie- clovek sa formuje do konca zivota a aj ked vychova matky je dolezita , nieje to dane,ze to tak aj bude ... preto najdolezitejsie je tvorenie si spomienok s detmi aby si nas zapamatali ako dobre matky a nielen tie co vychovavaju

@dzulli1980 áno, viem, myslela som teraz deti do 3 rokov, neskôr už sa dieťa socializuje
@siska53 áno, chápem, ale určite ste neprešli každý detail... Je mnoho situácii, ktoré ani nepredvidas, že prídu.... Ja neviem, možno moc prežívam, keď vidím pre mňa nevhodné správanie najbližších.... Potom sa zamyslím, že keby dieťa je s au-pair, tak by sa to možno tiež stalo, len by som o tom nevedela....

Presne preto som vdacna za to, ze tie prve 3-4 roky u kazdeho mojho dietata som absolvovala ja s nim a nemusela som riesit tieto dilemy. Lebo ja som sa tiez takto nad tym zamyslala a prislo mi to vzdy absurdne, ze v podstate dietatko, ktore milujem najviac na svete, supnem po cca polroku na poldna niekomu inemu. A pri tom tie prve tri roky su jednoducho s psychol.hladiska klucove. Neviem, mne pride prirodzene a spravne, ze sa o to dietatko v tom najrannejsom veku stara hlavne matka/otec. Ale tak asi nie kazdy to tak ma. Ja som to tak citila, ze tak to chcem a tak je to spravne.

Presne nad tymto sa neraz zamyslam aj ja. Nedovolila by som, aby mi dieta vychovavala cudzia osoba, najma nie vo veku, ktory je pre cely dalsi zivot rozhodujuci.

@silvike
@mandzula
Tak som rada, že nie som jediná, ktorá nad tým rozmýšľa podobne 🙂

vies co, mam 4 deti, v podstate uz velke, najmladsie ma 13,5rokov...a kazdemu po case coraz viac vynikla jeho vrodena povaha, geny, vlastnosti, nadania ci chyby.
Po nas rodicicoch ci okoli skor prebrali styl zivota, stravovanie, zasady a podobne.
Ale kazde je uuuuplne ine.
Najstarsie je ukecany extrovert, nebojacny cestovatel, citliva dusa so sklonom k pomahaniu ludom a svetu dookola. Miluje historiu, spolocnost, knihz a vie sa s tym zabavit cele hodiny.
Druhe je introvert, umeleckz nadane na kreslenie a hudbu, hovori velmi malo ale priamo, uprimne, niekedy az prostoreko. vzdy si ide svojou cestou, menej sa prisposobuje.
Treti je tiez ukecany extrovert, ale lahtikar, lenivec a minac penazi., rad ale sportuje. Obklopeny kopou kamaratov pre milu prisposobivu a nekomplikovanu povahu.
Stvrty je tvrdohlavec a nervak, skumatel sveta, konstrukcny a technicky typ, priatelov nema skoro ziadnych. Neuplatny, obcas manipulacny, sporovlivy a predvidavy. ale napodiv i velmi pritulny a mily /ak chce/. Je to lev samotar /je v tom znameni/

Inak s odstupom casu mi pride az komicke, ako som bazirovala v ich rannom detsve na niektorych veciach ako je rezim dna ci stravovanie. To ze im svokra pred obedom rozbalovala kinder vajca, malo na ich stravovanie praktickz nulovy dosah.

@negymama nulovy dosah to malo preto, ze to robila len svokra, ver tomu ze keby si to tak robila a ucila ich ty, dosah to bude mat 🙂 takze treba prave v ranom detsve polozit spravne zaklady, nie je na tom nic komicke si myslim

@lelelienka myslím, že takmer vôbec. My sme ako deti jedli kopu sladkosti - a ja ich jem naďalej, sestra vôbec, ďalšia je taký stred. V dospelosti sa každý z nás zariadil podľa seba v tomto ohľade. To isté so zvyškom stravovania.

@lelelienka Ja ti neodporujem. Mne komicke pripadalo, ako som bazirovala aby to nerobili cudzi ludia pri zriedkavych prilezitostiach. Bala som sa, ze mi "pokazia" deti, a nic take sa nestalo.
Neuvedomovala som si , ze dolezitejsie je to, co deti vidia bezne doma. My sme ani doma nerobili striktne predpisy, len sme jedli zdravu vyvazenu stravu a deti sa pridali. Ja som napr. nikdy nebola extra vytazena na sladke chude, bezne sme doma nemali sladkosti a nemala som zvyk navalovo "zozrat" kilo cokolady ci co. Aj piekla som malo, mne az tak kolace az na vynimky nechutia. a deti to pochytili. Dokonca az n jedno, ani nemaju zvlast chute na sladke.
Autoorka rozobera vplyv cudzieho okolia na deti, ja vidim z vlastnej skusenosti ze osobnost od narodenia plus prevladajuce domace prostredie maju vacsi vplyv...ako stari rodicia ci skola a podobne.

Ja som taká tá matka v zahraničí dieťa bolo strážené cudzími ľuďmi cca od 10 mesiacov a podľa mňa ten vplyv okolia začína až cca od školskej dochádzky. Lebo čo také malinké dieťa môže tak veľmi ovplyvniť? V jasliach alebo nanny mu dá zdravé jedlo, pohrá sa s ním rovnako, zaspievajú si rovnako, zoberú von, dajú vyspať, spravia mu rutinu a pocit bezpečia, nastavia mantinely.Jedine že by si fakt vybrala zlú osobu čo mu dá do ruky mobil a sladkosť nech má pokoj. Ale to by si na to asi rýchlo prišla.

Mna hlavne zarazilo to že napomynas manžela vo výchove ,keby to robil on tebe, ako by sa to to páčilo

@minenkaa napominas

@minenkaa áno, napominam, lebo sa mi nepáči, keď 2rocne dieťa capne po zadku, hoci sa to dalo riešiť inak... Alebo nepostrehne, čo dieťa robí a potom keď vyvedie niečo zlé, tak dieťa je na chybe, pritom on nedával dostatočný pozor.... Alebo drží pár mesačne dieťa na ruke a ťuká do mobilu a dieťa čumí na telefón alebo do blba....
@blanblan ďakujem za tvoj pohľad 🙂 ja som myslela také situácie, kde vidím, že aj v rámci rodiny reagujeme rôzne.... Napr syn minule nechcel jest večeru, že on chce najprv čokoládu, čo je na stole (dali sme si poobede ku káve, kým malý spal, a neodlozili sme)... A my s manželom mu hovoríme ze nie, a keď syn už tretíkrát vravel, že on večeru nechce, tak svokra sa naciahla k čokoláde s vetou " viete co, on si fakt nedá večeru, kým nezje tu čokoládu", a keby tam nie som, v pohode by mu podala, aby zjedol..... Alebo svokor (teraz nie je dôležité, kto to robil, ja mam svokrovcov rada, a moja výchova samozrejme tiež nie je dokonalá a robím chyby, nie všetko zvládam perfektne, tu ide o to, že na rôzne situácie reagujeme inak, a nie je podľa mňa vsetko správne), malý sa prvý a zatiaľ jediný krát vykakal do WC (bol tam s nim svokor) a keď sa prišiel pochváliť, tak svokor dodal ze "aaaale to bola iba malááá bobka....", čo podľa mňa úplne kontraproduktívne poznámka, keď práve chcem, aby dieťa malo pocit úspechu a motiváciu to skúšať aj naďalej.... Alebo keď sa narodilo druhé dieťa, snažila som sa, aby starší ho prial co najlepšie, v rámci možností nech je co najmenšia žiarlivosť a potom manžel zje sladkosť, ktorú chcel zjest syn a po ie mu, že to zjedlo bábätko... Ide aj o trpezlivosť, vysvetľovanie.... Keď napr vidím v rukách dieťaťa niečo, čo chcem aby položil, je rozdiel, že mu to vytrhnem z ruky alebo mu odpoviem na otázku čo to je, na čo to je a vysvetlím, že to teraz odložíme, aby sa nepoškodilo (nehovorím o nôž, ale napr nabíjačka, alebo lekvár v sklenenej fľaši)....

Aha, rozumiem čo myslíš. Tak to dieťa rýchlo zistí kde to ako funguje aj to kam patrí. Ze napr.cirkus zaberie na babku ale nie na mamu. Ze doma ho za drobné úspechy pochvália ale dedovi treba viac. Myslím že obidva spôsoby starostlivosti majú svoje plusy aj mínusy - ten Slovensky aj ten západný.

@negymama tvoj posledny je ako moj syn, tiez lev

teda az na to capanie po zadku, by som ich spravanie neriesila.
S tou cokoladou, si mohla urobit kompromis, dobre teraz si das kusocek, odlomit polku kocky, a nabuduce ju poriadne odlozit.
ako sa hovori, pravidla maju svoje vynimky. Sucastou zivota je aj to, ze dieta pochopi, ze su pravidla, ale nie je nic strasne ich obcas porusit /ak pravda nejde o ublizovanie druhym ludom, ci ohrozujuce situacie/.

priklad, my mame pravidlo ze deti nepiju nealkoholicke pivo, radlery a pod. Co niektori rodicia v pohode daju aj skolkarovi. Ale raz sme boli korculovat na jazere, voda a caj sa minuli, deti boli smadne, a ja som vedela, ze keby sa vratime /1,5km/ + vyzut korcule , obut topanky a nazad to iste... Uz asi naspat neprideme a skratime si zazitok. Takze som detom dala vypit 2 radlery, co som vzala pre seba.

Zamýšľala som sa, potom to človeka možno i trapi, no vždy mi vyšlo z toho len toľko, že ovplyvniť môžem iba to, čo robím ja. Jednoducho som sa zmierila s tým, že nikdy to nebude dokonale alebo iba podľa mojich predstav. Ostatných nezmením, len seba a preto sa snažím na sebe pracovať. Ako to cele dopadne a moje dieťa ovplyvní, neviem. Do toho vstupuje ešte veľmi vela faktorov, ktoré sa nedaju predvídať. Viem iba, že v daný moment robím najlepšie, co viem. A dúfam, že zásadný a najväčší vplyv budem mat stále ja ako mama.

@tiika ďakujem, toto si napísala veľmi pekne a výstižne 🙂

Ja ta chapem, tiez som to takto prezivala a riesila, kym boli deti male. Z takychto “blbosti” som vedela robit koniec sveta a uz som videla ako sa ruca cela moja tazko vybojovana vychova. Tiez to bolo vo veku deti do tych cca 3 rokov. Teraz uz obe deti podrastli a poviem ti moj uprimny pohlad, ze je to totalne jedno. Ako tu niekto spominal, keby mu aj babka dala cokoladu pred obedom, nestalo by sa ale ze absolutne nic, co by malo vplyv na dalsi vyvoj tvojho dietata alebo tvojej vychovy. To dieta je teraz este male, je mu to uplne jedno a napriek tomu co sa docitas v mudrych clankoch, naozaj tieto udalosti nie su tak zasadne, ze by to nanho malo nejaky realny vplyv. Ty si vychovavaj doma tak ako chces, a taketo reci alebo mensie “zlyhania” od babiek a podobne vobec neries. Maximalne nieco povedz ked musis, ale fakt sa tym netrap. Zachvilu budu deti vo veku, kedy uz budu vnimat, budu si veci pamatat, zacnu chapat vztahy, dosledky a to uz bude v vdobe, kedy budu v skolke, skole vystavene desiatkam cudzich ludi a interakcii. Tie ich ovplyvnia ovela viac ako nejaka zachodova prihoda s dedkom alebo cokolada pred obedom. A este by som ti dala jednu radu ohladom manzela. Tiez ta chapem, lebo tiez som to robila mojmu, napominala ho, lebo som mala nacitanych xy clankov a webinarov o vychove a tak som si myslela, ze mam na to patent a islo ma rozhodit, ked nerobil nieco tak, ako som chcela a kazala mu. Poviem ti pravdu, ze nam to v manzelstve narobilo velke problemy. On mal casom pocit, ze kritizujem vsetko co spravi a robim z neho neschopneho a nenecham ho robit vlastne rozhodnutia ohladom vychovy. Co bola pravda. Ja som sa zase hnevala, ako je mozne, ze to nechape a nevidi, ze ved predsa TOTO je to jedine spravne pre nase deti, aby boli stastne a uspesne a nic ine a preco to nemoze robit tak a pocuvat ma. Musela som naozaj trocha povolit a zvolnit a aj uznat, ze nemam patent na rozum a vychovu.

V mnohých, autorkou spomínaných situáciách, predovšetkým tých, v ktorých píše o manželovi, je veľmi pekne vidieť, že výchovné vzory preberáme automaticky, od svojich rodičov. Ak autorka chce tieto stereotypy zrušiť, treba sa o situáciách rozprávať a nájsť spoločný systém. A svokrovcov nezmenis, nemajú prečo zmeniť svoje zautomatiizovane správanie (za ktoré do istej miery nemôžu, tiež to majú zažite z vlastného detstva), maximálne sa pohadate a nebudete sa baviť. U mňa sa najviac vyplatilo (po mnohých pokusoch zmeniť svokrovcov) znížiť intenzitu kontaktov s nimi natoľko, aby som nemala veľký problém v niektorých veciach poľaviť a neriešiť, no a plus vysvetľovať deťom a ísť im príkladom doma... Veľa síl autorke, viem čím si prechádza...

No a napriek tomu sa vedia v západných krajinách správať na vyššej úrovni ako tu, hulváti často. Nejde o to, či stráviš s dieťaťom celé dni, ale ako kvalitne s ním stráviš ten čas, ktorý s ním si, aj keď je to menej hodín.

@lucilaines
@kvietok8 ďakujem dievčatá.... No pracujem na sebe, snažím sa nepripúšťa si tie ich neprimerane reakcie, neopravovať ich stale, a ani, aj my sme mali s manželom kvôli tomu konflikty, presne rovnako sme sa cítili obaja.... Posúva sa to lepším smerom, chápem, že časom už vôbec nebudem mat dieťa pod kontrolou a bude formované rôznymi vplyvmi okolia, či sa mi to paci ci nie, je to pre mňa ťažšie spracovať a prijať s kľudom anglicana.