Ako odnaučiť syna, aby nebol taký priateľský?

Tak asi je spolocensky, nebezpecne to podla mna nie je, ak mu vysvetlis nejake zaklady, ze neodist s cudzim clovekom a tak. Inac by som mu v tom nebranila, je to jeho povaha.

V tomto veku je na tebe aby si na neho dala pozor, ked bude starsi, tak mu vysvetlis pravidla a potom ich aj pochopi

Takze si este pockame. Diky!

Co chces odnaucit 2,5 rocne dieta ? 🙉 Ved on sa vsetko este len uci a ty ho chces uz odnaucat? Odnauci sa sam, ak pochopi. Tak skoro to nebude.

Určite ej zlatý ja by som si s ním rozumela. Ak vysvetliš až bude väčší prečo je to nie dobre ale nie teraz .

moj syn bol taky ako malicky, prisadol si ku hocikomu, par viet a hups uz sedel na kolenach cudzej osobe v autobuse. S niekym som sa par minut rozpravala a uz mu nukal kvietky co natrhal. 2,5 rocneho ho vzala krstna mama na 2tyzdne do ineho mesta , videl ju predtym len par x v zivote. Niektori ludia mi aj naznacovali ze aj az prilis pritulny a zhovorcivy...ale co ako som s tym mala robit? Bolo to nevinne male trulko, kazdeho mal rad, s kazdym chcel rozpravat.
Ale cim bol starsi, postupne to odznievala. okolo 5-6 rokov si uz vyberal blizkych kamaratov, ku uplne cudzim ludom bol hanblivejsi. Ako skolak uz mal k cudzim ludom primerany odstup. Uz ma 14 - stale je to optimisticky, priatelsky chlapec, ale ziadne nadmerna dovercivost ci naivita uz nie je.
Treba tomu dat cas. Je to normalny chlapcek s otvorenou uprimnou povahou. Naco to menit? Bezne situacie mu treba primerane veku vysvetlit, davat nanho pozor aby sa niekde nezatulal, vacsine deti nehrozi riziko od nahodnych okoloiducichy, typu historky o unosoch. Bohuzial vacsina ublizeni deti je od osob, ktore poznali a boli z ich okolia, ci pribuzni.

Aai by som mu vysvetlila ze vonku su niekedy ujobia co kradnu deti. Ze sa tvaria nenapadne milo ale ze mozu ukradnut deti. A ze musi mu mamka dovolit to s kym sa moze rozpravat. Moj robil podobne, v zmysle ze sa kazdemu zdravil a niekedy im povedal podrobkosti ze kam ideme, ze co mame nove. Ale uz bol starsi. Tvoj je este na to maly ale zacat uz treba teraz, drzim palce.

@lily09 a ze ani mamka sa nerozprava s hocikym

@lily09 povedať 2,5r dieťaťu že ujovia kradnú deti? 😨 máš deti? asi nie. a už vôbec nie 2,5 ročné. strašne debilný nápad. slabšie povahy by sa mohli začať aj pomočovať alebo čo. to možno môžeš cca 4r alebo staršiemu. môj by asi reval pol dňa z tej predstavy.

autorka proste len vydržať. ja mám doma 2,5r spoločenského a nevysvetlím. môj je ešte aj pekné dieťa (čo si budeme hovoriť, nie všetky deti sú, môj je teda výnimočne pekný, po mne určite nie 😂) takže s ním sa aj každý chce baviť, dospelí sa pristavia, počuchoria vlasy 🙄 pohladkajú po líčku 😒 vypýtajú si pusinku 😠 moje trdlo si všetko nechá, porozpráva aj čo nevie, dá pusu, ruku, odíde... hrozné niečo. a vôbec nechápem tých dospelých ako si vôbec niečo také môžu dovoliť. a je jedno či milá babička alebo ujo bezdomovec.

Moja má 5,5r a stále je taká extrémne priateľská. Pracujeme na tom, zlepšuje sa to, ale ešte musíme pracovať dlho 🤭 dokola riešime nielen bezpečnosť, ale aj fakt, že nie každý sa s ňou chce baviť a je to proste otravneeeee 😬

@negymama úplne super podrobne a výstižne si to napísala

@autor Moja dcerka je tiež podobná; 2,5r. Viem, ze nie je jediná, ale iné take v okoli nepoznám. Beriem to ako jej povahu, nemám o ňu strach, na to som pri nej, aby som na ňu dohliadla. Par krát som sa za nu ospravedlnila alebo slušne opýtala, či neotravuje. Tu však treba pracovať najmä so sebou, svojimi predstavami, démonmi a očakávaniami o dieťati.

Príklad. Okrem ineho sa teraz často hocikoho na ihrisku alebo v obchode pýta “Ahoj. Ako sa volas?” Nikto sa zatiaľ pre to nenahneval, ani mi to nepride nejaké nebezpečne.

Vysvetľujem jej niektoré veci postupne, nenásilne, primerane veku, viac-krát. Napr. chce chodit do cudzích dvorov, domov, keď počuje, že sa tam hrajú deti. Vysvetľujem jej, ze tam bývajú cudzí ľudia a vďaka tomu to začína chápať i v inych súvislostiach.
Verím, že všetko, čo bude potrebovať sa v pravý čas naučí, správnu mieru odstupu a hanblivosti získa vekom.

@negymama ❤️❤️❤️🙏🏻 Dakujem!

Dakujem kazdemu! 🙏🏻❤️

@tiika presne toto sme mali, s niekym sa skamaratil na ihrisku a uz k nim chcel ist na navstevu. Jeho by aj kolotociari vzali, vzdy som sa smiala.

Ale inak vseobecne, toto nie je take nebezpecenstvo, ako si kazdy mysli, ze dieta niekto vezme. Vacsina ludi co sa tak rozprava s malymi detmi su starsi osameli ludia, vdacni za hocijaky socialny kontakt, ked len batola to je.
Pri tychto socialnych empatickych detoch skor treba davat pozor neskor na vyber kamaratov, niekedy si vyberu zlych a prilis im doveruju. Moj syn sa tiez musel niekolkokrat popalit na vlastnej kozi, kym pochopil, ze niektore deti ho chcu vyuzit alebo ponizovat, a nie su to ziadni skutocni kamarati.

To poznám, vekom to prešlo. Ja som sa smiala,že im pri pôrode vyoperovali hanbu. V 4 -5 zase volali každého k nám, na oslavu narodenín alebo na koláč ktorý som upiekla. Už boli rozumnejší tak pochopili, že som nenapiekla pre všetkých dosť alebo na oslave nemáme dosť miesta....
Ono 2,5 ročnému sa ťažko chápe, že mamka stretla cudziu tetu alebo uja ( suseda,strýko,spolužiačka)
a usmieva sa na nich, rozpráva sa s nimi, niekedy dokonca objíme a on nemôže.

Moja 9,5 ročná to tiež robí, ale to bude aj tým, že má Aspergera, a ona jednoducho tieto spoločenské veci (čo je vhodné a čo nie) ignoruje. Ale snažíme sa jej to stále vysvetľovať, azda z toho raz vyrastie

Robia to bežné tak malé detičky, nie je to nič extra zvláštne, aj môj to robil ale je to len obdobie, mne to prišlo milé také čisté úprimne detske správanie, lebo ešte nemajú hlavičky zahltene tým všetkým zlým co sa môže stať...samozrejme ze som ho tiež korigovala,aj dávala pozor naň ho ale žeby som mu to nejak striktne zakazovala nie,až keď sme prišli domov som mu vysvetlila, ze takto sa správajú ľudia,ktorí majú k sebe veľmi blízko rodina priatelia manzelia nie s cudzími no a po čase to prešlo

Naša bola presne takáto, hockoho chytila za ruku a išla hoc aj opačným smerom a kecala a kecala. Postupne ju to prešlo okolo 3-3,5r a teraz sa prihovorí zriedkavo, iba keď ju niečo zaujme (napr. výrazne nalakované nechty). Teraz má 4r. Deti sú spontánne a priateľské, dajte tomu len čas 🙂

Je spoločenský, nemá ešte predsudky... Ja som v jeho veku bola rovnaká. Mamina vždy hovorila že mne bolo jedno že kto to je a čuduj sa svete. S nikým som neodišla a nemám sa problém porozprávať so seniorom alebo a dieťaťom ktoré má 2,5 roka. A nech je aj modrý ako šmolko

@lily09 také veci sa nikdy deťom nehovoria.Potom budú uzkostlive, nedôverčive.Ja, keď počujem, že pod, lebo teta Ta zoberie vlasy mi dupkom stavajú.Ani zoberú Táma policajti či zožerie Tá pes aj to som už pocula a podobne kraviny

@negymama ano presne tak, potvrdzujem. Velmi dobre si to definovala. Pred 2 dnami som mala aj hlbsie zamyslenie: https://www.instagram.com/p/CwuayvpInd0/?igshid... a konkretne priklady nebezpecenstiev su v komentoch.

Aj naša bola taká ešte horšie, a má to až doteraz ale samozrejme už chápe inak veci a vysvetlila som jej pravidlá cez ktoré nesmie, vie že je dobré ich dodržať ale tiež na nej vidno že ju mrzí že je svet aj taký a že keby to nemuselo byť..ale to má tvoj malý takú povahu, na jednej strane to je dobré nie sú problémy s odchodom do školky a tak, ale teda ako všetko má výhody a nevýhody a povahu si nevyberáme, mám ten strach o ňu stále že niekomu naletí, tiež je pravda ale že pri ďalších bojazlivých deťoch som sa viac namakala a natrápili sme sa zase v iných veciach…

Moj robi to iste a ma uz 5. Nepochopil to dodnes. Je to proste taka povaha co musi kecat s kazdym...

Má 2,5 roka, nie je ani spoločensky, ani nemiluje nejako extrémne ľudí. LEN OBJAVUJE SVET.

@luccija ja som tak zazila jednu mamicku v nemocnici pri hospitalizacii so synom. Ona dieta tiez asi 2,5 rocne strasila lekarmi a injekciami. typu "ked nebudes jest, pride doktor a pichne ti injekciu!" cista krava.
a potom som raz uvidela ako ma doktorka v nemocnici cez kartu toho dievcatka velkymi cervenymi pismenami napisane "STRACH"
A moj syncek, presne ten mily spolocensky ziadne strasenie nikym a nicim nezazil a ten doktorom aj sestrickam uplne doveroval aj pri neprijemnych zakrokoch. Boli sme v nemocnici kvoli epi zachvatu z horucky a dal si nasadit pri vedomi aj tie snimace na hlavicku, sestricka mu nahovorila, ze je kozmonaut, smial sa tam. Personal bol z neho uveliceny ako spolupracuje. Takze takato povaha je niekedy aj vyhoda.

Ja chápem že máš strach aby jeho až moc priateľský prístup niekto využil a ublížil mu. Ale je moc malý aby pochopil dôsledky. Je na tebe aby si na neho dávala pozor ešte viac a keď bude väčší opatrne vysvetliť čo sa môže stať. Lebo možno je to len o tom že spoznáva svet ale možno je v ňom niečo čo mu bude prínosom v dospelosti že bude vedieť výborne komunikovať s ľuďmi a bude matyaj takú prácu. Ale ak ho ty vystrašíš a budeš ho nasilu ťahať od ľudí môžeš v ňom zabiť ten je dajme tomu "talent". Bohužiaľ my rodičia túto chybu robíme často. Len ho stráž a uvidíš ako sa to bude vyvíjať, možno örök s tým prestane sám 🌞