Ako zvládnuť agresívne správanie 2,5-ročného syna?
Ahojte, píšem už z čistej zúfalosti, lebo si už naozaj neviem rady s naším synom. Prečítala som si tu rôzne diskusie k tejto téme, ale nenašla som nikde nič, čo by sme už nemali odskúšané. Takže ani neviem, či chcem nejakú radu, keďže pravdepodobne máme už všetko vyskúšané alebo to bude iba výlev z mojej strany. Syn je velmi temperamentnej povahy a dokonca aj extremne tvrdohlavý...nezaberá na neho NIČ, ani po dobrom a už ani po zlom. Trvá to už veľmi dlho (cca. rok) čo nás začal biť, kedykoľvek, keď nie je po jeho vôli. Všetky rady, prečítané množstvo odbornej literatúry, teórie, ako ho chytiť pevne, zakazovať, vysvetlovať, nastavovať striktné hranice, ba dokonca už ani capnutie jednoducho nemá u neho žiaden efekt. Nikdy som si nemyslela, že svoje dieťa udriem, ale cítiť sa ako týraná žena 2,5 ročným synom je rovnako na zaplakanie...
Keď ho chytím pevne, dostáva ešte väčšie záchvaty, keď ho nechám ukludniť sa samého v izbe, začne demolovať všetko naokolo alebo sa hadzať nebezpečne o zem, pri vysvetlovaní hovorí iba to, že ho to nezaujíma a udiera ďalej, ak ho capnem, tak ma capne naspäť a zakričí na mňa, že ho to vôbec nezaujíma, on nebude poslúchať a môžem ho udierať koľko chcem, dokonca mi aj vystrčí ruku so slovami "udri ma, ja si budem robiť tak či tak čo chcem". Zákaz hračiek, či iné podobné tresty...absolute nezáujem, vôbec to s ním nepohne. Ak mu pohrozím, že mu odkladám obľúbenú hračku, tak mi povie, že ho to nezaujíma, nech ju kludne odložím. Takto ju má odloženú aj 2-3 týždne a keď si na ňu sponie, tak iba v zmysle "Hmm...hračku mám ešte stále odloženú, nevadí nech tam ostane, nebudem poslúchať." Včera ma kopol, mali sme ísť do herničky. Herničku som samozrejme hneď zrušila, že teda nejdeme lebo sa nevie správať. Hodinu som s ním a jeho hysákom bojovala...bil, kopal, udieral a ja som bola už na pokraji zrútenia. Povoliť samozrejme nepovolím, hranice si držíme, ale VÔBEC ho to nezaujíma. Manžel sa mu venuje rovnako vela, ako ja, je to úžasný otec, bez ktorého by som už asi bola na psychiatrii. Máme harmonický vzťah, naše hádky ani hádkami nie sú...takže ja naozaj nechápem, kde na to syn chodí.
Minulý mesiac sme už navštívili aj psychologičku, aj my ako rodičia a aj so synom u detskej, nech nám povedia konečne, kde robíme chybu. Múdrejší sme neostali...uznali iba jedno, že máme mega temperamentné dieťa a máme sa obrniť trpezlivosťou, že z toho vyrastie, len jednoducho ťažšie zvláda svoje emócie...
Inak je to úžasne bystré a inteligentné dieťa, plynule sa naučil rozprávať veľmi skoro, aj psychologička uznala, že zatiaľ nevidí žiaden problém, skôr si myslí, že je na svoj vek dosť popredu.
Naozaj už nevieme, čo máme robiť...🥺
Chodievajte s ním behať, skákať, nech si energiu vybije pohybom a nie na vás.
Náš syn bol nervák, urevaný, krical, akurát nás teda nebil. Muž vraví, že sme boli "na úteku", lebo kľudný bol len von na odrážadle. Nakoniec má ADHD a NKS (dysfáziu). Jedna psychologička povedala, že je mentálne zaostalý a autista, druhá to vyvrátila🤦 a v škole sa mu veľmi darí, takže zaostalý nie je. Už vyrástol skoro zo všetkých negat.prejavov, ale napr.v škole plače, keď nevie obsedieť počas hodiny a toto teraz riešime. Že čo s tým. Tak len, že ti rozumiem a verím, že robíte čo je vo vašich silách❤️
Ja som si odrevala svoje, že kde som urobila chybu, čo som mohla urobiť inak...stále som ale na to neprišla.
Daj ho otestovat na autizmus a ADHD, k specialistom, co sa tomu venuju. Tu ti nikto neporadi. Ani bezny psycholog, je to strata casu.
Ja ti len chcem povedať že je mi naozaj ľúto čím si prechádzate žiaľ neviem ti poradiť a kúsok ťa chápem u nás to našťastie nie je ani zďaleka tak zlé ale tiež na neho nič neplatí každopádne drž sa
Otec?
Dobrý večer, keď píšem, radšej reagujem do súkromných správ...no úplne chápem, že píšete anonymne....moja čerstvá skúsenosť ....načisto odstaviť obrazovky, displeje mobilov, telku dať preč ....nás sa takto hneď zo dňa na deň polepšil, ukludnil...celá rodina zbadala zmenu...chodíme do detskej knižnice, točíme knihy, veľa ich listujeme, čítame, počúvame pesničky a rozprávky cez detský reprak (cez bluetooth vyberám z netu ) ....mne pomohla v tomto smere kniha Detský mozog vysvetlený rodičom 👍 ...držím palce, verím, že tieto postrehy prinesú svoje ovocie aj u Vás 🙏❤️
Pevné objatie, striktne, prísne hranice, zákazy....hmmm, tak neviem, čo čítate, ale toto neznie ako zrovna velmi nápomocná literatúra. Keď toľko čítate, prekvapuje ma, že ste sa nedočítali, že táto metóda je dosť kontroverzná a dotyčná pani tiež. Syn s vami bojuje, nefunguje vám to takto, tak asi treba zmeniť prístup. Nájdite si inú psychologičku, ktorá je schopná vám naozaj pomôcť. Vyrastie z toho? Určite? Alebo aj nie a potom čo? Bude vás mlátiť? A inak, nejaké testy, diagnostiku mu robili?
Ahoj. Podľa mňa si super mama a ja by som túžila mať tvoju trpezlivosť. Môj syn máva všelijaké podobne obdobia a môj cieľ je vtedy len prežiť daný deň. A to môj syn nie je takto silné temperamentný a inteligentný ako opisujes. Ale od niektorých kamarátok som počula, že mali také detičky. Teraz sú veľké a sú to skvelé baby. Ale začiatok náročný. Z toho, čo opisujes postupujes podľa mňa super, aj sú dôsledná, aj ho ľúbiš. Asi naozaj len vyčkať. Si skvelá, najmä o sebe nepochybuj. Ak máte možnosť, tak s mužom na jeden, dva dni odíďte a malého nech postrážia starí rodičia alebo niekto, komu dôverujete. Veľa síl
@lauricka toto sú také rady, prepáč... Že skúste iný prístup. Aký iný prístup ako láskavé ale dôsledné dodržiavanie hraníc je lepšie? Píše, že ho pevne chyti: chápem to tak, že keď ju udiera, tak pevne chyti zrejme ruky a rázne napomenie. Akože čo iné v tej situácii lepšie vie urobiť?
Doma sa nehadaju, evidentne ma láskavé a milujuce prostredie, len obdobie vzdoru spolu s vysokou inteligenciou ním momentálne lomcuje.
Ale tvoj príspevok nedáva žiadne konkrétne návrhy, len zhodnotil že je to naprd a má skúsiť niečo iné. Super, ale autorka sa pýta, že čo
Ahoj, aj ja ti napíšem, že iba vydrž. Úplne chápem ako sa cítiš, lebo mňa ako dieťa bili rodičia a teda keď ma už pár mesiacov malá otlkala, prišla som si opäť ako to dieťa.
Teraz má 3,5 a každým rastom mozgu sa to zlepšuje. Hlavne, už mi vie dať po hysaku aj odpoveď, čo sa vlastne z jej pohľadu stalo.
Ja som ju nikdy neobjimala, iba jej chytím ruky a opakujem, že my sa nebijeme a ja sa biť nenechám.
Už cca viem, čo vedie k hysaku a čo robiť keď nastane. Žiaľ, je to iba opakovanie a dooookola opakovanie a raz sa jej to tam uloží nadobro, že nemá biť. Ale je to extrémne psychicky vyčerpávajúce.
U nás telka nespôsobuje nič. Skôr je zadrhel, keď ju nevybeham vonku. Je vidieť, že sa nevybila a teda sa potrebuje vybujačiť inak. Prichádza to, akože zvýši hlas a ide ma udrieť. Vtedy to viem ešte otočiť na srandu a ponúknem, že sa môže vyboxovať mne do rúk, alebo ju napadnem vankúšom. Skrátka to vypustí v hre. Potom ju pošteklím a ona sa prestaví.
Dnes som jej videla v tvári, že by mi jednu najradšej napalila, ale sa zasekla, chytila mi hlavu a povedala aj keď v nervoch so zaťatými zubami, čo chce. Akože pre niekoho psycho predstava, pre mňa obrovský úspech.
Inak doma sme tiež v pohode, bez fyzického násilia. Daj tomu čas, obrň sa viac, vybehni von bez neho a čakaj. prejde to. Iba to chce čas a mozog musí dozrieť. Kúp si tú knihu, veľa pochopíš.
A nezabudni, nie si v tom sama ❤️
@bororka my sme chodili na terapiu hrou a tam sa mi práve nepáčilo, že si malo dieťa vyboxovať hnev. Podľa mňa úplne zlý prístup. Ja si myslím, že sa tá emócia ešte viac posilňuje a treba ju skôr zvládnuť a učiť dieťa miernosti. Mňa ešte nikdy neukľudnilo, keď som niekomu vynadala, alebo plesla niečo o zem. Skôr som to považovala za zlyhanie a nie za zvládnutie emócie.
@ina2405 to boxovanie ťažko povedať ale hnev je nahradená energia. Rovnako ako napr frustrácia. A niekedy pomôže fyzicky to vybiť. Napr skákanie, behanie, cupitanie, niekto kričí do vankúša, keď ma pretlak emócií, aj v dospelosti. Niekto plače. Takže nie je úplne mimo učiť dieťa, že tu nahromadenú emóciu môže dať nejako preč. Ale bezpečne. Nie udrieť niekoho alebo ublížiť sebe.
inak terapia hrou a filialna terapia su dve odlisne veci, to len pre info.
Nečítala som komenty, ale skúsila si sa pred ním rozplakať keď ťa udrel? Môj syn bol veľmi náročný, tiež nezvládal emócie a veľmi vzdoroval, párkrát sa stalo, že ma udrel, tiež sme po známosti sa dostali hneď k psychologičke, ktorá to nevidela ako problém a vôbec nič neporadila, klasika..z toho vyrastie 🙈 nepomáhalo ani objatie. Raz mi takú vlepil, že mi okuliare odleteli. Ja som sa rozplakala, naozaj zo zúfalstva, on zareagoval, chytila som si lice a plakala som ďalej (už som hrala plač) a hovorila ako ma to strašne bolí, prišiel, chcel pozrieť, stále som ochkala a aukala, potom už mi fúkal a hladkal, aj obklad mi dával. Neskôr sme aj s tatíkom o tom hovorili, že ma to bolelo, že má musel ošetriť a že už také nesmie spraviť lebo maminku ľúbi, pár dní mi to hladkal a ošetroval a vždy keď chytil nervy tak som mu pripomenula, že nie biť aby nebolo bobo a pochopil. Udrel má dokopy asi 5krát a viac si to nedovolil. Teraz má 8r, emócie sú stále veľký problém, je nervák, ale nechá sa objať, aby sa ukludnil, niekedy sa musí ísť vyplakať, že chce byť sám, v izbe sa vyplače, občas aj buchne niečím, ale to už málo, lebo si zničil pár hračiek od nervov a tak pochopil, že ani to nie je v poriadku, občas plysakov vyhadze z postele a reve pri tom. Potom sa ukľudní, uloží plyšákov a príde sa objať, aj sa ospravedlní, aj povie, že k ničomu ten amok nebol dobrý. Inokedy to nezvládne a je nervný celý deň. Ťažko s jeho náladami, 8 rokov boj s náladovosťou, ale v žiadnom prípade nie je agresívny k iným, v škole sa deti bijú, naozaj silno, aj krv bola a modriny, ale syn našťastie nie je bitkár 🙏
@snehulak77 stále mi to nesedí, že vybitím sa do hocičoho sa mi má uľaviť...a keď nebudem mať pri sebe vankúš, maca, vrece? Dieťa a aj dospelí sa celý život učíme s emóciou pracovať a k výbuchu zlosti ideálne ani nemá prichádzať. Určite ma nemá z hnevu rozklepať a dobiela sa rozzúriť nemám, to je veľmi škodlivé aj pre telo. A vybíjaním si emócii neriešim príčinu. Ale to je len môj názor, mne nikdy v živote nepomohla ventilácia a mala som kolegyne, ktoré boli odporné mrchy, keď boli v strese a neskôr sa ospravedlňovali tým, že si to predsa museli vyventilovať 🤷
@ina2405 Hnev je prirodzena ludska emocia. Nie je na nej nic cudne a netreba ju v sebe potlacat. Ludia maju rozny temperament. A nie vzdy sa da predchadzat situacii kedy sa clovek nahneva. Takto svet nefunguje, ze len jednorozce a duhy. S hnevom sa treba naucit zit a treba poznat sameho seba. Niekomu pomoze stiahnut sa do uzadia, ale niekto to potrebuje dostat von. Jednoducho tu emociu musi prezit lebo dusenie emocii ( akychkolvek) este nikomu nepomohlo.
@mamamasama tvoji rodicia nezvladli tvoju vychovu, pretoze takto urazat mamicku s takymto problemom moze len magor
@beata_k ja nehovorím o dusení emócii, ale stave, keď už ku hnevu nedochádza často resp.je pekne zvladnutý. Na kričaní, nadávkach každú chvíľu a fyzickej agresii aj pre maličkosti nie je nič zvládnuté. To hovorím ako človek, ktorý sa tiež hnevá. Nie sme bez emócii, tie ale nesmú obťažovať a ubližovať svojimi prejavmi.
@ina2405 Reagovala som na tvoj prispevok 9:45
stále mi to nesedí, že vybitím sa do hocičoho sa mi má uľaviť...a keď nebudem mať pri sebe vankúš, maca, vrece?
Ano, su ludia, u ktorych to je jedina moznost. Tu emociu si musia prezit a dat ju von. To, ze ty to tak nemas, neznamena, ze ini to tak necitia. A neznamena, to ze svoju emociu nezvladli. Znamena to len, ze ju zvladajy inak ako ty.
Vybíjaním si emócii neriešim príčinu....
Nie, neriesi sa pricina. Ale ako som uz pisala. U niekoho ta emocia musi von. A kedze svet nie je dokonale miesto, tak dovod na hnev sa proste najde. Ked nie dnes tak zajtra.
Ahoj. Mame rovnako stare dieta. Myslim si, ze mas velmi inteligentne dieta. A take vzdorovite su potom take deti nezvladaju svoje emocie. Za to su velmi sikovne, mudre, inteligentne. Moja kamaratka mala a teda ma syna. Studuje uz na Karlovej univerzite v Prahe matematiku a fyziku myslim...ale k veci..neskutocne problemy jej robil ako dieta. Ona bola zufala z neho spravania. Nezaberalo nic. Chlapec ma 21r a sice je svojsky, ale uz je to o inom. Kazdopadne sa skuste zamerat na tento smer a skor nez mu daju diagnozu, zistit ci nie je vysoko inteligentny. Drzim palce.
Dievcata, dakujem kazdej jednej za prispevky, rady a hlavne osobne skusenosti ❤️. Ospravednujem sa, ze neodpisujem kazdej zvlast, ale naozaj nestiham, vsetko som si ale precitala a k srdcu si beriem vsetky uzitocne rady. Dakujem aj za vsetku podporu!
@autorka držím palce. Ja si myslím, že s tým bude súvisieť nejaká diagnóza a vy si neviete rady. Poznala som jeden extrémny prípad takéhoto dieťaťa a tiež predčasne narodený chlapec. Len on nemal až takéto výpady, skôr sa to prejavilo neskôr sofistikovanejšie. Ako napríklad prišiel ako 4 ročný k svojej mame keď žehlila, chytil žehličku a hodil jej ju na nohu. Sladkým hlasom sa opýtal: bolí ťa to, mamička? Mama zostala úplne vydesená. A pomohli špecialisti, i keď to veľmi dlho trvalo.
Mne to pride ako frustrácia...ale z čoho to musíte vedieť vy...Zapajate ho do chodu domácnosti? Pomáha napríklad vyložiť veci z práčky alebo pri vykladani umyvacky? A nemôže byť nadpriemerne inteligentny? Možno mu tie aktivity len nestačia a potrebuje nejaké zložitejšie hry a činnosti...
Skúsiť inú psychologičku?
Dajte mu boxerske vrece, vankus - mama nie je na bitie.Nedavat tresty, ale ukazovat dosledky, dat mu moznost volby. Vyberies si do hernicky modre alebo zelene teplaky. Ak sa teraz rozhodnes, ze zjes oba keksiky, vyberies si slqny olovrant. Take daco. Odporucam filialnu terapiu a vam vela sil. Proste nedozrety neocortex, nauci sa
@zuzinka888 určite ho prestaň bit, nedavaj ho do inej izby, drž si s ním svoje puto. Nechodievajte medzi iné deti, najprv si vybudujete poriadne puto vy rodičia s ním. Prečítaj si Gabriela Mateho Držte si svoje deti
Môj syn hryzol. Tiez mi bohovsky pomohla rada od nejakej učiteľky v detskom centre, že ma tyra. To bolo všetko, koniec rady 😅 Teraz ma 3 a pol a je to o 90% lepšie, už nehryzie, len sa oduje a povie mi ze mam byt smutná. Co nám hlavne pomohlo je ze som sa snažila ho čím skôr objat ked sa popri hneve rozlutosti, väčšinouto spustilo, ked som povedala, ze kedze je takýto musim ist na chvilu prec. Potom sa s nim už dá pracovať.
@lonely66 Syn sa narodil predcasne, takze ano, bol sledovany rok na neurologii v ramci coho mu robili aj viackrat sono mozgu, ktore bolo vzdy v poriadku.