Ako zvládnuť obdobie vzdoru u 2-ročného dieťaťa?
Potrebujem sa asi len vyrozprávať, lebo nie je to niečo, s čím by som sa chválila. Strašne sa na seba hnevám a mam pocit ze som zlyhala ako matka. S dcerkinym otcom nám to nevyšlo a išli sme aj po x krát zachranovani od seba.. on si ju raz za mesiac, niekedy ešte menej x vezme na par hodín, platí na nu, to je ok. Ide o to ze som si našla partnera, ktorý maličkú ma rad, prijal ju, len pracuje v 2 robotach a síce poobedia cez týždeň by mohol byť doma,ale vždy je niečo, kam treba ísť, čo treba vybaviť, ale ja to všetko akceptujem.
Ide o to,že mala ma obdobie vzdoru, hrozne, naozaj sa mi za všetko hodí o zem, ak poviem slovo nie alebo nemôžeš tak si ešte aj búcha o zem hlavu, a žiaľ zlyhávam,, kričím a bolo ze už aj dostala po zámku. Nikdy nie silno, ale proste som z toho taka zničená,potom preplacem celu noc, lebo mam to šťastie ze mam zdravé dieťa a jednoducho som takáto hrozna,nezvládam jej stavy pritom viem ze to je normálne.. ale keď som s nou niekedy fakt od rána do 10,11 večera sama, varím, upratujem a všetko sa snažím spraviť, snažím sa sem tam aj brigádovať keď prídu naši,ale naozaj niekedy sa neovladnem a kričím ako nepríčetna..viete mi prosím poradiť,nejakú terapeutku, alebo niekoho,kto mi vie povedať co zmeniť? Ja sa snažím, kedy deň si nájsť čas na hranie, čítanie, kreslenie ale aj tak ma vždy tieto stavy a som už zúfalá.. milujem ju nadovšetko,zaslúži si najlepšiu mamu, preto chcem len radu, ako ste to zvládli, ktoré ste zrazu ostali v podstate na deti a všetko doma samé.. neľutujem sa,pravenaopak.. hnevám sa na seba a chcem sa zlepšiť
Joj, ja som moju v období vzdoru aj po zemi ťahala, keď sa hádzala o zem, aj po zadku dostala, aj som kričala ... dnes je z nej 9 ročná slečna, ktorá pozná hranice, na rozdiel od mnohých jej rovesníkov, lebo mnohé mamy nedaj Boh capnúť dieťaťu po zadku, kúsok zvýšiť hlas, potom to tak vyzerá ... a sme kamarátky, dôveruje mi, nemá žiadne traumy ... a ja takisto nemám žiadne výčitky svedomia, neplačem doma do vankúša ...
@dzulli1980 ja sa len bojím toho, že či jej nesposobim nejakú traumu,lebo všade na mňa vyskakuje ze na deti nekricat..ale niekedy to nedávam,stačí ze dobehnem zo spálne po 2 3 hodinách uspavania na wc a proste kope vrieska hádže všetko o zem, a vybuchnem, ja len aby nemala z toho nejaké následky.
Ale som rada ze nie som jedina
Podľa mňa si dobrá matka už len pre to, že máš obavy , aby si nebola zlou .. tieto stavy sú normálne, ja mám tiež 2 a pól ročnú a to , čo niekedy vystrája je za troch chlapcov (mám aj chlapca, čiže mám s čím porovnať). Chápem , že si v ťažkej situácii, určite ti vzal aj rozchod veľa energie a možno to trochu vplýva aj na dcéru. Vieš mne veľmi pomohlo to, že som nastúpila skôr do práce. Dcéra bola pár týždňov v jasliach a potom nastúpila ako 2,5 ročná do škôlky. Mne tá zmena veľmi prospela na psychiku a dcére tiež, lebo bola každý deň s deťmi. A možno by to prospelo aj tvojmu novému vzťahu, lebo ak by si mala ty prácu, možno by priateľ nemusel mať 2…
Skus na nu, 1, 2, 3 a potom odid. Teda to bude ten trest, nieže potom ti dám po zadku. Aj ty sa predychas, budeš menej kričať a nemusíš potom po nociach plakat. Ale celkovo si skus vytvoriť trochu odstup, proste je to male dieťa, nemôže ta vždy takto vytočiť. (Tým nevravim nikdy, všetci sme ľudia a deti teda vedia kedy dobre trafiť nervoznu chvíľku 😅)
@lenuska9999 aj ja som skúsila jaslicky, kým chodila tých pár dní bolo kúsok lepšie, mala som aspoň 2 hodky pre seba, na nákup, alebo kávu. Lenže aj tam sa zatiaľ len učí byt, a minule mi aj odtiaľ volala ze sa jedu je, hádže o zem ..tak sa bojím strašne, že si ani tam nezvykne. Cca mesiac dva ma toto obdobie, že iba na mne nalepena a takéto neskutocne stavy vzdoru, fakt ani na wc nemôžem odísť. Možno to je ale tým,že po polroku začal jej bio otec chodiť o dačo častejšie,jo neviem,ale som fakt zúfalá,potom som ako zmyslov zbavena a potom zas len zúfalá lebo neviem co robit
@domak2 skúšala som nechať ju na tej zemi plakať,ale.minule som to stopovala a po 13tich minútach,už bola taka zachripnuta od revu, že som ju vzala na ruky..je to malý baran, naozaj ako dovŕšili tých 20 mesiacov mesiacov je ako malý diabol
Ale to ju nemáš nechať tak dlho, vraj koľko rokov toľko minút. Takže po 2 minútach sa chodiť pytat ci už sa môžte pomojkat, ukludnit atd. dookola
nechaj ju plakať, len dohliadaj, aby si neublížila, ona Ta vtedy v tom amoku nepočúva nevníma, tak sa dožaduje svojho a je na Tebe, či ustúpiš, alebo budeš trvať na svojom
@domak2 jezis no vidíš, aká som blbá nenormálna. Mne zas v jasliach ucitelka vravela, že nechať kým nepríde sama
Mám dvoj ročného synceka. Nikdy nedostal a nekricime na neho. “Len” ho vychovavame normálne za pochodu + vidi ako fungujeme doma. Žiadne vrieskanie. Niekedy padám od únavy ale vždy si poviem, nevladzem? Musím zabrať dvojnásobne. A synček neobsedi minútu denne. Od roka cez deň nespinka. Všetko je o nastaveniach, obete, prispôsobeniu sa. A fakt blbe reči typu nechať plakať dieťa? To môže fakt len matka, ktorá nie je normálna. A áno, kľudne ma tu zhejtujte niektoré mamy, viete ako ma váš názor zaujíma. Nie, dieťa plakať nemá a keď vidím ako niekto necháva naschval vyplakať dieťa, sup, liečiť sa na psychiatriu. Chudák tie deti fakt. Facku by som dala takým matkám
Prečo by si mala byť blbá? Nebuď na seba taka prísna, ale ani na ňu. Nemôže s tebou mávať ale zas je ešte malička. Proste skusa. Každý má svoje spôsoby, musíš si to prispôsobiť tak aby bolo dobre vám.
A autorka, pises, že len posledne obdobie je taká. Tak načo ju dávaš do jaslí? Kvôli svojmu pohodliu? Či? Ako fakt nechápem. Si mama tak sa tak správaj Ah jaj 🤦♀️🤷♀️ dvoj ročne dieťa nepatrí do jaslí.
@jaass nie kvôli pohodliu, ja ju väčšinou po nákupe čakám v aute, na odporučenie lekárky, povedala mi ze raz alebo 2 krát týždenne ju mam brava medzi detičky, lebo nerozpráva, tak len preto.. beriem ju len na 2 hodiny dvakrat do týždňa.. ale keď bude mať 3 si nejakú prácu nájsť musím, lebo by som jej chcela aj niečo usporiť,aj aby jieco zažila.. tu nejde vôbec o pohodlie
@domak2 máš pravdu,ďakujem. Budem sa snažiť tie stavy jej nebrať až tak vážne, a nejak sa preniesť,
@jaass ja ta nezhejtujem naopak, obdivujem takéto mamy, ja sama by som takou rada bola..preto si pýtam rady,ako nevybuchnut,chcem jej len to najlepsie
Ja ťa chápem. Môj presne keď udreli 2 roky začalo neskutočne obdobie vzdoru. Bol schopný hodinu (hodinu!) vrieskať na zemi. Nepomáhalo nič, vyskúšala som všetko - motivovať, skúsiť upriamiť pozornosť na iné veci, vysvetľovať, kričať, a aj po zadku dostal. A nič, ani ťuk. Potom som to riešila tak, že som ho buď nechala tak a každých cca 5-10 minút sa prislia opýtať, či nechce objať . Alebo úplne nechala tak a robila si svoje alebo išla do inej izby. Možno sa to zdá krute. A aj ja som si pred týmto mojim dieťaťom o takých látkach myslela, že to tak nemôže ... Prd makovy. Keď máš dieťa s nárocnou povahou, tak môže.. ... Trvalo to asi 2-3 mesiace a už som chcela riešiť, že to možno bude diagnóza. A v jeden deň sa zobudil a zrazu z hodinových revov boli 3 minútové. Úplne iné dieťa. Naozaj neviem, čo sa stalo ale prešlo to zrazu. Myslím si, že jednoducho niečo mu dozrelo v mozgu. A toto bol výsledok.
Takže poradim len maj trpezlivosť, snaz sa ju ľúbiť, a neibvinivat sa. Tieto obdobia zvyčajne za pár mesiacov odznejú ;)
@tinka_1807 presne ako píšeš, toto iste aj u nás.. z ničoho nič, dovtedy kludne dieta,aj sa snažila hovoriť, aj spolupracovala, vedela som ju učiť veci a prišiel zlom a nič, všetko ju baví minútu a ak ju napojenie,začína to, plač bez sĺz ale ako o život, neskutocne.. pokúsim sa teda ísť na to rak ako ty, dúfam ze to prejde..vďaka za odpoved
Ak ta to trapi ze kricis a udries, je to preto lebo ti to nesedi a tak sa nesnaz utesit tym ze to robia aj ine zeny. Zaroven ale nebud na seba prilis prisna a nebicuj sa za chyby. Toto sa stava kazdemu a ty to mas este o to tazsie ze si na nu sama.
Placuce dieta v amoku nie je dobre nechat same.
Tak male dieta nerozumie tym obrovskym emociam ktore nim lomcuju. Ono nevie ako ich ovladat. Zvladanie tych emocii bude teraz trenovat mozno dalsie 2 roky a postupne to bude lepsie a lepsie. Pomoz jej v tom treningu.
1. Maj pochopenie pre emocie dietata. Nauc ho prijat VSETKY emocie. Vsetky emocie su OK. Neoznacuj emocie za zle, skarede, neposielaj dieta prec ked prejavuje “zle” emocie.
2. Pomenuj emocie. Vysvetli emocie ktore citi dieta a ty sama.
3. Modeluj spravne reakcie. Davaj so pozor na to co povies pred dietatom. Namiesto: Neviem prestart jest tuto zmrzlinu, asi zjem cely kelimok”. Povedz: “Mam velku chut zjest cely kelimok ale nebolo by to spravne, dam si len jednu porciu”. Inac ked sa zamyslis, tak to ze vybuchnes a kricis je velmi zly priklad toho ako tie emocie ovladat. Chces od dietata aby ostalo kludne, ale ty sama to nedokazes. Je to preto, lebo vacsina z nas nemala moznost sa toto naucit ked sme boli deti. "Ak neprestanes, dostanes este jednu", bola velmi ucinna technika mojich rodicov ako ma umlcat, ale tie emocie ostali nespracovane.
4. Nauc dieta techniky na samoregulaciu a ukludnenie. Tiez dychove cvicenia. Natrenuj ich pocas kludu a pouzivaj v momente ked ma dieta zachvat hnevu a placu. (Pozem poslat tie techniky) do spravy.
5. Citaj detom knihy o samoregulacii, alebo hraj divadlo.
6. Hraj hry ktore pomahaju samoregulacii – vela hier vonka, stolovych hier ma velmi uzotocne prvky samoregulacie ako napriklad cakat kym pride na mna rada, nasledovat instrukcie, pocuvat povely, trenuju sustredenie a pozornost.
7. Nevyhybaj sa situaciam ktore mozu sposobyt problemy aby malo dieta moznost trenovat samoregulaciu, ale vzdy bud poruke ak potrebuju pomoc a radu.
8. Vytvor priestor a pomocky na trening samoregulacie - kutik kde sa citi bezpecne a kde bude mat pomocky na ukludnenie. Natrenujte ze tam vzdy pojde ked ju nieco nahneva.
Mozem poslat viac informacii ak chces.
Toto je beh na dlhe trate. Toto sa nezmeni zo dna na den.
Vela stastia.
@andreatytler môžeš mi poslať viac informácií, lebo tým ze ma čoskoro 2 roky a zatiaľ mi nerozpráva,veľakrát keď ju aj ukludnujem mam pocit ze len pozerá a ani mi nerozumie.. budem za každú radu vďačná, kľudne 🙏
A áno, nesedí mi to, chcem od nej aby bola kľudná a prestala ale ja sama som ako psychopat, presne si to opísala, toto mam v sebe aj ja a štve ma to strasne
@jaass a aj Tvoj chlapcek (okrem toho ze neposedi a nespi cez den a asi ma vela energie) ma taketo zachvaty zurivosti? Pravidelne sa hadze o zem za vsetko a robi teatra? Bucha si hlavu o zem, vrieska, zjape? Jeduje sa aj pri cudzich ludoch a v cudzich prostrediach? Ze ho 2 hodiny uspavas a on miesto toho kope vrieska?
Vies, ono je to vsetko krasne napisane co si napisala, ale su deti a deti, a ak si nezazila takyto vzdor a to na dennom poriadku x dni ci tyzdnov a mesiacov, a este v situacii ze si na dieta v podstate uplne sama od rana do vecera, tak Tvoj prispevok vobec nepomoze (okrem teda dolezitejo faktu, ze je neaplikovatelny na druhe dieta, ktore je uplne ine, inak sa sprava a inak reaguje), pretoze to je take posudzovanie niecoho, co nezijes. A vtedy by sme mnohi ludia iny postoj zaujali.
Ale niekedy zbytocne vysvetlovat, taketo veci najlepsie pochopis na vlastnej kozi, ked (raz mozno) budes mat druhe dieta. Ze veci, ktore si aplikovala na to jedno, aj napriek rovnakej genetickej vybave, rovnakemu pristupu a rovnakemu prostrediu, vobec nebudu rovnako fungovat.
Ak má 2r, nerozpráva a máš pocit ze ti nerozumie, mala by si sa s ňou objednať na vyšetrenie. Kľudne môžme mat nejakú diagnózu a ty zbytočne trápiš seba aj ju.
V prvom rade by som vylúčila všetku zdravotné hľadiska. Pretože byť s dieťaťom ktoré nepočúva, hádže sa o zem a nevie vyjadriť svoje požiadavky, nevie povedať co chce, musí byť strašne vyčerpávajúce.
Okrem iného, tvoje dieťa, hoc je malé, určite vníma zmeny - otec odišiel, nový priateľ, ty si z toho nešťastná že ste malo spolu....
Tam strašne veľa faktorov ktoré na teba vplývajú.
Jasle sú riešením pre teba, nie pre dcerku
treba si uvedomit, ze taketo dieta, ktore po slove NIE vyvadza, ma doma kazda z nas. alebo teda mala v tom veku. krik a bitie takto maleho dietata nie je cesta. ono nechape, urobi to zas a zas. naucila som sa, ze v takychto situaciach treba hlavne vysvetlovat dookola a sama predychat, uvedomit si, ze je to docasne a nedostat sa do vyvrtky. nikto nieje dokonaly..
Nedávaj dieťatko do jasiel, je ešte maličké a potrebuje len Teba. Celú situáciu to len zhorsuje.
Ak máš pocit, že Ti nerozumie, pediater Ťa navedie na odbornika.
Nebi svoje dieťatko, nevie kontrolovať svoje vybuchy, buď mu oporou aj v týchto situáciach. A určite ho nenechaj plakať.
Držím palce!
Tak keď budeš chcieť vybuchnuť, tak len predýchavaj a povedz si, že to dieťa za nič nemôže. Pokiaľ z teba bude cítiť pokoj tak bude kľudne Aj ono. Keď mu dáš pocit bezpečia tak sa o tu zem nehodí. Snaž sa všetko s kľudom. Nezvyšuj hlas, komunikuj a dávaj na vyber. Nechceš to? Tak poď, vyberieme si niečo iné. Zamestnaj, prestane sa hádzať o zem. Hlavne nekrič, keď budeš kričať, tak dieťatko bude mať chaos a keďže je malé tak sa aj bude báť lebo okrem teba nikoho nemá. Ty si mamina, len teba ma a tebe veri 🙂
Dostala po zadku, bol tam preklep