Bojazlivé dieťa
Ahojte, dcerka ma 2 roky a 4 mesiace, je moje prve dieta a preto neviem, co si mam o tomto mysliet. Zvykla sa takmer vzdy rozplakat, ked za nou prisli stari rodicia alebo ked sa jej niekto cudzi priamo prihovoril. Z casti som to v istom veku povazovala za prejav separacnej uzkosti, potom to chvilku bolo lepsie a chvilku take, ze stacilo, aby sa ma na ulici niekto nieco spytal a uz plakala. V detskych kutikoch to je ok, tam sa vyjasi, neboji sa nikoho a nicoho. Ked sa vonku stretneme s niekym, tak je to relativne ok, zvycajne nereaguje placom. Problem je, ked prideme k niekomu domov, koho casto nevidi (napr. k mojmu bratovi, ktoreho vidi tak raz za stvrt roka) alebo ked niekto takto pride k nam, to je hned plac. Cize take spravanie sa u nej prejavi skor v interieri. K lekarom, to ani nehovorim, od cca 1 roka sa desim kazdej navstevy, lebo to sa s Dr. ani nepocujeme, co tak place. Domacnost mame pokojnu, neviem si nijako vysvetlit, preco sa toto deje a do akej miery je to bezne. Stretol sa s tym niekto? Rozpravat uz zacina ale nikdy mi nevie vysvetlit, co je jej na danej situacii neprijemne a coho sa boji/preco place.
@ditavan moje dve deti sú v pohode, vždy ku každému išli, aj ruku dali cudzím ľuďom, bez problémov sa usmievajú na každého. Najmladšia 2,5r je plačko. Nikto sa na ňu ani pozrieť nemôže, prihovoriť už vôbec, nedajbože sa jej dotknúť, u doktora to isté, plače až kričí, nedá sa ju ani vyšetriť, nepočujem vlastného slova. Hádam to prejde. A je jedno, či toho človeka vidíme každý deň (na ihrisku, v obchode, susedov), alebo raz ročne.
@marianarem nad vysokou citlivostou som uvazovala, viacero veci sa v tomto smere tyka aj mna, mala by to mat po kom... Dufam, ze to bude "iba" nieco take a nic, co by ju casom v zivote obmedzovalo. Vdaka za odpoved.
@tosomja uf, tak nie sme v tom same 😅. Inak paradoxne ona ma strasne rada pozornost od nas rodicov, cele dni "mama, mama, tato, tato". A naopak, hned ako to je to niekto mimo uzkej rodiny, tak katastrofa. Snad z toho vyrastu, rada by som ju vzala na nejake detske kruzky este skor, nez pojde do skolky.
@ditavan Ja som vraj bola taketo podobne dieta a hlavne pri chlapoch som sa rozplakavala. Neviem, kedy sa to presne zmenilo, ale uz okolo tych 4 rokov som bola praveze spolocenska a komunikativna. Aj mi to ostalo doteraz. Teraz si myslim, ze to bolo mozno vysokou citlivostou, tu mam tiez doteraz. Len teraz mi to medzi ludmi pride skor ako vyhoda.