Náročné 2-ročné dieťa
Ahojte mamičky. Chcela by som sa opýtať či máte aj vy podobné deťúrence 🙊😋.
Môj syn je od narodenia mám pocit náročnejší..ešte keď bol malinký mali sme hraciu deku, hojdacie kresielko..atď. nič ho nebavilo, nezaujalo. Nikde nevydržal ani 5minút. Keď sme s ním išli na nákup, katastrofa, to len vrieskal tak sme mohli ísť aj naspäť domov. V aute sa tiež nerád vozil. Niekto pozrel do kočíka alebo sa mu prihovoril zase rev. Keď idem s ním k lekárke to je jedno k akej, ešte mu ani nič nerobia zase záchvat revu..to pretrváva do dnes a má 2 roky. Utiahnutý neni ani náhodou, že by vydržal chvíľu tam kde by som chcela tiež nie 🤷. Keď mu niečo padne alebo sa mu nedarí hneď má nervy, uráža sa a jeduje 🙈. Hranice skúša jedna radosť. 1000krát poviem že nie, že to sa nerobí a spraví to aj tak. Aj napr. ked vie, že pred chvílou za to dostal po ruke. Spravi to aj tak znova 🙄😂.
Čakám kedy ho toto všetko už prejde a trochu sa ukludní , no mám pocit že to asi nebude. Máte to aj vy tak podobne? Ukludní sa ešte vôbec alebo to je ten jeho temperament a povaha? Ďakujem za každú odpoveď.
Aj ja mám náročného 2 ročného. Počas prvých 8 mesiacov živote prereval bez zveličenia 16 hodín do dňa, potom sa to trochu zlepšilo a prereval už asi len 8 🤭 od 1,5 roka ako-tak funguje lepšie, ale do 2 rokov som bola presvedčená, že tam hádam bude nejaký zdravotný problém, keď stále len plače a nič sa mu nepáči. Posledné 2-3 mesiace už je to lepšie, stále plače veľa a často, ale už prešli také nepochopiteľné dlhé záchvaty, tak už mi to ani nevadí. Nejaké hádzanie sa o zem, hádzanie vecami, že nechce byť v aute, v autobuse, v kočíku, za ruku, to sú všetko normálne veci. Hrať sa samozrejme nevie nijak ani sám, ani so sestrou, ani so mnou, spánok je u nás sprosté slovo a jedlo v lepšom prípade oblizne 🤣 ani neviem, čo vlastne celé dni robí, asi len chodí za mnou a mrnčí a občas čosi slahne cez izbu 🤭 snažím sa mať na neho skutočne veku primerané očakávania a hovorím si, že už sa to od narodenia veľmi zlepšilo, tak hádam sa to časom zlepší ešte aspoň o trošku 🤭
@mikadooo áno samozrejme to som nemyslela že robí naschvál. To u doktorky a tak..on od malinka nemusí cudzích ľudí. Ked bol malinky a pozreli do kočíka tak robil cirkus a reval, teraz ako je starší tak sa chvíľu hanbí a schováva ku mne ale po chvíli sa osamelí a všetko je ok. Neplače .. no až na doktorov. To je zbadá pediatričku a už rev 🙄. Takže to naschvál nie je. Len či to prejde niekedy 🙏.
@thoughtfulweirdo perfektný príspevok 👍. Ďakujem, zdvihlo mi to náladu 🤣 že v tom nie som sama.
Pockaj na obdobie vzdoru. To bude jazda na husenkovej drahe. 😄
Môj starší bol strašne uplakané dieťa. Plakal cez deň, plakal v noci, nič a nik ho nedokázalo upokojiť. Ako @thoughtfulweirdo , aj ja som presvedčená, že šlo o nejaký medicínsky problém, pretože dieťa, ktoré má uspokojené všetky potreby predsa nemôže plakať polovicu každého jedného dňa.
Upokojovať sa to začalo postupne po 1. roku. Do asi 2,5 roku ho vedelo ľahko niečo rozrušiť, ale už to nebýval bezdôvodný plač a hnev. Čim viac sa dokázal vyjadrovať, tým jednoduchšie to s ním bolo. Teraz má 6, je to citlivé dieťa, introvert, má svoje nálady, ale vlastne je to bezproblémové zlatíčko - veľmi obľúbený medzi rovesníkmi aj v rodine. Stačí počúvať, čo vraví, komunikovať s ním a dá sa s ním nádherne dohodnúť na rozumnom riešení čohokoľvek.
Keby som mala znova také dieťa a vedela, čo viem dnes, omnoho skôr by som začala používať nejaké neštandardné techniky na vyjadrenie sa - bábätkovské znakovanie, obrázky... Takže by som ti aj v dvoch rokoch odporúčala pracovať na čo najefektívnejšej komunikácii, trvať na hraniciach, ale hranice zdôvodniť (toto je nebezpečné, tamto zničí hračku...), nechať dieťa rozhodovať vo veciach, ktoré nie sú skutočne dôležité. Pýtať sa ako a prečo chce veci tak, ako ich chce, počúvať, vysvetľovať a zbytočne nebojovať tam, kde to nie je potrebné.
normalne zdrave 2 rocne dieta.... neviem co ocakavas od tak maleho dietata...
mame to podobne, keď ju porovnám s rovestnikmi, tak ostatne deti mi prídu ako spomalené alebo na makovom odvare…
@kristinka92 áno presne ste to vystihla 🤣. Milujem svoje dieťa nadovšetko na svete takéto aký je len tiež keď niekedy ideme niekde a vidím podobne staré dieta ako v tichosti kráča za ruku pomaly ani nepípne a tento môj sa len trhá , kričí ked ho dávam do auta 🙈. Človek nieje s nimi doma tak kto vie ako to je..či sú také kľudné alebo mali zrovna svetlú chvíľku 😂. Za to som aj pridala túto diskusiu nech sa dozviem viac ako to v reáli chodí 😂 lebo môj ma výdrž riadnu v každom smere 🤭😁.
To akoby si pisala o nasom 🙈🤣 ale vies co, zvykla som si 🙂 dost pomohlo, ked som u nas v materskom centre stretla podobne deti s maminami a vzajomne sa povzbudzujeme, ked sa jeden cez druheho predbiehaju v certovinach 🤣 ale od septembra pojde do skolky, tak sa spolieham, ze ho starsie deti usmernia, lebo teraz je ako taky pan sveta, niekto mu zoberie hracku a zakrici ,,to je moje" a leti cez celu izbu 🙈🤦 ja uz to beriem s humorom, hlavne nekricim, celu situaciu to len zhorsuje pre obe strany.
U nás sa deti začali "ukľudňovat", keď mali okolo 5-6 rokov. Ale do cca 2r. boli v pohode, potom začali robiť naschvály a tak. Toto, čo ty opisuješ mi nepríde, že by to malý Rybník nejak naschvál, skôr je bojazlivejší, čo sa cudzích ľudí a prostredia týka.