3,5 ročné dieťa a jeho vedomosti 5 - 6 ročných deti
Tak neviem ako vy baby ale ja mam 3,5 ročnú dceru a tieto detské výviny co si napisane na modrom koniku ze co by malo vediet 3 ročne dieta uz moja, mala zmaknute v 2 rokoch. A ako som tak citala dalej ze do ktorej skupiny by mohla patriť podla toho co vie tak mi to sadlo na 6 ročne dieta!!! Je to normalne? Tak neviem podla mna je normalne ze by malo 3 ročne dieta poznat celu abecedu, cisla, počítať odčítať do 10 ,farby pomenovať moja ich hned z fleku povie po slovenský hned zatym po anglicky, pozná ľudské telo vie pomenovať kazdu kosť na tele pozná aj orgány a aj kde sa nachádzajú. Ked kreslí maminku alebo ocinka 🙂 tak pekne nakresli hlavu krk trup dve ručičky dve nožičky a velky pozor si dava aby nakreslila aj 5 prstov na končatinách. Pozná slnečnú sústavu vie pomenovať kazdu planétu.
Pisat vie tie lahsie písmenka. Príbehy si vymýšľa neuveriteľne ale s takou vážnosťou ich povie ze tomu sami uveríte :D korčuľuje bicykluje kolobezkuje pláva. No a súťaže to su jej TOP.1 Tak neviem ja si myslim ze je to normalne a ze tu to maju dako pomylelne ci? Neviem baby aky mate názor vy na tieto ohraničené detské vývinové posuny?
Ehm, povodne som to nemala v plane, ale popisem aj ja svojho syna, aby som ukazala, ze mat nadane dieta nie je vzdy vyhra (aj ked ho samozrejme lubim najviac na svete a som rada za to, aky je, obcas je to ale "o drzku" :D ).
Syn este ked nevedel rozpravat, vedel rozpoznat farby. Stacilo mu napr. povedat "vezmi si modre auto" a priniesol modre, rovnako uz vtedy ovladal bez problemov pravu a lavu stranu. Okolo dvoch rokov poznal farby, cislice a pismena... Teraz ma teda 3,5 r a ak ma dobru chvilu, precita kratsie texty a scita do 10, pozna vsetky znacky aut podla znaku, vsetky dopravne znacky, pozna planety slnecnej sustavy, vlajky statov, na mape europy vie ukazat, kde sa nachadza aky stat (nie vsetky, s mensimi ma problem), ukaze aj niektore znamejsie mesta, pozna casti tela (bohuzial, vsetky kosti vymenovat nevie, ale vie, ze sanka je latinsky mandibula :D ), vie obsluhovat domace spotrebice (aj pracku)...
Ale! Je iny v kolektive ako ostatne deti. Nedokaze sa zapojit do kolektivu, pretoze vycnieva. Nebavia ho veci, ktore bavia jeho rovesnikov. Spievat detske pesnicky alebo pozerat kreslene rozpravky? Hned hysteria, ze on nie je male decko a toto robit nebude. Nebavi ho ani kreslenie, malovanie, strihanie (doteraz nevie, ako sa drzi ceruzka).. jedine, co ho ako tak bavi, je modelovanie z plasteliny. To ale modelujeme bud cislice, pismena alebo znaky aut...
Okrem toho ma brutalnu pamat, neexistuje oklamat ho. Pamata si naozaj vsetko, este aj co mal oblecene nejaky clovek, ktoreho sme nahodne stretli na prechadzke pred dvoma dnami. To ma vyhodu pri uceni basniciek (samozrejme, nie detskych, lebo nie je male decko predsa), staci raz povedat a uz si pamata.
Pri rozhovore s nim sa treba vyjadrovat presne, pretoze inak je zmateny z toho, co kto od neho chce. Nedajboze, ak sa niekto v niecom pomyli a on odhali, ze ten clovek sa pomylil... to je potom peklo... Ak by som tu mala vypisovat vsetko, bolo by to na dlhe citanie.
Pri nastupe do skolky sme to mali tazke, pretoze ucitelky neboli zvyknute pracovat s takymto dietatom. Nastastie, dokazali sa mu relativne rychlo prisposobit a uz dokazu najst nejake kompromisy pri vzajomnej spolupraci. Zaroven vedu aj ostatne deti k tomu, ze syn je sice trochu iny, ale ze patri k nim a deti ho uz dokazu prijat medzi seba a zapajat ho prirodzene do spolocnych cinnosti.
@mexxyna tiež by som odporučila poobzerať sa po školách pre nadané deti. Mam syna v tom istom veku a zďaleka nevie to čo tvoja malá . Doma mu hovoríme,, budúci IT expert " - nadaný na veci, ktoré ho zaujímajú ale na to čo ho nebaví nepoužiteľny 😁vie základy angličtiny, pozná všetky značky áut, ovláda pohyby rúk ako vypravcovia vlakov, bavia ho kutilske práce (v 2,5 roku nám vymontoval lišty od plavačky zo steny), fascinujú ho počítače,mobilné telefóny-z čoho zrovna niesom nadšená, ale napríklad je schopný si natiahnuť slipy na tepláky a vôbec mu to nieje čudné 🤦♀️myslím, že pokiaľ je malá už teraz tak popredu tak v obyčajnej triede sa bude nudiť a je škoda ju nerozvijať
Moja dcérka je na tom podobne. Niektoré písmenká vie od 20mesiacov. To sa nechválim, len konštatujem. Je v mnohých veciach popredu, zaujíma ju veľa oblastí, pozná orgány a kosti v ľudskom tele (určite nie všetky, ale také základné), mnohé dinosaury, značky áut, všetky písmená, farby/tvary už veľmi dávno, počíta do 20, s prehľadom rieši úlohy pre predškolákov... Jej najobľúbenejšie knihy sú encyklopédie. No ale v niektorých veciach je naopak pozadu - dlho sa nevedela sama najesť, natrénovali sme to až tesne pred skôlkou, stále sa nevie sama obliecť, nevie bicyklovať... ide mať 4 a popravde, niekedy si želám, aby bola priemerná ako mladší syn (ten ide mať 2 roky a nevie ani polku z toho, čo vedela dcéra, ale zase je fyzicky nadaný, učí sa bicyklovať, už dávno sa sám naje...) Mám trochu obavy, že nadpriemerne inteligentní ľudia sú často mimo kolektívu, šikanovaní v škole atď... No uvidíme pred nástupom do školy, čo na ňu povedia...
No a ešte som chcela dodať, dajte si pozor na pochvaly. Dcérku každý veľmi chválil, aká je šikovná, že všetko vie (starí a prastarí rodičia hlavne) a dosť sa mi zdalo, že sa cíti nejako nadradene voči rovesníkom. Kamoš neovládal ešte farby, nevysmiala ho, ale tak nejako nadradene mu povedala, že ona to už predsa dávno vie, prečo to nevie aj on. Takže na toto musím dávať pozor, vyzdvihnúť jej kladné stránky, ale neustále zdôrazňovať, že každý je dobrý v niečom inom - napríklad ten kamoš už vedel dávno bicyklovať, pekne kopať a hádzať loptu, čo zas jej nejde. Ona je dobrá v tomto, ten a ten zas v tomto, nemôžeme byť všetci rovnako šikovní na všetko. A po roku vidím, že už ju nenapadne sa povyšovať a sama pochváli, minule mi taká hrdá hovorila, ako vie kamarátka krásne povedať R, no ale jej to zatiaľ nejde, ale ona zas vie iné veci a R sa naučí neskôr. Hlavne aby nešli do školy s pocitom, že som najlepší a najmúdrejší...
Treba si dať pozor na jav, ktorý sa volá disfunkčný perfekcionizmus.
Dysfunkčný perfekcionizmus je jav, ktorý sa často spája s intelektovým nadaním. Podľa niektorých odborníkov je dysfunkčný perfekcionizmus spolu s vysokou senzitivitou „rodnou sestrou nadania“. Perfekcionizmus ako taký môže byť pozitívnou charakteristikou – ak sa spája s reálnymi cieľmi, zdravou ambicióznosťou, prekonávaním prekážok pri dosahovaní cieľov a schopnosťou vyrovnať sa s neúspechom alebo korigovať svoje ciele.
Vznik dysfunkčného perfekcionizmu máva korene v ranom detstve. Malé nadané dieťa (predškolák alebo dieťa na prvom stupni ZŠ) máva viditeľný náskok pred svojimi rovesníkmi (široká slovná zásoba, kognitívne záujmy, netypické informácie, výborná argumentácia), zväčša rýchlo a bez námahy predbehne svojich rovesníkov v oblastiach, súvisiacich s intelektuálnou sférou. Zvykne si, že úspech sa dostavuje ľahko, rýchlo a bez námahy. Vznikne uňho „návyk“ na úspech, úspech dieťa začne považovať za samozrejmú súčasť svojej osobnosti. Nadané dieťa takto nezískavalo vo svojom vývine zručnosti, potrebné na prekonávanie prekážok (napr. vyrovnanie sa s neúspechom, učenie sa z vlastných chýb, ochota riskovať, vynaloženie úsilia). Časom, s príchodom náročnejších výziev, pri ktorých je potrebné vynaložiť úsilie alebo sa vyrovnať s čiastkovými neúspechmi, nadaný jedinec začína pociťovať frustráciu a ohrozenie integrity svojej osobnosti (ktorá je postavená na rýchlom dosahovaní úspechu).
(Zdoj: Silverman, Linda.: Gifted Education International 2007 Vol 23, pp 233-245)
Znaky dysfunkčného perfekcionizmu:
kladenie nereálnych (vysokých) cieľov – bez ohľadu na momentálne schopnosti, situáciu,
úsilie nie je adekvátne vytýčenému cieľu,
problém vyrovnať sa s prípadným neúspechom, vyhýbanie sa prekážkam,
neochota prehodnotiť cieľ, nástojčivé zotrvávanie na stanovenom cieli.
Negatívne dôsledky dysfunkčného perfekcionizmu:
dichotomické myslenie (všetko alebo nič, „buď budem najlepší alebo radšej ani nezačnem“) ,
workoholizmus alebo naopak, paralýza, pasivita,
odkladanie riešenia, odovzdania úlohy (prokrastinácia),
nízky risk taking ((neochota púšťať sa do úloh, pri ktorých nie je záruka úspešnosti),
hodnotenie vlastnej osoby cez výkon, neúspech vnímaný ako ohrozenie vlastnej osobnosti,
podvádzanie, odpisovanie, zľahčovanie, chyby „naschvál“.
(Zdroj: Adelson-Wilson: Letting go perfect – Overcoming Perfectionism in Kids)
Okolie nadaného dieťaťa často v dobrej viere posilňuje riziko vývinu dysfunkčného perfekcionizmu, a to:
chválenie dieťaťa za rýchlosť a bezchybnosť,
vyčítaním chýb,
očakávaním úspechu a prekonávania vrstovníkov vo výkone,
kladením dôrazu na výkon, vyhrávanie, prvenstvo,
oceňovaním dosiahnutého úspechu bez námahy („no vidíš, ako ľahko ti to išlo“).
Riziko dysfunkčného perfekcionizmu zvýrazňuje aj tradičné školstvo zdôrazňovaním konkurencie, súťaživosti, bezchybnosti a orientáciou na externé odmeny (známky, pochvaly, diplomy).
Riziko dysfunkčného perfekcionizmu, naopak, eliminuje také školské (a výchovné) prostredie, ktoré je bezpečné (nekonkurenčné).
Znaky bezpečného (nekonkurenčného) vzdelávacieho prostredia:
nie je prioritný tlak na výkon, výsledok
dôraz sa kladie na snahu, zapojenie, odvahu na prekonávanie prekážok, radosť z procesu riešenia
chyby sa vnímajú ako prirodzená súčasť práce, ako prostriedok ďalšieho zlepšovania sa
aktivity, učenie sa, proces riešenia a školskej práce je zameraný na sebazlepšovanie, nadobúdanie nových vedomostí, zručností, skúseností, nie na získanie dobrého hodnotenia zo strany autority
žiaci nie sú oceňovaní len na základe výkonu, rýchlosti; práca žiakov je hodnotená vecne (za aj proti, analyzovaná tak, aby sa všetci mohli poučiť do budúcnosti)
aktivity sú realizované s nadšením, zvedavosťou, túžbou po poznaní (vysielačom nadšenia je učiteľ)
prítomná je vzájomná dôvera (učiteľ - žiak aj opačne), humor, neformálnosť a nadšenie
orientácia na zvládanie (nie na výsledok) – učebné (nie výkonové) ciele
A kedy sa stihla hrať a byť malým dieťaťom pri toľkom učení.?
@zuzitko74 presne tak suhlasim. Tak ako nie je pravda, ze vsetky deti, ktore toto neovladaju maju nizsi intelekt. Tak ako dokaze prostredie posunut dopredu, rozvijat dieta, tak to nevhodne prostredie mu neda sancu resp. len malu na rozvoj danosti. Kazdopadne, u autorky som z uvodneho textu citila velku nadradenost, mozno az aroganciu, preto niektore zeny tu reagovali tak, ako reagovali.