3,5 ročný syn nedáva otázky "prečo"
Ahojte, ako su na tom vase deticky so slovickom "preco"? vsetci okolo mna rozpravaju o tom, ako s tym ich deti nevedia prestat, ale nas 3,5 r krpec sa na nic nepyta. Je inak velmi sikovny, aj ked rozpravat zacal az ako 3 rocny. Neviem co si o tom mam mysliet, nic ho nezaujima, alebo preco sa na nic nepyta? ked uz sa aj na nieco pyta, je to zriedkavo a nikdy nezacina slovkom Preco. mozno je to prkotina, co tu riesim, ale zaujima ma, ako je to s inymi detmi, ci nie sme takto sami 🙂
@danula.ch
my sme to jeho ,,iné" správanie začali riešiť, keď mal asi 3,5 roka. Rozprávali sme sa najprv s jeho učiteľkami v škôlke, lebo sme si to správanie chceli overiť, či sa zdá len nám iné, alebo si ho aj oni na Maťkovi všimli. Učiteľky boli radi, že sme s tým za nimi prišli, lebo aj oni nás chceli osloviť, že Maťkove správanie sa líši od priemeru. Napr. nerozumel pokynom, napr. učiteľka rozhodila na zem rôzne obrázky a deti jej mali nosiť kvietky - nevedel, čo má robiť, len keď videl ostatné deti, že zbierajú kartičky zo zeme, zobral jednu aj on a odniesol jej ju, samozrejme nebol to kvietok, ale napr. zvieratko. Popritom on dobre poznal aj kvety aj zvieratá a pod. Nooo, je toho viacej, rôznych príkladov a situácii, nielen čo sa tohto týka. Po tomto stretnutí s učiteľkami sme išli za detskou psychologičkou, trošku sme sa obávali, či to nebude aj nejaká forma autizmu alebo niečo podobné. Odporučila nám jednu zlatú pani logopedičku, ktorá sa venuje aj detičkám z rôznymi poruchami. U nás je to pragmaticko-sémantická porucha. Máme teda problém s porozumením a vyjadrovaním sa. Medzi také prvé rady od psychologičky aj logopedičky bolo trénovať očný kontakt, lebo ten sme mali tiež dosť slabý. Ďalej dávať mu pokyny tak, že sme prišli k nemu, upútali jeho pozornosť napr. poklepali ho po pleci a do očí mu povedali, čo sme chceli aby spravil alebo povedal a pod. Taktiež učiteľky mu musia osobitne - samostatne povedať, čo sa ide robiť, inak ak to povedia všeobecne všetkým deťom napr. ideme sa umyť, tak to pre neho nič neznamenalo. Musia mu povedať - Maťko, poď ideme sa umyť a pod. Niekedy, ak nereagoval ani tak, tak mu to skúšame povedať inými slovami, tak aby to pochopil. Je to vraj niečo také, ako keď sa učíš cudzí jazyk, proste niektoré frázy si musíš osvojiť. Maťko si musí osvojiť všetko, čo má ako povedať, teda ak nevie sa vyjadriť a my už zo situácie vieme, čo chce povedať, tak mu tie slová vkladáme do úst. On má dobrú pamäť a pamätá si to, potom to už vie nabudúce použiť. Napr. sme mali veľký problém aj v rôznych predložkách - pred, nad, pod, v, na za, vedľa,... - tým, že on týmto slovkám nerozumel, tak nerozumel ani pokynom, napr. hľadal hračku a ja som povedala - je na komode, tak to nechápal vôbec. Dosť dlho sme to trénovali, kým si to osvojil. S logopedičkou, formou hier sme prišli na mnohé veci, ktoré sme takto trénovali, lebo sme zistili, že im nerozumie, alebo nepozná. Je toho strašne, strašne veľa.... Teraz sa už o dosť zlepšil a dúfam, že sa budeme len a len zlepšovať, musíme si riadne máknuť, lebo už ideme do predškolskej. Môžme mať ešte rok odklad, ale to budeme riešiť až keď to bude aktuálne, podľa toho v akom leveli, stave budeme a či to budeme zvládať. Ale teraz ak aj niečo zle povie, tak sa sám opraví, samozrejme nie vždy, stále mu musíme pomáhať. Ale veľmi ma trápi aj to, že nemá žiadnych kamarátov, a on by sa tak chcel s deťmi hrať, len nevie ako na to. A deti ho tiež vôbec neberú, ani v škôlke nemá žiadnych kamarátov a potom tam nechce ani chodiť ☹ Chce to veľkú dávku trpezlivosti, napr. aj počúvať stále dookola tie isté otázky, lebo sa nimi uisťuje a ukladá si to v pamäti, alebo stále dookola hovorí to isté, aj rôzne veci vytrhnuté z kontextu, ktorým rozumieme len my, lebo vieme o čo ide. Cudzí ľudia a aj deti tomu samozrejme nerozumejú a potom ho ani neberú a to mi je hrozne ľúto. Ešte mi logopedička vravela, že je dobré ak je nejaké také dieťaťko v okolí, lebo takéto deti si vraj k sebe hľadajú cestu, ale my tu nikoho takého nemáme.
@mamima3 ale je to autizmus či nie ?
@danula.ch ahoj, ani môj starší syn ešte poriadne v troch rokoch nerozprával, vedel možno pár slov. Inak bol tiež dosť šikovný. Každý mi však hovoril, že bude rýchlo rozprávať, lebo sme mali prečítaných strašne veľa knižiek, stále sme mu spievali, rozprávali sa s ním atď. - ale nebolo to tak. Keď začal chodiť do škôlky, pomaly sa začal zlepšovať. Keď sa hral a niečo sme mu rozprávali, alebo sa ho pýtali, niekedy vôbec na nás nereagoval a robil si svoje, dá sa povedať, že počul len to, čo chcel počuť. Neviem, možno to je aj jeho povaha. Boli sme s ním aj na ušnom vyšetrení a sluch má dobrý. Ale, čo chcem povedať je to, že nám sa aj toto jeho správanie trošku nepozdávalo, tak sme ho najprv riešili s učiteľkami v škôlke, išli sme na logopédiu, k psychologičke. Všetci sa zhodli aj v tom, že aj keď sa mu síce nechce veľmi komunikovať a vypytovať, všetko vníma, učí sa a ukladá si to. Má veľmi dobrú pamäť, teraz už aj dobrú slovnú zásobu. Keď sa rozrozprával vedel hneď všetky pesničky, básničky, ktoré sme mu od malička rozprávali. Máme však problém z porozumením a vyjadrovaním sa, to znamená, že má problém povedať, to čo by chcel, nevie správne zložiť vety, a keď ich aj vyskladá nie vždy sú správne. Musíme ho opravovať a on si to potom zvykne zapamätať a na budúce to použije správne. A otázku prečo nám začal klásť až v piatych rokoch. Teraz je aj dosť ukecaný, že niekedy to už trochu lezie na nervy, hlavne keď sa pýta stále dookola to isté 🙂 Problém má však aj v tom, že nemá žiadnych kamarátov, lebo sa s nimi nevie porozprávať, nevie sa ich nič opýtať, keď im niečo rozpráva je to niekedy vytrhnuté z kontextu, alebo im stále opakuje to isté.... no je toho viac. Už som sa veľmi rozpísala, možno aj tak trochu mimo. Chcem však povedať, že ak sa Ti aj jeho správanie zdá trochu iné, ako má asi ,,väčšina" detí, možno to treba trošku riešiť. Ale ak je inak úplne v pohode, tak to riešiť netreba, možno to fakt nepotrebuje, alebo to príde neskôr.
Inak mladší syn má teraz 2 roky, a keď počul, že starší sa mi vždy vypytuje ,,prečo", tak začal aj on. Proste všetko opakuje po starších. Možno by mu naozaj stačilo to nejako predhodiť, začať sa ho vypytovať a on by si už potom zobral vzor.
@mamima3 no tak toto ma zaujíma ...ako je to dnes so synom ?