Imaginárna mama 3,5 ročnej dcérky
Ahojte baby, chcela by som sa opýtať či náhodou niektorá z Vás nemá podobnú skúsenosť. Moja dcéra má 3,5 roka a už možno rok rozpráva o svojej druhej mamičke. Začalo to nevinne napr keď sme pozerali nejakú starú rozprávku a ja som povedala že som na nej vyrastala, tak ona povedala že ju tiež už videla so svojou prvou maminkou. Taktiež na niektoré veci povie, že to mala so svojou prvou maminkou - napríklad že bola na takejto preliezke už predtým atď. Keď som sa jej pýtala, povedala že jej prvá maminka ju mala strašne rada, ale že zomrela. V poslednej dobe ju spomína aj niekoľko krát za týždeň. Na ihrisku včera vysvetľovala jednému dievčatku niečo a už som len počula ako sa jej pýta to dievčatko že: aháá, takže Ty si mala predtým inú maminku? A naša malá že áno. Takže sa asi aj v škôlke opýtam či ju nespomína, ešte si za chvíľu budú všetci myslieť že sme si ju adoptovali. Lebo ono to tak vyznieva. Včera večer sa ma pýtala že prečo ja jediná jej verím, že tú maminku naozaj mala a že prečo jej to ostatní neveria. Ja jej to nevyvraciam. Povedala som jej že každý má naozajstnú iba jednu maminku a že tiež tomu moc nerozumiem, že kedy ju mala. Povedala mi, že predtým bola s ňou a potom keď zomrela išla ku mne do bruška. Neviem či to mám nejak riešiť. Zatiaľ som to neriešila, nakoľko verím že to prejde. Inak malá je úplne v pohode, šikovná, spoločenská - len je strašne citlivá. Hovorí také veci ako napr: Dnes tak krásne svieti slnko až mi je do plaču. Alebo: Babka, to nevadí že to nevyšlo, hlavné je, že som šťastná. Atď. Ja som skôr taký realista a pragmatik, takéto hlášky teda určite nepoužívam. Niekedy odpadávame že kam na to chodí. Čo si myslíte vy?
To je také zvláštne tak to opisuje akoby naozaj už raz žila....
@alena6232 deti myslím do 6 rokov ešte nemajú uzatvorené podvedomie a pamätajú si svoje predchádzajúce životy, samozrejme nie všetky deti. Tvoja dcéra ťa prišla naučiť na tento svet ako poľaviť zo svojho realizmu. Ber to ako dar a uč sa od nej. Ak chceš pochopiť súvislosti prebiehajúce medzi nebom a zemou a vzhľadom k tvojmu osobnému realizmu by som ti odporučila prečítať si knihu od Elizabeth Haich: Zasvätenie. Táto kniha ti určite pomôže veľa vecí pochopiť.
Tvoja dcérka svoju prvú mamu časom vypustí zo svojej pamäte a pravdepodobne zabudne. Ale ja na tvojom mieste by som od nej pozisťovala čo najviac informácií (čo robila, prečo zomrela, ako to dcérka vnímala, kedy to asi bolo). Možno časom sa ti tie informácie zídu, možno časom dcérka vzhľadom k jej vnímavosti bude riešiť nejaké životné otázky a informácie získané v jej detstve jej môžu v mnohom pomôcť.
Je to fakt zaujímavé. ja by som jej asi dala papier a ceruzky ak by to spomenula a poprosila ju, nech mi skúsi nakresliť niečo z toho, čo bolo, keď bola s "druhou maminkou"
pocula som o podobnom pribehu jedneho chlapca, ktory udajne tiez uz zil pred tym,opisoval zazitky z druhej svetovej vojny,ze bol pilot a ze neskor na fotke spoznal ludi ,ktori uz bud boli na sklonku zivota alebo mrtvi.Rodicia sa s nim vybrali za jednym starym panom,o ktorom tvrdil ze to bol jeho kamarat a spolu lietali,ten kamarat zil,stary clovek,chlapec ho spoznal, poznal aj jeho dom a rodinu,normalne ma mrazilo z toho.Co je ale na tom pravdy a co je dokreslene ludskou fantaziou si nedovolim tvrdit,lebo som to nezazila na vlastnej kozi.Pocula som vsak aj nazor ze pokial v rodine niekto zomrie,skor ci neskor sa tam niekto narodi,akoby nejaka vymena.Ani toto ale momentalne nedokazem potvdit,kedze mamina mi zomrela minuly rok a cakam ze sa nam aspon babatko zadari 🙂 verim a dufam,urcite je nejaka sila ktora vsetko riadi,ale... ja by som mala zmiesane pocity keby mi to dieta hovori, urcite by som sa snazila zistit z kade to ma a pozorovala ju dlhsi cas,nespominala by som akoze tu "druhu" mamu ale len pocuvala co hovori a kolko to trva,teda ci to vobec niekedy skonci.Kazdopadne velmi zaujimave 😉
Su veci medzi nebom a zemou, a človek tomu nemusi verit. Ale aj mne sa stalo nieco divne. My ked sme sa prestahovali do nasho bytu, ktory sme si kupili, maly mal vtedy 2 roky. Nikdy si nevymyslal ziadnych imaginarnych kamaratov, dokonca sa tak ani nevedel hrat (imaginarne akoze s niecim), a on tu v byte stale videl nejakeho uja, ktorehoraz vyhanal z izby, a tak, ze to vyzeralo akoby realne niekoho vyhanal. Stale spominal, ze ujo v skrini, ujo pod postelov. No proste niekoho videl. Okolo 3 rokov to skoncilo, odvtedy nikoho nevidi. TAKZE ONO NA TOM, ZE JE NIECO MEDZI NEBOM A ZEMOU PREDSA LEN BUDE.
Nerozpravala sa s niekym veriacim o Panne Marii v zmysle, ze to je nasa druha matka, ktora je v nebi a na zemi si teraz ty jej mama? Pripadne v kostole, v skolke? O Marii sa hovori ako o nasej nebeskej matke a pod.... Ci sa to dievcatku, ktore je podla tvojho opisu velmi vnimave, nespojilo v malej hlavke do tejto podoby.
Neverím že by si to tak malé dieťa mohlo len vymyslieť.verim jej.. Kým je dieťa nevinne,vidí veci ktoré mi nie,vie veci ktoré mi nie.. A bude to tou reinkarnáciou ja nato verím...
uuuf... mam z toho zimomriavky...
a mala je ocividne velmi inteligentna...
podla mna si nevymysla. ale neviem ako by bolo nieco take mozne, taketo veci su fakt nepochopitelne
Kým by sa nám to nestalo (to iste, len už so spomínaným kamarátom) tiež by som si myslela, že ide o niečo nadprirodzené...............no vzhladom ku skúsenosti a tomu, ako to prebiehalo... môžem povedať, že je to iba fantáziou...my si neuvedomíme kedy čo povieme, kedy čo dieťa zhliadne.........a dokáže si veci pospájať do nám záhadných suvislostí.............zhliadne scenku z filmu, čo sme nezaregistrovali, spojí si to s utržkom rozprávky, divnej fotky časopisu, či nevinným vypočutím rozhovoru cudzích ludí a HNED má dieťatko kopec dôvodov tieto veci pospájať, spomínať ich a ešte ked vidí, ako sa iní na tom bavia, tak TO pekne dalej rozvíjať 😉
citala som tu pred nejakym casom podobnu temu, skus pozriet, velmi ma to zaujalo https://www.modrykonik.sk/forum/staram-sa-o-dietatko/ked-dieta-spomina-to-co-nezazilo-2/
Dakujem Vám všetkym za Vaše príspevky.
@elisaeli - nie, nie sme veriaci, takže nechodí ani do kostola. Tymto to nebude ;)
@0silvia0 - 🙂 niekedy sa naozaj zamyšlam, ako môže byt malá taká citlivá 🙂 sme úplne odlišné, mám sa od nej aspon čo učit 🙂
@achojka - ja som sa našej malej pytala, či bola tá jej prvá maminka na nu dobrá a mala ju rada a ona povedala že áno, že všetci ju mali radi, takže sa aspon nemusím bát že by sa ona niekoho bála. Z toho čo si Ty písala by som teda nebola nadšená.
Mať imaginárneho priateľa je v tomto veku normálne. Nie je však bežné, že je ďalší rodič.
Aj môj syn všade vidí "uja". Je za oknom, sedí vedľa mna v aute, alebo sa s ním hrá. Považujem to za normálne štádium vo vývoji, ktoré časom prejde. Sú aj desivejší imaginárni priatelia, ako ďalší rodičia, či "ujo".
Neverím na nadrirodzeno. Ale strašne dávno som čítala knihu s podobným zameraním, bol to beletrizovaný životopis istej ženy, ktorá hľadala svoje deti z predchádzajúceho života. Volalo sa to "Deti včerajška". Možno by to niekoho zaujalo. Bolo to celkom čitateľné.
velmi vnimave a inteligentne dieta
Ahoj, moja dcéra keď bola mladšia, okolo 3 rokov, skoro každý večer keď som ju uspávala, mi v posteli rozprávala príbehy ako rozprávky o nej. No nikdy predtým sa s tým nestretla - myslím tých ľudí, prostredie. . Netrvalo to dlho, ale teraz mi je ľúto, že som sa jej nikdy nepýtala viac, iba som počúvala a keď už bolo veľa hodín, tak som ju len zahriakla, že musí už hajať. Nepamätám si tie príbehy, ale teraz mi dochádza že to nebola jej fantázia, ale zážitky. Takže, možno si skús občas zapísať, čo Ti Tvoja dcéra porozprávala a po rokoch keď sa k tomu vrátiš, sa dozvieš odpovede na možno dané problémy🙂
Ahoj. Ja si pamatam , osobne si pamatam , nie z rozpravania, ze ked som bola mala, tak sme chodili okolo jedneho domu v meste, blizko nemocnice a vzdy som presviedcala mamu, ze tam som predtym zila a ze tam chcem ist a pozriet svoju maminku, lebo je urcite smutna, ze tam uz nie som. A dodnes ked vidim ten dom, tak sa vidim pred ocami, ako som chodila dnu a von a ako to tam bolo zariadene. Nikdy som tam nezazvonila a ani nesla, ale stale si to pamatam. 🙂 🙂 🙂 bud to je naozaj fantazia, alebo nieco v podvedomi. a nasa mala tiez rozprava o tom, ako sme predtym, nez sme sa teraz narodili zili v inej podobe, ale podla nej sme stale rovnaki ludia len v inych ulohach. Nuz si vyber.
spomínam si zo svojho detstva, že som mala imaginárnych súrodencov.. Rozprávala som sa s nimi najmä cestou zo školy, tvrdila som aj spolužiakom, že ich mám a raz mi vychovávateľka v družine povedala, že mám bujnú fantáziu a ja som to v tom veku brala ako urážku.. Mala som asi 7-8 rokov.
choďte do kelu s minulým životom a podobnými somarinami... je taká ako veľa detí, niekto má imaginárneho kamaráta, brata, sestru, kačiatko a niekto mamu. proste vníma svet okolo seba a povymýšľa a pospája súvislosti až je z toho hotový príbeh. ja som si tiež takto v detstve vymýšľala. ona z toho sama od seba vyrastie, nie je sa čím znepokojovať, je to milé 🙂
@alena6232 moja mladsia dcera si zhruba ako 2-rocna vymyslela Marusku a Barusku ... takmer 2 roky nam o nich neustale rozpravala ... najskor som si myslela, ze spomina nejake dievcatka z ihriska, ale nie-boli to naozaj vymyslene kamosky 😖 ... deti maju ohromnu fantaziu, kazde ma ine prezivanie, kazde inak spracuva denne zazitky ... my sme jej neprotirecili, nechali sme ju, nech nam vyrozprava vsetko, co o nich vie a ona bola spokojna ... ja osobne by som za tym minule zivoty nehladala 😉
@zuska_bluzka povedala by som, kto nezažije nepochopí. 🙄
Poradit neviem.....ale na mieste zakladatelky by som si pisala dennik a zapisovala by som vsetko,co by mi mala povedala.
fuha no je to zaujimave o tych ujoch a tetach a babkach že deti vidia to som už počula ale mamu, este nie veru ale každopadne je to zaújimave tiež neverim na teito minule životy a som tiež tak realista ako ty vravíš naozaj ta dcerka môže všeličo naučit trošku inak pozerat na svet...môj syn čistý individualista , samotár nepotrebuje nikoho vystači si sam so sebou, kdežto ja potrebujem stale ludi okolo seba a ako sa mu prizerám vela sa od neho učím... asi to je tak zariadene že máme take detičky , ale dufam že to malinku prejde časom
Pocula som uz dost o takychto pripadoch, je to taka Twilight Zone 🙂. Aj ked tomu moc neverim, ale ludia ktori tomu veria vysvetluju to reinkarnaciou. Ze deti tak do 5 rokov si pamataju svoj predchadzajuci zivot, potom uz na to zabudaju. Ini to vysvetluju bohatou detskou predstavivostou 🙂 Ked hovoris po anglicky, skus si vygooglit, alebo na Youtube su prispevky na tuto temu, skus "past life, children". Ale moc by som to neriesila, cokolvek je tomu pricina, urcite ju to nebude drzat dlho 🙂