3-ročný syn zabil vrabca, čo to má znamenať?

@dancul142 moja dcera v 3 rokoch urobila to iste. Povedala mi to ucitelka v skolke. Bola som z toho v soku, a jasne ze mi vrabca bolo luto. Dnes ma dcera 21,je normalna zdrava inteligentna matka, nie je ziadny tyran ani nic podobne. Chlapcovi ste dohovorili, viac to nerieste a uz sa tym netrapte.

Neviem, ako to je v iných rodinách, pri iných deťoch, ale podľa mňa v tomto veku robí gro prístup a vedenie rodiča, treba sa možno skúsiť zamyslieť, či niečo v tejto oblasti výchovy netreba doplniť/zmeniť. My sme drobca od malinka vychovávali k láske a úcte ku všetkému živému, pravdaže podľa toho sme sa aj správali - keď sme napr. zabili muchu, komára, pavúka... tak sme akože urobili, že sme ho chytili a pustili von, kvety sme radšej vonku obdivovali ako trhali, lebo sme mu vysvetlili, že kvet po odtrhnutí zomrie a ak ho necháme rásť urobí radosť mnohým, pozorovali sme napr. mravčeky, maličký dával sám od seba pozor, aby na ne nestúpil, zachraňovali sme včielky, slimákov z cesty, čokoľvek, tak sme išli postupne podľa chápania dieťaťa, jasné, že k tomu sme sa veľa rozprávali o tom, čo je pri správaní sa ku prírode správne a pekné a čo nie.

Hm ... malá má 4 o 3 týždne a napr dnes pes jedol surové mäso ... samozrejme vrčal pretože okolo sa motali mačky malá tiež chcela k psovi ísť povedala som jej 3x že nemôže k psovi ísť skúšala to ale nepovolili sme.
Zato u nás v rodine čo robil chlapec s mačatami až sme ich schovávali pred ním a výhovorka? Je malý nechápe ... mal vtedy 3 ... vzal ich napr za labky a točil ... my sme mu vynadali že sa to nerobí ... a taký zážitok ... boli u nás on z domu zvyknutý do psa kopať ... u nás sa zahnal po psovi a pes zavrčal výhražne ZAVRČAL a už že je agresívny že to nesmie ... povedala som u nás sa pes nekope zavrčal ako výstrahu viac to nezopakoval u nich keď zavrčal ešte dostal 🤦‍♀️ nie decko ale pes čo vrčí ... apropo my sa tiež so psom hráme šalíme ale čo robil malý hraničilo s týraním ...

@dancul142 Necitam prispevky predtym, ale z psychologickeho hladiska nie je to uplne ok, je tam riziko, mala by si mu v buducnosti asistovat, ono to je prirodzene, ak spoznava nove vztahy , ma matka byt pritomna, ci so zvieratmi ci s ludmi. Skus jednoducho viac takych situacii , ked su tam zvierata , ukazovat mu lasku a jemnost, co najviac takych situacii, ono je to akoby dieta s matkou sa spolu tesia zo vztahu s inymi, pri ludoch je to niekedy tazke, lebo velakrat sa spravaju ako dozorcovia a o realne vztahy moc Neide. A pozeraju na deti z vysky a nie su sucastou ich sveta vnimania. No pri tych zvieratach sa da, od hmyzu, v pohode, aj vam sa spolu zlepsi vztah, budete citit pokoj. Priroda je taka, aj hra pri vode, vyroba akoze riek v piesku, hra s kamenmi, pozorovanie hmyzu atd. veľmi upokojuje, dietatu dava vytuzenu slobodu, potom nema taka emocne pretlaky. Urcite sa stretnite aj s psikom , ked uvidite mileho cloveka, tak porozpravajte , s psikom , spolocne pohladte. Aby videl ze je to ok. Mozno viac vztahov medzi vystresovanymi ludmi na ihrisku a pod.

@ghostsgirl A preco by to podla Vas nemohlo byt takto, ked je to inak v pohode chlapcek ziaden agresor, pochybujem ze chytal vrabca s tym ze ho ide zabit...myslim si ze ho chytal chytal...chytil zrazu zistil co to je mat pazuriky na ruke a zlakol sa ...podla mna uplne normalne, ze chtite nejake zviera a zrazu ho zacitite na pokozke, na tele....ako pre mna je to viac menej neprijemne...neviem podla mna je to pravdepodobne....sak on zostal sam smutny z toho az si siel chudak z toho sam lahnut...co ho to tak vzalo co urobil

@0silvia0 aj z banalnejsich situacii sa stali tragedie ☹ tu stacilo, aby vbehol nahodou napr.rozjaseny mladsi surodenec alebo nieco podobne nepredvidatelne... ale kedze sa nic nestalo, tak je take spravanie vlastne v pohode :-/ anjeli strazni niektorych ludi by mali dostat specialne premie...

@bmuller no veď to, a dotyčná stále nevidí, že vlastne môže byť rada, že všetko dobre dopadlo a našťastie sa nič nestalo.
A aj vidno tu z reakcií ako aj niektorým dospelým ženám chýba cit a pokora k živým tvorom, žiaľ...

@baryana to bolo dievčatko, to je trošku iné, dievčatka majú trošku iný smer.

Týranie zvierat, ak sa opakuje určite netreba brať na ľahké váhu, najmä u chlapcov. V konečnom dôsledku to dieťa si ubližuje samému sebe, a viac sa zamotáva do pocitu viny, hanby, veľmi to škodí. Emočne. Určite treba niečo zmeniť, zamyslieť sa, určite prehodnotiť životné nastavenie vzťahov, viac si vážiť niečo, viac sa sebe venovať, upustiť od všetkého takého, čo vzťah medzi matkou a dieťaťom napokon vyčerpáva a k ničomu nevedie. Každá smrť má taký zmysel.

Vy ste tu niektore ale riadne slahnute. Ze ci nema daku diagnozu maly ci je normalny a pod? Ze nedala pozor? Sak nieje superzena ze stiha ako niektore z vas dokonalych matiek vsetko.. Ona chuda prisla po radu a vy ju tu niektore date dolu... Necitala som vsetko ale stacila mi 1 strana prispevkov.. Zakomplexovane matere kt pripieklo mozog pri starotlivosti o ich deti... A teraz k tomu incidentu nemyslim si ze maly je nejaky naruseny skratka dieta nechape konecnost smrti a anema ani cit do isteho veku. 3r je este maly... Moje deti su cvicene aby zvieratka milovali neublizovali a pod ale stalo sa kadeco uz... Samozrejme ze to netreba zlahcovat treba vysvetlit upozornit zabranit... Vsetko co je v nasich silach ale kazdy ma pravo zlyhat sme len ludia... Moj muz rovnako ako ja sme vegetariani cize nas vztah k zivym tvorom je jasny vsakze. Napriek tomu sa mi priznal ze ako skolkar zaziva pochoval vtacika a nechapal ze je to zle myslel si ze sa preberie... A je to mierumilovny uzasny muz...moja dcera ako 6r na moju ziadost vzala slimaka z chodnika aby ho nepristupili a kazala som jej ho hodit za plot do travy... Hodila ho takou silou o panelak ze ho zabila.. Mali sme traumu obe a to bolo velke dieta nie 3 r...

Ja len nerozumiem ked je tu tolko superzien, ktore nonstop stoja detom za zadkom preco su plne urgenty deti s rozbitým hlavami a zlomenými lakťami a v školách a škôlkach stupňujúca sa šikana. Sleduj synove správanie a nerob z neho hned hulvata a vraha zvierat. Deti skúšajú co môžu a co nie a treba im to vysvetlit. Nie hned tahat po psychiatroch. Lebo take deti, ktore tam naozaj patria, na tie mamicky nedopustia ale do druhých budu skákať a moralizovať okamžite.

@chanaaa dakujeeem, ja som sa uz pri citani diskusie bala, ze by som mala zajst za psychologom, kedze nevidim v 3rocnom malom chlapcovi maleho diabla 😂

uz daaavno, pradavno som si vsimla, ze zeny prestavaju mat akekolvek pochopenie voci cudzim detom, niekedy mi je az divno z toho...

A doteraz sa ako choval k zvieratám? Naša mala okolo roka a pol tendenciu vtláčať psovi oči, tiez sa musela naučiť, od nás, ako sa správať. Ale zas ona je so zvieratami denne od narodenia (doma teda mačky a pes) a potom postupne všetko možné čo prišlo.

Myslím to tak, že ak nebol vedený k zvieratám, tak to berie ako vec. Lenže tri roky je už dosť neskoro (nevravím, že bude malý tyran, ale základné vzťahy k svetu sa budujú do tretieho roka). Ale ak je medzera niekde tu, tak treba na Tom aspoň skúsiť popracovať. 🙂

Susedov syn to robil ako decko dnes sedí v Leopoldove. Tým nechcem povedať ze tvoj synček tak dopadne. Ale viac by som si všimaka aký je s co robí. A ani túto vec nenechala tak. On už dobre chápe co robí. Odpoveď nechcel som je len zastierka a pre mňa by bola nedostacujuca. Dcéra tiež sleduje zvieratká. Vonku ma zakázané chytať, môže sa len pozrieť. Doma máme škrečka. Vie ze môže len jemne pohladkat, u babky majú yorka s tým niekedy vymýšľa a nevedomky by ublížila. Ale úmyselne ani muche doslova. Skus sa s ním o tom porozprávať ako zvieratká cítia bolesť a co cítil on keď to urobil.

Ja si teda vůbec nemyslím, že je to tvoje chyba, protože člověk prostě některý věci neodhadne, nepředpokládá... kolikrát mně se stalo, že jsem něco neodhadla a jen zázrakem se nic nestalo. Děti jsou často nepředvídatelné a v tomhle věku zvlášť. Moje dcerka někdy působí jako už uvědoměla bytost, rozumná slečna (jsou ji skoro tři) a pak uděla něco a já jen zírám, co to zas vymyslela. Jsou věci, které ji vtloukam od malička do hlavy a stejně to pak zkouší, učím ji, jak se má chovat na silnici, přesto mi zničehonic vyběhne přes ulici, říkám jí, že nesmí zvedat sestřičku miminko, že je malinká a že by ji mohla ublížit, přesto na ni vidím, že když se otočím, tak jde a hrozně to chce zkusit. A vůbec si nemyslím, že jsem supermatka, která je schopná to vždycky stoprocentně uhlídat, i když se o to samozřejmě snazim. Je prostě malá, sama nemá odhad, co všechno se může stát, jaké následky může její chování mít, nikdy nezažila velkou bolest,aby se umělá plně vcítit, natož aby chapala, co je smrt a že může svým chováním takhle moc ublížit. Děti dokáží pochopit smrt myslím až po šestém roce ne-li déle. Myslet si, že když budu například dítěti od malička vytloukat, že nesmí ubližovat zvířátků, ze opravdu nikdy úmyslně nezašlápne ani mravence, je podle mě nesmyslné. A to, že jsou děti někdy agresivní, vymyslí něco naprosto pro nás nepředstavitelného i přes veškerou naši snahu a dobrou vychovu - oženou se, uhodí nekoho, hodí kamenem, praští klackem, nebo jim v hlavě z ničeho nic přepne a udělají i něco tak hrozného jako že usmrtí ptáčka, to si myslím, že v tomhle věku není nijak nenormální. Samozřejmě je potřeba s nimi o tom mluvit, je potřeba je učit co je a co není správné, musí se jim vysvětlit, že to, co udelali, je hodně špatné a proč, ale z jedno takového incidentu bych rozhodně nedělala žádné závěry, zvlášť pokud jinak žádné agresivní chování nevykazuje.

@dancul142 necitam to cele, ale trojrocne dieta si neuvedomuje vaznost svojho cinu. Nevie, co je smrt a ze je to nezvratne, takze to nemoze lutovat.

@jana_eyre_2 Ja mám doma štvorročného a ten, keď mal tri roky, tak s radosťou zašliapol lúčneho koníka. Spýtal sa, že čo to je maminka a ja že, jéj, lúčny koník, vysoko skáče keď ho naplašíš. A on na neho dupol :D Psychiatrovi som ho neťahala 😂

Takze po celom dni je zaver asi taky zesme si lahli vecer a povedala som mu rozpravku o chlapcekovi ktory chcel na dvore zaslapit vtacika ale vtacik ho poprosil aby to neurobil a nakoniec sa z nich stali najlepsi priatelia, ukazal chlapcovi ako sa ma k zvieratkam k rastlinkam a k prirode takisto spravat atd atd..ked bola cast ze ho chce zaslapit tak zacal plakat ze je mu to luto. Tak to uzatvaram dnesnym dnom. Vam dakujem za rady aj dobre aj zle. Mozno sa podaktori mali o com cely den rozpravat 😊 a samozrejme budem si nato davat pozor. A este k tym zvieratam mame psa doma uz od jeho narodenia takze vie ako sa k nej ma spravat. Pekny vecer vsetkym prajem

@dancul142 nečítala som reakcie... Je to hrozna predstava a zážitok to musel byť hrozný. Ja som ako mala obtrhavala krídla motylom a potom som ich dala do malého autíčka a ukazovala mamine, že som ich skrotila. Niektorí chlapci chytali slimákov do pohára a sypali im tam soľ. Proste sú to deti a asi skúšajú kam môžu zájsť. Mrzí ma tento incident, možno by som sa opýtala nejakého detského psychológa co si o tom myslí. A viac dávala pozor na malého a vysvetľovala, že zvieratká cítia všetko rovnako ako ľudia. Ale zatiaľ sa podľa mňa veľmi netreba obávať. Držím palce.

@codal vyborne a vystizne napisane... ja tak rozmyslam, ze ci zeny fakt poznaju spravanie malych deti, alebo ich porovnavaju so skolopovinnymi..

ja mam doma od 7r po takmer 3r a teda ten najmladsi si este stale vela veci neuvedomuje a ani nahodou si nemyslim ze by bol naruseny, ako tu mnoho zien naznacuje..

nam sa minule stalo, ze sme nasli mlada vypadnute z hniezda, prave ked sme ho objavili prestalo dychat.. tak som malemu vysvetlovala co sa stalo a ake smutne to je a co urobil pri pocuvani on? chcel na neho stupit (nebojte sa nestupil, zadrzala som ho a vysvetlila, tak ako aj tu na MK treba vysvetlit kazde svoje konanie, inak budes oznacena za neschopnu matku)

proste jednoducho je to male decko, 3roky bude mat v septembri, neuvedomuje si dosledky svojho konania a naozaj ma sokuje ako niektore matky bud uz zabudli ake boli deti v 3rokoch, alebo stracaju akukolvek empatiu voci inym, cudzim detom.. je to s-m-u-t-n-e!! (vyzadovat empatiu od 3r dietata a pritom ju sama nepreukazat 🤔)

a ano, urcite sa najdu deti ktore si v 3rokoch veci uvedomuju viac a inak (a zalezi aj od povahy, ALE aj nalady dietata), ale ZASE a ZNOVA toto zovseobecnovanie na MK ma raz dostane do hrobu - KAZDE dieta je ine a uvedomuje si veci inak ako palko od susedov, alebo vasa kristinka..

@jana_eyre_2 úplná pravda.. my máme kočky, takže po zahradě obcas nacházíme ptáky, myši, dokonce veverku a před pár dny jsem šla, nekoukala jsem a šlapala na mrtvého netopýra, úplně jsem vyjekla a běžela pro lopatku,abych ho odklidila a dcera mezitím běžela k němu, stála nad ním a tak tak jsem ji zastavila,aby si ho pohladila. Říkala, že spinká (mel vnitřnosti venku) a že ho chce pomazlit, vůbec ji nepřišlo divný, že je rozmašírovanej od koček a ještě jak jsem ho rozšlápala, prostě viděla poprvé netopýra a chtěla ho muchlovat. Stejně tak jsme měli před barákem malou sýkorku,co buď vypadla z hnízda nebo se učila létat,prostě skákala po zemi a já jsem ji volala,ať se jde podivat a ona ji hned chtěl vzít do ruky a pomazlit, samozřejmě jsem ji zastavila,ale kdyby jí našla sama a já byla zrovna třeba za rohem, tak by ji taky čapla a bůh ví, jak by to dopadlo, protože by ji určitě taky mazlila. Ona miluje zvířátka, hrozně ráda se s nima mazlí, naše kočky pořád tulí, občas je vezme neohrabaně nebo zatáhá za ocas, nemá ještě úplně cit a je zbrklá, do všeho se hrne po hlavě a nedomýšlí a já ji nestojím neustále za zadkem, abych jí vždycky stihla hned zastavit.. když měla babička koťátka, tak jsem ji museli hrozně hlídat,aby jim neublížila, protože je chtěla pořád tahat a měla tendenci je brát za hlavu a bylo těžké ji vysvětlit, že jsou malá, že musí opatrně a že jen když tam jsem já nebo babička, ta touha si je vzít do náručí sama byla obrovská a samozřejmě jsem to taky neuhlidala a v nestřežený okamžik se jednoho zmocnila a vzala si ho do ruky sama (nic se nestalo,ale klidně mohlo).. těžko říct, co se chlapečkovi zakladatelky honilo hlavou,ale podle mě to byl spíš ojedinělý incident, který se už nebude opalovat..

@jana_eyre_2 vieš neviem mám trojročného chlapčeka s nabehom na autizmus ( to znamená auti znaky, nerozumie všetkému len jednoduchým vetam, je oneskorený vo vývine ) takúto vec by nedal i keď je rozumové na tom inde a ďalšia 4rocna dcéra tiež nie. Ale tu nejde o to čo urobilo to chlapča skôr by ma desilo že si neuvedomilo čo urobilo. Tiež mám tri deti a nemôžem mať všetky tri decka na očiach ale ako som pisala denno denne mame skakajuce vrabce pred nárazom a len cupnu a pozru.
Môže to mať z rozprávky ale na druhej strane dávam bacha čo dieťaťu púšťam ak púšťam tv.nie som žiadna bio matka, skôr stará škola ale mám kontru nad deťmi. Nevravím že zakladateľka témy dieťa zle vychovava ale zrejme niekde nastala chýba pretože to nieje bežná reakcia 3rocneho dieťaťa. Či je hyper alebo oneskorené.
Nehanim zakladateľku ale isto by som zbystrila pozornosť. Môže to byť náznak niečoho a možno naozaj iba odkukane od tv a potom treba sa zamyslieť. Ak ani jedno tak? Ja by som to isto riešila a pozorovala si dieta. Radšej pozornosť ako neskoro zistiť problém

@silesias ale ako pisem, kazde dieta je ine, aj keby sme mali kazda po 5 deti, tak prosto bude kazde ine a bude aj ine ako deti tuto zien, alebo nasich susied.. to ci by to dal alebo nedal tvoj maly syncek je bezpredmetne..

ako som preletela diskusiu, myslim, ze autorka urobila maximum co mohla, vysvetlila, porozpravala sa, viac urobit nemohla..

nevravim, ze jeho reakcia bola bezna, ale zase tvarit sa, ze ho treba hned kvoli jednemu incidentu vsetko riesit mi pride proste prehnane.. nikto zakladatelku osobne nepozna, ani to dieta proste chcela len poradit a namiesto toho si precitala co vsetko urobila zle a ake divne dieta ma (neviem ci to niekto takto napisal, ale v nadnesenom tone sa niektore prispevky tak niesli) - no jednoducho prehana sa to tu ako vzdy a vsetko...

zvierata mam rada, a vrabca mi je luto, ale nemyslim si, ze tato jednorazova zalezitost na nieco zasadne poukazuje..

@jana_eyre_2 ja autorku samozrejme nehanim a áno príspevky inych žien sú prehnane, precitlivele a urážlivé. Tiež nie som bio matka len podotykam že by som pozorovala dieťa. Nevravím hned utekat k psychológovi, sama mamička si musí poznať dieťa ale dosť ma zaráža tá brutalita a následná reakcia dieťaťa.
A ako som už písala ( ale to som ja ) moje deti sa môžu len pozrieť, nedovolím chytať ani naháňať a to mám dve malé decká a pubertu.

@jana_eyre_2 na druhej strane som ti písala o mojom synovi preto že tu si písala že máš trojročného a neuvedomuje si veci ja mám hendikepovaného ktorý nerozumie ( čo je obrovský rozdiel proti normo deťom ) a vychovavam ako môžem aby si uvedomoval.

Podľa výskumov su už novorodenci schopní istej formy empatie a reagujú odlišným plačom na plač ineho napr. chorého dieťaťa a preto si myslím že trojročné dieťa by malo byť schopné empatie tiež, aspoň do istej miery. Nikto od neho nechce aby chápal nezvratnosť smrti. Tu ide o obyčajnú vec niekto ma udrel ,stupil mi na nohu ,bolelo to ,plakal som, nebudem stúpať inému na nohu,nebudem ho bit ,bude ho to bolieť. Trojročné dieťa má dostatočnú kognitívnu výbavu ,aby pochopilo tento jednoduchý konstrukt. Ja osobne mám vo výchove pomerne veľkoryso nastavene mantinely, ale čo mne najviac vadí a čo dôsledne trestam sú prejavy agresivity voči ľuďom ,zvieratám a aj veciam. To nemožno ospravedlniť a obzvlášť vtedy ak to nieje prvé zviera ktoré v živote videl a s ktorým bol v interakcii.

@kristina2412 veľmi pekne si to napísala

Tak ja som si znova prečítala reakcie matiek na prvej strane a nezdali sa mi viac šokované ako reakcia maminy, ktorá založila túto diskusiu. Keď si prečítate znova úvodný diskusný príspevok zakladateľky, tak ona sama je šokovaná zo svojho syna. Niektoré maminy boli šokované viac ako ona, niektoré menej, niektoré len mávli rukou že sa vlastne nič nestalo... každá vlastne vychádza zo svojich vlastných skúseností či v detstve alebo v dospelosti a taktiež každá zohľadňuje vo svojom príspevku kus vlastnej empatie ku zvieratám. Niekto jej má voči zvieratám viac, niekto menej, niekto zvieratá nemá vôbec rád ...

@silesias a to predpokladam, ze robi aj autorka - nedovolila by som si tvrdit nieco ine o niekom koho vobec nepoznam..

to, ze som pisala o svojom bolo preto, ze mam tiez nejaky zazitok a opisala som ako som sa k tomu postavila, CIZE nemam pocit, ze ja by som sa nesnazila vychovavat ako mozem aby si uvedomoval 😉

tiez nie som biomatka (neviem ako sa sem dostal tento pojem, necitala som celu diskusiu) na svoje deti som prisno/mila, nekomunikujem s nimi ako s malymi bozikmi a snazim sa im vysvetlovat vsetky svoje zasady, pravidla spolocnosti a snazim sa aby ich aj dodrzovali ALE nezblaznim sa ak sa stane nieco, co odbocuje od tych mojich zasad a pravidiel (opat vysvetlim - cize detom po incidente poviem co si myslim, aj prisne, aj nahnevano, aj milo podla situacie, ale dramu z toho vnutorne nerobim)