5 ročné problémové dieťa
No ľudkovia moji potrebujem radu. :( od všadiaľ počúvam, že mám iné dieťa, že je nedisciplinovaná, pozdraví a odpovie len keď sa jej chce, v prítomnosti cudzích ľudí, je zdutá, ... v škôlke mi jedna mamina vravela, že jej dcérke prikazuje s kým a s čím sa má hrať, že to nie je normálne. Ale čo je normálne? Veď je to len dieťa, mimochodom má 5 rokov. Mám vyhladať detského psychológa? Nechcem ju však stresovať. :( ďakujem za vaše podnety a rady.
@sardinka333 suhlasim s tebou, ze netreba hadzat veci na diagnozy a jasne urcit pravidla, ale nebudem robit cirkus, ked sa mi decko zduje, ze sa s niekym rozpravam... ako prislo tak odide to zdutie 🙂 takisto pozdrav. Syn sa zdravi, ale k sestricke u dr. ma averziu od mala, boji sa jej... nepozdravi, mam mu stupit na krk? Vsetko treba s mierou, deti niesu cvicene opice, reagujuce na povel
@kajca10 každý z nás robí chyby pri výchove, každý sa to totiž učí na vlastnom dieťati a za pochodu, každé dieťa je iné. Nič ale nie je stratené, treba jej trošku sprísniť pravidlá, maznáčikom môže byť, ale je vo veku, keď už má rešpektovať aj iných. Ani náhodou nech ťa nenapadne jej niečo sľubovať, za to, že očakávaš od nej nejaký spôsob správania. Nie, celé zle! Veľa sa s ňou rozprávaj a nedaj sa opinkať tým, že ti rozpráva, ako ťa má rada. prirodzene, že ťa má rada, no deti veľmi dobre vedia, kedy tie slová použiť, ak chcú niečo dosiahnuť. V škôlke nech si poriadky robia učiteľky, oni sú profesionálky, v kolektíve sa takéto veci riešia oveľa ľahšie, ako keď ty máš iba ju. Aj v rodine s viacerými deťmi je to jednoduchšie. Návštevou detského psychológa nič nepokazíš, nerozumiem, prečo si manžel myslí, že ju psychológ bude stresovať.... Držím palce.
Ja by som sa v prvom rade porozprávala s ňou. Žiadny psychológ. Na prvom mieste je porozumenie a pochopenie od rodiča. Nech cíti tvoju podporu a to za každých okolností. Že ju máš rada bez podmienok. Akceptovať ju takú aká je so všetkými negatívnymi i pozitívnimi vlastnosťami. I dospelí sú zdutí, neodzravia, Moj 5 ročný syn sa tiež nezdraví. Hanbí sa, zabúda. Je to problém pre mňa, nie pre neho. Vždy ho upozorním aby sa pozdravil, ale ked zabudne nesúdim ho, nesľubujem odmeny, nič. Len slušne pripomínam a vždy mu vysvetlím, prečo to od neho chcem a hlavne kludným a nie vyčítavým tónom hlasu. Deti aj za peknými rečami vycítia iný tón ! Porozprávaj sa s ňou, či ju niečo netrápi. Povedz jej ako by si to chcela robiť ty, čo ti už prekáža, povedz jej o svojich hraniciach, čo ti už naozaj nevyhovuje a si z toho smutná. A.by ste sa mali spolu dobre, skús jej navrhnuť riešenie a ak nie tak sa opýtaj jej ako by to chcela, nech navrhne ona. Dohoda je úžasná vec. A žiadne hodnotenia, bodíky. Nech to robí kôli vášmu vzťahu, že ťa má rada a nie koli odmene a dobrým bodíkom.
@cuba2905 super napísané, ďakujem . Ona je dosť chápavá a citlivá, tak toto by mohlo zabrať 🙂 len keď sa mi začne zdúvať, to ja neviem byť kľudná, mňa to priam vytáča a to je možno to, že mi to robí aj naschvál. že ja ju vždy upozorním, ide ten a ten nezabudni sa pozdraviť a ona mi otrávene povie, že čo jej to furt hovorím. Možno ju ja tým hnevám a ona chce potom nahnevať mňa, že tak neurobí 🙂 ja už neviem no
Ale no, moja bije cudzie deti, beháva po škole povyzliekaná, pokľaje si sem tam, pľuje, maminku, ktorá ti povedala, že to nie je normálne,že jej dcérke rozkazuje, nerieš, možno je dcérka vodcovský typ, robím s deťmi aj inými, som učiteľka, preto by moja dcérka mala byť ako zo škatuľky a nie je. No a čo? Ten pocit lásky musí cítiť, možno je to forma nejakého vzdoru, nerieš druhých, čo hovoria, oni ti možno chcú ublížiť. Že je odutá? Či sa má niekomu pokloniť? To ti tiež povedala mamička?
Mne tie mamičky, ktoré požrali múdrosť sveta a majú svoje predpojaté vzory správania, berú veľa energie.Nedaj si tú svoju energiu zobrať. 🙂
@kajca10 moj mladší ma 3 roky....a toto čo Ty píšeš, je úplne nič proti nemu.....on je osobnosť s veľkým O...robí si, čo chce, kedy chce, ako chce....vie veľa vecí, ale pred nikým to neukáže, na miesta, ktoré nepozná, ani nevkročí, má aj iné pikošky, zásadovosť...ako cikať len na jedno miesto, ked sme vonku, obliekať sa na spanie len na jednom mieste, inak robí taký bordel, že až...do školky na zápis ani nevošiel, spustil vresk a bolo....a ked plače tak ho neutišíš nijako...všetko ničí, kope staršieho brata a iné..voláme ho Demolátor alebo chodiaca katastrofa na dvoch nohách...myslím, že netreba vysvetľovať prečo...ale ked má dobrý den, je to anjelik, ktorý sa sám hrá, pomože mi, pekne na ulici pozdraví......nemyslím si, že je to na psychiatriu...teda on nie...ja hej 😀 😀 😀 😀 😀 😀
@kajca10 Veď to, to je aj môj najvačší problém seba udržať v kľude. Veľakrát sú deti v pohode len mi stále niečo riešime a sme nervózni ak nie je po našom. Samozrejme nevravím. Musíš jej ukázať resp. povedať kde sú tvoje hranice a za tie už nepôjdeš, ale s láskou. Je to naozaj naozaj veľmi ťažké. Ja sama so sebou bojujem a pracujem na tom už niekoľko rokov. Neobviňuj sa za nič. Chyby robia aj dospelí aj deti. Je to ľudské. Ale vždy keď to cítiš kľudne príď za ňou s otvoreným srdcom a povedz jej všetko čo a ako cítiš. Uvidí, že robiť chyby je normálne, nie sme stroje bez srdca. Ale ide o to si to priznať i pred dieťaťom. To ocení. A keď nechce dopredu upozornenie, tak skús neupozornovať. Alebo sa skúste spolu dohodnúť na nejakom tajnom znamení /tesne pred tým ked sa k vám niekto blíži, koho by mohla pozdraviť/, ktoré budete vedieť len vy dve. Bude to vaše tajomstvo. A trebárs nech to vymyslí ona, čo by to mohlo byť. A cudzích ludí nerieš, aj ked viem že je to ťažké. Ja som mala včera výstup v škkolke, keď sa moj 5 ročný i hodil ozem pred očami pár detí a rodičov. No bola to škúška :( Nakoniec po miernej hádke, to skončilo objatím a vyšlo z neho, že za celý deň sa mu nahromadilo v hlavičke veľa vecí, ktoré ho trápili / v školke, doma atď./ vobec so to netušila/. Vačšinou je to u detí prejav volania o pomoc. Nevedia sa vyrovnať so stresom. Ako som raz čítal niekde :" Mami ľúb ma najmä vtedy, keď si to najmenej zaslúžim, lebo vtedy ťa najviac potrebujem."
@kajca10 snaž sa vždy, kým vybuchneš alebo akokolvek zareaguješ, povedať si - no čo už...stalo sa... veď nejde o život....alebo niečo podobné, niekedy stačí to staré známe - počítať do desať. Ver mi dá sa to, ja som tiež prchká, akčná, ale musela som sa naučiť spomaliť a radšej sa najskôr usmiať, kým niečo vypustím z úst.
Ahojte, idem si ku vam po radu. Nechcem zakladat novu skupinu s nasim "problemom", preto sa ospravedlnujem, ak som sa sem votrela. Byvame v novej stvrti mladych rodin, kde nas najstarsi syn aj mladsi samozrejme ma dvoch aktivnejsich kamaratov, su vacsinou spolu, volame ich na narodeninove oslavy detske a pod, chodia spolu do skolky, nastastie nie do jednej triedy. Moj syn, ked su vsetci traja je dost nervozny, co som si vsimla, bojuje so susedinym synom a "priazen"Filipka. obaja su dost sutazivy. viackrat sa vsak stalo, ze susedin syn - sutazivy, nadaval nasmu do debilov a nechcel ho vpustit ku nim sa hrat. rodicia to neriesili, bud nepoculi alebo neivem, nebola som pri tom. Nas samozrejme domov, zduty a plac. vcera to iste s cukrikmi. Filipko dostal cukriky, susedin syn ich zobral a zacal rozdelovat, samozrejme, zenasmu nedal, ten sa urazil a odisiel od nich prec. bolo mi ho luto, no akurat sme sli domov, tak som opat nezastihla celu pricinu a mrzi ma to, ze nas je potom z toho smutny, pretoze on je dost citlivy. nehovorim, ze moje deco je stopercentne, len ako matku ma to trapi, ze aj on sa trapi. navyse nase vztahy s maminou sutaziveho chlapca akoby ochladli po tom, co sekol s lopatou do cela mladsieho syna, roztal mu celo a trest? chod do izby. ale do hodky bol opat vonku.... poradte ako reagovat na synove podnety, ako mu byt este vacsou oporou. dakujem. deti su 5 rocne,
@nycanka veľmi ťažko je pochopiť z tvojho popisu, kto je kto. Tak to skúsim zhrnúť: ide o troch 5 ročných chlapcov - kamarátov, z ktorých len jeden je tvoj syn. Sú to skôr kamaráti z dvora, nie zo škôlky. Každý je dieťa z inej rodiny, nie sú tam že napr. dvaja sú súrodenci a tretí je z inej rodiny, dobre to chápem? Jeden z nich súťaží s tvojim synom o pozornosť tretieho kamaráta (Filipa), snaží sa tvojho syna rôznymi spôsobmi vystrnadiť. Rodičia tých ďalších dvoch chlapcov to neriešia. Takto som to nejako pochopila ja, dúfam, že správne. Nuž "trojka" je vždy komplikovaná, radím ti ak teda je syn na nich viac naviazaný, skúsiť to zabezpečovať tak, aby sa hral vždy buď s jedným alebo druhým. Proste zavolať k vám na zahratie len jedného a inokedy druhého. Nie všetci traja naraz, keď to proste nie je tak dobre. Ak to niekomu nebude vyhovovať prirodzene sa odčlení a vzťahy sa rozpadnú, ale to je len dobre, syn by sa len trápil. Ak to takto nepôjde tak snažiť sa nasmerovať pozornosť na nových kamarátov, možno nejakých z tej škôlky, koho tam má rád a snažiť sa stretávať s ním.
@nycanka no ja ti zase poviem tak....vzťahy, ktoré dlhodobo moje deti zranuju a nevidím vychodisko, proste poskušali sme, dohovorili ale aj tak je to o tom istom (ťažko povedať či je to tvoj pripad) ja ,,ruším,,.
Možno tu v meste je to lahšie, výber kamaratov je pestrý než v tých ,,satelitoch,,. Deti kamaratov prirozdene potrebuju, učia sa od nich, socializuju sa. Ale tu vidím problém aj v rodičoch, že ich výchova je skor benevolentná a tých svojich chlapcov viac menej výchovne nevedu - podeliť sa, ospravedlniť sa a trest čo dali ako nonsens...za ,,5 minut,, chlapec ani nevedel, že bol potrestany a čo mohol svojim činom sposobiť ani radšej nechcem domyslieť. Takže pre mna už tu bliká kontrolka, že takýchto kamaratov ja pre svojho syna nechcem...aby mu nadaval do debilov, materi je to asi jedno, neverím, že to nikdy nepočula, nevidela ako sa jej dieťa správa - skor to asi ignoruje. Ideálne je ak v situácii ked niekto niekomu nadava ab yzasiahol dospelý - ja ako matka by som išl aza tým chlapcom a opýtala sa ho prečo takto mojmu synovi hovorí....či by sa to jemu páčilo. Uvidíš ako zareaguje...pretože tvoj syn sa ešte nevie tak braniť a preto nejaku čast jeho obrany musíš urobiť ty. Ak sa to opakuje ked tam nie je dospelý - ja som mojmu synovi povedala, že hlupák je ten kto sa takto vyjadruje a on nech neklesá na jeho uroven, je to ťažké prekusnuť ale ak sa naučí ovladať teraz len sa mu to zíde, nehovorím že si má nechať nadavať skor odpovedať proti otázkou ,, prečo mi toto hovoríš? tebe by sa páčilo keby som ťa nazval debilom,,?To je už uplne inak postavená obrana, moj ma 8 rokov. Na druhej strane ak by sa to nelepšilo tak suhlas s halienkou takýto kamarati su oničom, akurat syn od nich časom može pochytiť nevhodné moresy a nemusia mu byť dobrým prikladom, takých kamaratov napr. ja pre svoj deti nechcem - takých čo su vyslovene zákerní, bez výchovy a hraníc a je mi srdečne jedno či si také ,,priatelstvá,, s rodičmi udržím alebo nie.
@kajca10 nič jej nie je....je to normalne - žiadne diagnozy, ADHD ani nič....normalne zdravé dieťa.... prosím ťa len tu sa nič nepýtaj, lebo ti najdu 10 diagnoz čo ma tvoje dieťa a hlavne aj naordinujú lieky čo jej mas davať.... normalne sa s nou porozprávaj a vybavené....