Ako ste riešili šikanu v škôlke?
Ahojte. Neviem, či moju tému zakladám v správnom fóre, lebo nemáme doma predškoláčika, ale začínajúceho škôlkára. Má tri a pol, viac je doma s chorobami ako v škôlke, ale keď už tam šiel, naposledy som sa tešila, že konečne bez plaču. To však bolo len prvé dva dni, potom už nariekal a nechcel tam ísť, preslzil celú cestu, v šatni nariekal tak, že sa skoro povrackal. No a večer som z neho dostala, že on nemá žiadnych kamarátov, lebo nikto sa s ním nechce kamarátiť, lebo jeden zo spolužiakov nechce, aby mal kamarátov. Vraj ho bije, kopal ho do bruška. Syn je taký tichší, má okuliarky jediný v triede, je skôr introvert. Keď sa niečo deje, doma počujem len o tom zlom chlapcovi. Vraj mu hovorí, že je zlý, smrdí a podobné škaredé veci. Viem si predstaviť, ako ho to zraňuje. Po tom, ako sa mi sťažoval, že ho udieral do bruška, som sa na to už pýtala aj učiteliek. Obe sa svorne tvária prekvapene a o ničom nevedia. Ako to riešiť ďalej. Chcem si to odsledovať, či to bude ďalej pokračovať, ak áno, čo robiť, keď učiteľky tvrdia, že o ničom nevedia? Mali ste podobný problém? Ako ste postupovali a ako to u vás nakoniec dopadlo. Za každú radu ďakujem.
@abbey1 presne tak. Ako som spominala, mam este chlapcov dvojicky. Tiez som ich mala nechat tak, ked mali obdobie, ze sa o vsetko bili? Nie, neustale som opakovala, ze sa to nerobi, ze to nie je spravne. Ved ked nenechame svoje vlastne deti sa doma buchnatovat, preco mi to ma prist normalne, ked sa tak voci mojmu dietatu sprava nejake cudzie?
tvoj maly je introvert, co pre choroby v skolke vela chyba, jasneze potom nema kmaratov, kedze je viac doma ako v zabehnutom kolektive. Pochybujem ze by sa v skupine 3,5r deti nasiel chlapec s takou povahou a carom osobnosti, ze by zmanipuloval komplet celu triedu proti tvojmu synovi. Skor je to len zive dieta s dominantnou povahou, vobec to nemusi byt agresor, prvacikovia si este medzi sebou obcas riesia veci rucne strucne, kedze sa len ucia hrat sa spolu (nie vedla seba, ako jaslickari) a socialne fungovat. Male deti tiez rady prehanaju a vytahuju z pamate davno minule zazitky, ktore prezentuju alo keby sa stali cerstvo. Aj moju malu raz pohryzol spoluziak a omielala to este asi dva mesiace vkuse, dokonca ho “obvinila” z hryzenia aj v case, ked v skolke pre kiahne nebol. Takze doveruj ale preveruj ;) Popros ucitelky nech situaciu sleduju. Strkanice a drobne sarvatky su v skolke v tych mensich triedach uplne bezne, jasneze ucitelky koriguju, ale neda sa zabranit vsetkemu - staci ze vybehne jednemu utriet ritku na wc a za tu minutu sa moze vselico zbehnut. Ak bude najhorsie, vedia zavolat skolskeho psychologa, ktory bude sledovat deti priamo v kolektive. A tvojho maleho nauc branit sa- primerane veku. Ak je od prirody introvertny a plachy, taketo situacie zazije v zivote este velakrat.
@ester1710 za mojej ery, som 91 rok narodenia, som taktiez bola sikanovana a to doslova bitá, tahana za vlasy, fackovana... V tom case, ked som chodila na zakladnu skolu, sme mali este ucitelov a riaditela tzv. “Normalnych”. Ja som bola z tych deti, ze nechala som nechAla, reku sa to zmeni, ale nezmenilo. Moj tatik bol moj ochranca, vzor a tak som mu povedala co mi robi spoluziak, ten jedneho pre mna krasneho dna nabehol do triedy, ucitelka sa posta ila na bok, riaditel pribehol, uvidel oca, postavil sa na bok a nechal ho tak, cakali co spravi. Moj ocko ho chytil za tricko, neublizil ani nic, vysvetlil mu to co sa stane, ak neprestane robit zle(boolo nas viac) a ano dal mu jednu vychovnu, zije nebojte 🙂 V tom momente mu zacali tlieskat ucitelka, riaditel , spoluziaci, ze konecne lebo si nevedia dat rady. A dnes? Uz by moj ocko sedel za ublizenie na zdravi, prirom mu neskryvil vlas, ale rodicia papalaši och, to by si nedalk,aj ked maju drbnute decko, je to naj a ublizovat mozu, im nesmie byt ublizene! Mam dcerku a tiez ma spoluziaka 5r , ktory terorizuje aj ucitelku a ostatnych, ale co? Ucka nerobi nic, boji sa o robotu a zavrie oci, sak co nevadi ze moja dcera chodi domov s placom, ze ten sopliak ju bije, detom sa rodicia nevenuju, potom to tak vyzera! :( tazko so sikanou v dnesnom svete. Poznam xy pripadov, ale neriesia to, lebo co ? Rodicia zbohatlici, na vysokych postoch a vyhrazky. Strasna doba! Fuj
Ja ako dieťa som bola šikanovana a teda mam odžite dosť. Presne rozumiem Vasho syna. Ja som ako dieta nosila okuliare a mala zdravotne problemy a deti mi ubližovali. Šikanovali posmievali sa a nemala som kamaratky. V tej dobe sa nič neriesilo. Tiež ucitelky zatlkali. Bolo to na zš v druhom rocniku ktory mi dali opakovat koli zlym znamkam z matematiky kedze som aj vela vymeskala. Určite na nic necakajte a zakročte. Moja mama to zacala riesit az v 5 rocniku. Vtedy to uz bolo v kritickej faze. A nakoniec ma prelozili na inu skolu kde sikana pokracovala takto som si presla 3 zakladky a 3 ppsychologou co ma to poznacilo a znicilo mi to zivot lebo to pokracovalo aj na strednej. Nahromadilo sa toho tolko dislova mi to znicilo psychiku nadobro. Moj oco sa nezaujimal a mama zakrocila za vtedy kedy som sa bala chodit do skoly natolko ze som chodila poza skolu. Bala som sa vyjst z domu nenavidela som sa. Nikdy necakajte. Treba okamzite zakrociť. Okamzite patrat po tom. Riesit to s ucitelmi riaditelkou rodicmi toho chlapca. Keby sa veci neposuvali tak ist vyššie. Toto su tažke veci. Bola skm obeťou šikany a aj bitiek. Verte ze pokial sa to nebude riešit hned Vašho syna to poznači velmi velmi hlboko. Uz teraz je poznacený. Toto vsetko si odnesie do dospelosti vsetky tieto nasledky pokial sa to nezastavy. Kludne zmente aj školu! Nenechajte ho trapiť sa dalej. Drzim palce a na nic nečakajte.
@ester1710
Mrzi ma, ze sa Vam nieco take stalo. Pripomenulo mi to trapenie mojho syna z pred rokov, ktorym trpi nasa rodina dodnes a keby sa dal cas vratit spat, pocuvala by som viac materinsky instinkt, nez to, ci si nebude niekto mysliet, ze som na syna precitlivela. Moj syn mal tri roky, navstevoval sukromnu skolku len v doobednych hodinach, o kamaratov nudzu nemal a velmi sa do skolky tesil. Deticky, ktore chodili na obed domov, mali skrinky vo velkacskej satni, kde sa obliekali same bez dozoru ucitelky, ktora davala pozor v malkacskej satni. Syn coraz viac chcel mat skrinku spolu s ostatnymi, nepomohol ani iny oblubenejsi obrazok na dverach skrinky. Casom sa chcel prezliekat uz v predchodbicke. Neskor sa uz vyzliekat nechcel vobec, az nechcel prekrocit prah skolky. Doma si stazoval na bolesti bruska, pocity zovreteho hrdielka, bolesti hlavy. Kazdou zmenou som sa pytala uciteliek, co sa deje, ci mu niekto ublizuje. Nic si nevsimli...so suhlasom riaditelky skolky som ho mohla z kuta miestnosti pozorovat pri hre v jeho triede. Nebol naozaj ziadny problem. Deti miloval, na kamaratov z triedy spomina aj po 5tich rokoch. Snazila som sa uistit, ze sa nic nedeje, aj ked som citila pravy opak. Nechcela som byt precitlivela hysterka, ktora postavi do pozoru pol skolky. Az do casu, kym sa syn zacal v tri a pol roku pocikavat. Ale vzdy len v tu noc, ked vecerny ritual bol predzvestou skolky. Nikdy sa nepocikal, ked vedel, ze zajtra je volno a ostavame spolu aj so starsou sestrou a tatinom doma. Uz razne som ziadala vysvetlenie od ucitelky, ktora si ma posadila a s pokojom ranila moje najcitlivejsie miesto na niekolko rokov, mozno na cely zivot. Priznala mi, ze problem trva niekolko mesiacov, ze chlapec predskolak vyuzil niekolkokrat pobyt mojho syna vo velkacskej satni, zamkol ho v nej, zavieral ho do skrinky. Pani ucitelka nechcela priznat svoje pochybenie, tak radsej ˇmesiace mlcala. Ani pani ucitelka problemoveho chlapca, ktory sa po skolke pohyboval svojvolne, necitila potrebu ma informovat. Preplakala som dni, lebo som videla vlastne dieta bojovat s niecim, co ono same nevedelo pomenovat. Povahove vlastnosti ˇmojho syna sa zo dna na den menili pred mojimi ocami. Skoncila som u skolkarskej psychologicky, ktora priznala, ze dietatko prave v tomto veku, je velmi zranitelne, nevie sa branit, nevie pomenovat zle a dobre. Pani riaditelka bola velmi ustretova, snazila sa mi ponuknut zlavu na skolnom, bezplatnu pomoc skolkarskej psychologicky. Priznala aj, ze predskolaka riesili uz aj znalci na odporucanie skolkarskej psychologicky, no rodicia vzdy doniesli negativny zaver v posudku 😉 Nejaky cas sme stravili doma, a ja som syna pripravovala na velky bezproblemovy navrat. S chlapcom , ktory nasho syna sikanoval, sa manzel citlivo porozpraval (hoci oficialne je to zakazane, lebo partnerom pre komunikaciu rodica je iny rodic, nie dieta). Videla som, ako syn v sebe bojoval, ze to unesie, ten maly drobec nam chcel spravit radost, aby bol nanho tatino pysny...po par takychto dnoch som rozviazala so skolkou zmluvu, neziadala som ani vratit skolne, len pokoj pre synovu dusu. A tak ako povedala psychologicka, dusa bola ranena v tom najzranitelnejsom veku, odkaz si nesie so sebou na cely zivot. Sebavedomy, nekonfliktny a bezproblemovy chlapec ostal niekde v utrobach tej skolky. Viem, ze nemozem v zivote stat pri nom v kazdej situacii, konfrontacii, konflikte, ale citim, ze som pochybila aj ja, lebo som ho nechala vtedy trpiet a trapit sa. Nezelam to nikomu z Vas, ale poucte sa z mojej chyby a ochranu svojho dietata nepodcente, nikdy nie je zbytocna. Deti, aj male aj velke, oporu a ochranu potrebuju.❤️
@jeliz59 označím ťa a zase sa vyjadrím aj k tebe, tak ako sa ty vyjadruješ k práci učiteliek MŠ, o ktorej nič nevieš.
A je vás tu viac, zase je na vine učiteľka? Čo tak keby ste sa začali konečne poniektorí zaujímať a starať o svoje deti a vychovávať ich k ohľaduplnosti, tolerancii... TOTO tu je výsledok toho čo vidia a počujú okolo seba. Ja keď som si odchytila matku a upozornila ju na správanie jej dieťaťa, chcela si ísť sťažovať za riaditeľkou! Na mňa! Čo som si to dovolila povedať o jej dieťati. Dnes keď sa chce učiteľka ozvať rodičia sú na svoje deťúšiky precitlivelí a hlavne sa nenechajú presvedčiť, že dieťa je v škôlke často úplne iné ako doma. V škôlke pekne "odprezentuje" správanie ktoré vidí doma. A to by ste sa mnohí čudovali. Ja by som najradšej obišla GDPR a zaviedla v škôlke skrytú kameru a na rodičku potom rodičom pustila čo tí ich maznáčikovia za chrbátom učiteľky stvárajú. Lebo rada by som pripomenula, že máme len jedni očí, uši a pár rúk. Nie sme chobotnica a nevieme byť na piatich miestach naraz
@montemotherone tu ti dam za pravdu veru,lebo je to tak....ale vela z nas ma aj zle skusenosti s učiteľkami,preto tie názory....a asi aj podvedome hádžeme vinu na dospelého a nie dieta...ale je to aj tak ako pises bohuzial...
No ak mas citlive a tiche dieta , bude sa mu to stavat castejsie .Popravde ja som mala podobne dieta a v kazdom kolektive sa jedinec vybojnejsi najde , musia to odsledovat dospelaci.Nezvladnute spravanie dietata z domu si prenasa dieta do skolky.Ten chlapec co ublizoval mojmu synovi rodicia sa rozviedli matka zila s nim sama.Dieta "nepodarene", tesili sme sa ze az odideme zo skolky ze sa ho "zbavime"a nestalo sa deti sa stretli v skole.Opat problem od pol roka syn odmietal chodit do skoly, v 3 triede sme skoncili u detsk.psychiatra.Dieta sa prestalo smiat , rano odmietal vystupit z auta a ist do skoly.Riesili sme to od zaciatku, ucitelka nevidela ziaden problem , dokonca ho s agresorom posadila a ze ako mu nas syn pekne pomaha.Sikana je nezvladnuty problem v skolach .Dieta som preradila ale neskoro na inu skolu, ked uz bol zosypany a maval stavy uzkosti atd....my sme sa to vzdy snazili riesit aj s ucitelmi, rodicmi, detmi ...nepomaha...tak sme pracovali s nasim dietatom , sportoval aby zosilnel psychicky , aby chapal ,ze ta druha strana co mu robi zle to robi preto zd apriori nieje zly ten chlapec ale nevie inak spracovavat svoje frustracie, aby sa vedel branit atd.Psychiatricka vravela,ze cim neskor sa d8eta stretne so sikanov tym lepsie, lebo ako velmi male dueta nevie spracovavat zlobu, zakernost atd.deti rake v zasade male niedu iba kopiruju spravanie ucia sa napodobovanim.Ucila som moje dieta byt silnym nezacinat ale nedat sa.v 9triede sa branil voci agresorovi deti dosvedcili ako to bolo a aj cez to vsetko nestastne naciahol agresorovi a rozbil mu nos , skoncilo to rocnnym vysetrovanim ,dvoma trestnymi oznameniami , zaplatenim dkody na zdravi aj zdravot.osetrenia agresorovi v sume aj s pravnikmi do 2tisic eur....moje dieta , je pod tlakom od skolky , vzdy si ho nejaky truba najde.Ucim ho ze takto to bude v zivote moze ho "sikanovat"hocikto sef, manzelka, ujo policajt hocikto musi sa naucit riesit dane situacie, a to nejde tabulkovo, ale skusenostami.Drzim ti palce, deti si bohuzial nevyberaju kolektiv v skolke , ine, vynimocne deti to maju vzdy razke , lebo inakost sa nenosi, vsetko to zalezi od ludi okolo nich ako to budu riesit, vysvetlovat , zamedzia nevhodnemu spravaniu.Rodic casto netusi alebo ani nechce vediet ze jeho dieta sa sprava zle....
Ahojte. Precitala som si od vas vsetky spravy a za vsetky velmi dakujem. Presvedcilo ma to, ze musim svojho chranit. A zbadala som, ze sa tu rozprudil aj spor o ucitelkach. V nasom konkretnom pripade ide o to, co som pomenovala predtym. Ja som slusne ucitelkam povedala, ze syn spomina toho chlapca, ze mu ublizuje, a slusne som ich poprosila, aby na to dozreli, keby sa nieco dialo. A oni sa tvarili naramne prekvapene. A zrazu sa dozviem, ze aj ine dieta ma s nim problem, ze dokonca niekedy musi spavat oddelene od ostatnych, ze iny chlapcek upozornil ucitelku, ze mojho syna bije a ucitelka ho vyhresila. Tak preco sa tvarili prekvapene, ze si nic nevsimli? To mi na tom nesedi. Keby mi povedali, viete co, vieme o tom, je to take zivsie dieta, mame s nim mensie problemy, ale snazime sa, aby sme to eliminovali, tak by som to brala uplne v pohode. Len nechapem, preco sa ucitelky spravili, ze o nicom nevedia, ked evidentne to dieta robi problem a musia ho stale riesit.
@montemotherone Prepac, s kamerou suhlasim.aj ja.. Chapem, ze ucitelky nemaju sancu vsetko odsledovat. Rok som ucila, sice na 2.stupni.. ale.. co- to viem.. Ale.. ak rodic raz na nieco upozorni, tak do kelu, hladam riesenie a zacnem viac pozorovat! Prečo u nas, ked som sa zacala stazovat, ze nasmu niekto robil zle, to slo?? Aspon teda v tom.jednom.rocniku.. preco v dalsom.pripade, ale tam u nas neslo o sikanu, oni boli kamarati, len ten chlapec bol adhd a mal.nadmernu silu, vedeli zabranit, aby sa chlapci nekontaktovali, lebo nas chodil s modrinami okolo zapasti, akoby ho tam.niekto silno drzal, s pomaly rozbitou hlavou? Tak nam.nehovor, ze ucitelky si to nevedia odsledovať.. a zas..videla som.aj sama, ako mnohe zvyknu dozorovat. Rozpravaju sa a na deti kaslu. Aj take podaktore su..
@jahodka11 ja sama učím a sama riešim tento problém a riešila som ho aj so staršou dcérou. Ale nikdy by som si nedovolila takto generalizovať. Ak je ku mne nejaká predavačka drzá, nebudem automaticky zhadzovať robotu druhej. Všetko je o jednotlivcoch. Denne riešim agresivitu u detí 100x. Je to naozaj des. Už to nie je jedno dve deti. 90% detí nevie komunikovať okamžite ide do útoku. TOTO vidia. V telke, rozprávkach a niektorí bohužiaľ aj doma. A učiteľka nie je čarodejnica. Nezmení to ak rodičia spolupracujú . A bohužiaľ stále častejšie spolupracujú . Správajú sa ješitne nechcú si priznať chybu a jediný kto bude trpieť je ich dieťa. Lebo aj každý agresor raz narazí a bude to pre neho bolestivé. Čím neskôr tým horšie
@siska53 je tu aj možnosť že učiteľka sleduje a naozaj má pravdu. Deti vedia byť riadne vypočítavé. Vieš čo sa deje často u nás? Príde dieťa žalovať, že ho niekto udrel, buchol... Začne vyšetrovačka a ja zistím že to bola už len reakcia na JEHO útok. Nemusí to byť vždy fyzické, často zoberie hračku, povie niečo škaredé (zabijem ťa, tvoju mamu- ano aj takéto býva) alebo začne do neho slovne rýpať (ty to máš škaredé, ty toto nevieš....) V podstate ide o šikanovanie. Akurát že to napadnuté dieťa zareaguje fyzicky. Povedz mi, kto je v takomto prípade držiteľom pravdy? Snažím sa deti viesť ku komunikácii, ale títo rýpalkovia presne vedia koho si odchytiť a kto bude na ich rýpanie reagovať- plačom,fyzicky... Takýto obraz sa potom deje na amerických školách. My vieme len o chalanov, ktorý vystrieľal pol školy. Ale príbeh o tom,že žil v ťažkých podmienkach doma bez opory a v škole si ho ešte dlhodobo podávali spolužiaci, až mu raz praskli nervy, o tom sa už nedozvieme.
Agresivita v škole škôlke a šikana je horúca téma. Ale tú dôležitosť si rodičia pripustí až vtedy, keď je ubližované ich dieťaťu . To že sa ich dieťa vysmieva, že je hrabavé, priebojné, všetkých odsúva nabok, sa im dokonca často páči! "Aký je len šikovný, nestratí sa".... A pritom toto je začiatok "džungle " v našom svete. Tento bezbrehý liberalizmus JÁ JÁ JENOM JÁ, vedie našu spoločnosť do pekla.
Moj syn,kludas čo radšej požadoval vždy ako sa bránil. V júni keď mal 4 roky dala pani učiteľka odkázať po prababka že je agresívny.mne skoro oči vypadli,manžel bol až fialový.rano sme nabehli či sa môžeme porozprávať že čo to má byť ako agresívny. Ona sa začala smiať že zle to druhá podala že včera(mali takehonvyryvaca v triede)do nho stopal celú cestu jak išlo na dvor po pár stoonutiach sa môj otočil a dal mu pastovku do nosa otočil sa a kráčal ďalej.ze ich musela držať aj na dvore od seba.ja som myslela že sa rozrehocem jak kon.tak som jej vysvetlila že každému rupnu nervy a že sa len bránil.ze ňu x krát povedal nech nerobí a potom už bolo.mne to malý doma vysvetlil presne takto odvtedy mal môj pokoj:D
@montemotherone ja s tebou uplne suhlasim.. mam syna a dcéru a viem, ze nie vzdy on je ten, co začne.. kolkokrat ho ona provokuje.snazim.sa byt spravodliva..
A v skole no..vieme ako to byva, deti si vzdy budu nejak robit zle, aj u nas to tak bolo.. nas sa niekedy da nahovoriť na sprostosti, hoci uz len zapojenim sa.. co viem, maju tam.tiez chalana, co im.robil vsetkym zle, novo nastupeny.. rozhadzal celu triedu.. teraz sa uz chalani provokuju navzájom.. komunikovala.som.s.ucitelkou, jemu dohovarame, co ma robit.. len zas niekedy je tazke odhadnúť z ich strany, ako to bolo.. predsa, je to uz skola..dolezite je vsetko hned hlasit..ale ked ta niekto drzi za ruky alebo napadne a ty mu to vratis a on hned uteka za pani ucitelkou zalovat ( toto mi robila moja sestra doma, robila mi zle a ked som sa branila, sla.zalovat na mna)... Ono je to fakt tazke..len problem je, ze tie deti su o dost agresivnejsie ako sme.boli my.. aspon si myslim..
Ak by sa to opakovalo, upozornila by som učiteľky a požiadala o pomoc. Najviac však si myslím, že pomôže, ak sa porozprávaš s jeho rodičmi. Nie však formou, že žaluješ na ich "zlé" dieťa,ale že ich inak veľmi zlaté dieťa je aj veľmi kruté a ubližuje iným deťom/tvojmu synovi. Snáď mu dohovoria a zlepší sa to. Ak nie, hľadala by som inú škôlku.
@teliatk0 trestný čin v zmysle Trestného zákona môže spáchať iba trestne zodpovedná osoba - teda osoba staršia ako 14 rokov
@carodejkadorot A za mladšiu prevezme zodpovednosť rodič, teda on je stíhaný a zodpovedný
@ester1710 ja som bola tiež šikanovaná v škole, do škôlky som kvôli zdravotnému stavu nechodila. Môj manžel bol zas outsider. Náš synček je dobrý, láskavý, nápomocný. Nebije sa, nekričí, skôr utiahnutý na ihrisku a skôr sa hračky vzdá akoby sa mal o ňu naťahovať. Bežné strkanice mi nevadia, je to ok. Ale keby bol môj syn dohryzeny alebo zbitý zo škôlky tak si to to decko ani jeho rodičia za klobúk nedajú s mužom by sme na nich tak vyleteli že by videli. Dnes sú odporné a rozmaznane decká, ktoré rodičia vedú len k egoizmu a sebapresadzovaniu. Mne takéto sebecké deti zničili psychiku ale nedovolím aby ublížili môjmu synovi. Treba to okamžite riešiť.
Zažila som šikanu u staršieho syna. Mal vtedy asi 4 roky. Tiež začal chodiť zo škôlky, že bolí ma bruško, nechala som ho doma, všetko ok a na druhý deň zase. Bola som čerstvo po materskej s mladším synom, vždy som ho len hodila ku svokre a bežala do práce a ona ako vyslúžila matka 4 detí si ho posadila, hrala sa s ním pexeso a postupne z neho dostala čo sa deje v škôlke.
Hneď som išla za učiteľkami do škôlky. Syn mal našťastie úžasné učiteľky v škôlke, ktoré sa síce tiež na začiatku tvárili prekvapene, že si nič nevšimli, ale hneď začali pracovať na vzťahoch medzi deťmi. Hrali kolektívne hry kde si deti museli navzájom pomáhať, nechali menej priestoru, aby sa mohli deti hrať "osamote". Je to už 8 rokov, tak si veľmi nepamätám podrobnosti, ale po čase (neboli to dni, ale celé týždne) sa situácia tak upokojila, že syn sa začal s tým chlapcom čo ho šikanoval kamarátiť a dokonca si boli navzájom aj na oslave narodenín keď už boli v škole.
Takže áno, v tomto musia byť najviac nápomocné učiteľky, oni sú s tými deťmi celý deň.
@siska53 @siska53 inak ale ten odhad je veľmi ťažký už v škôlke. Decká vedia byť naozaj diabolsky vypočítavé. Mám dievčatko, ktoré už teraz manipuluje ostatných kto sa s kým bude hrať. Jednu si tak omotala, že za ňou behá ako psík. Tá problémová nejedáva dobre a zrazu som si všimla, že keď sedeli spolu pri stole, zazerala na toho svojho "poskoka" keď začala jesť. A tá s pocitom viny položila chlieb a nejedla. Jednoducho aby tam tá jedna nesedela sama ako "tá čo zase nechce jesť", takto ňou manipulovala. Rázne som ich začala od seba separovať. To druhé dievčatko nielenže začalo normálne jesť, ale začala sa prejavovať a hovorí konečne sama za seba. Jeden by neuveril, čo tie deti dokážu a aké nebezpečné správanie sa prejavuje už v predškolskom veku. Ja som "zlá učiteľka " a rodičia problémových detí ma nemajú radi. Pomenujem veci pravým menom a chcem aby sme s tým niečo robili. Rodičia si to ale priznať nechcú. Pre mňa je to ale buď, alebo tú robotu radšej nerobím. Najhoršie je, ak mám pri sebe kolegyňu, ktorej prioritou je mať kľud a s rodičmi byť hlavne zadobre. To sme došli 🤷♀️
@ester1710 učiteľky sa tvária prekvapené preto,aby nemuseli nič riešiť keďže dnes je aj doba hysterických matiek riesiteliek,pre ktoré je ich dieťa sväté ale práve preto študovali pedagogiku aby vedeli riešiť a najmä zvládať všetko .ty sa nedaj odbiť a zatlač na ne a najmä ich konfrontuj,že vieš o ďalšom dieťati a dieťa nemusíš menovať
Ahojte, ja aktuálne riešim podobne. Mala má 4r, v škôlke je 2. rok, tento rok prišiel do ich triedy chlapec ktorý aj podľa učiteľky robí zle viacerým deťom, na moju malú mal 3 útoky ktore priznala - udrel ju do bruška, druhý krát ju udrel po tvári, a ešte raz ju v umyvarke ostriekaval vodou až sa musela prezliecť. Učiteľky priznávajú že to dieťa je problémové a snažia sa dohliadnuť, upozornili matku toho chlapca, aj ja som ju upozornila a požiadala aby sa s ním porozprávala, raz sa mi pri tom i ospravedlnila ale v podstate sa nič nezmenilo...malú učím kričať odísť od neho a žalovať...ale veľmi zvažujem či jej mám povedať aj to aby sa bránila fyzicky- odsotit, udrieť ? Aby si proste nedala ubližovať.. ucitelky povedali že vedia že rodina chlapca je problémová že otec bije mamu, preto veľmi na zmenu u chlapca už neverím..pokiaľ nastane ešte nejaký útok chcem ísť za riaditeľkou a žiadať hned preloženie do inej triedy..čo si myslíte o tej aktívnej obrane ??? je mi to dosť proti srsti ale keď to s ním nijako nejde po dobrom ..
@montemotherone v poriadku,ja pisem len z vlastnej skusenosti, naozaj...na sk som nezazila dobru učiteľku...a teda,ze ich az tak malo nebolo...a cele zle...na základnej skole,kam sme chodili len na preskúšanie to iste...nemali sme nikdy stastie na učiteľov...bohuzial....preto moj názor...
@jahodka11 možno by sme museli definovať čo je dobrá učiteľka. Z tvojho pohľadu. Z pohľadu druhej, tretej, štvrtej mamičky.... 😉
@montemotherone jasne,ved ja vem,ze je to moj pohľad,aj som to napisala z mojej skusenosti...dobra ucitelka je podla mna taka,ktora sa venuje detom, hra sa s nimi,cita, vyrábajú rozne veci...atd...tak ako to vidim tu v CH...tu som nikdy nevedela ucitelky sediet spolu v triede a klabosit pokial sa deti hraju Alebo pit kavu....oni su vtiahnuté priamo do toho deja...spievajú...smejú sa...ziadne napomínania typu,aby boli deti ticho...úžasnú atmosféru tu vytvoria...naozaj...bola som velmi milo prekvapena,ze to takto krasne funguje...u nas sme zažili pravý opak,uplny nezáujem...a napomínania ucitelky pocas prechádzky vonku,aby boli deti ticho a počúvali vtáčiky...no sorry,ale ked uz ani vonku sa nemozu deti rozpravat medz sebou,tak ja uz neviem kedy....a tu sa napr ucitelky vonku s detmi hraju! Nestoja, nečakajú, kedy uz bude konecne po pracovnej dobe...aspon ten pocit z nich nemam...toto je u mna dobra ucitelka, na sk sme ju bohuzial nenašli...aj ked verim,ze aj take su tam 🙂
Prekvapuje ma, koľko mamičiek tu zastáva názor, že je úplne normálne, že sa deti saču, buchnatuju, kúšu a podobne. To že to niektoré deti robia, neznamená, že je to normálne a treba to akceptovať ako fakt. Som úprimne rada, že v našej škôlke a škole učiteľky takéto veci neakceptovali ako bežný fakt, deťom sa naplno venovali, dobre vedeli, ktoré deti potrebujú väčší dohľad a ako na ne. I preto to neprerástlo do problémov, deti spolu pekne vychádzali.