Ako vysvetliť škôlkarovi úmrtie domáceho miláčika?

@larinka552 ďalšie zvieratko bude až keď budú staršie a zabehnuté v škole. To už máme prebraté.

Ja o tom hovorím s malým už od malička - máme veľa zvierat (mačky, psy, sliepky, ulovené myši...). Ale od malička, odkedy teda chápe tak nejako tieto veci mu vravím, že keď zvieratko zomrie, tak bude hviezdička na nebíčku a môže ho pozdraviť. Teraz mu už vysvetľujem - keďže tiež máme staršieho chorého kocúrika, že zomrie, aj sám sa na to pýtal či zomrie a prečo, tak mu vysvetľujem, že zvieratká žijú kratšie ako my ľudia, patrí to k životu a je v poriadku byť smutný či plakať. Celkom mu pomohlo, keď mohol byť prítomný pri pochovaní do zeme, vie kde má zvieratko hrobček a nosil aj kvietky. Časom na niektoré zabudol, niektoré nie. Myslím, že treba odpovedať pravdivo na otázky, primeraným spôsobom samozrejme k ich veku.

Nám takto pred rokom odišiel nás 14 ročný zlatý retriever , tiež sme ho mali vnútri. Malý mal 2,5 roka. Dodnes ho spomína. Povedali sme mu, že ujo doktor ho musel zobrať, lebo bol už veľmi starý a chorý, doktor ho bral do psieho neba, kde sú všetci takýto psíkovia a spolu sa tam hrajú a naháňajú a nič ich už nebolí. Nechali sme deti rozlúčiť sa s ním, potom len starší ostali pri ňom, keď ho veterinar uspal, malého sme odviedli.

Keď som dala utratiť nášho psa dosť som sa obavala ako na to dcéra zareaguje, mala vtedy 5 normálne som vysvetlila,že naša Sisinka bola veľmi chorá, už sa jej nedalo pomôcť...... nechala som ju sa rozlúčiť kým som išla už k veterinárovi čuduj sa svete žiadny plač iba rozprávala každému to čo som ja povedala....zato ja som revala ako tur😭😭😭😭

@ada_alica ja neviem ako to zvládnem uhrať pred deťmi.

Kľudne si poplac aj pred nimi, vysvetli prečo plačeš....neboj sa to zvládnete, možno budeš nakoniec sama prekvapená

Ja som sa normálne rozplakala, keď som sa dozvedela diagnózu nášho 13ročného kocúra... Malý sa ma pýtal, že či som smutná a vysvetlila som mu prečo. Na pocitoch nie je nič zlé, plakať a smútiť je normálne. Netreba sa za to hanbiť, patrí to k životu ako smiech.

My sme mali malu mačku asi 2 tyzdne zila u nas aj ked sa mi.nezdala nemyslela som ze umre .....raz sme dosli poobede domov zo školy dcera ju dokonca nasla mrtvu 🙉 kedze bezne vie ze zvieratka zomrú ako aj ludia tak poplakala si kedze sa velmi tesila. Na mačku trvalo asi den dva ked bola smutna povedali sme ze jej kupime novu ;)

Uplne normalne, aj deti mozu posmutit a poplakat si.

Napada mi k tomu taka tragi-komicka historka z vet.ambulancie, ked sme museli utratit kralika jednej babky a zrovna tam bola aj s vnukom skolkarom. Malemu sa spustili slzy ked pocul ze kralik sa musi uspinkat a babka mu hovoru "no tak Janko, neplac". A on na nu pozrel a sfleku jej povedal "a co mam robit, mam sa smiat?!" 😁
Ani male decka nie su hlupe, patri to vsetko k zivotu.

@zuzkaa1991
@colsami blbé situácie vie život nastaviť.

Podľa mňa vôbec nič nemusíš hrať.. keď nám odišla retrieverka malá mala 4,5 roka, našli sme ju mŕtvu na dvore, pýtala som sa ci sa snou chce rozlúčiť ale nechcela..normálne som pred nou hocikedy plakala a ona tiež lebo ju veľmi ľúbila.. trvalo to niekoľko mesiacov..teraz mame 14 ročnú retrieverku, malá ma 5,5 a vie ze môže zomrieť hoci aj zajtra..vie aj to ze budeme veľmi plakať...od malá ju učím ze smrť je súčasť života. Naučila som ju, ze zvieratá idú za dúhový most a tak sa hrajú, nič ich neboli, majú energiu a sú zdravý a potom keď si oddychnu tak sa ich duša vráti naspäť na zem do nejakého iného šteniatka.. medzi tým sme kúpili psa, iné plemeno ale správa sa uplne ako ta retrieverka, ktorá nám už zomrela, takže veríme, že sa nám vrátila. Totiž to, ja tomuto celému verim tiež, takže malú neklamem, ak si niekto myslí niečo iné je to tiež úplne v poriadku. Medzitým zomrel aj otcovi pes ktorého malá rada, aj kamošovi a toho tiež malá moc rada a aj 2 susedkam a všetkých psov poznala..stalo a to behom jedného roka všetko takže vie, že to patrí k životu a mame právo si občas posmutit alebo poplakat..aj teraz mi vravela, že keď Lejdy zomrie (ta 14 rocna) ze budeme veľmi veľmi plakať obe, tak som jej povedala, ze áno budeme a je to v poriadku.

A ešte som zabudla..vždy keď je dúha tak kyvame a pospominame všetkých mŕtvych psov a poplaceme si spolu a na druhej strane sa tešíme, že nám poslali dúhu aby nám dali vedieť ze sú v poriadku..aj keď vie ze dúhu nevytvárajú mŕtve psi 😅

cim mladsie tym lepsie... moja ako malicka brala vsetko easy ..vyronila slzu a potom sa isla hrat .. obcas si spomenula ale mala tolko inych podnetov... ked nam pred rokom zomrela sucka tak to uz bolo horsie bola s nou 9 rokov ta strata uz bolela viac.. plakala dost a smutila a tak aj ked sme neplanovali mame noveho ..

@sandra49 mne by tieto patetické dúhy deti “nezožrali” - v dobrom. Pre moje by to bol kliniec k smútku keby im začnem tárať dve na tri a nemôžu sa spoľahnúť na pravdu. Ešte nebo ako tak prekúsnu.

Je mi luto.
Nas syn mal 2 ked umrela macka. Tiez som sa na to pripravovala a nakoniec to zvladol uplne bez problemov. Ale v tom veku este nerozumel konceptu smrti. Teraz m 5 a len nedavno sme mali debatu kde mu doslo ze aj on a ja raz umriem a to bol trochu sok. Ale deti sa v tychto narocnych temach velmi nervtaju. Zamyslia sa, ale potom to vypnu.
Davaj si pozor na jednu vec. Nepovedz dietatu ze psik isiel spat a uz sa nezobudil, lebo sa on zacne bat zaspat.

Nam nedavno zomrela mačička. Mala som ju od jej 10 dni a dozila sa 11 rokov. Plakala som velmi a vela. A nevidim dovod sa pred detmi pretvarovat. Normalne sme ju spolu cela rodina pochovali.

My sme to už viackrát rozoberali s deťmi, že proste zvieratka umrú tak ako aj ľudia. Bol plač ale proste to pochopili. Keď nám zomrelo domáce zvieratko tak si popaklali a spolu sme ho išli pochovať. Určite to vysvetliť a oni to pochopia aj keď to bude ťažké.

Tak pravda je to co ich naučíš a čomu ty veríš. Ty si najlepšie poznáš deti. U nás zase nebo nefunguje lebo to ani pre mňa nieje pravda. Ale pýtala si sa na skúsenosti..tak si z toho výber co uznáš za vhodne.

išla som von venčiť nášho psíka... bývali sme na dedine v bytovke... všetci sme si tam venčili psíkov na voľno... rodinná známa si prišla pre kostým pre jej dcérku ( požičala som jej ho) a nechtiac zrazila nášho psa ktorý nečakane vybehol spoza iného auta za fenou... bol to moment .. domov som prišla bez psíka.. dcérka mala asi 4 roky... dlho sme ho oplakavali... aj kahanec kupili... spávala asi 3 mesiace s jeho fotkou pod vankúšom a potom sme kúpili iného psíka... teraz má 8 rokov a vela krát sa rozplače keď vidí jeho foto... vyrastala s ním ... mali sme ho ešte skôr ako dcérku už bol aj staručký...

@andreatytler áno toto si budem musieť dať pozor. Kedysi sa tak rozprávalo že zaspínkal deťom.

@sandra49 ďakujem, je to tak ako píšeš. Máte to pekné.

@mimaapeto je mi to ľúto. Presne toto sa stalo bratovi, že im pes prišiel o život pri parkovaní.

Moja má 4roky .
Keď mala 2,5roka zomrel nám kocúr vysvetlia som jej že už bol starý že už išiel do neba že teraz je už zneho "zvierací anjel " že to nevadí že babky má ďalšie zvieratká. Ktoré môže stále mojka.plaka ale plakať som aj ja ale 9mesiacou predtím nám zomrel pes ttak že to bolo prenu ťažšie aj premna (síce to boli zviera manžela ale mala som za ten čas k nim vzťah aj ja ) a mala sními vyrastala boli parťáci od bábätka.
Teraz pár týždňov do zadu nám u starkej zomrel tiež pes ( premna to bolo všetko proste som ho od malého šteniatka mala ustarkej všetci sme ju mali radi aj moja malá aj ostane. Deti v rodine proste som jej vysvetlila že už bola stará že už mala. Choré srdiečko ale že ju stále máme radi a vždy keď sme u starkej tak idem za psíkom keďže sme ju pochovali bolo to lepšie pre všetky lebo stále "môžeme ísť zanou"a ona je stále " zo svojim a vo svojom ".ešte stale ju spomína ale je to okej akceptujem to aj ju mám potrebu niekedy spomenút niekdy sa ešte opýtať že kde je tak jej poviem že v nebicku ale že je to okej že jej chýba že chýba aj mne aj babke aj strýkovi .ak to tak cíti kľudne si môže poplakat aj ešte občas zanou plačem keď mi to príde ľúto ale je to okej občas mi tak ľúto príde aj za mojím prvým psíkov z čo som mala od narodenia do cca mojich 5rokov .
Ale po smrti kocúra som jej musela od starkej doniesť ďalšieho nie neuhradil predchádzajúceho toho stále spomíname aj psíka aj kocúra ale potrebovali /cítili sme že chceme ďalšie zvieratko aj dcérka ja aj manžel a dokonca aj svokor a tak máme ďalšie nenahradil predchádzajúceho.
(Ale ja som celú zivot mala domáce zviera a je premne nejak ukludnujuce )