Ako zvládnuť agresivitu u 3,5-ročného dieťaťa?

*trest

chodi do skolky?

Juj a keď mu vyhovies tak ako reauguje? V okamžiku prestane robiť divadlo? Je ten hnev skutočný alebo hrany? Ja ti napíšem ako to fungovalo vždy u nás doma so synom. Obdobiu vzdoru sme sa vyhli, resp sme ho zvládli..

Skúsila si sa s nim dohodnúť? 3,5rocny už môže chápať "na oplatku". Príklad: budeš pekne papať toto a ak bude prázdna miska bude sladkosť
Alebo: ak si teraz uprace hracky, večer prečítame rozprávku akú si vyberieš.

Dohody s dieťaťom sú také, ze musíš hovoriť slovo -posledne-.
Napr. keď napr nechce odísť z ihriska: dobre, ale máš posledných 5 minút. Alebo keď skáče z gauča, povieš ze sa ti to nepáči, a dohodnite sa na posledných 3 skokoch. Aby cítil varovanie, ale zase nie len striktné NIE..
Skus no. A hlavne pomáha ignorovať ale to si isto skúšala.. aj odísť z miestnosti.. verím tomu. Držím palce

Prečo chces od 3,5r decka aby vedelo reagovať inač ako utokom, krikom, bitkou keď vy robite to iste? Hresite ho, kricite a bijete ( teda pardon, čapnete vychovnu po zadku 🤦🏽‍♀️). Treba začat od seba a naučiť sa riešiť situácie iným spôsobom. Ver,že žiadneho rodiča nebavi dookola opakovať to iste a čakať kym dieťa počuvne. 3,5r dieťa ma mať uz davno nastavene hranice čo môže a čo je už cez. Nepripustne,aby dieťa čapalo rodicov. A škaredý slovnik musel niekde pocut,rodina,telka,školka,prostredie v ktorom sa pohybuje….

@domininini A kde tie slova pocul? Typu “drz hubu, zmizni, vypadni, hnusni rodicia atd”? Lebo mám tiez 3,5rocnu a toto mi zatiaľ nepovedala ani keď ma hysak, pretože to nemala odkiaľ pocut.. To že ma hysak, stava sa, obdobie vzdoru ale odkiaľ to počula?

Deti(aspon moje) sa najhorsie chovaju doma, preto neporovnaj s inymi, nevies co robia za zavretymi dverami. Moj syn, total zlaticko, minule od mervov rozkopal zarubnu🫣a nikdy by si nepovedala na neho, ze to dokaze. To len na upokojenie.
Zvladam to tak, ze nadych vydych, niekedy pokricim, ked ma par krat skusil udriet, holt mu letela jedna naspat. Je zdravy, bez diagnozy a pochopil, ze to sa neoplati. Urcite to nie je spravne, ale bolo to velmi ucinne.a vysvetlujem dookola-mozes sa hnevat, mozes byt sklamany, smutny, ale nesmies ma bit, nesmies ublizovat ani inym. Ak potrebujes, vybi si zlost do vankusa/vykric sa v izbe

@adreena nie chytim ho za ruky a poviem ze ma to bolelo, ze sa to nerobi lebo mi to ublizuje.. ale to ho povacsine este viac rozzuri a vyplazi jazyk

@luxus10 chodi do skolkyale bol taky aj pred tym ☹

@adeladulova ked mu vyhoviem je hned spokojny ale to nerobim casto lebo vacsinou vymysla hluposti. Nrdokaze to prijat ze mu niekto nirco zakaze.. hned sme zly hnusny odporny a bla bla ..
Dohody absolutne nefunguju, papuluje a je este viac odporny 🫣 som z neho nestastna lebo od maleho malicka bol tvrdohlavy, bil deti .. teraz mu zostala tvrdohlavost a nadavky a bitie rodicov..

@majlo1234 najhorsie je ze ked mu capnes ma v sebe tolko zlosti ze to vracia naspat 😢 capnes po riti on ta stipe bije ..

Sorry, nvm si predstaviť, aby ma 3r dieťa bilo a stípalo a malo silu vôbec niečo mne dospelému spôsobiť. :D By som ho vysmiala..

@domininini autorka sorry ale ty to stale nechapes? On čapne teba, ty čapneš jemu lebo sa braniš a on sa nemože braniť a čapnuť ta naspäť? O čom je toto čapanie? Ty chceš od 3,5r decka aby reagovalo racionalnejsie ako ty,čo si dospela? Najskor nauč seba zvladat emocie, potom to aplikuj na dieta🤦🏽‍♀️

@nykkushka ach jaj.. a to akoze terajsi dospeli ked boli deti a vyfasovali, vratili to spat? Preco vtedy jedna dve vychovne pomohli, a tu jednoduchoti to decko este aj vrati..

@domininini píšeš, že bol taký aj predtým. Od koľkých rokov? Ako si reagovala keď to spravil prvý krát? Myslím, že na začiatku neboli jasne stanovené hranice.

Aj mna zaujimaju odpovede

@domininini tak asi svojmu dietatu davas malo a slabe vychovne keď ti to vrati 🤦🏽‍♀️🤷🏽‍♀️ netušim aky sposob vychovy maš
Ale vazne skus porozmyslat ako bolo vychovavalo 70-80% deti v minulosti a ako sa vychovava teraz, mozno pochopis preco vtedy stacili dobre miere dve vzduchom chladene (pretoze vtedy sa vychovne po plienke nezvykli davat). Dieta po bitke neposluchne lebo vie ze to nie je spravne ale zo strachu, ze dostane znovu a mozno viac. A neviem ako ty, radsej 357x opakovat ako ma mať zo mna dieta strach. Ale tak to som JA, ty si rob ako uznas za vhodne 🙂

Neexistuje, aby mi také malé decko povedalo drž hubu a udrelo ma. Dieťa nutne potrebuje hranice. Vidíš sama, že capnut nepomáha, lebo to vracia, ale zároveň potrebuje byť za otrasné správanie potrestaný, lebo samozrejme, že to bude opakovať, keď mu to furt bude prechádzať. Takže capnut nie, a druhá vec, čo robíš, že ho chytiš za ruky a povieš, že to sa nesmie. Nestačí. Vidíš sama, že to nezaberá. On potrebuje nutne pocítiť dôsledky takéhoto správania, a to, že mu len povieš: to sa nesmie, s ním nič neurobí, to je jedným uchom dnu a druhým von. Uvedom si, že dieťa nie je malý dospelý, nestačí mu vysvetliť: to sa nesmie. Keby to stačilo, po prvé, tvoja výchova by fungovala, a po druhé, dieťa by si placlo po čele a povedalo: och, jasné, mamička, nevedel som, že sa to nesmie, zapamätám si to a nabudúce to už nespravím. Kdeže. On skúša hranice, a keď nedostane adekvátny trest, tak tie hranice bude posúvať ďalej a ďalej, lebo mama ho maximálne capne po zadku, čo berie ako hru a ešte to vráti, alebo mu niečo vysvetľuje, a to pre neho nič neznamená. Adekvátny trest je napríklad takýto.
Predstav si, že pokúša súrodenca, štuchá do neho. Dáš mu varovanie: nesmieš to robiť, ak budeš pokračovať, pôjdeš sedieť na neposlusnú stoličku (alebo schod, alebo pôjde do nejakej izby na tri minúty - vždy podľa veku). Ak znova buchne do súrodenca, jednoducho ho vezmem, posadím, na stoličku a poviem: budeš tu sedieť tri minúty, lebo si ma neposlúchol a buchol si brata. Ty sa vzdialis. Ak odíde, vrátim ho tam, a rátam tri minúty odznova. Vrátim ho aj desať krát, aj dvadsať krát, kým sa nenaučí, že takto to v našej domácnosti chodí. Žiadne fyzické tresty, žiadne ponižovanie, ale adekvátne konzekvencie za zlé správanie. A keby mi povedal drž hubu, to by ani varovanie nedostal, a hneď by šiel sedieť. Proste vždy musí pocítiť následok zlého správania, a to, že mu ty povieš: to sa nesmie, to nestačí. Alebo alternatívy trest: dnes žiadna rozprávka, žiadny televízor. A trvať na tom, byť konzistentný.

@domininini ani ja nie som za fyzicke tresty,ale sk by si decko dovolilo udriet zamerne mna ako rodica,taku mu šlahnem naspät,ze garantujem,ze viac to neurobi
To je proste cez.

@domininini to ze vyhovies požiadavky sem tam nevadí.. ale my sme si to vždy odkomunikovali stylom; dobre, urobíme to po tvojom, a ty mi skúsiš vyhovieť potom.
Keď sa môj dva - trikrát zahnal nohou ze ma chcel kopnúť, zahnala som sa nohou aj ja a opýtala sa ci sa mu to páči.. ze nie. Tak nech to nerobí ani on. Ale bit naspäť nepomôže veru i keď chápem aké ťažké to musí byť. Ja som pri hneve, kedy dúfal schválne až sa dom otriasol, a dolu svokrovci všetko museli znášať, zobrala decko, a silou žiaľ, doniesla ho na manželskú postel, a nech nohami sa jeduje tam. Keď zliezol a chcel pokračovať, vyhodila som ho na posteľ znova. Vrestal, zavrela som dvere. Prišiel ku mne, vrátila som ho naspäť. Teraz keď je väčší a chytí nervy, tak rovno beží do spálne a jeduje na posteli. (Aj z dvora sa ide jedovat až tam) 😆 musím ho naháňať normálne.. len toľko ze si tak zvykol no..
A ešte ostávajú tresty.. zákaz telky, veverneho čítania, dlhého kúpania napríklad, len sprcha, alebo schovanie hračky, ideál na viditeľné miesto kde ale nedosiahne.

A môžem sa opýtať, má prístup k telefonu/ tabletu?
Môj syn má 5,5r a keď ma telefón častejšie, začína sa hnevať bez pričiň pri veciach, čo sú dávno zvládnuté.. a tam už svieti kontrolka, na niekoľko dní zas nedostane, snažím sa zabaviť inak i keď mam teraz 2 mesačne babo takže je to ťažšie ako zvyčajne..

A ďalšia vec je samozrejme, že niekde tie výrazy musel počuť: drž hubu, zmizni, vypadni.... takže ak to počul od vás, tak je len vaším zrkadlom, tak treba pracovať aj na sebe.

@domininini ahoj, skús sa ísť poradiť k detskej psychologičke. Mne veľmi pomohla. Moje dieťa má už 7, stále sa to lepší, ale je to rodený generál, neznáša, keď mu niekto niečo prikazuje. Dlho mi trvalo prísť na to, ako s ním mám komunikovať, stačilo keď som ho začala si záujmom počúvať a jeho "nie" a okamžitý odpor som začala nejak preonačovať. Neviem to úplne vysvetliť, ale ak niečo nechce, tak skúšame nájsť cestu kompromisu. Ťažko sa mi radí, lebo máš len 3,5 ročného, ako píšem, môj má už 7. keď mal 3,5, tak som bola tiež v štádiu "bezradnosti" a už si veľmi nepamätám, len tie záchvaty zlosti a mojej psychickej vyčerpanosti (snažila som sa ho nebiť, ani výchovné, ale ziapali sme po sebe na celý barak). Paradoxne - zabralo to, že som ho nebila, prestal biť aj on mňa, resp. minimálne ma bil, v najväčšom amoku, aj to možno že len raz udrel. K psychologičke som šla až keď mal 6, lebo mal ísť do školy a mysleli sme si, že či nemá nejakú poruchu alebo čo, že to predsa nie je normálne, čo s nami stvára... Paradoxne, v škôlke s ním neboli väčšie problémy. To len doma s nami "cvičí" - teda teraz už nie. Ak chceš, vymenujem zopár príkladov, čo mám teraz v čerstvej pamäti, ale za mňa najdôležitejšie bolo preonačiť svoje myslenie, že MILUJEM TOTO SVOJE JEDINEČNÉ DIEŤA, MÁM S NÍM TRPEZLIVOSŤ, MÁM NAŇHO ČAS A CHCEM MU ROZUMIEŤ. A - chcem spolu s ním nájsť kompromis v tejto konkrétnej situácii, kedy to chce on ináč, aby nám všetkým bolo doma dobre. Môj syn je tretie dieťa z troch.

@nykkushka ja som neraz ako dieťa dostala, keď som neposlúchla alebo spravila blbosť. A nie, nemám žiadnu traumu, ani som nikdy nemala strach z rodičov. Mala som rešpekt. Vždy som vedela, za čo som dostala.
Práveže vidím dnešnú "modernú" dohováraciu výchovu, a čo si deti dovoľujú k rodičom, učiteľom atď., to je hrozné.

A napadlo mi ešte, že dieťa menej zúri, ked ma šancu rozhodovať o veciach, v ktorých má voľnú ruku. Doslova mu daj na výber každý deň: ktoré ponozky chce, aké chce tričko do škôlky, či chce do ruksaku nejakú hračku, aku pastu na kefku atd.
Dieta zažije svojich 5 sekúnd slávy, tebe to môže byť jedno, a začínate robit kompromisy. Tak ho môžeš skúsiť formovať, pýtať sa prečo: prečo si si vybral batmanovske tričko? Paci sa ti čierna farba? Chcel by si sa zahrať na batman? Dnes po škôlke si ho môžeme nakresliť, proste mu začneš načúvať.

@domininini kamaratkin syn je taky… 5 rocny… ako nie az taky extrem ale podobne… ale ma zistene diagnozy…. Maniodepresia a narcizmus… treba to riesit u psychologicky ale tiez sa spytam ako ho vychovavate, bol chceny? Nemate doma toxicku atmosferu?

tu ti polovica poradi, ze ho mas trestat a bit.
ja ti poradim, ze porad sa s psychologickou hoci aj online, ako postupovat pri takychto detoch. nam to pomohlo.

"Ked mu vyhoviem je hned spokojny ale to nerobim casto lebo vacsinou vymysla hluposti" myslim, ze tam je pes zakopany
Predstav si, ze mas partnera, ktory ti v nicom nechce vyhoviet,hovori ze furt vymyslas prkotiny a vsetko ti zakazuje, sak aj ty by si bola frustrovana nie? Dopraj mu miesto a cas kde moze robit veci s tebou ale tak ze mu furt nemudrujes do toho a je to tak ako on chce pre zmenu
Hranice maju fungovat ale nie stale,treba mat aj volnu spontannu hru

@adeladulova to vyberanie oblecenia sa aj u nas velmi osvedcilo,moja sice nezurila ani nebila ako v tomto pripade ale mala take obdobie ze sa jej nepacilo co som jej vybrala,no hotova modna policia😂 tak som ju nechala nech si vyberie co chce,to mala asi 2 roky
Plno takychto drobnosti nechavam na nu a vidim ze je spokojna, aj ju necham robit plno veci v domacnosti a vidim aka je na seba pysna👌

@domininini ak zvýšiš hlas, reaguje útokom, ak capnes, reaguje útokom - nezvyšovať hlas a necapat
Ak nie je po jeho krik, nadávky, vrešťanie, scény - budú krik, vrestanie, scény, nemusíš presviedčať, vysvetľovať, obhajovať,… buď hlavne tam, zachovaj pokoj, prijmi jeho silnú reakciu, kvôli tomu nemeň svoje rozhodnutie, v správnej chvíli môžeš ponuknut náruč, objatie na upokojenie
- chce ta udrieť - zábran, chyt ruku, pokial neprestáva, môžeš požiadať, nech zostane sam alebo odíď ty (na chvíľu)
- nadáva - môžeš robiť “prekladača” toho, čo tými nadávkami chce povedať, napr. “ste obaja hnusní” - “vidím, si nahnevaný, veľmi ťa štve, že sme ti to nedovolili, a ty si to pritom tak hrozne chcel.” Ak sa naučí zlosť/sklamanie/frustráciu vyjadriť inak, nebude potrebovať nadávky.

ADHD, Aspergerov syndróm ?