Ako zvládnuť plač dieťaťa v materskej škole?
Prosím, moje dieťa má 6 rokov. Zatiaľ chodí do materskej školy-predskolak. Každé ráno plače pre rôzne príčiny. Napríklad dnešná situácia. Zobudí sa 5.30 a spusti plač, ze ma plnú nosnú dierku a "nemôže dýchať". Samozrejme sopla ešte viac keď plače.
Fukame, polubim ho, povzbudim ze to prejde, ze dáme kvapky atď. Ale plače a plače, ze nevie prestať. Takto to trvá až kým ho neodovzdam pani učiteľke doslova s revom a utekám do práce.
Úplne som bezradná. Nepomáha nič. Ze on nevie prestať aj keď to zdržuje a ze jemu steká sopeľ do hrdla a je to hnusné a on bude z toho vracať atď a zacyklí sa v tom a neviem ho upokojiť.
Prosím, poraďte mi co s tým.
Keď to nie je sopeľ, je to stratené autíčko alebo je mu smutno alebo kamarát sa s ním nechce hrať alebo sa bojí, ze tam dostane kiahne a stále niečo iné.
Psychológa riešime, ale to je na dlhé mesiace.
1., mne to pride ako uzkostne spravanie. Sama od detstva “trpim” uzkostsmi a mam taku povahu, podobne som ja este v 5-6r reagvala.
2., skuste psychologa. Moj syn patri k vysokocitlivym detom (hypersenzitivnym) a po nastupe do jasli sme mali doma peklo - pocikaval sa, nocne desy, 3hodinove place, nechutenstvo… Stacila jedna konzultacia po telefone (nemala hned volny termin) s psychologickou, na kt.mala kamoska s podobnymi problemami s dietatom super referencie, a po 2mes kazdodenneho hororu (uz my s muzom sme z toho boli doslova na prasky, na tonach magnezia a ja som si xy razy poplakala nad tym mojim utrapenym chudacikom) sme za 4 dni (!!!) sli do jasiel bez placu,bez pocikavania, po 2tyz prestali nocne desy a kym predtym sa pri slove jasle nervovo rucal, zrazu nam o nich sam hrdo zacal rozpravat. Stacili 2 mini rady a totalne ine dieta. Ja mam jej tel.c. ulozene a zalohovane a ked zase daco bude, hned budeme riesit, zbytocne sa bude maly aj my trapit. Odporucam!
3.,Kasli na reci o rozmaznanom jedinacikovi a vychove. Ty vasmu malemu zrejme davas viac, ze vascina tu mudrujucich maminiek s instantnymi radami💩
4., prosim ta, muza si uprac🍀 Nevadi, ze sa mu nechce vstavat, vstavat bude. To nie je navrh, ale fakt. Nemal si robit deti, ked chcel mat pohodlie (ano, aj ja si to obcas pripominam, aj muzovi to obcas poviem, sj sebe navzajom zo standy 😉 , ale je to tak). Nech panko maka.
Drzim tebe aj syncekovi silno palce.
Ps.: ze on bude na svoj vek aj nadpriemer inteligentny?
@dotka04 sme objednaní na testovanie nadpriemernej inteligencie.
Odporucam popozerat a pocitat nieco od Jiriho Haldu 🙂
Otec si ho asi nevymodlil ked ho do skolky ani raz neodnesie a spi do 8:00?
@kitycat už 30 rokov 😳🤣, var to teraz nezmení? Nech sa aj žena pretrhne, no nie?
Dieťatko v tomto veku môže mat neprirodzene strachy, aj strach z choroby. Mohla by si mu pomôcť tak, že budeš chápať jeho rozhorčenie plač , ale teraz už ideme do skolky, ja do prace, povieme si to keď prídem pre teba. Aby sa jeho problémy nezľahčovali. Vyrastie z toho. Zrejme bude aj dosť šikovný. To len dedukujem.
Autorka skúšala si priznať mu smútok? Napríklad plače že má soplík, tak s ním zdieľaj pocit slovne- áno máš upchatý nos, je ti to nepríjemné viem.
Vtiahnuť ho do riešenia príčiny smútku - čo by sme s tým mohli spraviť?
Ponúknuť 2 možnosti riešenia- chceš sprej do nosa a vyfúkaš si nos či vytiahnem vysávač a odsávačku? Nič .. tak ti neviem pomôcť, príď keď sa rozhodneš.
Bojíš sa choroby, rozumiem a prečo sa ti nepáčia bodky z kiahni? Veď by si bol ako muchotrávka a zahrali by sme sa na les. Oco mi vravel, že keď mal kiahne on, tak dostal pečiatky šmoulov s mohol si celý deň doma pečiatkovať…
Preber s ním tie strachy zistí čo konkrétne sa bojí, upokoj ho že to nie je ťažká choroba, že pan doktor dá lieky, vyspinká sa bude zdravý. Otoč jeho strachy na hru, zahovor mu ich niečím.
TV by som zatrhla keď má úzkosti úplne a zistí si či nepoužívajú ineraktívnu tabuľu a rozprávky na nej v škôlke. Môže to byť podľa mňa obsedantná porucha, alebo úzkosti či nespokojnosť zo škôlky a následne úzkosti, hypersenzitivita... Najhoršie je, že deti nevedia často presne povedať, čo ich hnevá a vtedy ich treba naučiť si uvedomiť a pomenovať čo ich nahnevalo, naučiť ich nájsť riešenie a ako pristúpiť k problému nabudúce…
Malý je rozmaznany...ale...to že nemáš v tomto podporu od otca dieťaťa vôbec nie je ok. Ja som ťa čo by sa nevybavovala,nevenovali väčšiu pozornosť ako je normálne,so mnou by nemaval.toto moje deti vedia,oni skúšajú má manžela🙈ale sme v Tom dvaja. Nepovolime.v podobných "situáciách" a podporíme sa.
Autorka skúšala si priznať mu smútok? Napríklad plače že má soplík, tak s ním zdieľaj pocit slovne- áno máš upchatý nos, je ti to nepríjemné viem.
Vtiahnuť ho do riešenia príčiny smútku - čo by sme s tým mohli spraviť?
Ponúknuť 2 možnosti riešenia- chceš sprej do nosa a vyfúkaš si nos či vytiahnem vysávač a odsávačku? Nič .. tak ti neviem pomôcť, príď keď sa rozhodneš.
Bojíš sa choroby, rozumiem a prečo sa ti nepáčia bodky z kiahni? Veď by si bol ako muchotrávka a zahrali by sme sa na les. Oco mi vravel, že keď mal kiahne on, tak dostal pečiatky šmoulov s mohol si celý deň doma pečiatkovať…
Preber s ním tie strachy zistí čo konkrétne sa bojí, upokoj ho že to nie je ťažká choroba, že pan doktor dá lieky, vyspinká sa bude zdravý. Otoč jeho strachy na hru, zahovor mu ich niečím.
TV by som zatrhla keď má úzkosti úplne a zistí si či nepoužívajú ineraktívnu tabuľu a rozprávky na nej v škôlke. Môže to byť podľa mňa obsedantná porucha, alebo úzkosti či nespokojnosť zo škôlky a následne úzkosti, hypersenzitivita... Najhoršie je, že deti nevedia často presne povedať, čo ich hnevá a vtedy ich treba naučiť si uvedomiť a pomenovať čo ich nahnevalo, naučiť ich nájsť riešenie a ako pristúpiť k problému nabudúce…
@jakubrianka ďakujem
Za máličko. Môj syn má zväčšenú nosnú mandľu a do toho opuch sliznice kvôli alergiám. Keď sa to nasumuje v niektoré dni, tak sa ráno takýto zobudí (raz za 3-4 mesiace). Jednoducho nemohol v ľahu dýchať, je nevyspatý, nervózny. Doteraz to nebolo na operáciu, no už sa jej nevyhneme.
Skúste aj niečo na reguláciu emócii- terapiu hrou s odborníčkou, hipoterapiu, arteterapiu, venčenie psíka z útulku, pobyt v prírode/ v lese. Niekedy tiež pomôže poukázať na problémy iných a odpútať pozornosť od seba. Povedať mu čo od neho potrebuješ- idem do práce a ráno nestíhame keď vystrájaš. Cítim sa vyčerpaná, potrebujem, aby si mi pomohol a spoločne so mnou našiel príčinu a riešenie toho, prečo sa tak správaš. Ako sa cítiš v škôlke? Ako sa cítiš doma, kde sa cítiš najlepšie a kedy? Plakal/bol si smutný dnes v škôlke (ak áno prečo)? Čo ti pomôže keď si smutný? Čo ťa rozveselí? Kedy si bol veselý/šťastný naposledy a prečo? Ako ti môžem pomôcť aby si nebol smutný?
Moze to byt taky charakter. Moj synodes bol taky. Stale plakal koly hocicomu. Dnes ma 18 a presiel z placu na vecne sa stazovanie. Proste ma taku povahu.
Podľa toho, co som si precitala od teba, máš vysokocitlivé dieťa podla mna.
Je to dnes známy pojem + dnes nie je už merané len IQ, ale aj EQ a nie všetky deti sú AUTI, členovia PAS, nezvládnutelní/ADHD alebo rozmaznanci..
O tejto téme je lepšie baviť sa v skupine matiek s takýmito deťmi, kým psychologička dá svoj záver.. Každopádne by som to začala riešiť co najskôr, pracovať so strachmi deti je dôležité co najskôr..v detskom strachu sa skrýva toho ďaleko viac.. Muži pre detskú precitlivenosť majú z dôb dávno minulých nie úplne správny alebo vhodný postoj,preto je lepšie ho nechať spať, ak by ho však jeho pasívny postoj neutralizoval, OK..nech ho odvedie..ale muži dosť často ešte stále vyvolávajú v detoch pocit viny a hanby za emócie a strachy, co nie je správne.. treba zvážiť podľa toho akého máš muža..
Malý je rozmaznany...ale...to že nemáš v tomto podporu od otca dieťaťa vôbec nie je ok. Ja som ťa čo by sa nevybavovala,nevenovali väčšiu pozornosť ako je normálne,so mnou by nemaval.toto moje deti vedia,oni skúšajú má manžela🙈ale sme v Tom dvaja. Nepovolime.v podobných "situáciách" a podporíme sa.
@veronicka88 keby si mala naozaj extrémne vážny problém, napríklad s manželom, fakt hlboká trauma, niečo extrémne sa udeje, kde doslova chytas strach a paniku, za kým pôjdeš sa postažovať,poziadat o pomoc, radu, ochranu? Kto ťa v tej chvíli uteší? Kde nájdeš útočisko pre seba a deti napríklad?
To prečo je táto modelová situácia ozaj daná na manžela, s ktorým ste super dvojka je pre to, aby odpoveď nebola on, nie ze by som na neho utocila, len si predstav takú situáciu a prosím odpovedz mi, ďakujem..
Dievčence presne tak je to o rodičoch ja som nepracovala a vodila som malého ja do škôlky,presne výhovorky ,že ho niečo bolí ,že bude vracať ,proste nechcel ísť do škôlky, potom v škôlke ok a keď som začala pracovať, odrazu keď ho vodí otec, tak nevymýšľa, oblečie sa,dokonca tvár a zúbky umyje, všetko,proste my mamy sme mäkké a on to na nás vidí, takže pekne nech s ním ide otec
....drží ma za nohu a otec spí. Tak jasne ze nechce ostať v dome sam na chodbe pozerať sa ako odchádzam...... choďte von, na zmrzlinu a povedz mu, že ho bude do škôlky vodiť otec. Spýtaj sa ho, čo sa stalo medzi ním a otcom? Udrel ho? Dohováral mu? ...on akoby sa ho bál.
Tie sople ráno.. nemáte prievan? Nie je mu zima? Alebo s niečím nie je spokojný. Nemôže niečo cítiť...- to je sekrecia v nose.
Ten jeho kamarát nemá dobrý vplyv naňho. Rozpráva mu zlé veci. Najlepšie by bolo, ak by sa nekamarátili. Nie je v škôlke iný chlapec? Dievča? S ktorým by sa hral? Lebo, ten chlapec s ním manipuluje. Má radosť, keď tvoj sa bojí.
Skús prečítať tú knihu, čo ti radili od Dr. Krause.
Hoc nech nakreslí doma, čoho sa bojí? V nemocnici čo naňho zle zapôsobilo?
Čo by chcel robiť? Ako a kde sa hrať?
Synovec plakal každé ráno keď šiel do škôlky. Nechcel sa ani obliekať. Zmenili učiteľku a on nadšený chodil do škôlky. Aj pri nej vonku sedával a rozprávali sa. S radosťou hovoril doma, že majú učiteľku Ivetku. Záleží aj od pedagoga, aký má prístup k deťom.
Držím palčeky, aby sa to čím skôr vyriešilo a bol pokoj
Najskor som chcela napisat ze aj nas 5 rocny sa rano budi s placom ked ma upchaty nos a zacikli sa a potom je kazda prkotina problem, ale ako som citala viac, povedala by som ze tam je vacsi problem. Urcite by som riesila psychologa pre dieta. To musi byt peklo ked v tomto veku riesi ze to bude hnusne ked mu budu zatekat sople, alebo bude cikat krv z mokrej ponozky.
Nemyslim ze je to rozmaznanost. Ak pritvrdis vychovu, naucis ho umlcat svoje emocie a neviem ci je to dobre riesenie.
Taketo cirkusy robia 3-rocne deti, co prave nastupili do skolky. Syn ma 6, v jeho veku uz deti nastupuju do skoly a maju byt plne socializovane. Tvoj syn je velmi naviazany na teba. Chyba, ak ste odkladali nastup do skolky az doteraz. Uz mohol mat socializaciu aj skolkarske choroby za sebou. Co sa tyka strachu z chorob, to isto nema z vlastnej hlavy, musel to pocut od dospelych. V prvom rade sa ty musis skludnit, uzkostlivost sa na deti prenasa od rodicov.
Taketo cirkusy robia 3-rocne deti, co prave nastupili do skolky. Syn ma 6, v jeho veku uz deti nastupuju do skoly a maju byt plne socializovane. Tvoj syn je velmi naviazany na teba. Chyba, ak ste odkladali nastup do skolky az doteraz. Uz mohol mat socializaciu aj skolkarske choroby za sebou. Co sa tyka strachu z chorob, to isto nema z vlastnej hlavy, musel to pocut od dospelych. V prvom rade sa ty musis skludnit, uzkostlivost sa na deti prenasa od rodicov.
@kp7333 chodí do MŠ tretí rok. Chorý býva minimálne.
Najskor som chcela napisat ze aj nas 5 rocny sa rano budi s placom ked ma upchaty nos a zacikli sa a potom je kazda prkotina problem, ale ako som citala viac, povedala by som ze tam je vacsi problem. Urcite by som riesila psychologa pre dieta. To musi byt peklo ked v tomto veku riesi ze to bude hnusne ked mu budu zatekat sople, alebo bude cikat krv z mokrej ponozky.
Nemyslim ze je to rozmaznanost. Ak pritvrdis vychovu, naucis ho umlcat svoje emocie a neviem ci je to dobre riesenie.
@andreatytler áno, riešime psychológa, lebo vidím aj j, ze toto nie je normálne. Cez víkendy nerieši, ale príde nedeľa večer a už idú otázky, ci sa nič nestane, keď si kychne do mikiny a pod.
....drží ma za nohu a otec spí. Tak jasne ze nechce ostať v dome sam na chodbe pozerať sa ako odchádzam...... choďte von, na zmrzlinu a povedz mu, že ho bude do škôlky vodiť otec. Spýtaj sa ho, čo sa stalo medzi ním a otcom? Udrel ho? Dohováral mu? ...on akoby sa ho bál.
Tie sople ráno.. nemáte prievan? Nie je mu zima? Alebo s niečím nie je spokojný. Nemôže niečo cítiť...- to je sekrecia v nose.
Ten jeho kamarát nemá dobrý vplyv naňho. Rozpráva mu zlé veci. Najlepšie by bolo, ak by sa nekamarátili. Nie je v škôlke iný chlapec? Dievča? S ktorým by sa hral? Lebo, ten chlapec s ním manipuluje. Má radosť, keď tvoj sa bojí.
Skús prečítať tú knihu, čo ti radili od Dr. Krause.
Hoc nech nakreslí doma, čoho sa bojí? V nemocnici čo naňho zle zapôsobilo?
Čo by chcel robiť? Ako a kde sa hrať?
Synovec plakal každé ráno keď šiel do škôlky. Nechcel sa ani obliekať. Zmenili učiteľku a on nadšený chodil do škôlky. Aj pri nej vonku sedával a rozprávali sa. S radosťou hovoril doma, že majú učiteľku Ivetku. Záleží aj od pedagoga, aký má prístup k deťom.
Držím palčeky, aby sa to čím skôr vyriešilo a bol pokoj
@isis234 otca miluje, hrávajú sa spolu. Dokonca psychologičke na otázku kedy je šťastný povedal: Keď sa so mnou tatinko hrá.
Najskor som chcela napisat ze aj nas 5 rocny sa rano budi s placom ked ma upchaty nos a zacikli sa a potom je kazda prkotina problem, ale ako som citala viac, povedala by som ze tam je vacsi problem. Urcite by som riesila psychologa pre dieta. To musi byt peklo ked v tomto veku riesi ze to bude hnusne ked mu budu zatekat sople, alebo bude cikat krv z mokrej ponozky.
Nemyslim ze je to rozmaznanost. Ak pritvrdis vychovu, naucis ho umlcat svoje emocie a neviem ci je to dobre riesenie.
@andreatytler máš pravdu, nie je, prísny rodič ešte nikdy nepriniesol nič dobre, aj v škôlke deti učím že žalobaby mám veľmi rada, ako inak sa majú posťažovať? Dieťa sa zdôverí až potom, čo má dôveru . A to prísny rodič nezíska od neho.
Napadlo ma ci nema syn tieto uzkosti a strachy z chorob od ucitelky? Ci ju syn nepocuje ako riesi choroby deti? Moj syn chodi do skolky druhy rok bez problemov. Ucitelku v skolke miluje. Je pre neho bohyna. Tu kde zijem sa deti ucia citat uz v skolke. Asi pred 2 mesiacmi ked som prisla po syna, mi ucitelka povedala ze syn ma urcite problemy s citanim a mali sme malu debatu kde zme skusali najst riesenie toho problemu. Syn nas cely cas pocul. Ucitelka sa na neho nestazovala ani nic zle o nim nehovorila. Napriek tomu to syn zobral velmi zle. Od vtedy, ked mali citanie, tak rano plakal ze do skolky ist nechce, ze zase mu to nepojde a ucitelka sa na neho bude stazovat. Mal z toho skutocne nervy a velky stres. Niekedy staci neskodna poznamka, a dieta to zoberie velmi vazne.
Ahoj Autorka, podľa mňa máš vysoko citlivé dieťa. Sama mám také doma, už školáčku a veľmi často je to na palicu. Je super, že to riešiš s psychologičkou a snažíte sa nájsť riešenie. Čo funguje u nás - aj to nie každý deň. Priznať jej emócie, povedať, ze ťa mrzí ako to cítiš. Ja svoje dieťa nechám aj vyplakať v mojom objatí. Dcéra vie, že je vysoko citlivá, ale vie, že to nie je chýba ani porucha, len sa musí naučiť spracovávať svoje emócie a ja jej s tym pomáham. Dcéra nesmie byť vo veľmi hlučnom prostredí, z toho je úplne na nervy. Má rada pokojne aktivity, na ktoré má čas. U nás nie je problém so školou, ale.musim povedať, že som cielene vyberala školu s malým počtom detí, ktoru zvláda výborne. Ale napr. Keď sme ju prihlásili do ZUS, to nezvládala, to bolo na ňu príliš. U nás to nie je také radikálne, lebo do školy a škôlky rada chodí (chodila), ale ju vyvedie z rovnováhy, z jej spoluziačka povedala, že má príliš ostré pastelky, boji sa odovzdať cukríky na meniny, atď. V podstate kvôli prkotinam má úplne záchvaty paniky. U nás pomáha prijatie a trpezlivosť. Na tieto deti neplatí pevná ruka, skor trpezlivo vysvetľovať a prijať ich emócie a pomôcť im ich spracovávať. Čítam a počúvam mnoho materiálov k tomu a snažím sa s tým pracovať, nič viac nemôžem urobit. Ty robíš skvelú prácu, že s ním chodíš k psychológovi. Verím, že vám pomôže..
To je dobre, že má rada otca. Tak skús, nech ho on vodí do škôlky
Napadlo ma ci nema syn tieto uzkosti a strachy z chorob od ucitelky? Ci ju syn nepocuje ako riesi choroby deti? Moj syn chodi do skolky druhy rok bez problemov. Ucitelku v skolke miluje. Je pre neho bohyna. Tu kde zijem sa deti ucia citat uz v skolke. Asi pred 2 mesiacmi ked som prisla po syna, mi ucitelka povedala ze syn ma urcite problemy s citanim a mali sme malu debatu kde zme skusali najst riesenie toho problemu. Syn nas cely cas pocul. Ucitelka sa na neho nestazovala ani nic zle o nim nehovorila. Napriek tomu to syn zobral velmi zle. Od vtedy, ked mali citanie, tak rano plakal ze do skolky ist nechce, ze zase mu to nepojde a ucitelka sa na neho bude stazovat. Mal z toho skutocne nervy a velky stres. Niekedy staci neskodna poznamka, a dieta to zoberie velmi vazne.
@andreatytler ....Niekedy staci neskodna poznamka, a dieta to zoberie velmi vazne..... presne tak, sú to ešte malé deti... A je skoro, aby sa už v škôlke učili čítať. Mali by sa hrať. Tvoriť. Rozvíjať kreativitu.
No a otec nie je ochotny ubrat zo svojho komfortu a odniest ho do skolky?
Si velmi makka na oboch ja mat takeho chlapa tak ma budik kazdy den nastaveny
Zaujimalo by ma co robi a v akom casovom rozsahu ked bude tolko spat
Nie je rozmaznany, pane boze. V to dietati sa vnutri nieco deje, dieta nic nerobi len tak. Normalne neverim, co citam. Ze tolko mam by ho odignorovalo, neriesilo, nechalo tak. Cele tieto strachy z niecoho vychadzaju, nic sa nedeje len tak. Ako sa mu venuje otec, ked nie je schopny vstat a vziat ho do skolky? Aky s nim ma vztah? Stalo sa nieco ine okrem nemocnice, co by toto mohlo sposobit? Mam podobne dieta ako ty, nie az tak (zatial), nema sice strach z chorob (ale jeho otec ano, takze urcite to na neho casom prenesie), ale je extremne citlive, vnimave na podnety. V zivote by som nezabuchla dvere pred nosom a nechala ho plakat. Dieta nema vyvinuty mozog, stale sa mu vyvija. Nerobi to len tak z dlhej chvile, nieco ho k tomu vedie. Vyuzi zatial psyhologicku v skolke, k nam chodi 2x tyzdenne, treba to zacat riesit. Drzim ti palce, robis najlepsie, ako vies ❣️
Citala som len prvu stranu, je tam kopec zlych rad, ktore tvoje a synove tazkosti zlahcuju a urcite nezaberu. Toto je pripad pre psychologa a nie pre modreho konika. Aby sa nestalo, ze svojim pristupom podla tychto zlych rad synovi este viac ublizis
@autorka
Prepáč, ale odkiaľ tie sprostosti má? vravíš, že prichádza zo škôlky s takými a takými informáciami...bola si za pani učiteľkou? porozprávala si sa s ňou o tom? chápem, že deti toho natárajú veľa ale aspoň u nás v škôlke, ak nejaké dieťa príde so somarinou, tak učiteľky zasiahnú, snažia sa vysvetliť...a veľakrát aj usmernia a uistia detí, že takéto somariny nie sú pravdivé a hlavne dohovoria rodičom, aby si svoje deti upratali a nevtĺkali im sprostosti do ich malých hláv...
@earlgrey ešte doplním, ja mu to nevtlkam. Jemu taky chlapec v škôlke rozpráva veci typu, ze keď bude plakať, príde do pekla. Alebo ze keď bude plakať, vyhodia ho z autobusu (šli na jednodňový výlet autobusom). Riešila to aj učiteľka aj ja s tou maminou - poznáme sa. Chlapci sa radi spolu hrávajú, preto mu verí všetko, co povie a potom sa bojí. Už si ani nespomeniem co všetko mu narozpraval.