Ako zvládnuť rozmaznaného šesťročného syna?

Možno budem za smiešnu, ale keď on začne kričať skúšala si naňho hovoriť potichučky? Moje bolo tiež náročné do roka, málo čo spalo ale to s následným správaním nič nemalo. Je síce doma flegmoška, takže u nás stačilo aj stačí teraz v puberte zvýšiť hlas a už vie že je zle. Ale tiež to pár krát prešvihla a ver že, keď som ju capla po zadku ostala prekvapená a hneď sa ukľudnila. No ak by mi povedala, že som hlúpa, tak to by už fakt dostala jednu vzduchom chladenú. A nemyslím si, že ak dieťa občas dostane po zadku tak sa bude biť. Čoskoro pôjde do školy a tam mu takéto scény tolerovať nebudú. 6 ročný už veľmi dobre vie čo robí a vie, aj ako Vy s mužom zareaguje. Poznám pár prípadov, keď rodičia chodia do školy, ako na klavír. Teraz sa v škole ozaj nič netoleruje. Ja som bola na " koberci" len pretože naša sa v 1 ročníku počas vyučovania, keď už mala hotové vrtila na stoličke alebo pozerala von oknom.🙈

Môj syn má 4 roky, síce v škôlke nie je taký ( aspoň myslím učiteľky nič nepovedali) ale doma, je drzý a rozpráva niekedy so zvýšeným hlasom. Toez mi minule povedal že som hlúpa Dora, to má z pesničky. Otec je veľmi prísny, ja troska menej ale keď je drzý tak to nedovolím. Aj dostane po zadku, ale nepomáha to. Nerozprávam sa s ním a vždy sľúbi že už to robiť nebude. Ja dúfam že je to len obdobie. Že by bol rozmaznaný?Má mladšieho brata, čo nevylučuje rozmaznost. Skusili sme tresty, že zakzali sme niečo čo má rad. Príde ospravedlní sa a je dobrý. Nevie sa ešte ovladat.takze nie ste sama čo ma takeho syna a nám po zadku vôbec nepomáha. Chlapci sú taki živší.

Problemom nie je dieta, problemom ste vy ako rodicia. On len ide po hranice, ktore ste mu stanovili, co nie su prakticky ziadne. Preto sa chodte poradit, ako sa vychovava... a to nemyslim nijako zle, mame auti syna, k psychologovi som chodila ja sa poradit, ako a co s nim robit, pretoze niektore veci prerastali rozumne hranice..

Ale k pointe, telesne tresty prijdu neakceptovatelne aj mne, nevidim dovod, je dost metod a pak, pricina-nasledok, ktore dieta "pociti" a ktore ho nastvu a ktore ho prinutia sa nad sebou zamysliet, v tomto veku uz ano. Dolezita je doslednost, absolutna doslednost tvojich trestov. Akykolvek trest vyslovis - musi byt splnitelny, a aj v dlzke dorzany.

Len ako priklad v tom veku

- zrusim planovany vylet
- pridam na tyzden domacu povinnost navyse a budem pri nom stat a opakovat mu, preco to akurat musi robit
- zrusim stretko s kamaratom
- zakazem telku/tablet na 1/3/5 dni
- nepojdeme von
- nebude dezert (rodicia dostanu, ty nie)
- zbalime hracky a odnesieme do skolky natrvalo
- nebudeme spolu robit planovanu aktivitu (puzzle, kreslenie, stavanie lega)
- po kazdom verbalnom priestupku musis vytiahnut zo svojho prasiatka mincu a dat ju do "nadavacej dozy" ako trest a maminka si za to potom kupi nieco pekne
- zo svojich uspor kupis ucitelke kvety a pojdes sa jej za svoje spravanie ospravedlnit

Tych moznosti je milion, zacni viac rozmyslat nad tym, co tvoj syn nerobi rad (to je trest to potom urobit) a co tvoj syn rad ma (to mu nedovolit). Nastupom do skoly prijdu este tie prve "stresy" a povinnosti a naroky na dieta a sa este budes inak obracat, ked dieta vynada ucitelke v skole, povie, co bude-nebude robit a vynada ti do sprostych nad ulohami...

@anjelicek26 ak má súrodencov tak budú za jeho správanie potrestaní aj oni ak sa zruší výlet alebo sa nejde von. To nie je trest prw neho ale pre celu rodinu
To už radšej 2 varechou na zadok,

Idealne ho naucte zvladat emocie. Nevie to. Ale zaroven sa mozog stale vyvija. Ja by som isla za psychologom poradit sa ake techniky zvolit. Alebo pozri materialy od tisictvariradosti. Ono tlak vytvara protitlak. Ak mu v amoku vezmes oblubenu hracku, tak ho len viac naseries. Na co je to dobre? A este je to aj uplne odveci trest. Ty ked sa pohadas s muzom, tiez ti vezme mobil, alebo oblubeny ruz? Ja viem, ze ti tu vacsina bude radit, ze mas pritvrdit, ale moze to vyvolat presny opak toho, co chces. Mam to odskusane. Ja by som netrestala ani za to, ze ta nazval sprostou. Zjavne bol nahnevany, alebo v uzkych a nevedel to ten mozog inak riesit. Vezmi si, ze kolko dospelych ma s regulaciou emocii velky problem. Zamysli sa aj nad tym, ako riesis ty a tvoj muz situacie, ked sa nedari. Predpokladam, ze nehystercite. Ale dychas kym odoznie velka emocia, nadavas, zakricis si, odides, zaskaces si? Ono pracovat s emociami treba od malicka.

Nezvladnuta vychova nenastavene hranice. Ako cez kopirak syn mojej svagrinej. Ziadny rezim nemal od malicka.

mam narocnejsie dieta, teraz ma 6,5 a je to lepsie. Ono moj ma NKS takze myslim si,ze ta nervova sustava nie je veku primerana a potvrdili mi to aj v poradni. Nenechavala som ho hysacit ked sa najedoval hodinu, lebo on chudak sa nevedel utisit, po chvili asi po 2 minutach som za nim prisla ked hysacil a pritulila ho, to pomohlo, ukludnil sa velmi rychlo. Ked povedal nieco neslusne, tak som len zvysila hlas a uz vedel, ze toto nesmie. Aj mne raz povedal "ty hlupa mama" tak som zvysila hlas, ze ako to rozprava, ze to sa nesmie a nechcem to pocut. On akonahle zvysim hlas tak je hned v pozore, lebo doma takmer nikdy hlas nezvysujem. V skolke je zlaticko, tam problem nebol a tieto hysaky postupne vymizli okolo siesteho roku. Uz ich nemal dlhu dobu

V časezjeď je nahnevaný je zbytočné dieťaťu vysvetľovať, nepočúva. Skúste,keď sa ukľudní,teší.ho necháte ho vydýchať sa. Zobrať mu hračku, nie je riešenie,len ho to viac rozčúli. Skúste sa ho opýtať, prečo kričal, že vás zaujíma ako sa cíti. Lebo Vás ani nemusí napadnúť, prečo tak prudko reaguje..možno to je,že ste ho zaskočili nejakou požiadavkou. A obyčajný psychológ nevie niekedy diagnózu stanoviť, špeciálna pedagogička skôr by vedela nasmerovať.A nezlyhali ste sa, len sa učíte ako vychovať dieťa a deti nie sú podľa našich predstáv niekedy.

A keď dieťa povie škaredé slovo, ja aspoň v kľude vysvetlím,že niektoré slová sú neslušné, sú urážlivé a človek ktorému mu to povie ho to zabolí. A najviac zaberie komunikácia: ja sa opýtam..Tebe by sa páčilo,ak by ťa niekto takto škaredo oslovil? A dieťa sa zamysli.

Moja kamoška mi vravela ako ich malá, mávala tiež od malička takéto záchvaty - amok, krik, hádzala sa o zem, nič na ňu neplatilo, ani po dobrom a ani po zlom, až raz, to mala už okolo 5-6 rokov, k nim prišla návšteva, mali mať grilovačku, všetci sa tešili a aj malá sa tešila. Avšak, keď už boli všetci u nich, dostala malá presne tento hysák, uz neviem kvôli čomu, tiež ju nevedeli ukľudniť, nič nezaberalo, kričala, ziapala proste amok...tak sa mamka uz naštvala, vzala malú do vane a pustila na ňu studenú vodu, liečba šokom zabrala, odvtedy to neurobila. Ak sa aj začala štartovať, tak sa jej opýtali, či chce ísť zase do vane, hneď sa ukľudnila. Odvtedy majú pokoj....

Príbeh zo života. Možno drastické, ale účinné.

Ake techniky na zvladanie hnevu, frustracie ste ho naucili?

Ano, treba vzdy najskor vysvetlovat, ale ked to nejde inak a robi to opakovane a naschval, tak aj capnut po zadku - raz, 2x a zapamata si. Netreba ho predsa zbit, ale nemoze sa vam smiat do tvare, nadavat, co bude neskor bit on vas? Su deti, ktorym staci dohovorit, su deti, na ktore treba obcas zvysit aj hlas a su aj deti, ktore si obcas zasluzia jednu vychovnu.Ver, ze napacha menej skody, ako vychova bez hranic.

@janewithane no čo som si všimla, tak láskavo sa k nemu správať a objať ho. Vtedy sa ukľudní najrýchlejšie.. aj keď sa trebárs nahnevá a ide do inej izby - inak naučila som ho že dverami za netrieska 😁 čiže keď nasratý odíde tak pekne zatvorí dvere dá si na tom záležať 🤣🤣 .. tak keď prídem za ním normálne sa porozprávať tak sa ukľudní rýchlejšie. Ale ako má zvládnuť sám svoj hnev tak to som ho veru nenaucila 🙁 neviem ako..

Môj druhý syn sa veľmi podobal na tvojho keď bol malý.. keď bol bábo budil sa vkuse, aj dlhšie ako rok, vždy som počítala koľkokrát sa zobudil v noci a vždy to bolo 15-20krat.. prestala som počítať keď som ráno vedela, ze som v noci vstala 27krat.. takže veľmi náročné bábo.. aj teraz keď má 6 rokov má ešte problémy zvládať emócie.. keď je šťastný napríklad kričí, skáče, alebo skríkne zrazu tak, že sa zlakneme.. a keď je nahnevaný tak najprv strašne kričí par sekúnd a potom plače a je smutný.. keď je smutný strašne plače, ako bábo normálne otvorí ústa a buaaa, už som mu vysvetlila veľakrát, že zavri ústa.. ale on ze jemu sa to nedá prestať plakať a zavrieť ústa.. vtedy už sa s nim len rozprávam, aby sme vysvetlili à vyriešili spolu situáciu, to ho ukludni... no také ze hádzať veci a nadávať skúsil fakt len párkrát a už vie, ze to nemôže.. tiež som najprv capla ale to preňho neznamená nič.. vôbec ale vobec to nezabralo.. na mojich zaberá kričať.. nie čakať kým sa ukludni.. presne cez tú krízu urob ty este väčšiu.. chyť ho z oboch strán, daj ho oproti tebe, nech ta vidí a krikom mu hovor, že toto teda nie, takto sa správať nemôže nikdy ani k druhým a už vôbec nie k mame.. povedz mu, ze rozhodujes len ty a ocino a hotovo.. a že kým to nepochopí tak bude sedieť v izbe. Tam ho posad a krátko potom sa tam vráť a zase naňho krikom povedz, že to nie je normálne... a zakáž mu aj plakať vtedy, že ho uz nechceš počuť..ja viem, že je to strašne veľa kriku.. ale na mojich iba toto zaberá.. boli z toho hrdlo ale ver mi, že keď dokričím tak chalani už ani nepipnu, sú ticho a vedia, že prekročili hranice.. v každom prípade ti držím veľmi palce, vždy je čas napraviť to, nevšímaj si tie komentáre, že si niečo nezvládla a hlavne nikdy kvôli nim nezabudni, že robíš najlepšie ako vieš.. každý rodič robí chyby a nie je za to zlý rodič.. drž sa.. ❤️

Podla mna sa prehnane zameriavaš na to ako sa ma naučiť zvládať a prekonať hnev. Su ludia a ludia, každý z nás má svoju povahu a aj to zvládanie hnevu je rozne. Často aj my dospelí mame veľký problém zvládať hnev, on si na to časom nájde svoju vlastnú metódu. Ty musíš určiť hranicu, kde ten hnev nemôže zájsť a co nesmie v hneve urobiť. Tie hranice mu určiš ako tu už bolo povedané, dôslednym dodrzanim trestov, takže aj keď mu zoberieš hračku, urob to tak, ze mu povieš, hracku ti beriem na taky a taky čas a nevrátim ti ju, keďže si urobil ci povedal niečo co si nemal. A tak to ma byt so všetkými trestami.

Určite skočte znova do Scpp. To, že dieťa nemá diagnózu je jedna vec, ale ak si s ním neviete poradiť, môžu vám poradiť, ako na neho. Existuje kopec rôznych terapii,ktoré sa využívajú aj pri zdravých deťoch. Nerobíte dobre ani svojim niečo za niečo, aj keď viem, že sa mi to ľahko hovorí. Ani tým, že mu hovoríš, že budeš smutná, keď niečo robí. Prenášaš na neho zodpovednosť za svoje konanie, to nie je fér, ty si dospelá, ty si máš vedieť poradiť a nie zhadzovať na neho, to ako sa chováš. Plus, učíš ho, že musí byť dobrý, aby ho niekto bral, takého aký je. To, že nepouživaš telesne tresty je super. Čo ti tu niektoré radia je úplne na hlavu. Že sa ťa bude báť je to najhoršie, čo môžeš urobiť, jasné že to funguje, ale čo to to dieťa asi tak naučí. Že keď si väčší a máš moc, tak si môžeš dovoliť aj biť? A že capnutie po zadku nie je bitie, lebo je jemnejšie? To naozaj? Správne cítiš, že to nie je cesta. Je kopec spôsobov,ako pracovať s deťmi. Skočte do toho centra, naučia vás ich používať.

A k tomu ovládaniu emócií. Väčšina ľudí, dospelých, si nevie poradiť so svojimi vlastnými. Viď všetky tie rady o trestoch, ktoré tu padli. Máme potrebu trestať dieťa za to, že sa neprejavuje tak, ako od neho očakávame.Tak sme boli všetci vychovávaní. A potom kopec ľudí, namiesto toho, aby si vedeli poradiť,s tým, čo cítia, držia navonok formu, v práci, v spoločnosti a keď prídu domov, vylejú si frustráciu na svojich deťoch, partneroch. Takže, že chceš pracovať a pochopiť svoj hnev je super. Podľa mňa mu práve ideš dobrým príkladom, len proste potrebuješ ešte poradiť, ako na neho. Sa tu tvarom múdro, ale ja sama s tým mám problém, tiež často neviem, ako pomôcť synovi, ktorý má občas veľmi intenzívne prejavy na podľa mňa maličkosti. Mám pocit, že najlepšie aj tak zaberá len ho mať rada a ukazovať mu, že som pri ňom, aj keď sa chová divne.

A inak, čo muž? Lebo ak ste na to dvaja, ako s ním pracuje on? Ja mám na toto šťastie, lebo moja prirodzená reakcia je bohužiaľ, že keď je už toho na mňa veľa a necítim sa dobre, tak aj keď viem, že to nemám, prilievam len do ohňa a tlačím na syna, asi aby sa aj on začal cítiť ešte horšie, aby aj jemu bolo zle, keď je mne... Takže som sa naučila prenechať to vtedy na partnera. On je neuveriteľne trpezlivý a láskavý otec. A to synovi veľmi pomáha. Asi preto som si ho vybrala za partnera. Lebo to pomáha aj mne. Veru dúfam, že si to syn od neho poberie.

to je nedozreta nervova sustava,vekom by sa to malo spravit ale dobtedy zasa mozu nastat chyby vo vychove.
A ja si tiez myslim ze cao utim sa to nezlepsi,tam proste musia byt jasne pravidla.Na zadok to nevyriesi.Moja dvera mavala mava obcas tiez take stavy uz pomenej a caonutie nikdy nezabralo.

Urcite nebi - v tom mas podla mna dobry pristup.
Nezakazuj prejavy hnevu ako plac, krik, hysak. Tym ti syn iba ukazuje ako sa citi. Za to si nezasluzi byt potrestany. Naopak je to dobre ze ti ich ukazuje - ma v tebe doveru. Myslim ze ak sa dieta zacne trestat za hysaky, prestane ich sice robit a moze sa zdat ze problem je vyrieseny, ale to dieta sa zaroven nauci ze ked pride hnev, tak ho treba umlcat, ututlat, pochovat niekde hlboko vnutri.
Jedna vec je naucit dieta co nerobit ked je nahnevany. To si zacala dobre s tymi dverami. Skus este viac urcit pravidla. Naprikad to ako krici na uciteku by som neakceptovala, ale to si musi hlavne ona sama urcit. Nehadzat hracky, alebo nieco rozbitne, neudriet niekoho, nepovedat ze niekto je sprosty.
Druha vec je naucit dieta co robit aby tie emocie on sam zvladol. Tvoje objatie je dobre, to urcite ponukaj nadalej, ale bolo by dobre aby on sam mal metody ako svoje emocie zvladnut. Tu kde zijem sa toto zvladanie vlastnych emocii vyucuje uz od jasli. Existuje vela roznych sposobov ako na to.

Ak vies anglicky skus si pohladat nieco o Emotional self regulation for kids. Tu kde zijem je toho strasne vela. Je to jedna zo zakladnych veci ktore sa deti ucia v jasliach a potom neskor v skolke.
Mozem ti napisat zajtra vycuc zo skolenia na tuto temu co sme mali ked isiel syn do skolky. Mam to v pracovnom laptope.

@andreatytler ďakujem veľmi veľmi krásne ♥️♥️♥️

Podľa toho, čo píšeš, mi tvoj prístup pride praveze veľmi fajn. Samozrejme všetky sme na nejakej ceste učíme sa, zlepšujeme. No to, ako sa so synom dokážeš porozprávať, objať a upokojiť ho, je skvele 👏 A že v hneve potichu zatvorí dvere, to chce u neho veľkú dávku ovládania, uvedomenia. Takze z časti to dokáže a na tom by som stavala.
Ten hnev, zlosť, nepokoj v nás skratka niekedy je. U niekoho menej, u syna viac. Pokial ho zastavíš, zostane tam a vyjde na povrch inde (môže ubližovať zvieratám, deťom v skolke, ničiť veci.., môže to byt naopak ešte horšie).
Bolo by fajn, keby mal syn nejaké zvlášť miesto, kde by sa mohol ísť upokojiť a ostatným by neublizoval ani slovne ani fyzicky. Ale ako možnosť nie trest. Tam by mal napr.pastelky, kde by svoj hnev vyjadril na papier alebo tu takú zatlkacku. Alebo sa môže ísť sam či s tebou vonku prejsť, ísť si zakopať do lopty.. po zobudeni v skolke radšej poriadne ponatriasat vankus (trénujte už predom doma)ako hádzať papuče 😄
Ak by si mala záujem vypočuť si podcasty, ohľadom zvladania emocii, ako vyjadriť hnev, ako pristupovať k agresívnemu správaniu u deti, kľudne mi napis správu. Mne to pomohlo a navyše sa to da počúvať popri iných činnostiach.

To, že ti povedal, že si sprostá, skús nebrať osobne ale opäť ako nešťastne vyjadrenie jeho nespokojnosti. Ak ta to urazi, zodpovednost za toto prežívanie mame my aj moc to ovplyvniť.
Rovnako, ako sa naučil potichu zatvoriť dvere, skús ho naučiť povedať niečo v zmysle „Som nahnevaný, nervózny a mám chuť z celého hrdla kričať.”
@akvi zaujimalo by ma, čo si myslis i ty, tvoje nazory ma často veľmi oslovia

@tiika nie ja som to nebrala osobne. Snažila som sa s ním porozprávať keď sa ukľudní. Ja ho beriem ako seberovneho. Tiež keď som nahnevaná tak nemám rada keď ho mňa niekto hučí. Tak on sa išiel rozčúliť do izby. Kde rozhadzoval vánkuse a plysaky. To mu musím nechať, veľmi dobre vie že si môže niečo zničiť a poškodiť. Nikdy si v hneve nezničil vec. No a potom sme sa o tom rozprávali čo sa stalo a prečo sa nahneval. Bola toho taká somarinka čo ho nahnevala. A predtym ako išiel spať tak mu to došlo ľúto a ospravedlnil sa aj otcovi a aj mne. Ja si nemyslím že je to zlý chlapec a nemyslím že je riešením ho biť. Úprimne mne je ho aj ľúto udrieť , stále je to malý chlapček a nerobila som si deti na to, aby som ich obtlkala. Chcem z neho vychovať dobrého a láskyplného človeka a skôr mu pomôcť so sebakontrolou a ovládaním sa. Viem že ženy to nemyslia zle keď napíšu že by mal dostať na zadok. Je to určitá forma výchovy. Ale ja mu chcem ukázať že násilie nič nerieši. Náhodou sa dostane do nejakého konfliktu v škôlke alebo neskôr v škole tiež nebudem rada keď to bude riešiť násilím. Nás nebije, máme aj domáce zvieratko k tomu sa tiež správa láskavo.. ani v školke sa nebije. Len je výbušný 🤷🏼‍♀️

@tiika mozem poprosit tipy na podcasty ? dakujem

Ale mozno ma zz taku aj povahu,ze bude z neho nervak.To nijako neovplyvnis.Ale tie hracky si snad upratal sam🙂

@ktochytavzite ano, ano. A neskôr aj upratal , pozametal atď. Zaviedla som na tabuľu a píšem mu tam body keď niečo spraví sám od seba .. uprace za sebou, pozameta, keď mi s niečím pomôže a keď bude mať 10 bodov dostane ten kostým čo chce.
Plus samozrejme píšeme aj negatívne body a to sa mu odpočítava od tých dobrých 🤷🏼‍♀️ skúšam a vymýšľam čo na neho zaberie toto celkom ide

dieta netreba bit, ale obcas jedna vzduchom chladena ked spravne pristane, tak dokaze spravit velke zazraky v chapani. Viem, ze diskutovat a filozofovat s detmi je teraz moderne, ale prakticky staci pozriet do minulosti ako ucinne dokazu byt tie klasicke metody.