Ako zvládnuť situáciu, keď sa dieťa vysmieva?
Čo mám spraviť vo chvíli, kedy na syna (4 a pol r.) zvýšim hlas a on sa mi začne vysmievať do tváre ? Mám 100 chuti mu dať po papuli naozaj už som tak vytočená , skúšam to po dobrom 100 krát , potom podľa rád psychologičky mu oznamujem, že sa moja nervozita graduje štýlom “ešte raz ti to poviem a naozaj sa nahnevam” úplne ma ignoruje a keď už začnem vrieskať, tak sa mi vysmieva do tváre ešte aj prstom ukazuje. Nevladzem s ním už , buď skončím ja na psychiatrii alebo on v decaku. Niesom vôbec za fyzické tresty , nedostal nikdy ani po riti. Nepíšte mi , aká som hrozná matka , že sa takto vyjadrujem a že som nemala mať radšej deti , nezaujima ma to. Som naňho sama a už nevládzem, mám plné zuby toho ,ako sa správa, čítam si stále články o výchove, skúšala som aj nekričať vôbec. Vraj , že po mesiaci bez kriku príde brutálna zmena, jasne taký bačov..👍🏼 a nie , ani čas pre seba o samote mi nepomôže. Potrebujem zmeniť jeho správanie , nie si oddýchnuť od otrasného chovania a potom sa dotoho vratiť späť a tváriť sa že nič.
Ďakujem.
nastaviť pravidlá, možno aj spolu s ním, napísať si ich, aj čo nasleduje, ked ich poruší- musíš nájsť niečo, čo mu bude vadiť, ked mu vezmeš, zakážeš, nedáš mu to, čo on od teba bude chcieť. Každý den vyhodnocuj a odmenuj jeho snahu, venuj mu čas pri jeho záľubách. Nepopusti, nehádaj sa, nezvyšuj hlas, povedz raz dvakrát a dosť. Ak sa ti vysmieva, otoč sa a ignoruj ho, večer to zhodnotíš a vyvodíš dôsledky.
Obdobie vzdoru, nic ine...
@anjelicek26 som sa pousmiala.. určite máš pravdu a verím že to na veľa detí funguje , ale môj syn ma má úplne v paži pri všetkom , dnes sa stala situácia napriklad, že sa ocitla papuča na stole , neviem ako nebola som pri tom , keď som ju tam zbadala povedala som mu aby ju dal odtiaľ dole , začal sa smiať a hral sa dalej a ignoroval ma , spravil to asi až po 10 minútach.
Hej mohla som to spraviť aj ja , ale niesom jeho slúžka.
Má dni kedy chce pomáhať a je ozaj ako med , aj včera mi pomáhal upratovať. Ale to musí chcieť on. Neviem si predstaviť ako by som ho “prinútila” aby mi pomohol naložiť myčku za trest. Úplne sa cítim ako v bezvýchodiskovej situácii a len sa to zhoršuje. Prirovnala by som to k plávaniu v strede oceána , s amputovanými rukami a menštruáciou medzi 10 žralokmi. Presne tak sa cítim , mám z toho úzkosť , že keď ho vychovám zle , že z neho bude nejaky grázel a stále sa bojím čo bude keď bude mať 15 rokov , ako mi bude skákať po hlave, bude ignorovať moje rady, pocity , strachy , pravidlá.
Chytim za golier, odvediem k papuci a kym ju neodnesie, tak tam stoji(me). To je take tazke? 🤷♀️
@anketkarka mám na neho dosť času , venujem sa mu dosť , ale zas nepatrí mu každá sekunda môjho voľného času.
Lásky mu dávam až až , skúšala som pri nejakých záchvatoch si k nemu sadnúť na zem a objať ho a snažila som sa z neho dostať že aký je problém, skúšala som aj aby sme spolu rátali do 10 kým sa ukľudní , aj nádych výdych. To ale pri iných situáciách samozrejme. Lebo okrem ignoracie som aj úplne hrozná a otrasná keď mu nechcem kúpiť mobil v tej chvíli keď ideme okolo O2 , alebo mu nechcem kúpiť 62372661849 somarinu ktorú vidí vo výklade , ktorú by stratil ešte by ani do auta nenastúpil , vtedy zvykne mat záchvat že reve a hovorí aká som zlá.
Psychologička tiež povedala že si vynucuje pozornosť. Ale musí pochopiť aj , že sa netočí cely svet len okolo neho , podľa mňa aspoň je to tak že len keď uvidi že rodič má povinnosti tak pochopi že aj on bude mať raz povinnosti. Už keď bude školák a bude chcieť vreckové na pelendreky z bufetu , bude mať aj povinnosti, potom môžem začať s pomáhaním v domacnosti. Teraz namňa prdi 👍🏼
@lonely66 podľa mňa hlúpa niesom , som prvý krát rodič. Nikto z neba učený nespadol.
Nečítal som celú tému, len podotknem že smiech je jedna z prirodzených reakcií na stresovú situáciu. Silne pochybujem že sa ti dieťa vysmieva v takom zmysle ako to vnímajú dospelí ľudia.
Kazdy sme boli prvy x ako rodic ...
@lonely66 pozri mna nezaujíma čo u teba prešlo a čo nie, ja som sa sem neprišla porovnavat kto je lepší rodič , kto je horší rodič, kto je aký hlúpy a sprostý a neviem čo všetko.
Opísala som tu situácie aby som priblížila NORMÁLNYM SLUŠNÝM komentujúcim správanie môjho syna , aby sa podelili o skúsenosti a rady ako (by) oni postupovali v podobnych situáciách. Ako napríklad @simsalabim a pár dalších.
@athelas86 toto je iný smiech , viem si predstaviť že sa dieťa dokáže nasilu zasmiať aby zahnalo nejaky strach ale toto je ozajstný smiech z chuti , ako keď pozeráš vtipné video alebo počuješ naozaj dobrý vtip a z chuti sa začneš rehotať až “lapať po dychu”
@lonely66 s každým sa tu bavím úplne normálne. Ak mi niekto napíše že som hlúpa a sprostá, nemám dôvod sa baviť normálne. 4,5 roka som riešila postupne iné medzery v správaní , zodpovedajúce tomu veku. Teraz ma 4,5 , robí toto , riešim toto. Pekný večer
Autorka.Takto sa vychovávať nedá.Ze teraz riešim toto,doteraz som riešila iné.Dieta nie je kancelárska práca,kde si odfajknes prácu,ktorú už máš hotovú a ideš na ďalšiu.Vychovavat treba komplexne ako celok.Ak uz si teraz nedokážeš u svojho dietata,keď ma 4 roky vybudovať rešpekt a správa sa takto,tak si niekde v minulosti spravila chybu.A tu chybu,ktorú robíš teraz,zbadas ešte viac o takých 5- 10 rokov.
@doriiis ja som to myslela skôr tak, že pri dvoj ročnom neriešiš vydobijanie si vecí záchvatom (ako som spomínala vyššie) lebo 2 ročný to nerobí , teda aspoň môj to nerobil neviem ako iné deti. 2 ročný s radosťou robil všetko , tešil sa že mohol upratovať hračky ktoré rozhádzal , keď sme niekam išli sedel ako 5 peňazí v kočiari nemusela som ho 150 tisíc krát napominat aby mi dal ruku lebo sa stratí medzi luďmi , lebo už keď bol z kočiara vonku tak mi tu ruku dal sám , jediná “chyba” ktorú som mohla spraviť a mohla ovplyvniť jeho správanie je rozchod s jeho otcom. Ale tak bohužiaľ.
Ja mam tiez takeho syna, ze ked sa zatne - tak s nim nepohne clovek. A tiez sa vyskiera. A stale na vsetko aj ked ta uz vidi v amoku ti povie nie! Dohodnut sa pekne? Nie! …a takto sa zacykli…A nedohodnes sa s nim. Pri papuci by som s nim stala do leta…proste je to narocne temperamentne dieta. Tvrdohlave, nielen doma. Vcera reval 1,5 hod vkuse a reval by aj 3hidiny, lebo som nanho nasla paku - vyhodit hracky. To nedal. Zrutil sa. Nehali sme ho nech sa vysili, normalne som citila az take mykanie kutikmi ze konecne trpi teraz on. Neda nam vydychnut. A aj tak sa s nim nedalo dohodnut az ked som spomenula, ze pojdeme po hracky ak sa dohodneme…takze nesudit, kym nechodis v topankach tych druhych. Ma tiez 3,5r niekedy je to hardcore.
Ja a m tiež vrieskala, po riti dostala nič nepomáhalo. Povedala som si, že ja o zdravie neprídem (fakt som niekedy po hodinovom cirkuse už ja bola ako nepricetna). Povedala som si dosť, mama už kričať nebude fungujeme na princípe trestov - zákaz telefónu, zákaz rozprávok a pod. Toto na ňu funguje najlepšie hneď začne počúvať a rýchlejšie sa ukľudní.
Autorka, skus si prečítať knihu Ako hovorit s malými deťmi, aby počúvali..... Ja som tam našla veľa použiteľných rád, ktoré fungujú.... Možno nebudú fungovať hneď.... Treba čas, aby aj on vnímal, že máš iný prístup, ako doteraz... Inak ja by som za tu papuču práveže pochválila, keď to odložil po 10minutach, teda poďakovala ze odložil - aby cítil, že si to vážiš... Nie iba kričiš, keď niečo neurobí, ale vieš aj pochváliť, keď to odloží...
Trest môžeš zvoliť aj napr ze pôjde spať bez rozprávky, o hodinu skôr, odložíš všetky hračky a nemôže sa hrať....ignoraciu prosím nie, to je jedno z najhorších metód a spôsobuje ťažké následky v dospelosti.... Napriek všetkému skúste robiť častejšie spoločný program, kedy sa viete sústrediť jeden na druhého, je dobra, láskyplna atmosféra, mojkate sa, mate spoločný pozitívny zážitok. Kde posilníš puto medzi vami. Nech cíti, že je milovaný a to zdôrazni aj vtedy, keď robí zle. Držím palce!
V tomto období sa aspoň môžeš " povyhrazat" Ježiškom, alebo teda darcekmi pod stromčekom. A za také správanie by dostal zemiaky s uhlím. Možno aspoň týždeň bude lepšie.
U nás platí, keď začnem zbierať lego na týždeň. Fakt nič také nemá? Možno aktivitu, nie veci. A inak, skus sa ho vtedy, keď začne s tým smiechom a ukazovanim spýtať, uplne kľudne a vážne, ze co je mu smiešne? A skúste o tom rozprávať, aj keď chápem, ze sa to nedá vždy. Ťažké to je s tými malými mužmi niekedy.
Napadlo ma ešte, robí to aj otcovi,v skolke ? Ci len Tebe ?
U nás platilo(aj platí) napríklad takto -syn rád chodi do škôlky na odrážadle,mal obdobie,keď na ňom letel ako vystreleny a nebral do úvahy,že ja s dcérou nemôžeme za ním bežať v takom tempe. Ignoroval viackrát,keď som zakričala,že musí zastať a čakať, až v škôlke sa zastavil. Tak jednoducho sa odrážadlo zamklo do garáže a chlapec chodil pekne za ruku.
Ráno tiež bol boj,kým sa obliekol,umyl,tak sme nastavili pravidlo,že nebude ráno pozerať Kotek (to je jeho obľúbena rozprávka), kým sa neoblečie a neumyje. Dodržuje to,potom nasleduje 5 minút tá rozprávka a ide sa.
@basulaak moj tiez je tvrdohlavy. Aj sa na mna zazenie dokonca🫣 moja mama sa chyta za hlavu, ale ona mala same dcery, podla mna nim bije aj testosteron. Ale zas ja ked sa vytocim, nechce sa so mnou zahravat. A tiez idem cestou najmensieho odporu, nejaku papucu na stole by som vonec neriesila a nevynucovala si poslusnost, to sa podujimam iba pri dolwzotych veciach
@doriiis ľutujem vaše dieťa .
Človek čo udrie dieťa jedno či výchovná alebo búrka
Je to len a len jeho neschopnosť a on sám sa nevie ovládať aj po jednej výchova je môže mať dieťa strach. Rešpekt sa neziskava ani bytkou ani vychovnov.
Dúfam že by sa vám nepáčilo keby vám dá manžel výchovnú lebo ste neurobila to čo chcel on .
najblizsie ked od teba cokolvek bude od teba chciet, ignoruj ho aj ty…odporucam na toto knihu 5 dni, ktore zmenia vase dieta, tam je to presne opisane
Poviem ti. Ze este s tymi -3-4-5rocnymi je to ok. Ale co stvara moj 10rocny. Na neho nepomaha ozaj ze nic.
Som prisla. Zasadova. Vedia ze su iste pravidla. Na neho ale nic. On si mysli ze ma iba prava. A povinnosti ziadne. Ked mu poviem uprac si stol. Poskladaj a uloz oblecenie. Vyloz umyvacku. To mu mozem aj 5x. Jasne ze uz aj s krikom lebo mna uz tiez nebavi len kricat a aj tak nic z toho. To si rovno urobim sama. A potom tu lietam akoooo....
jemu je vsetko jedno. Pretoci ocami. Zagula hlavou. Mykne plecom. Proste neriesi.
V prvon rade - nie si hlúpa, ani sprostá. Zas diskusia, ktorú som nemala otvoriť, lebo čítať zas tie rady typu: vylep mu, šlahni mu, daj mu vychovnu, nozik sa mi vo vrecku otvara. Lutujem kazde dieta, ktore musi takuto formu nasilia (ano, je to nasilie - ked muz streli zene vychovnu, lebo neurobila nieco v tej chvili, ako si zelal, asi je to nasilie, vsak?) Zazivat. Opakujem znova, co som pisala aj v inej diskusii - dieta nema vyvinute racio ako dospely clovek, kona pudovo a nieco ti zrkadli. Ukazuje ti, ze nemas nastavene hranice. Ze musis porpacovat na ich dodrzani. Nevidim do tvojho zivota, ale viem, ze robis vsetko pre to, aby si vychovavala dieta dobre, hoci ten muzsky vzor nema. To, ze je to dieta, slabsie od nas, nam nedava pravo na neho fyzicky utocit. Rodic je utocisko, neha a laska, bezpecie, akekolvek nasilie nas od dietata vzdaluje. Skus "nestracat" nervy, viem, ze je to tazke a mnohokrat zlyhame, ty aj ja, ale dieta vsetko, co robi, robi z nejakeho dovodu. Nieco nam ukazuje, nieco "vyzaduje", drzim ti palce, aby vas vztah bol plny lasky bez ohladu na situacie. Porad sa s nejakou psychologickou, nech ta nasmeruje, ak si nevies rady. Drzim palce. Si dobra mama 🥰
Ja tiež deti nebijem, snažím sa o rešpekt.výchovu. Neviem, či úspešne, ale moje deti majú hranice. Zároveň sú pri mne uvoľnené. Nehovorím im 100x. Poviem dva a potom im vysvetlím, čo bude, keď neposlúchnu. Teda neuložia si hračky, zábavím im ich. Nezjedia obed, nedostanú sladké. Najnovšie starší doniesol zo škôlky kopanie. Kopne ma, upozorním ho a keď to spraví znova, nasleduje trest. Väčšinou mu zabavím rozprávku, alebo nedostane sladké po obede. Ak to nepomôže, chytím mu nohu, ktorou kope a držím, čo sa mu samozrejme nepáči. Pritom mu jasne vysvetlím, že mu to nedovolím robiť. Ak by sa mi smial do tváre, snažila by som sa to ignorovať. Ono deti skúšajú, čo si môžu dovoliť a najmä bez diváka nie je divadlo. Ak to budeš ignorovať, to posmievanie, možno mu to za to nebude stáť. A hlavne zistiť prečo to robí, deti majú vždy dôvod na svoje správanie. Podľa mňa musíš ustriehnuť hranice. Vypočuť si dieťa, prečo to robí a podľa toho rozhodnúť, aké dôsledky vyvodíš. U nás veľmi pomáha dať dieťaťu na výber z dvoch možností, ak je to možné. Trucuje kvôli bunde, tak mu dám na výber, že môže si dať menšiu, ale spolu s vestou a podobne.
@basulaak
@kvietok1233
@bolarazjedna
@adrianap83
@jaskolka
@matkav21
@maryetta
@victoriab
@elizabeta56
ďakujem Vám za rady aj povzbudzujúce milé komentáre 🙏🏼 určite si všetko beriem k srdcu a začnem na tom pracovať , verím že sa to zlepší , aj Vám čo máte podobné problémy prajem pevné nervy a aby sa to dalo čím skôr do poriadku 😊
A skúšala si ho v tej nahnevanosti objať a povedať mu, že ho ľúbiš? To bude ako ,,prefackaný", že zrazu sa nehnevaš. Treba pochopiť prečo sa tak správa. Tiež si myslím, že mu chýba otec. Je iné vychovávať dieťa bez opory a iné keď vychovávajú obaja rodičia. Vynucuje si pozornosť, lebo inak na neho nemáš čas? Psychologička Ti nevysvetlila prečo to robí?