Čo robiť, keď dieťa nechce ísť do škôlky?

@mamamasama nikto nedupoce nozickami, som dospela, taketo infaltivne stavy som mala naposledy mozno v piatich rokoch (uplne zbytocny vysmesny utok z tvojej strany). Mna len mrzi ma, ze tu splechnes taketo veci bez sirsieho vysvetlenia. Potom si tu mami, casto samozivitelky, este viac vnutorne nakladaju ci su dobre maminy... preto som na teba reagovala.
A za seba prehlasujem, ze som spokojna s tym ako sme sa rozhodli. Nemam ziadne vnutorne zozieranie, ako tu pises. Ak by som to chcela inak, spravila by som to inak.
Ale kludne si aj ty pohladkaj ego, ako pekne si kazdej nalozila 💙

Je to normálne a bežné. Pracovala som v škôlke, kde rodičom bolo umožnené prvé dva týždne chodiť s dieťaťom na dve hodiny, tri hodiny a "postupne sa odlučovat" niekedy to trvalo dva aj tri týždne. Moja skúsenosť je taká, že keď odišiel rodič po dvoch či troch týždňoch dieťa plakalo tak či tak. Teraz som v MŠ ,kde deti sú hneď samé, ak rodič chce,môže ho zobrať na obed alebo klasicky poobede. Deti si zvykajú oveľa rýchlejšie. Nájdu v učiteľke oporu a povzbudenie. Ak rodič neverí, že učiteľka to zvládne tak to dieťa cíti. Dieťa vidí, že rodič je na pokraji psychického zrútenia tak aj dieťa je vo veľkej neistote. Zároveň dajte na radu učiteľky, ak povie, že nie je zrelé a nezvláda to tak skúste s nástupom ešte počkať.

Tak ja neviem plakala som v škôlke, rodičia odišli na dovolenku bezo mňa a tiež som kvôli tomu revala asi 10 minút, bola som celé 2 mesiace v zahraničí pri starych rodičoch a áno aj tam som si poplakala a zavolala domov, že nech uz prídu po mna že by som isla naspäť a samozrjeme neprišli a čuduj sa svete žiadna generačná trauma sa so mnou nenesie… 😀

@mamamasama moje deti su uz na druhom stupni, takze skolku uz daavno neriesime.

@mamamasama presne presne! Ja len ziram, co su schopne zeny matky napisat a co je podla nich v poriadku. Trojrocne placuce dieta, ktore si s laskou nosila mas nechat zo dna na den len tak niekomu cudziemu a mas sa robit, ze je to uplne normalne a potom najlepsie cim skor usjt, nech ta dieta nevidi. To nic, ze dieta je z toho v soku, ze nechape a ze taketo odlucenie od matky/otca v kritickej situacii mu zanecha vazne nasledky do buducnosti. Milujem vety: aj vy ste plakali a tu ste.. je mi na grc

@ujjj opäť, nie, nie je to normálne, len spoločnosť to prijala ako normu. Ty, ako učiteľka si v tom celom tiež, takto sa to roky robí a tak je to aj podľa teba ok. To, že deťom nestačili dva, tri týždne adaptácie - to je normálne, takže jasné, že plakali. Deti, ktoré boli odlúčene zo dňa na deň, proste len skôr rezignovali, nič iné v tom nie je, darmo to tu budeš ty a aj iné komentujuce obhajovať. Vidno, že o traume ľudia vedia prd makový. Trauma nie je to, čo sa udeje, ale tá reakcia na to. A tá reakcia môže prísť v úplne inej situácii. Mne sa trauma z pôrodu ( môjho narodenia, nie narodenia môjho dieťaťa), prejavila o 23 rokov neskôr v úplne "od veci" situácii." Ja viem, že tomu tu málokto uverí, ale to je mne úplne jedno. Ja som si to spracovala v terapii a tiež som z toho ostala mierne "mimo". A možno by som sa nikdy nedostala k tomu, aby som si o tom niečo prečítala a mnoho vecí mi docvaklo. Takže ak niekto tvrdí, že niečo nemalo na neho následky, netuší, o čom to celé môže byť. Je tu x príspevkov o uzkostiach, panickej poruche a pod. Toto napríklad sú následky. Tiež správanie niektorých komentujucich, tá neskutočná tvrdosť až bezcitnost matiek, ktoré sem píšu, to môžu tiež byť následky traumy.

@zana124 ale ty ho nemáš nechať zo dňa na deň s cudzím. Ty ho máš postupne pripraviť, že nastane zmena, o ktorej vopred viete, že bude. Teraz už takmer všade sú dni otvorených dverí, škôlky sa veľa zapájajú do komunitnej činnosti...teda kto ma záujem, vacsinou môže spoznať deti, učiteľky, prostredie už pred nástupom.

Áno je nepopieratelne určite percento deti, ktoré tu škôlku v 3 rokoch nedajú, ale nie je ich veľa a tam musí rodina hľadať iné možnosti.

@janage a ty si myslis, ze trojrocne decko si vie predstavit, aj ked mu budes rok verklikovat, ze nastane nejaka zmena, ze bude bez mamy? To su take recicky, ze hovor mu o tom. Dieta si nevie taku vec vobec predstavit. Kde sa skolky zapajaju do komunitnej cinnosti? Mame v meste 10 skolok a ani jedna sa nikde nezapaja a este aj ten zakonny 2tyzdnovy adaptacny proces pocas august, kedy tam mozes s dietatom chodit, ti nespomenu! Ale v septembri si to daju na nastenku, ze aby sa nepovedalo. Su deti, ktore prerevu celu skolku a podla niektorych je to v pohode. Sak iny prezili, prezije aj tvoje.. Akoze hlupost nad hlupost. Ale neberiem to nikomu, kludne nech si dava dieta ako chce, ale zo ziadneho hladiska to pre tu malu citlivu dusu nie je normalne a radsej by som neradila nic, ako taku sprostost, ze placuce decko rychlo daj a bez prec, ved si zvykne.

@akvi a niekedy sa deti proste vypustili von. 3rocne pasli husi, a potom podľa veku dostali zadelenú prácu. Motali sa pri iných deťoch alebo pracovali s dospelými. Žiadne škôlky, ale predsa ich vychovávala skupina a mali kontakty s rovesnikmi. Do 3 rokov či viacerých neboli nalepené na materi ani jedno lebo buď mala ďalšie dieťa už alebo musela robiť na poli a o malinke deti sa starali staršie ženy čo varili pre tých pracujúcich na poli.
A naozaj nikto sa deťom nevenoval v zmysle cielene učiť farby, čísla atď.
Na prvom mieste bola robota a postarať sa o zvieratá a to bolo tak ešte 70, 80 rokov dozadu bežné
Deti mali omnoho viac povinnosti, aj kamarátov a ak neposluchli, či urobili chybu, dostali.
Potom nastúpil idol socialistickej ženy a od pol roka deti do jaslí. Alebo ostali doma bez príjmu. To si ja neviem predstaviť.
Sú rôzne kultúry, rôzne názory. A nemám pocit, žeby v tých krajinách, kde mamy skôr nastupujú do práce a tiez tak funguju uz roky, boli tie deti viac traumatizovane ako tu, kde sú doma 3 roky.

@zana124 nemáš mu verklikovat, máš ho postupne pripraviť na to, že chvíľa bez mamy je OK, že sa nemusí báť a mama určite pride...máš možnosť detských centier a prípravy na škôlku, a u nás sa teda zapájajú pri brigádach, programoch, majú rôzne vystúpenia v ramci akcii v obci, pri zápise si vieš škôlku popozerat, niektore robia aj nieco ako jarmok.

Ono keď niekto žije len v svojej bubline ja a dieťa a to dieťa nič iné nepozná, širšiu komunitu okolo seba, učiteľku vidí prvýkrát v živote a nikdy nebolo nikde bez mamy, tak hej šok bude a veľký. A matkám to pripadá, že zrazu...akoby sa v ten deň zobudili.

Nesuhlasim s označením škôlky a takéhoto spôsobu odlúčenia od matky ako niečoho prirodzeného. Je to niečo, čo priniesla naša spoločnosť a dieťa sa do nej narodilo. Prirodzene by matka žila vo väčšej spoločnosti, kde by dieťa už od mala vyrastalo v neustálom kontakte s inými matkami, deťmi, ostatnými členmi komunity a v prípade potreby môže byt s matkou. Je na to zvyknuté, dostatočne dlho a postupne adaptované, rovnako sa prirodzene od matky odluci. Tu nie je nastavená takto ani naša rodina, ani spoločnosť, škôlka, návrat do prace, ani len naše predstavy a vnútorne zmýšľanie.
Neviem, či bude dieťa mat traumu zo skolky. Dôležitá je druha osoba - ucitelka, spôsob akým ona na dieťa reaguje a pomáha mu sa s jeho nenaplnenou potrebou vyrovnať. A záleží, ako bolo ono vedené sa s frustraciami vyrovnávať.

@zana124 alebo inak. Inak to bude zvládať dieťa, ktoré učiteľku už videlo viackrát aj s ňou rozprávalo alebo videlo mamku sa rozprávať a vidí v tej škôlke i Zuzku, Katku a Ferka, s ktorými sa hravalo na ihrisku alebo v materskom centre. Dieťa, ktoré verí mame, že keď povie, že príde tak príde lebo už to zažilo xkrat a bolo to tak.
Teda dieťa, ktoré má skúsenosť a zážitok, že byt bez mamy určitý čas je v pohode, že zažije niečo nové a to potom s mamou môžu doma vyskúšať.
A inak bude reagovať dieťa, ktoré dovtedy nevidelo nepoculo nezažilo a zrazu bez mamy s cudzími.

@tiika ale veď ty ako matka sa môžeš rozhodnúť a zariadiť inak. A ostat doma do 6 rokov, do 10, do 15, kym pojde na strednu školu.
Skolka je povinna az od 5rokov a tzv.druzina v škole vôbec. A vedela by si dať príklad, v ktorej spoločnosti to je inak A deti sú s matkami dlhšie a ta spoločnosť im to aj zaplatí?
Lebo zadarmo môžeš ostať doma s dieťaťom aj teraz.

@mmoni89 napriklad ja. doma som s 6 mesacnym a 3 rocnu som dala do skolky.

@zana124 a ake navrhujes riesenie?Aku mas radu?

@janage veď ale práve to, čo sa dialo pred tými 80 rokmi, to bolo to prirodzené a zdravé. Dieťa vyrastalo v komunite ľudí, ktorí ho ľúbili a dávali mu pocit bezpečia. Dieťa bolo zvyknuté, že sa o neho stará aj iná osoba, ako matka. Každopádne, väčšinou mu nebolo bránené za tou matkou ísť, keď ucitilo potrebu jej blízkosti. A ešte jeden obrovský rozdiel oproti dnešným inštitúciám - dieťa nikdy nefungovalo v skupine rovnako starých detí, ale v roznorodej skupine a aj preto bolo zabezpečené bezpečné prostredie a učenie detí, kde nikto nemusel nič animovať, hra prebiehala spontánne a učenie tým pádom tiež. Dieťa malo od koho odpozorovať. Malo oporu v starších. Čo asi tak sa naučí od rovnako starých a rovnako nezrelých detí? Ako spomenula @tiika , škôlka ako taká je niečo, čo nie je vymyslené s ohľadom na potreby detí, ale s ohľadom na potreby dospelých. A na to netreba zabúdať. To isté škola, to je prostredie, ktoré sa vytvorilo na obraz dospelých. Ak by sa dbalo na potreby detí, nikdy by nikomu nenapadlo izolovať deti v triedach podľa veku. To je choré, neprirodzené a je to živná pôda pre šikanu a iné patológie.

@janage áno presne, je taká možnosť, ale to zároveň môj názor na skolku nemení
Taká spoločnosť sú prírodné národy a domorodé kmene; či sú tam tie deti s mamou dlhšie neviem, možno sú i kratšie, no určite sa od nej odpútavajú prirodzene.
To, že je tam nejaká škôlka či soc.dávky som nepísala, to uz je celkovo na inú diskusiu.

Autorka, navrhujem jednoznacne pozadovat adaptaciu s dietatom. Budes tam chodit normalne na pol dna. Babatko do nosica a tak. V nasej skolke bezne takto mozu fungovat, ved ak je to skolka, ktora ma rada deti, tak ti nepovedia, ze zaveste si babatko na klinec a mozte tu byt len so starsim dietatom. Mam znamu, co je vystudovana psychologicka a ked jej povedali, aby malu nechala revajucu im, povedala, ze o tom mozu snivat a ze tam bude s malou, kym sa neadaptuje. A ze ked s tym maju problem, bude pisat staznosti zriadovatelovi a na ministerstvo, pretoze zo zakona ma na to narok.

@janage neviem, preco mas pocit, ze autorka nechodi medzi ludi a jej dieta je nejaky odlud. Vacsina deti v skolke reve, aj ked chodia do centier a socializuju sa inde. To, ze sa stretavaju na ihrisku s ferom a jozom nic nezmeni na tom, ze ich opusta matka v skolke a nechava ich tam frustrovane a placuce. Toto ked robia rodicia s detmi, tak deti im prestanu verit, odputaju sa od rodica a bezpecna vztahova vazba je prec. Co urobia tie deti? Cely zivot sa s nimi tahaju vztahove problemy, lebo sa snazia naviazat na prvu osobu, ktora je dostupna. A najhorsie, ked sa naviazu na rovesnikov a potom su v puberte ako sialenci, co nenavidia svojich rodicov, sebaposkodzuju sa a ine chutovky. A dovod nie je ten, ze to robia od stastia… Odporucam odbornu literaturu.

@akvi mýliš sa, združovaní sa prirodzene deti podobného veku. Nebolo to také idylické. Tiež staršie odstrkovali mladšie, lebo im nestíhali. Keď dieťa bolo pri dome a mamka na roli tak nie nemalo ako prebehnúť za ňou, keď sa mu zaznelo. A ani tie vzťahy neboli idylické ala veľká milujúca rodina. Boli aj konflikty, aj nelaska aj šikana.
Poznám pána 80tnika, ktorý doteraz spomína, že keď chcel, aby ho pohladili musel do stajne k zvieratám. Keď hľadali tie tak aj jemu sa vtedy ušlo. Mama ťažko dreli ako všetci vtedy. Ľudia boli tvrdí, lebo však aj z 10deti prežila do dospelosti polovica.
Neviem ja by som tak žiť nechcela.
A nie všade ten model zmiešaných skupín funguje. U nás to skúsili jeden rok v clube a nefungovalo to.
Dcéra chodila práve do takej škôlky, kde naopak to celkom fungovalo. Ale aj tam tie väčšie deti sa pri voľnej hre odclenovali od menších aj navzájom.
Moja mama dodnes spomína s nevôľou, ako sa nemohla hrávať s kamoškami lebo každý deň sa musela starať o mladšieho brata a on tempu tých väčších nestačil. Ona to cíti ako krivdu napr.
A ja mam odsledovane, že mladšie deti sa často chcú hrať so staršími, ale opačne už je to minimálne. Vždy sa to ťahá smerom hore.

@zana124 nepísala som konkrétne o autorke keďže jej dieťa z 3dni plakalo až 3.den a len chvíľu.
Tam som písala, že by som žiadne závery ešte nerobila.
Prvé 2 dní teda traumatizovane nebolo, lebo za mamkou neplakalo.
Mam 2 deti.
Prvé nastúpilo v 2 rokoch na pol dna postupne. Ani raz nezaplakalo ani náznakom. Chodilo by aj cez víkendy. Dokázali tam, že prijalo pár nových potravín do jedálnička čo som hneď aj doma robila. Ale tiež ten typ škôlky nie je pre hocikoho. U nás max spokojnosť a boli rodicia čo po týždni, rozhorceni brali dieťa preč.
Tak za 3 roky si hádam dieťa poznám, viem ci musím do práce, či nie, či mu kolektív prospeje atď.

@janage isteže to nebolo idylické, ale som presvedčená o tom, že isté veci boli zdravšie. A skupina detí rôzneho veku je práve dobrá v tom, aby sa deti naučili riešiť aj konflikty, ktoré tam vznikajú. Je úplne v poriadku, ak staršie dieťa odstrkuje mladšie, mladšie sa tým učí, že v skupine existuje hierarchia a tiež sa učí, čo sa stane, ak prekročí hranice. Tak isto sa ale stretne so situáciou, kde starší ho do tej hry prizve a môžu pekne spolupracovať. Fungovanie v skupine nemá byť idylické, má simulovať to, čo potom človek rieši aj v bežnom živote. Nikdy inokedy predsa nežiješ 8 hodín denne s 20 ľuďmi rovnakého veku. Takúto skupinu vytvorila umelo jedine inštitúcia. Choď niekedy na návštevu do slobodnej školy a uvidíš, ako to tam funguje. Cieľom predsa nie je vytvoriť ružový oblacik, ale čo najviac žiť život. V skupine rovnakého veku sa napríklad hierarchia vytvára jedine z pozície nejakej sily, či už fyzickej alebo psychickej. Čo často ústi do šikany, pretože to nie je prirodzené. Skupina rôzneho veku šikanu dokáže stopnúť. Pretože sa tam vždy nájde niekto, kto má "viac rozumu" a vie primerane reagovať. V slobodných školách v ČR napríklad pochopili, že nutne musia dostať do školy aj stredoškolákov, pretože práve tí dokážu byť príkladom tým 12-14 ročným pubertakom, ktorí to veľmi potrebujú. A pekne to funguje.

@akvi zažili sme klasiku statnu aj sukromnu , waldorf, pricuchli k montessori systému, od znamych pozname fungovanie v alternativach, či cirkevných školách. Každý jeden model má svoje plus aj minus. A môj osobný názor, že každý ten model je vhodný pre iné deti a žiadny pre všetky. Vrátane slobodnej školy.
A ja si práve myslím, že čím je dieťa staršie tým viac vyhľadáva spoločnosť rovesníkov. Prirodzene. Teda 5,6 ročné dieťa bude hľadať spoločnosť 5,6 ročných a nie 3,4 ročných. 10,11 ročné to isté. Nehovorím, že staršie neprizve mladšie k činnosti, ale ak si môže vybrať väčšinou uprednostní rovesnika.
Vidím to na svojich deťoch práve mimo školy.
A áno sú vedené aj pomôžu mladším v skupine, ale drvivá časť ich času je s rovesnikmi. Súhlasím akurát, že prirodzene sú poctovo malé skupiny.

A hlavne MŠ pre deti 3ročné je len jedna z možností. Nik rodiča nenúti, aby tam dieťa chodilo. Kľudne si to môžu zariadiť inak.
A kľudne nech tie deti odhlásia, pomôžu tým inej zúfalej mame, ktorá nemôže do práce lebo dieťa v škôlke miesto nedostalo.
Mimochodom za sociku. Dieťa matky čo bola z akéhokoľvek dôvodu doma, nárok na škôlku nemalo. To bola služba štátu pre matky, čo pre štát pracovali😉 nie služba pre deti, aby získali návyky a zručnosti.
A to je možno práve to. Ten uhol pohľadu. Jedni sa na to stále dívajú ako na službu rodičom, aby mohli pracovať. Druhí ako na službu pre deti, ktorá má tie deti rozvíjať a dať im čo najlepší štart do školy.

@tiika lenže tie národy žijú ako žijú. Sú sebestační zrejme a keďže fungujú stále rovnako nepotrebujú nové znalosti, nepoznajú pojem pracovať v práci, plánovanie do budúcnosti, majú resp.nemajú vzdelávanie však načo (ziju stale rovnako a stacia skusenosti predkov)a zdravotnú starostlivosť zabezpečuje miestny bylinkar či šaman.
Ja osobne by som tak žiť nechcela.

@janage všetky školy, ktoré menujes, majú bohužiaľ spoločné presne to, že selektuju deti podľa veku a ak sú to slovenské alternatívky, tak sa od klasiky nelíšia v ničom podstatnom. Slobodná škola je inkluzivna v pristupoch, čiže ponúka všetko, čo ostatné alternatívne školy a hlavne, vychádza z iného základu, kde je samozrejmé, že deti interaguju naprieč všetkými úrovňami, či už vekovymi, socialnymi, vedomostnymi, akýmikoľvek. Presne tak, ako je to v reálnom živote. O prenesení plnej zodpovednosti za svoje učenie ani nehovoriac, to už odbočujeme od témy diskusie.

@janage však ja som to písala na margo toho, čo je skutočne prirodzené. Pretože podla mna je veľký rozdiel medzi nejakou normou (väčšinou prebratou) a tým, čo je
skutočne nám ako ľudom prirodzene.
Nakoľko vnimam to, že cim viac sa vzdalujeme od toho “prirodzeného” tým väčší počet problémov riešime, no plati to aj opačne. Preto je pre mna spôsob života týchto spoločenstiev najväčším vzorom, iný lepsi nepoznám. A aj ten adaptacny proces sa da robiť viac v súlade s našimi skutočnými potrebami a nastavením, to iste plati o vzdelávaní a práci.
To, či niekto uprednostní alebo prizvú druhého, nevidim z taký problém. To podľa mna nie je kritérium toho či to je alebo nie je prospešnejšie riešenie. Za omnoho horšie považujem neustále porovnávanie a hodnotenie, ktoré sa tiahne naprieč celou spoločnosťou a to už od malého bábätka. Veľmi viditeľné je najmä v skupine rovesníkov, lebo maju sice podobný vek, no sú rozdielni v zručnostiach, vedomostiach, fyzických schopnostiach… Tu sa na tie rozdiely pozerá ako na cosi negatívne a nie prirodzene. A to potom vedie k pocitom vlastnej nedostatočnosti, frustrácie, smútku, zavisti, posmievaniu ale i povysovaniu sa.

@mamamasama
1. Ehm, z čoho si usúdila, že som neurotička? Ty máš odborné psychologické vzdelanie a licenciu na diagnózy na diaľku? Nech máš čokoľvek, mýliš sa.
2. Moje deti sú už dospelé, vyštudované, úspešne zaradené do života, vypohodované a naprosto schopné formulovať, či som ich v detstve nejako poškodila alebo nie. Vzhľadom na to, že sme vždy mali a máme skvelé vzťahy, určite by mi svoje výhrady voči svojmu "poškodenému" detstvu povedali. Mrzí ma, že som sklamala tvoje nádeje, že sa mi môj normálny prístup neoplatil a moje deti ním budú doživotne trpieť, ale nemrzí ma, že na rozdiel od teba som normálna matka. Vieš, fanatizmus nie je prínosom v žiadnej oblasti

@akvi no vo waldorfskej škôlke teda boli všetky deti spolu v jednej triede. Celé 4 roky (chodila od 2 do 6) takže neboli umelo selektívne podľa veku.

@janage áno, to je možné, je to určite lepšie, ale ani zďaleka nie je pokryté to vekové spektrum. Tu nejde o to, aby sa vyslovene 4rocne hralo s 8 ročným, ale aby malo šancu na interakciu, pozorovanie, pomoc a pod. Tieto heterogenne triedy v škôlkach sú bežné aj v klasických štátnych, obzvlášť na dedinách, kde je len jedna trieda, je to veľké plus pre tie deti, ale je to len kvapka v mori toho, ako by to mohlo byť ešte zdravšie. ( Btw robila som na VŠ prácu o heterogennych triedach v MŠ, čo sa týka socialnych zručností, samoobslužných činnosti a aj vedomostí, tak deti v týchto triedach boli na tom lepšie, ako ich rovesníci v homogennych triedach). Učiteľky mali menej práce s najmladšími. Ako negatívum opisovali náročnosť prípravy dňa, keďže museli vymýšľať rôzne činnosti. Čiže zase to všetko poukazuje na to, že pre deti sú lepšie zmiešané triedy, ale väčšina škôlok ich nemá, pretože je to náročnejšie pre učiteľku.