Čo robiť, keď dieťa nechce ísť do škôlky?
Treti den sme isli do skolky, prve dva uplne v pohode, no dnes ked zistila ze musi ist znova, spustila velky plac. Ani ma nechcela pustit ked ju brala pani ucitelka. Potom ma vyhanala nech ma nevidi, ze ona si s nou poradi hovorila...som z toho nestastna, necakala som takuto reakciu.Ma presne 3 roky
Ja som nastúpila do práce po 2 rokoch na RD a ešte aj do novej práce, nový kolektív, prostredie, fungovanie a veru som si tento týždeň ráno už dvakrát poplakala🙃Smutno mi bolo za deťmi, za starými kolegyňami. Zvládnete to, neboj sa. Ak je to len pri rannom lúčení je to v pohode, ak by pre revala celý deň, nejedla, nehrala sa, tak samotné učiteľky by ti odporučili, aby si jej ešte dala čas.
@akvi no na druhej strane u nás v clube kde dieťa chodí to vôbec nefungovalo. Ta idea, že učia sa mladší od starších.
Časť tréningov bola delená, časť spoločná. Bolo vidno, že na tých spoločných poriadne vlastne nikto netrenoval a všetci boli nespokojní. Menšie nestíhali to tempo, robilo sa viac chyb, spomaľovalo to, staršie sa zbytočne brzdili. A v konečnom dôsledku sa natrenovalo menej. Vrátilo sa k modelu kde to bolo o veku a výkonnosti. A pritom deti majú dobré vzťahy medzi sebou aj naprieč skupinami. Sú vedené k tímovej spolupráci, súdržnosti, pomoci. A aj to funguje v bežných činnostiach. Veľké sú vzorom pre malé. Povzbudzujú sa. Ale keď sa trenovalo a očakával sa určitý výsledok za určitý čas, to proste nešlo.
Nebola to ale škôlka.
A môžem sa spýtať, nefunguje montessori škola v trojrocnych cykloch? Som myslela, že tak to oni majú, že spolu deti od 6 do 9 atď.
Ahoj autorka ja mám to isté a zhoršuje sa to mala som ukecane dievčatko a teraz vie povedať len jednu vetu na nechcem ísť do škôlky nevie sa baviť hrať zabávať proste nič dokonca sa v noci začala budit každú chvíľku a ja neviem čo robiť je víkend a ona už myslí na to že o chvíľku ide do škôlky 😔 som psychicky K O
@tiika ale to umelé porovnávanie ide zas od sveta dospelých a je na rodičovi a pedagogovi ako sa k tomu postaví. Ono zas nie je zlé vedieť kde v spektre, sa asi moje dieťa nachádza v rámci ostatných.
Na druhej strane deťom zdôrazňujem, že sa majú porovnávať sami so sebou. Či idú vpred, stagnuje, či sa zhoršujú. V prípade stagnácie či zhoršenia či ide o jednorazovú záležitosť či dlhodobú. Prečo sa to deje? Dosiahli už svoje limity? Lenivosť? Nezáujem o danú oblasť?
A tiež, že komu je veľa dané, od toho sa viac očakáva. Že IQ, nie je zďaleka všetko. Ešte EQ plus sociálna inteligencia a schopnosť vytrvať aj keď sa práve nedarí, prekonať prekážky atď.
Že každý je na niečo, v čom je dobrý. Každý má iné podmienky atď.
Ale toto ja vidím ako úlohu rodiča teda seba a zvládnutie učiť pedagógom, aby každé dieťa malo pocit, že toto mi síce nejde, ale tamto áno.
To nie spoločnosť, to dospelí ten tlak vytvárajú.
A zas vidím aj opačný extrém, keď sa deti utvrdzujú vo svojej výnimočnosti v zmysle ty si najlepší, najkrajší, najmúdrejší a potom sa tých najsamlepsich výnimočných stretne viac a sú v šoku a nezvládajú tu frustráciu, že už nie sú top1 a dokoca sa prepadavaju na chvost.. O tom pekne hovoril riaditeľ jedného 8rocneho gymka.
Vždy je niekto lepší, niekto horší a netreba sa povyšovat, lebo mne niečo ide a tebe nie.
Dieťa môže byť na seba hrdé aj bez porovnávania s inými.