Dcéra sa uzatvorí do seba, neodpovedá na otázky, iba sa rozplače

@bilberryday nič čudného praveze dosť šťastné obrázky srdiečka. Slniečka. Fuha koníky atd

No buď sa jej odpovedať nechce, alebo sa jej to ťažko hovorí. Ja som to robila ako dieťa vtedy, keď mi to naozaj prišlo ľúto a skôr ako som zo seba niečo dostala, tak som sa rozplakala. Do toho rodič začne kričať, začne si pýtať dôvod, odpoveď. Dosť nátlak. To znamená, ešte väčší plač. Jednoducho to z nej nedostaneš.

Mas hanblive tichsie dieta, ktore nevie verbalne prejavit a vykricat zo seba zlost a argumenty, proste sa rozplace... moja jedina rada je - daj jej cas, ked po nej nieco chces. Sadni si v klude a nezacni jej davat druhu, tretiu, stvrtu doplnujucu otazku, nesnaz sa jej "pomahat" definovat problem, ale ostan pri tej jednej otazke, kym zacne rozpravat ona...vacsinou sa trpezlivosti v takychto situaciach musi naucit - prave rodic... ak zacne plakat, ved nech sa vyplace, ostan pri nej, ona ti to povie potom... ten strach v ociach vidis prave preto, ze na nu tlacis sa vyjadrit a ona mozno ani nevie, co chce alebo sa boji, ze ti povie nieco, co nechces pocut... netlac tak...

Prečo by si mala zlyhať . Moja dcéra je tiež “iná” , uzkostliva , hanblivá , precitlivena, nevyhadzujem jej na oči , že je nespoločenská , ani nikoho neobvinujem - treba dieťa prijať a pomahat jej začleniť sa do tohto sveta.

@nicole1306 možno naozaj nevie odpovedať prečo. Ak niečo spraví alebo nespraví kvôli nejakej emócií možno to ani sama nevie pomenovať. Proste to tak cíti ale nevie ti povedať nejaký objektívny dôvod.

@stannkal áno ale. Keď sa jej budú o rok v škole pýtať alebo tak? Musí vedieť aspoň trocha prečo niečo urobí alebo prečo si to myslí..

@anjelicek26 áno tiež vnímam to akoby ani nevie alebo mi nerozumie co sa vôbec pýtam.. Keď sa aj pýtam ze co sa jej vlastné pýtam nevie mi to ani zopakovať... Ona akoby vypne a nevníma

@nicole1306 ale ona ti takto odpoveda a ne-komunikuje len vo velmi emotivnych situaciach a to je u deti podla mna normalne. Niekto zacne kricat - druhy je ticho - treti place... musis prave spravit krok spät, prestat robit prednasku, prestat robit natlak, pockat na nu, nech sa "vzchopi" a ma cas dat emocie a myslienky v hlave dokopi...vidis, ze jej to ide tazko, takze asi je ta vasa reakcia pre nu - neprimerana... ma taky mierny sok zakazdym a nevie, co povedat, co je vhodne a co nie, nemyslis? Na to, aby mala respekt netreba ani bitku, ani nejake prehnane hresenie, niekedy staci - som z teba sklamana a take veci... proste deti su deti, kazde ine a ku kazdemu treba pristupovat inak, rodicovstvo je cela veda... Psycholog ano - chod tam ty- popis problem, daj si poradit v danych situaciach, ju tam neber... ja som chodila dlho rok a nieco ked bol syn maly, mal neskutocne narocne obdobia, MNE to pomahalo s nim pracovat a vyrozpravat sa o problemoch, nam casom pre syna odporucila specialistov a terapie, dodnes som za to vdacna. Ale syn tam nechodil, on chodil inde.

Tá malá hlavne nemá zdravé rodinné prostredie ... prečo po nej vrieskaš? ... prečo s manželom po sebe vrieskate? ... s dieťaťom sa dá aj normálne porozprávať, tiež mám dcéru, tiež na ňu zvýšim hlas ... ale až keď ma na milióntykrát neposlúchne ... v Tebe je chyba, to dieťa sa stále učí, stále hľadá hranice a jednoducho sa bojí, že keď čosi s prepáčením poserie, zas budeš vrieskať, zas sa jej budeš vyhrážať ... ona zatiaľ psychológa nepotrebuje, potrebuje zdravé rodinné prostredie a mamu, ktorá zvláda rodičovstvo.
@nicole1306

@nicole1306 nuž, pravdepodobne ju tlačíte do úzkych. Pýtať sa dieťaťa prečo nechce ísť do škôlky? Nože a ktoré tam chce ísť? Moje nechcelo ani jedno, ani vo sne ma nenapadlo sa pýtať PREČOOOO? Takisto keď niečo vyvedie, "neviem" je najčastejšia odpoveď - no proste jej to nedalo, napriek zákazu, čo ti má na tom vysvetľovať? Vie, že niečo vyviedla, že mama sa bude hnevať, možno kričať, ak je citlivejšia povaha, tak sa šprajcne a rozplače. Veď je ešte hrozne malá, chcete od nej príliš veľa... Oni ešte nevedia vysvetliť a v hlave si pripraviť neviem aké argumenty... Ja by som napríklad skúsila, hmm, ani mne sa nechcelo chodiť do škôlky. Neznášala som, keď sme museli ísť spať. Ach aká škoda, že nemôžeme byť všetci doma a pozerať len rozprávky... A potom možno povie, že hej, vlastne to spanie ju nebaví. A pani učiteľke po nich kričí. A Jožko jej robí zle. A dozvieš sa oveľa viac, ako keď sa opýtaš a prečo nechceš ísť do škôlky? Mimochodom, moja 8 ročná dcéra ešte často odpovie neviem, až keď podrobnejšie sondujem (a snažím sa nepresviedčať ju, aké je to super, čo ona nechce), tak až potom sa mi vie vyjadriť... Ale dosť dôležité je baviť sa s dieťaťom v pokojnej atmosfére, nie s nervami a zovretými perami, vtedy väčšinou nemajú chuť sa nejak extra zdôverovať.

@anjelicek26 áno len to Som Skusala nechala. Ju tak nech porozmýšľam a keď bude vedieť co chce nech príde.. Ona sa vy plače a zaspí vždy je je do ci je ráno obed alebo večer.. Keď sa zobudí je stále sama. A urazená.. Nepríde.. Ma. Silné ego.. Neuvedomuje si ze idem sa ospravedlniť alebo povedať mami neviem prečo som to urobila.. Proste ona bude tak. Dovtedy kým ja neprídem.. A už aj mužovi sa to nepáči ze ja jej to vždy Potom vysvetlím a je ze musí sa naučiť zodpovedať na otázky.. Niekedy nejd eo vážne veci ale ona neodpovie na hocičo co je proste proti jej srsti.. Ja chápem. Ze je veľmi citlivá vnímam to snažím sa k nej tak pristupovat minimálne zo svojich skúseností s detstva.. Snažím sa vybudovať nám vzťah aby sa nebala povedať hocičo aj keby niekoho doslova zabije ale ona mi neodpovie aj nato prečo nechce mrkvu v polievke proste.. Úplne zaklady

Moja dcéra má 6 rokov... Tiež s cudzími ľuďmi takmer nikdy nekomunikuje, kým si na nich nezvykne (napr. u logopedičky až na treťom stretnutí rozprávala, aj to iba šepkala mne a bábike do ucha, v škôlke komunikuje s uč., ale so študentami na praxi ani slovo)... Mne pomohla psychologička...tiež som nebola s dcérou, lebo by jej nič nepovedala a zbytočne by som ju stresovala ešte viac... Šla som sama... Vysvetlila mi, čo za tým môže byť, čo je ešte ok, ako k dcére pristupovať... Ako ju podporiť a stáť pri nej... Určite po nej nekričte, nepadne to dobre žiadnemu dieťaťu, už vôbec nie takto citlivému... Vo Vás ako rodičoch potrebuje cítiť, že stojíte pri nej v každej situácii .... Kým bude v strese, rozprávať nezačne, ale sa ešte viac zasekne, pretože sa nebude cítiť v bezpečí... Určite odporúčam psychológa .. prípadne pozri na nete info o efektívnom rodičovstve, príp. knihu Ako prežiť rodičovstvo

@nicole1306 prave preto, že s nikým iným nechce rozpravat máš ísť k psychologicke. Vola sa to selektívny mutizmus a je to diagnóza, ktorá potrebuje hlavne včas podchytiť
Ty sa neobavaj ze psychologické nič nepovie, ona už bude vedieť ako na ňu.
Mamicky na MK tvojej dcére nepomôžu. Ak jej chceš úprimne pomôcť, prosím nezanedbaj to a chod za odborníkom. Obvodná lekárka ta bude vedieť naVigovat co a ako

@nicole1306 nas treti v skolke nerozpraval vobec od 3r...a ani s cudzimi, ani s rodinou ako ujo, teta. A tiez casto na priame otazky co bolo v skole...je prvak...odpoveda neviem, zabudol som...a to iste uz robi aj u logopedicky. Doma sa mu ale usta nezavru, tu je utarany, mne citat nechce, ale babke precita, sam povie co bolo v skolke ci skole, spieval jej teraz vianocne pesnicky. Ani s kamaratmi starsich bratov nebol problem ked prisli, hral sa, aj s bratrancami. Posledny rok v skolke mal veeelmi dobre ucitelky a snazili sa, aby zacal hovorit...aj postupne zacal...ked bol nuteny, tak uz hovoril. Ale ked sme prisli po neho, tak uz nic, nepozdravi, nebude uz hovorit, len rychlo prec...robil to v skolke a aj v skole. Ale na zapise hovoril, v skole s ucitelkou hovori, aj v druzine. Bola som aj u psychol.kvoli skolskej zrelosti, tak tam s nou hovoril, slovna zasoba dobra. Na logopediu sme zacali chodit v skolke posledny rok kvoli zlej vyslovnosti, spociatku to bolo za odmenu, ale celkom dobre spolupracoval, teraz tam uz vie aj vystrajat.
Proste vybera si s kym bude hovorit a co bude hovorit. Povahovo je nesmely. Ale meni sa to k lepsiemu. Treba ju respektovat a netlacit na nu...ani my sme tym nic nedosiahli.

Ahoj, dobre, ze to riesis, ist k psychologicke je dobry napad. Treba si uvedomit, ze tvoja dcerka je este male dieta. Ako rodic mas za ulohu ju viest a pomoct jej porozumiet nielen svetu naokolo, ale aj samej sebe. Dieta ti nevysype z rukava logicke dovody a argumenty, casto nevie svoje pocity zanalyzovat a ak aj vie problem pomenovat, moze sa bat tvojej reakcie a zamrzne (mama v nahnevanom stave)… ake ma ine vychodisko? Nerozmysla ako dospela. Preco by sa ti mala ospravedlnit na to, ze zamrzne, ked sa jej nieco nahnevane pytas? Mozno som to nespravne pochopila? Ako to tu uz bolo popisane, ak dcerka nechce ist do skolky a ty chces vediet dovod, najprv preukaz sucit a pochopenie (ani mne sa vzdy nechcelo ist do skolky) a potom sa pytaj konkretne: Je pani ucitelka dobra? Krici? Spravil ti niekto zle? Je ti v skolke dobre, ale radsej by si bola so mnou? Chuti ti tam? Nutia vam tam jest? apod. A nie vsetko na dieta vysypat, ale pomalicky sa v klude pytat a otazky formulovat o nieco pozitivnejsie ale tak, aby si sa dozvedela odpovede. Drzim palce.

@nicole1306 no, to ze akoby vypne, je naozaj ze vypne. I ja mam take, ked ma moji chlapci nastvu a najstarsi 11r povie, nech nekricim, lebo mu to nerobi dobre. A niekedy proste nepocuje, lebo je pod tlakom a vypne sluch, aby sa psychicky chranil. Aj ja som bola citliva, vidim ze prvy a treti su viac po mne, stredny je spolocensky a zivsi po manzelovi. Ani ja som nemala rada, ked mama kricala atd...vela veci bohuzial kopirujeme po rodicoch, obcas si to uvedomim a vtedy mozem hladat iny pristup. Myslim, ze u teba je to rovnake a trochu to aj vnimas. Porozmyslaj, ake si mala detsvo, co ti vadilo, co bolo dobre a pozri sa na svoje rodicovstvo a pristup.

Ked si vezmes ze tvoje dieta rozprava len 2r a Ty od nej chces aby ti vysvetlila kazdu blbost ? A kricis na nu? Ze ti nechce povedat preco nechce mrkvu?? Tak nechce co je ti na tom treba vysvetlit?? Bud ju nema rada alebo nema chut. Podla mna moc tlacis na pilu robis jej zbytocne stres. A ta psychologicka by ta mohla naucit jednat s kludom primeranejsie. Svojim chovanim dceru od seba len odpudis. Ona mà vediet ti na vsetko odpovedat 5 rocna a ty dospela mozes po nej hulakat z akeho dovodu? Chyby vidis len v nej Ja ich vidim aj v tebe.

@nicole1306 miesto toho, ze sa jej pytas v nahnevanom stave otazky, ju radsej uisti, ze si tu pre nu, ze ti moze doverovat a ze sa ti nikdy nrmusi bat povedat pravdu, lebo sa ju budes snazit pochopit. Easy peasy...

@nicole1306 preco nechce mrkvu v polievke, no lebo ju nechce. Bodka. Zrejme jej nechuti ako vacsine malych deti 🤦‍♀️. Zbytocne ju zahlcujete metucimi otazkami. Dieta vacsinou prejavuje! emocie v konkretnych situciach, ale nerozprava! o nich. Rodic len tie situacie musi vypozorovat. Ked chce plakat, tak nech place, nerobi to samoucelne, bud si ublizila, bud na nu kricite, alebo jej nieco vycitate, alebo sa jej vyhrazate, alebo jej nieco zakazujete, nechcete dat atd., takze preto place. Predsa musite ako rodic vidiet v akej situacii vam place dieta a budte mu oporou a vysvetlujte, ze je normalne to co citi a nezneistujte ho este viac. Tak je to s kazdou emociou, treba jej vysvetlit, ze plac, strach, smiech, stastie, laska atd. su normalne emocie a nemusi sa bat ich prejavit a ani sa za ne hanbit. Na to ako detom pomoct lahsie sa zorientovat v emociach su aj rozne knizky, Cesi mali jednu dobru knihu pre deti na emocie, volala sa Ferda a jeho mouchy. Ocakavat od maleho dietata, ze vam zodpovie na vsetky vase otazky a vsetko vysvetli ako dospely clovek, ked velakrat aj samotny dospely ma problem ustne pomenovat preco citi to co citi a je vo svojich emociach zmeteny, je trosku pritiahnute za vlasy. Zajdite k psychologicke, nech vam vysvetli ako pracovat s detskymi emociami. Podla mna mate na vasu dceru prilis vysoke naroky.

menej na ňu tlač...

Nastuduj si niečo o vysoko citlivých deťoch.

@nicole1306 A akú odpoveď by si si predstavovala na otázku, prečo urobila niečo zlé? Alebo prečo nechce ísť do škôlky. To sú také o ničom otázky. Keď ti odpovie "neviem", tak hovorí pravdu. Keď urobí niečo zlé, tak jej dohovor, alebo aj vynadaj. Ale pýtať sa, prečo to urobila?

Zdravím. Moja dcéra má 8 rokov a ešte stále je jej najčastejšia odpoveď na niečo, čo urobí nesprávne: "neviem " alebo "no a?". A tiež sa veľmi nechce ospravedlniť.
U psychologičky sme už boli. Bolo nám povedané, že je úplne ok, len ju máme nechať tak. Proste potrebuje svoj priestor. Nech sa upokojí a potom jej máme večer v pokoji zosumarizovať deň. Čo urobila správne a čo nesprávne. Riadime sa tým už pol roka a zlepšuje sa to 🙂

Moj syn je taky isty.
Nam velmi pomaha sa v takychto vypatych situaciach vystiskat. Syn mi to uz Sam povie, ze sa chce vystiskat. Tak sa stiskame, kolkokrat sa ponahlam, tak ale stiskanie zaberie minute, niekedy dve.
Tymto my ukazem, ze som v tom s nim. Netlacim na neho s ofpovedou, on kolkokrat ani nevie, co mu vadi.
Ja som tento vikend robila, tak sme sa ani nevadili, tak uz od Rana vyplakaval. Tak sme sa stiskali a nejak sa ukludnil.

@nicole1306
mna by si ako dieta svojim spravanim skutocne deptala a poriadne. Z tvojich tealci ma strach. Este sa jej aj bitkou vyhrazas 🙈 Ved si predstav, ze ny takto jednal tvoj muz s tebou? Ved by si sa bala, ze cokolvel povies, bude zle a budes niest z toho nasledky!
Psycholog je dobry napad ale pre vas ako rodicov. Vysvetli vaˇ ako sa k dietatu v danych situaciach spravat. Az potom by som riesila psychologa s malou.
Chidis aj ty za nou, ze si sa zachovala zle ked si na nu navrieskala a vyhrazala sa bitkou? Ospravedlnis sa aj ty jej za svoje agresivne chovanie. Povies jej uprimne prepac, je mi luto, ze som bola na teba zla??
Asi ani nie, vsak? Vy sa s muzom jeden druhemu viete ospravedlnit? Dieta pozoruje. S toboz, pokial ma silnu osobnost. Moja sestra by v takom aj vyssomveku bola schopna sa nebavit s mamou aj tyzden. Bez problemov 😏
Inak pokial ti mala po tom placi vzdy zaspi, znamena to, ze je to pre nu neskutocne vycerpavajuce. Ved ona asi nevie tak super vyjadrit pocity a hovorit o nich. Opatrne, az jej nesposobite este vacsiu traumu. Lebo ku vam tymto chovanim nebude mat ziadnu doveru, ak ju uz nestratila…

Aký má rečový prejav, výslovnosť, slovnú zásobu? niekto tu spomínal mutizmus, ja rozmýšľam nad tým, že začala neskôr hovoriť a ešte sa nevie dobre vyjadriť. Môj drobec bude mať 5 a ešte nemá čistú reč. Keď k tomu pridá plač, vôbec mu nerozumiem a on má potom ešte väčšie nervy, že to musí zopakovať, tak mi radšej povie "neviem" alebo "nič". Nechám ho, počkám, kým sa upokojí, len ho mojkám, utieram slzičky a potom to doriešime. A ešte som chcela k tomu, že k psychologičke ju nevezmeš, lebo s ňou nebude chcieť hovoriť. Ona si cestu nájde, neboj. Od toho je tam 🙃