Dieťa odmieta svoje meno a vymýšľa si iné
Ahojte, nikde na fore som sa o takomto pripade nedocitala, tak pisem, mozno mi budete vediet poradit 🙂
ked mal Davidko 3 roky, zacalo mu vadit, ked sme ho volali jeho menom. najprv bol asi mesiac patka, akoze cislo 5, potom asi 3 mesiace Y, Slimak, Ajka, Cicuska, Mama....cokolvek sa mu momentalne zapacilo, take meno si dal. Ak mu povieme jeho menom, hned nas opravi, aj v polospanku a ak ho presviedcame ze je David, tak to by ste mali vidiet ten hystericky zachvat 😕 . poslednu dobu je schopny aj 10x denne si zmenit meno, to je uz nad moje sily si to vobec pametat. dovolim mu preto uz iba jedno meno denne, ale ma s tym problem, kvoli tomu mame denne niekolko vystupov. dokonca aj v skolke ho musia volat tak, ako on chce, inak im tam tiez robi vystupy.
berie to strasne vazne, raz este na zaciatku ho s tym moj otec tak strasne vyprovokoval, ze som sa o neho az bala. v skolke sa to ucitelkam tiez nepaci, vraj ho v tom nemam podporovat, tak mi to povedali dnes, aj ked suhlasili, ze ho budu volat Mama. ani ostatne deti to nechapu, ucitelky im to nedokazu vysvetlit.
Prve tyzdne, mesiace, sme to brali ako srandu, az do toho spominaneho incidentu s mojim otcom. vtedy som pochopila, uz to prestalo byt vtipne. rozpravala som sa o tom s detskou psychologickou, vraj on je o tom skutocne presvedceny a nemame mu v tom branit, lebo by sme mu mohli uskodit a vlastne meno by znenavidel.
som z toho zelena, aj nas to vsetkych strasne psychicky vycerpava, aj mam starosti o neho sameho, ako ho beru deti. neviem co s tym robit, ako sa spravat, ako reagovat, dokedy mu to vydrzi. no a hlavne, preco to robi. naozaj sa nedokaze stotoznit so svojim menom, alebo je to cisto jeho fantazia? len ta fantazia je taka intenzivna a trva uz takmer rok.
mate niekto s niecim takym skusenosti? uz dlhsie zvazujem navstevu psychologa, mame niekolko podobnych veci, ktore ma trapia, ale toto momentalne najviac. chcem mu iba pomoct, ale neviem ako. takto sa vsetci iba trapime
@danula.ch tak som vsetko docitala, vyzera to fakt, ze je nadpriemerne inteligentny-budes to mat este tazke, ale aj zaujimave a pekne zaroven 😉 ... urcite treba ist na to citlivo, mozes teraz pred vianocami vyskusat aj nejaku rozpravku o tom, ako ho bude Mikulas a Jezisko hladat-tak ako Ti tu uz niekto radil, mozno to zaberie, ale mozno aj nie ... je to narocne, ale netreba mu ukazat, ze Ta to trapi (lebo napriek vsetkemu je naozaj mozne aj to, ze Ta takto uz iba "cvici") ... skus sa vyhovorit na pamat, skus co najmenej priamo nejakym menom oslovovat, proste neupriamuj na to pozornost a v ziadnom pripade by som to neriesila nasilne 😉
Ale pre pokoj duse by som na Tvojom mieste isla za detskym psychologom, netvrdim, ze Ti da 100% radu v tomto konkretnom probleme, ale treba to skusit. A skus si na nete pohladat aj nejake info o nadanych detoch, mozno mu potom lepsie porozumies. Drzim palec 😉
@danula.ch Ja by som nepopustila. Ak ste v stadium, kedy nepomoze vysvetlovanie, tak nevysvetluj. Je David, a bodka. Ale nepopustit ani o krok. Obaja aj s manzelom. A dohodla by som sa aj s ucitelkami. Viem, ze v skolke to bude tazke a maju vela deti, ale spravila by som kludne to, ze do skolky pojde az ked bude len David, pripadne nejaka prezyvka.
Inak drzim place, lebo verim, ze je to na prasky 🙂
@danula.ch Okrem tej castej zmeny mena akokeby si pisala o mojom synovi. Aj nas maly je zvlastny. Velmi citlivy,vnimavy,miestami sa s nim ludia rozpravaju ako s ovela starsim,co mna osobne mrzi,pretoze viem,ze sa tak prejavuje,ale aj tak ma len 3 roky a ludia by to mali akceptovat.Niekomu pripada rozmaznany,inemu drzy,niektori sa ho snazia pochopit..Nas maly napriklad nema rad zmeny. Snazim sa to akceptovat,pretoze ked na to nie je pripraveny pozera "doblba",je zmateny a zle v noci spi. Co by mozno nebolo az take nepochopitelne,ale jemu musim vysvetlovat pomaly kazdu zmenu.Dnes ocko nebude doma spat,lebo ide tam a tam a preto a preto,dnes idem do prace lebo toto a toto,uz v januari som ho pripravovala na skolku.Mozno to znie cudne,ale ja viem,ze maly to potrebuje pocut. Pritom je to sebavedomy chlapec,az na tie vykyvy nalad.Skratka uplne ta rozumiem. Mozno to nepomoze,mozno to uz u vas prebehlo,ale neskusila si mu kupit napr.nejaku oblubenu hracku,sladkost,knizku alebo take nieco,polozit na stol a ked si to bude chcite zobrat povedat skratka len: toto nie je tvoje,Slimak,toto je pre Davidka. Ked budes Davidko,dostanes to. alebo v sobotu sa ide na vylet,maminka,ocko,ten a ten a Davidko,ale ked sa Davidko bude volat inak,tak on ostane domaaa.ak by sa chytil a odrazu sa stal Davidkom(cize meni mena podla toho,ako sa mu to hodi),tak ho pekne krasne zrus a trvaj na tom,ze je Davidko. Ak sa nechyti,tak zvol variantu psychologicky,koniec-koncov za to nic nedas,aspon budes pokojnejsia,cokolvek si u nej vypocujes-budete vediet na com ste.
@danula.ch zaujal ma vas problem ale ja to nevidim ako nejaky problem deti maju fantazie niektore viac a niektore menej a kazde jedno dieta je ine on si fantaziruje so svojim menom druhe su princezne a dalsi je spiderman a vobec by som mu v tom nebranila je to male dieta a deti sa maju hrat keby mal 15 rokov tak nepoviem ale teraz..a ak si naozaj myslite ze vase dieta ma problem urcite to nevyriesite tym ze mu to budete zakazovat ale sa s nim treba z porozpravat a vy sa s nim zahrajte a ukazte mu ze aj vy si mozte zmenit meno mozno sa mu to nebude pacit ked budete reagovat ako reaguje on ked ho volate svojim menom a este by som vam chcela povedat ze vlastne tym uputava pozornost a podla toho co pisete sa mu to paci aj ked ju uputava v zlom a vy sa hnevate jemu je to jedno..hlavne ze ste pri nom a riesite jeho a nie svoju sestru...
ahoj, precitala som si diskusiu a mam pocit, ze to moze byt sposob ako na seba upozornit a moze to suvisiet s mladsou sestrickou...aky maju vztah? vedia sa spolu prehrat? ziarli?
@danula.ch a co uplna ignoracia? Keby ste sa s nim zacali o niecom bavit az ked sa ohlasi svojim pravym menom? To naozaj nemozem uverit ze jedno 3 rocne dieta dokaze takto manipulovat s vami. On to nemysli zle a ma vas fakt na salame a on je diktator! To musite zastavit. Drzim palce
@danula.ch
necitala som ostatne prispevky, zaujal ma iba nazov a Tvoj pribeh. osobne s tym skusenost nemam, ale moj muz, ktoremu to tu vravim, Ti odkazuje 😉 ze jeho mladsia sestra, tiez asi vo veku okolo 3 rokov, si vymyslela novu vlastnu identitu,
meno aj priezvisko, a polroka trvala na tom, aby ju cela rodina tak volala.
vraj to potom spontanne odznelo a dnes je to spravna mlada zena, ktora aktualne caka stvrte dieta 😉
@danula.ch 🙂 moja ma 2,5 roka a je momentalne Babätko 😀 akoze tak ju mame volat 😀 pred dvoma tyzdnami bola Vexy (ta seda zo smolkov), predtym bola kamienok ....ja to dako neriesim, aj ked je pravda, ze taketo vystupy, ako opisujete vy nemava vobec, a aj ked ju volam svojim menom, tak reaguje normalne...ale sem tam ma opravi, ze maminka, ale ja sa volam babatko ,...
ak uz dlhsie zvazujes navstevu psychologa...tak je to uz na case... uz ma tri roky....tak sa s nim uz da komunikovat.... je idealny cas na navstevu pscholga....poznam niekolko psychologov v NZ ak chces dam ti kontakt p.s. @maribell pred 50 rokmi nebol internet....tak vyhod aj pc....<<?hm?to nie je somarina ze ludia vyhladaju odborn pomoc...prosim ta... vela veci nebolo...pred 50 rokmi...nedali detom lieky lebo neboli este a zomreli na zapal pluc<? a este mozem vymenovat co vsetko robili inak ....ale ze niekto pojde za psychologo ktory len poradi a nedava ziadne prasky... na tom nic zleh nie je...
@danula.ch ja osobne si myslím, že to časom postupne odoznie samo. Môj syn trval na tom, aby sme ho volali Velma (postavička zo Scooby Doo) od decembra minulého roku do nejakého mája tohto roku. Tiež sme ho s manželom presviedčali, že je Max a nie nejaká Velma, ale tie scény okolo. Zhruba také ako u vás. Ja som to potom, ale už začala pripisovať aj jeho fantázii. Zo mňa sa časom stala Dafné a z manžela Fred. Ale dohodli sme sa, že sa takto budeme oslovovať iba doma. A aj sám zistil, že keď niekomu v škôlke povedal, aby ho volali Velma, nikto z detí ani dospelých tomu nerozumel, prečo by ho tak mal volať. Takže hoci sa aj na verejnosti predstavoval ako Velma aj tak ho ostatní volali Max. Časom si to nejak poskladal v hlávke sám až mi jedného dňa ráno povedal mami ja už nie som Velma...už som Max. Ale pred pár týždňami s tým prišiel opäť, no a teraz je z neho už niekoľko dní ninja korytnačka. On si tie svoje mená vyberá podľa postavičiek a charakterov z rozprávky, ktorá sa mu momentálne najviac páči. Mal medzi obdobia kedy bol požiarnik Sam alebo rytier v brnení. Popri týchto rozprávkových charakteroch sme riešili aj škôlku a problémy v nej. Nastúpil tam, keď mala dcéra 9 mesiacov a prvý mesiac bol doslova krst ohňom. Stalo sa z neho neovládateľné a zaťaté dieťa. A mne až časom počas toho prvého mesiaca docvaklo, že je to spôsobené žiarlivosťou na dcéru a pravdepodobne získal pocit, že ho nechceme, keď ho dávame do škôlky. V škôlke bol tvrdohlavý ako mulica, keď boli všetky deti v kuhu tak on nie a jednoducho všetko robil naopak. Skoro som s ním tiež skončila u psychologičky. Časom sa nám to, ale upravilo aj vďaka veľmi dobrej pani učiteľke, ktorú v triede má a ktorá si k nemu našla cestu. Raz keď som po neho naobed prišla, tak sa akurát vracali z prechádzky a ona mi vraví, ako ju prekvapil. Kým oni doobeda po raňajkách sedávali v kruhu a rozprávali sa, kto všetko napr. pracuje v škôlke, on beha po triede. Povedala mi, aby som sa nehnevala, že ho tak nechala lietať, ale že ona v ten moment rezignovala. No a keď prišiel na druhý deň do škôlky tak sa ho po raňajkách spýtala, čo robili včera. A on jej odrapotal všetko o čom sa rozprávali v tom kruhu kým on behal okolo a hľadal aktivity pre seba. Nuž a tam niekde potom nastal aj zlom, kedy si začali hľadať cestu k sebe a pomaly prestal patriť k najhorším deťom v triede. Ale s najväčšou pravdepodobnosťou je to vďaka skúsenej a vnímavej učiteľke, ktorá nad ním nezlomila definitívne palicu. Ja viem, že som odbočila od témy. Len som ti chcela napísať, že nie ste v tých menách sami. Môj syn má teraz cez 4 roky a cez leto sa volal svojim menom, no a teraz s príchodom jesene si opäť začína vymýšľať kadejaké mená. Nie je to síce tak, že si ich vymyslí 10 za deň, ale jeden deň sa volá tak a druhý zas inak. Ja to pripisujem aj fantázii a možno aj tomu, že by sa v niečom chcel na tie postavy podobať. A nechávam ho tak. A ak ho oslovím jeho skutočným menom tak ma hneď opraví.
Ináč ja som si ako dieťa zhruba v tomto veku myslela, že nie som dieťa svojich rodičov, ale že som adoptovaná. A neviem, kde sa to vo mne zobralo, ale viem, že to prešlo. ;)
@danula.ch tak v tom vytrvajte a urcite to prejde 🙂 stále to nie je nijak život ohrozujúce. Zato náš nekaka, lebo na to nemá čas ☹ to je uz dosť horor 😝 viackrát sme skončili kvoli tomu na pohotovosti (na klystiroch - 7-9 dňové zápchy boli u nás na dennom poriadku) a uz polroka nás riešia na Kramároch 😝
Ale zase vyvažuje sa to tým, ze v škôlke je schopný sa ako jediný naučiť v extrémne krátkom čase všetky básnicky a pesničky 🙂 a ako 1 a trištvrte ročný vedel naspamäť cely autobazar a tiez pomenovať všetky autá na ulici. Co sa zabijeme, ked mame doma géniov 😀
Ja mám doma dve "iné"deti a je to fakt náročné. Bežné metódy nefungujú alebo len nakrátko. Takže chápem zúfalstvo, ktoré prežívate. Podľa mňa ale ide o nesprávne pochopený problém. Ako píšeš v diskusii, nejde o meno ale o osobu ktorou je synček práve. Čiže on sa prevteľuje do iných postáv, podľa toho sa chce aj volať, t.j. chce aby ste VIDELI kým práve je a volali ho adekvátne. Neviem, prečo ho to tak drží, lebo toto dôsledné obdobie u nás trvalo pomerne krátko (okolo druhého roku života) ale príde mi to normálna rolová fantazijná hra. Nezvyčajná je dĺžka, aj intenzita jeho smútku ak nie je prijatý plus neustále zmeny. Myslím, že ide o pútanie pozornosti a možno tam je aj vysvetlenie dĺžky toho obdobia. Navyše je omyl domnievať sa že ak sa žiarlivosť prejaví po roku, tak nejde o žiarlivosť. Práve naopak, žiarlivosť sa dostaví preto okolo roka, lebo z ležiaceho bába sa stáva chodiaci konkurent-dieťa. Ktoré berie hračky, chce držať mamu, chce jeho stoličku, misku za ruku atď atď. Na žiarlivosť nám pomohla rodinná pieseň, ktorú sme všetci spolu spievali spočiatku niekoľkokrát denne ako prejav lásky v rodine, v objatí, zakončená božtekmi. Niekedy po hádke, ako urovnanie, niekedy len tak z dobrej nálady alebo ako privítanie tatinka z práce, pred spaním, po zobudení... Fakt to pomohlo. A k tomu prevteľovaniu a hnevu z nepochopenia. Navrhujem rozhovor, kde prebehne informácia, že vy chápete, že je niekto iný. Ale nemáte takú dobrú pamäť aby ste si vždy zapamätali kým práve je. A nemáte také oči ktoré vidia že sa zmenil na inú osobu. A preto od neho potrebujete pomoc. Nechajte ho nakresliť alebo s jeho pomocou nakreslite a zalaminujte kartičky s jeho postavami, na ktoré dajte šnúrku. Zaveste na viditeľné miesto a požiadajte ho, aby vždy, keď sa zobudí, dal si na krk kartičku so svojou postavou. Nehovorte, že si má zvoliť meno, volajte to "kým si". Nejde mu o meno ale o postavu, ktorou je. Potom stanovte pravidlo, podľa ktorého bude platiť tá postava, ktorú má práve na krku. Ak ju zmení, musí NAJPRV zobrať správnu kartičku a dať si ju na krk. A skúste takto fungovať aspoň týždeň dva. Jednak by to mohlo odstrániť konfliktné situácie a jednak mu to dá možnosť plne si prežiť akceptáciu nie iného mena, ale postavy ktorou je. (U nás totiž tieto hry fungujú tak, že dieťa je ozaj akceptované ako koník, dávam mu na olovrant surovú mrkvu, prípadne si dávam pozor a nesadnem si na imaginárneho psa/koňa/dinosaura, ak zabudnem meno, vážne dieťa privolám a zdôverím sa mu s tým trapasom a poprosím ho aby mi to meno pošepkalo ale tak aby si to nikto nevšimol (o bože aký trapas 🙂) proste si tú hru užijeme poriadne. Dcérka mala nedávno 6 rokov a stále sa tak hrá, ale nikoho tým neobťažuje, zapája len toho, kto sa zapojiť chce. A my väčšinou chceme, lebo je to fakt zábava. Minule na pohotovosti najprv priviazala imaginárne kone k dverám až potom vošla dnu. 🙂 )
A keď nejaký čas budete prejavovať skutočný záujem o postavy, ktorými je a necháte sa vtiahnut´ do jeho fantázie, spoznáte jeho samého a jeho túžby, strachy. Potom to spolu preberte, spýtajte sa či sa mu páči ten systém a pravidlo. A buď pokračujte alebo nie, podľa toho, čo on sám povie. V škôlke by som mu dovolila nosiť len tú kartičku ktorú si vyberie ráno. Deťom nebude čudný ak uvidia obrázok a pochopia, kým práve je, deti tieto veci chápu. Želám veľa šťastia, k psychologičke by som išla rozhodne, minimálne kvôli diagnostike nadania.
@bettynka222 😀 😀 😀
@evickapooh kludne aj NZ pojdem, ak je dobry, ze pojde aj do hlbky, neodbije to hodinovym stretnutim a zopar radami, co najdem aj hocikde na nete. taki su aj v nitre
@yarnie toto by naozaj mohlo zabrať 🙂
Inak odkedy som nad týmto problémom začala rozmýšľať došlo mi, ze všetky zdravé deti co poznám toto robia 🙂
@danula.ch tak ale uznaj, aj Einstein bol nepochopený. Vlastne väčšina geniálnych ľudí je povazovanych za cudakov, ale zároveň su oslavovaní 🙂
Skús si počítať o nadaných deťoch, mozno ta to upokojí 🙂 ja toto moc neriešim, lebo mame v rodine rovnako šikovne a rovnako náročné dieťa 🙂 ale do konca života si budem vyčítať, ze som ho nútila chodit von. Zbytočne sme mali doma spory...
@bettynka222 ano, je to tak, viem ze vela genialnych ludi malo zase inde medzery. mna to na jednej strane tesi, ze je taky sikovny, ale na druhej strane by som chcela, aby bol radsej priemerny a mal normalny zivot a my vsetci s nim. ked je to uz ale takto, neostava nam nic ine, iba tych nasich malych drobcov podporit a pomoct im co najviac, lebo tusim to budu mat v zivote este dost komplikovane. nemusime im to my rodicia komplikovat este viac 😉 🙂
aj ja si vela veci vycitam, urobila som vo vychove vela chyb, zial s takymto dietatom to vobec nie je jednoduche, da to zabrat. viem, nemala by som svoje deti porovnavat, ale je to taky brutal do oci bijuci rozdiel, ze sa to neda. aj Lucka je velmi zive a sikovne dieta, ale je pohodova, vyrovnana, spokojna, usmievava. reaguje normalne, ako ine deti. kdezto pri Davidkovi som nikdy nevedela a este stale neviem, ako na co zareaguje. tam kde sa ine deti tesili a smiali, sa on bal a plakal, uz od prvych mesiacov. aspon sa nenudime a nuti nas to byt stale lepsimi vo vychove 😀 😀
@yarnie dakujem za pochopenie a aj za super rady. krasne ste to napisali, s takym citom a pochopenim, klobuk dole 🙂 . ten napad s kartickami sa mi velmi paci, len neviem kolko ich musime vyrobit, aby sme to vsetko obsiahli. kocikedy moze stretnut niekoho, kto sa mu zapaci a zacne sa podla neho volat. co si myslite o tom, ze by bol cely den iba jedna postava? alebo ako zredukovat ten pocet, nech ma co najmenej mien? je v poriadku, ak bude aj kazdu hodinu niekto iny?
cely december nepojde do skolky, aspon to mozeme v klude poriesit doma, mimo skolku 🙂
kocky vsetkym vam krasne dakujem za povzbudenie, optimizmus, nazory a nove podnety 🙂 este neviem co vyskusame, ale k psychologovi urcite zajdeme, aj tak to mame v plane uz velmi dlho, teraz dozrel cas sa konecne rozhybat 🙂
ďakujem za diskusiu, s niečím podobným sa boríme už takmer dva roky a to mal teraz 4 roky. Šimi si vyberá aj dievčenské aj chlapčenské postavy a zaujímavé je, že hneď od tých dvoch rokov kedy to začalo hneď pri výbere dievčenskej postavy pekne skloňoval v ženskom rode. Úplne prepol 🙂. Intenzita toho už nie je taká aká zo začiatku, možno aj preto, že časom som už s ním prestala bojovať ale skôr som buď pristúpila na hru alebo keď som práve nemala vnútornú dispozíciu na takúto hru, som to tak trochu odignorovala. Ale rozhodne boj nepomáhal. U psychológa sme neboli pripisujem to k fantázii a možno aj inteligencii?
Ale ešte raz ďakujem za otvorenie tejto diskusie, tiež som si tu prečítala zopár podnetných a motivujúcich informácií.
Držím palce, sama dobre viete čo na Vášho Dávidka najviac platí.
A ja malá, keď som chodila so zalepeným okom a slnečné brile mamine staré? To mali vtedy deti tak často čo mali samozrejme problémy so zrakom. Sa každý pýtal mamy, že čo mám s okom? No a mama že nič. Že bolo veľa takýchto prípadov. Ani sama neviem. Sa mama minulé na tom rehotala 😀
@zuzu ja som velmi rada, ze som vdaka tejto diskusii zistila, ze aj ini maju tento problem, trochu ma to ukludnilo, ze v tom nie sme sami. Davidko je tiez viac na dievcenske postavy, on dokonca o sebe tvrdi, ze je dievca, nema pimprlaka. v skolke sa urcite viac kamosiek ako kamosov, najcastejsie ho najdem pri kozmetickom stoliku a pri odchode z neho pravidelne odvesiam vsetku bizuteriu, ktoru na seba nahadze. az teraz neskor si zacal davat uz aj chlapcenske mena. takychto podobnych specialit mame hned niekolko, vsetko to tu riesit nebudem, ale tak bolo by o com pisat 😀 obcas sa na tom bavime, obcas sme z toho zeleni a zufali, podla stadia a intenzity. urcite sa s nim ale nenudime 😅
@danula.ch ja myslim ze pocet karticiek vyplynie z toho rozhovoru a vyrabania. Mal by z kontextu vyroby karticky pochopit, ze zmena postavy nemoze byt taka jednoducha ako doteraz, tym by sa vam to malo same trochu zredukovat. Navyse ak bude pravidlo, ze najprv karticka potom zmena postavy, musel by najprv vyrobit karticku. Preto by som ich zalaminovala, aby to neboli obycajne kusky papiera ale aby pochopil, ze sam musi na zaciatku urcit obmedzeny pocet postav. Ja mam doma laminovacku, vyrabam tak vela pomocok, ale robia to ako sluzbu v Sevte, pripadne nejakom copycentre. Isla by som tam s nim, aby videl ake je to zlozite. Deti vela pochopia a dokazu akceptovat pokial je zo situacie zrejme, co je dovod daneho pravidla. Aspon u nasich deti stokrat rychlejsie zaberie ak pravidlo ma nejake ozaj realne odovodnenie. A najviac plati napisane, nakreslene, vycapene na stene. Cize boli casy ked sme mali cely rezim dna nakresleny na tabuli, v kupelni karticky o umyvani, doteraz maju na krabiciach s hrackami karticky s obsahom, inak nie su velmi ochotni upratovat, na zachod som nedavno vyrobila karticku s postupom splachni, umy ruky a zhasni a je neuveritelne ako dobre to funguje, uz nemusim vobec upozornovat na tuto postupnost. Cize by som nehovorila, mozes byt len 1 postava, ale povedala by som, ze aby ste vedeli, kym prave je, potrebujete od neho pomoc, aby mal na sebe karticku. On z toho sam pochopi, zeby nemal menit postavu za pochodu. Navyse si myslim, ze naozaj pomoze hlavne to zapojenie sa do hry, to znamena aby to vam ako rodine prinieslo radost, spestrenie dna. Ked uvidi, ze prijimate jeho fantaziu, ked si spolu zahrate etudku typu: och ja stastna mama jezula, akych krasnych jezuliakov mam, ideme spolu von a budeme hladat jablka aby sme si mohli napichnut na pichliace? A mladi jezkovia sa rozhorcuju no urcite, ved to si len ludia myslia ze jezkovia si napichuju jablka, ved my mame radi hmyz a husenice! A ja brrr! Husenice! Ja som mama jezula vegetarianka! A oni hned ok, tak ty si daj mrkvu a my budeme hladat chrobaky! A ja akoze odpadavam od hnusu, z toho sa usulat od smiechu 🙂 Alebo dcerka je casto akoze moj pes. A zboznuje aportovat a na prechadzke je to celkom dobra zabava 🙂 radi sa sami maskuju, vyrobia si vlastne kostymy doplnajuce ich postavy, ja ich v tom podporujem. Tak sa ta hra posuva dalej, vyzaduje planovat, zohnat material, vyrobit, nainstalovat na seba aby to hned nespadlo... To ich rozvija po tolkych strankach. Dalsi upgrade je nebyt inou postavou ale vyrobit si vlastne hracky, s ktorymi potom rozvijaju hru, dialogy, davaju mena, vymyslaju pribehy. Najcastejsie robia z papiera, dcerka je v tom majster, cokolvek chce vyrobi a ono to stoji, je to trojrozmerne, drzi to pokope. Minule spravila takych papierovych tulenov, 2 dni sa s tym hrali, spali s nimi.
@danula.ch tak ono pri mojich detoch je to nutnost, jednak dlho nemohli nielen do skolky ale ani do materskych centier, na kruzky, takze sme sa museli zabavit doma, jednak boli a zial aj su najma na jesen a v zime vela chori a v neposlednom rade su to mali typkovia, strasne im to mysli, ale emocionalne/socialne su oproti tomu mentalnemu veku pozadu, takze sami maju zmatok v hlavickach, hladaju sposoby ako sa s tym vysporiadat. Ja som tiez celkom kreativna osoba, takze tato cast rodicovstva je v pohode pre mna, skor neznasam tu beznu dennu rutinu a nutnost trvat na dodrziavani pravidiel, plus domace povinnosti k tomu. A jasne ze su dni ked ma nezaujima kym prave deti su alebo ako sa chcu hrat a chcem mat len pokoj a klud a ocakavam od nich splnenie povinnosti bez zbytocnych reci. Samozrejme ako na potvoru oni vtedy uplne najviac potrebuju uletiet do sveta fantazie. U nas je problem, ze aj ked jedneho sa mi podari nasmerovat aby sa sustredil na realitu a napr obul sa, tak za sekundu ho ten druhy strhne naspat do hry a je vybavene. Chystat sa niekam je vzdy narocne. Prave vtedy casto stracam trpezlivost.
prepacte mi, ale mne sa taketo chovanie vobec nezda nadpriemerne inteligentne a ani intiligentne
s trojrocnym dietatom sa uz da rozpravat, da sa mu vysvetlit a nadpriemerne inteligentne dieta to aj pochopi
ak by bol napriemerne inteligentny, bol by vyvinovo, zmyslanim o rok ci dva v predu...takze by bol vlastne ako 5 rocny dajme tomu....a toto teda co opisuje autorka temy mi vobec nepasuje na 5 rocne deti
neda si vysvetlit, hysterci, place...vsetci sa jemu musia prisposobovat....ja to skor vidim na diagnozu, dufam ze na trafite na dobreho psychologa, lebo cim bude starsi tym to bude s nim horsie ak sa jeho chovanie nevyriesi....uz ste mali byt u psychologa davno
tiez si myslim ako niektore maminy vyssie pisu, ze si s vami robi co chce, deti su rozne, niektore nepotrebuju tvrdu drezuru dokonca ani zvyseny hlas...ale ine ano
velmi rozsirene je v dnesnej dobe narabat s detickami citlivo, v rukavickach, ziadne vychovne po zadku...a potom to tak vyzera
priblizne v tomto obdobi vzdoru to u nas vyzeralo asi tak, ze ak nieco zle vyviedol, urobil, alebo povedal, nasledoval zvyseny hlas, ak nepomohlo, dostal po zadku a ak zacal dupat kricat, bit sa, nervacit, este len vtedy dostal za to ako sa sprava, deti musia mat mantinely...VSETKY...a rodicov si musia vazit, nie po nich bliakat a robit si co sa im prave zachce...toto ich treba naucit, aj o tom je vychova
ak si rodicia nevedia rady, mame odbornikov a netreba cakat na pominutie problemu
necitala som celu diskusiu, len taky moj postreh.... pises, ze to zacalo pre cca rokom ...no nenastal v jeho zivote nejaký zlom?? pozeram ze v tom obdobi sa mu narodila sestricka, ci to nemoze suviet, ked píses, ze je citlivý vnímavý... mohol toto spravanie zvolit ako putanie pozornosti az sa mu to zapacilo lebo vzdy dosiahol touto metodou svoje...
drzim palce bude velmi tazke odnaucit ho od toho, ale hlavne zistit preco to robí.. vela síl prajem