Je moje 4-ročné dieťa skutočne zlomyseľné?
Mám 4 ročného syna, ktorý mi dnes opakovane skoro zavrel dvere pred nosom hoc videl, že idem s kočíkom (a plačúcou sestrou v ňom) do bytu. Drzo sa na mňa vyškieral a naznačoval, že trepne dverami rovno do kočíka. Chápem že bol unavený, ale toto je na mňa veľa.
@victoriab áno, som si vedomá toho :(.
@angel993 moje deti sa zbožňujú. Pripravovala som syna na príchod sestry. Súhlasím, deti zrkadlia. Prepáčte, no ešte stále som taká šokovaná, rozcítená, nahnevaná všetko v jednom z toho.
Aj moja skoro 3r občas takto skúša, mňa konkrétne zavrie na wc a ešte mi drží dvere 😂. Kým len poviem, že toto nie, tak sa vyškiera. Zaberie až keď poviem dôrazne, že toto fakt nie. Testuje, čo až môže..
Nie, štvorročné dieťa je egocentrické, a nie je to chyba, ale vývojový stupeň.
@ckocka prosím ťa dokedy má byť egocentrické? Môj syn by sa na ihrisku rozdal, aby sa s ním detičky hrali.
@jazula hej len tvoja dcérka má len 3 ročky. V jeho čerstvo 4roch ma syn týmto odrovnal. Ale zas už sa to kopilo cca 2 týždne musím povedať. Neviem či nebude aj chorý.
@ckocka ďakujem krásne, úrčite si to pozriem. Zisťujem, že mám poriadne medzery vo výchove. Škoda, že veľa vecí sa už nedá vrátiť späť.
Chlapček potrebuje zistiť, že ty nie si kamoš, s ktorým sa môže doťahovať, kto je väčší frajer. Ty si mama, ktorú má poslúchať a rešpektovať.
Skúša a ide mu to pekne, dostáva ta tam, kde chce, ale nedaj sa.
@zuzitko74 a ako to zistí :D?
Jedine tak, keď zažije, že takéto veci sa mu tebe vystrájať neoplatí, lebo následky budú nepríjemné.
Samozrejme, musíš si v takýchto situáciách zachovať pokoj a nadhľad, nesmieš sa emocionálne zrútiť z toho, že malý robí somariny (ako väčšina detí v tom veku).
@angeli121212 to som si u neho naozaj aj všimla. Dookola niekedy opakujem a nič. Väčšinu ale pochopí a naozaj, väčšinou je aj moc zlatý. Tieto dva týždne je ako vymenený.
Neber ai jeho vyčíňanie príliš k srdcu, od toho,že teraz robí soomariny to neznamená, že z neho vyrastie niečo hrozné. On len chce skúsiť kde až siaha jeho moc. Jasne že mu za to nebudeš gratulovať ale nerob z toho zas tragédiu nič sa nedeje urobil blbinu ty si mu dala najavo že nie (to po zadku sa snaž eliminovať viem je to na prášky občas ale nema to efekt) a dobre bude.
A čo sa v ňom zbiera posledné dva týždne, čo tomu predchádzalo? Myslis, že ti chcel dať nejako najavo svoju nespokojnosť, frustráciu? Možno ti niečo vrátiť, bol pre niečo nahnevaný?
Ty by si rada chcela, aby sa choval slušne, neubližoval tebe či niekomu druhému, aby vypočul tvoju žiadosť o to, že niečo nemá robiť. Možno si mala v tej chvíli pocit, že ta nerešpektuje a obavy, aby sa takéto správanie neopakovalo….? Asi si bola i ty unavená, s plačúcou dcerkou, v náročnej situacii a urobila si niečo, čo si vlastne nechcela. Teraz ta to mrzí.
Keď skúsiš prist na to (v pokoji) o čo mu išlo, môžeš si skúsiť prehrať tu situáciu ešte raz, ako by si v úplne idealnom prípade chcela reagovat, vyriešiť to. Snad na niečo prídeš.
Deti su ciste, su odrazom rodicov, tak male dieta nsvie byt zlomyselne len tak, to nie je dospely. Nema take racio. Jednndoucho skusa, objavuje, posuva hranice a zistuje, kam sa da zajst. Laskavym pristupom dosiahnes viac ako capnutim na zadok. Nabuduce capne sestru v kociku, povie, ze ked mozes ty jeho, moze aj on ju a to uz tazsie budes vysvetlovat a chciet od neho, aby to nerpbil. Si mu prikladom, on je len spongia.