Je správanie môjho 3-ročného dieťaťa normálne?

@rebellefleur nejako s tými deťmi vychádzať, nažívať sa budú rodičia potrebovať naučiť. Takze nejaké odporúčania, čo majú robiť určite dostanú.
Zdá sa, že s @akvi o tom dosť viete. Mna len zaujimalo, čo robiť. Zatiaľ tu bolo písané, čo nefunguje.

@tiika jasne, preto je dolezite, aby rodic vyhladal odbornu pomoc. Lebo ak je dieta naozaj " ine", rodič to pri zdravom rozume neda

musi ho vysetrit odbornik, nieco tam bude, ako baby pisu, autizmus napr. , urcite nieco zistia, treba si nechat poradit, ako s takym dietatom komunikovat, ako s nim pracovat. Drzim palce.

@tiika vies,aj moj sa pri hysterickom amoku revu zastavil..vies kedy? Ked sa moj otec neudrzal a z nervov mu vlepil facku. Ano, prestal vrieskat, lebo nikdy ziadnu facku nedostal. To musel byt pre neho taky sok, ze aj vrieskat "zabudol". Ono dolezite a dovolim si tvrdit, ze najpodstatnejsie je vediet, ze dieta je naozaj ine. Clovek sam seba uplne inak nastavi, plus dostane rady ako co najlepsie pracovat s takym dietatom, ako reagovat/nereagovat. Nie je to lahke samozrejme, ale lahsie ako sa trapit s dietatom,ktore nerozumie tebe a ty jemu

No akože nič v zlom a so všetkou úctou ale podľa mňa mate zdravé dieťatko ale veľmi rozmaznané keďže podľa toho čo píšete manipuluje svami.
Keby sa takto chovala a reagovala moja dcérka pekne jej naložím na zadoček a potom môže plakať.
Nenechajte si skákať po hlave, čo snim budete robiť neskôr?

@tiika to je veľmi individuálne, že čo robiť. V prvom rade prijať to, že to dieťa je iné a že nie je zlé, nemanipuluje, nerobí to naschvál a nepočúvat "dobré rady" od nikoho, kto nemá šajnu a nevie si to ani náhodou predstaviť. Tie silné emócie fungovali aj u nás, ale nie preto, že by na dieťa platil krik, ja som nezvykla kričať. Ale preto, že dieťa chcelo vidieť tú skutočnú emóciu rodiča. Koľkokrát, keď som sa doslova "zosypala", tak dieťa akoby utlo a bolo zrazu všetko ok. Neviem to opäť poriadne opísať, takto to vyzerá asi dosť blbo, ale snáď chápeš, ako to myslím 😅🙈
Rozdávať rady, že čo platí na iné deti je viac menej nemožné, lebo každé to má inak. Takže fakt len maximálny rešpekt, láska, prijatie... Zamýšľanie sa bad každou situáciou, čo nám to má dať, čo sa máme naučiť. A čo funguje, to potom používať. A možno jedna rada predsa, nesnažiť sa zmeniť napríklad tie stereotypy, tie takéto deti akoby ukotvuju v realite. Oni časom vymiznú aj samé, aspoň teda u detí s normointelektom.

Podobne sme doma zazili. Lahko sa radi ze to by nedovolili, kym nie su v tej situacii a nevedia ake hysaky su to a ake to je, tie reakcie dietata su uplne ine. Ja som ju tiez nechala milion krat vynervacit, zakazy, toto nebdues , hento nebudes, nikam to nevedia. A tie situacie su podobne, snazila sa ovladat pravidla vsetko, ano aj to ako ma.poskladanu vreckovku na smrkanie. A k veci ma aspergerov syndrom, ale vekom sa vela neunosnych veci v tom nizsom veku zlepsilo.

Autizmus je spektrum … jeden sa správa tak, druhý inak. Nemusí ísť len o autizmus, ale tvoj malý asi je trochu “inší”. Mám tri deti a v tomto veku mali kadejaké haluze, ale to čo ty opisuješ, je extrém. Určite by som riešila minimálne psychológa. Čím skôr začneš riešiť, tým skôr bude lepšie, lebo sa naučíš s ním pracovať. Kamoška má syna s NKS a bol to extrém. Všetci jej hovorili, že on nehrozpráva, lebo je to chalan. Ale ona dala na pocit a šli na vyšetrenia, potvrdila sa narušená komunikačná schopnosť a ešte voľačo, začali s chalanom pracovať, po roku nenormálny rozdiel. Nie je na 100%, ale brutálna zmena. Určite rieš čím skôr.

Niečo ako autizmus....vyhľadajte odborníka.

@yoxinka Vcera som sa snazila fungovat "po jeho" dala som mu vo vsetko. na vyber.. sadla som si na kreslo a vravim ze mozes si vybrat pyzamko.. nevedel ho najst tak som sa postavila ukazala mu kde je ale nevybral ho kym som sa nevratila naspat na to kreslo.. potom som mu neustupila a povedala som ze na kreslo si uz nesadnem.. odisla som od neho prec nech reve kolko chce .. potom prestal revat ale zacal to pyzamo naspat skladat lebo on si chcel obliect tak, ze ho znovu rozlozi sam .. taketo veci ale nikdy nikdy nikdy nerobil.. vsetko sa to zacalo diat ked som odisla na 2 dni s mladsim do nemocnice kvoli chorobe .. nevravim ze nikdy neprezival emocie tak trochu inak, ako som pisala hore tak to mal vzdy take spravanie.. ale vyberanie veci skladanie a pokrcena perina a pod nikdy neriesil

Choď si ním na vyšetrenia, uvidíš, čo sa dozvieš.

Ja si myslím že rád si tu dostala už dosť je to na tebe. Alebo pôjdeš a poradis sa s psychológom alebo sa budeš tváriť ako kopu mojich známych že sa nič nedeje vyrastie z toho ale tým že s dieťaťom išli neskoro už si nevedia dať rady a deti sú na Tom podstatne horšie ako keby si to rodičia priznali skôr

Zdravé dieťa nerozrusi zmena detailov...toto je nejaká porucha ísť za pediatricku s tým a trvať na vyšetrení neurológ, psychológ. Toto vôbec nevyzerá na rozmaznané dieťa skôr nejaká porucha neurologická, osobnostná. Určite to treba riešiť s lekárom.

Mam už takmer pubertaka s atypickým autizmom, intelekt v norme. Jeho prejavy, resp. to, co mu vadilo, sa menili. Stálou je akurát neschopnost zvládať frustráciu. Zažili sme si veľa a ešte zažívame a budeme. Fľašu na pite musel zaskrutkovat, inak amok. Po pár mesiacoch prišlo iné. Je aj hypersenzitivny, takže na minimálny podnet extrémna reakcia, ale u neho to ma súvis aj s oblečením - znesie toho málo, napr kontrétne ponožky, voľné veci. Určite CPP, psychológ. Zatiaľ mu skus dávať omega a magnezium. A sebe tiež niečo, lrbo je to na nervy.

Keď vám synček rozpráva a tieto prejavy sa začali až narodením súrodenca môže to byť len prejav tejto pre neho zrejme ťažkej situácie. Ak sa takto spraval aj predtým tak mi to sedí na aspergera, príp. OCD. V poriadku to ale určite nie je. Ako sa správa v škôlke? Ci nechodí?

Zdravim, zmenilo sa nieco po roku? My mame doma asi podobne spravanie.