Mám ísť s 3,5 ročným synom k psychológovi?

môže byť že ak máte druhé dieťatko, je žiarlivý a preto sa chová tak / žiarli na súrodenca / u nás to tiež bolo a myslým si že rada psychologa by vám pomohla . / Aj my sme boli a teraz je to všetko OK / Jednoznačne odporúčam psychologa ni je to len vekom že má 3 roky on vám to nevie vyadriť čo ho trápi.

@kvetinka4 podla mna necakaj. ja som bola a jednak ma ukludnila zeje to ok. a jednak poradila finty ako zvladnut niektore situacie a ono to funguje

@jabadaba presne tak moje slova....kvetinka4 neries to tvoj syncek je uplne ok. proste presne to iste si mylsim ako jabadaba.....od slova do slova....mam skoro 4 rocnu dcerku v sept.bude mat 4 roky a kopec situacii ktore opisujes ty sa stavaju aj nam....je to vekom kedze mate este male deculko tak najvacsou pravdepodobnostou to je dovod preco sa tvoj maly chova tak ako sa chova.chcena seba upriamit pozornost.Netzreba ho teraz zacat extremne tulkat ale dat mu najavo ze ho lubite rovnako...a ked si vela veci prestanes vsimat tak maly prestane ....urcite tvoj chlapcek je uplne zdrave a zive dieta.:D

@kvetinka4 určite nie, tvoj syn je úplne v poriadku! Prestaň mať naňho prehnané nároky typu "chcem aby si sa teraz správal takto" a upraví sa aj to kakanie - podľa mňa je to reakcia na stres ktorý mu spôsobujete svojimi nárokmi naňho. Pusa na privítanie predsa nie je žiadna povinnosť! Ani keď príde niekto, koho nevidel dlho, no a? Prečo mu nedáš priestor, aby sa privítal svojim spôsobom? Napíš mi jediný dôvod, prečo je potrebné, aby sa s niekým zvítal tvojim spôsobom... Vieš, podľa mňa by si mala syna viac brať takého aký je, je to jedinečný človek, ktorý sa nebude správať podľa tvojich predstáv, lebo on nie je TY. Každá matka si želá syna-stroj, ktorý slušne pozdraví, hodí sa okolo krku, pekne sa s detičkami pohrá, všetkým všetko požičia, nebije sa, nezašpiní sa... ale občas by sme sa z toho sna mali zobudiť - lebo deti nie sú stroje 😅

skolka v tomto smere pomoze, niekedy je cudzia autorita viac osozna ako sami rodicia, tam sa nauci fungovat v kolektive v ramci urcitych pravidiel, zacne si budovat vazby s detmi, nauci sa s nimi hrat apod 😉

@kvetinka4 Máš úplne zdravé dieťa. Má len 3,5 roka, tak netreba od neho očakávať správanie ako od dospelého. Že nepozdraví - to je normálne, aj to že nedáva pusinky na povel - až okolo 4- 4.5 roka sa deti učia sociálnemu správaniu, t.z., že začínajú chápať, čo sa od nich očakáva. Skús ho nekritizovať, ale včas naviesť. Ak prská - tak odveď jeho pozornosť iným smerom a navrhni mu nejakú inú zábavu. Teší sa z prítomnosti detí, len možno nevie ako ich zaujať. Škôlka mu určite v tomto smere pomôže, inak nevidím v jeho správaní žiadny problém. Až moc ti záleží na mienke okolia, kašli na všetkých, prvoradý je tvoj syn a každý inteligentnýá človek vidí, že je to malé dieťa a komu sa to nezdá, tak na jeho mienke mi naozaj nezáleží. A že plakal na kúpalisku, no zrejme sa zlakol, išla by som s ním na deku a počkala nech chvíľku pozoruje a po chvíľi skúsiť znovu, samozrejme len ak by chcel. A v prípade, že sa budeš pýtať doktorky, tak určite nie v jeho prítomnosti.

asi najhorsie je ked malemu dietatu hovorime a ocakavame, ze bude velky chlapec v case, ked ma mladsieho surodenca..

@kvetinka4 neviem prečo stále každý má nazor, že deti ked začnú chodiť do skolky sú aj chore, ja mám 14 roč. syna /prvého/ nikdy mi nebýval v skolke chorý, daj ho čím skor do školky mmedzi deti, dietatu treba však ukázať hranice čo si može dovoliť tam ich tiež získav aje tam predsa profesionálny pristup a kolektív dieťa sa začlenuje a socializuje...určite by som ho nenechala doma, ked sú takéto problémy....

@kvetinka4 no urcite ho prihlas do škôlky - to mu iba prospeje, tam sa praveze nauci socializacii. On vlastne nevie, ako sa ma k ostatnym detom spravat..., takze tam je ten problem.
a co sa tyka zdravenia - dnes som musela vynadat mojej skoro 14 ročnej hepe...ideme okolo jej školy - vyjde učiteľka a ona sa za mnou krčí a tvári sa, že ju nevidí, len aby ju nemusela pozdraviť??? To už čo je... Tak taketo zase občas riešim ja..., alebo vidi niekde spolužiakov z inych ročníkov a radšej ide inou cestou...
tema bozkavanie - ani moja mladsia neuteka, aby ma vybozkavala, ked ma vidi. Ked chce, pobozka, ked nechce nepobozka. Tiez nemam rada, ked ma niekto nuti robit to, co nechcem. Mali by sme ich zelanie respektovat. 😉

@kvetinka4 Ahoj, u nas bolo to iste,mozno horsie, ked sa mu niekto prihovoril, vzdy sa hodil o zem, v maji vsak nastupil do skolky, odvtedy sa vela zmenilo, takze najprv skus skolku a potom psychologa 😎

@kvetinka4 ak sa ti nieco nezda chodte ku psychologicke...nie je to hanba...my sme boli v piatok....otazkami ziskas aj ty lepsi prehlad nad vecou, co s cim suvisi...nam zial potvrdila ADHD + podozrenie na Aspergerov syndrom...Mne sa ulavilo, som sa citila akoby som sa vyspovedala 😀 Tak vela stastia... 😉

@jabadaba uprimne-ked bol malicky tak do roka-som ho aj podozrievala,ci netrpi autizmom-nechcel sa somnou hrat-bavilo ho robit tie iste cinnosti s nejakou hrackou, nenapodobnoval ma,ale ked som si citala o autizme takmi to na neho nastastie nesedelo. S fyzickym kontaktom nema problem-uz sa naucil dat pusu,ked mu poviem a s tatom sa furt tulkaju alebo klbcia,lebo ja ani to nestiham-teda citame si spolu knizky a to sa o mna opiera.

@kvetinka4 ahoj, mám doma dve dcery (6 a 3 roky) a všetky "maniere " čo si tu opísala máme doma iba že v tom rozdiele, že ich maju slečny podelené. Staršia je velmi rozumná a šikovná ale pozdraviť má problém. Minulý rok riešila že nechce chodiť do škôlky a ked som zisťovala prečo tak vysvitlo že lebo musí pozdraviť pani učitelku. A čo sa týka bozkov, tak mladšia nás totálne ignoruje, dá pusu iba ked jej niekto niečo slúbi (babka, dedko, tatko). Prídu zo škôlky domov a vrieskaju ako take opice čo z klietky vypustili, tiež niekedy nechápem. a čo sa týka kupaliska, tak to by si mala vidieť čo robia ked sa im naberie voda do očí, a to sú dve, takže krik je dvojnásobný. Podla mna to je normálne a synček skúša ako zareaguješ, možno tiež žiarlivosť. prajem pevné nervy ...

@davidka27 no lebo on uz chodil doskolky a bol naozaj stale chory a este aj jeho bracek-takze sme boli pol mesiaca stale doma. Teraz mame este aj malu sestricku -mozno nebude byvat chora,ale mladsi syn ma s tym velke problemy-vlastne na podnet doktorky obvodnej detskej som ho od tial zobrala,lebo sa hnevala ze sme stale chori... 😒

no ked to takto vsetko citam,tak mi aj odlahlo,ze nie som sama s takymi problemami (teda nie zeby som sa tesila,ze mate tie problemy), len neviem ci v mojom okoli take deti neexistuju,alebo s nimi chodia v noci von-ked sa pozriem na ine rodiny- deticky krasne za ruku, na piesku ako anjeliky a ked ide ja tak jeden na jeden koniec, druhy na druhy koniec, ja za nimi kricim aby posluchali a oni jaciaci ked sa im nieco znepaci po celom sidlisku. Mate vsak pravdu- moje dieta je v poriadku,len ja neviem ako na neho- pomohlo by mi urcite navsteva psychologa,ale kedze kojim tak neviem ci to viem zrealizovat,ale budem tuho rozmyslat a skusim vybavit tu skolku-vtedy mu pomohla-teraz hadam tiez-hlavne tie vztahy s detmi. A od teraz kaslem na pohlady druhych (pripadne ich upozornenia),lebo oni nech riesia svoje deti a nie moje! dakujem vam uprimne za vsetky rady-moc ste mi pomohli!!!!!!!!! 😵

@kvetinka4 Ahoj, ako je maly na tom komunikacne s vami doma? Reaguje na bezne pokyny (prosim ta podaj mi, poloz tam a tam, vyber zo skrinky a pod.)? Ako si vykomunikuje svoje potreby? napr. ked nieco chce. Pyta sa otazky? Ukazuje vam na zaujimave veci, aby sa s vami podelil o to, co ho zaujima? Ukazuje prstom? Ako sa hra, vie sa hrat "akoze" hry? Na nieco? Napr. akoze vari, akoze parkuje auticka do garaze, rolove hry - napr. ze je bagrista alebo lekar a ošetruje zvieratka? Ak toto robi, neriesila by som psychologa, bude to len vekom a druhym surodencom.

@kvetinka4 ja som pocula nazor psychologicky, ze najnovsie rodicia len hladaju svojim detom diagnozu aby ospravedlnili sami seba ze maju nevychovane dieta ( prosim ber to ako moj nazor, naozaj nic v zlom) .. preco musi dat kazdemu pusu? preco ho do toho nutis? moja svagrina to tiez stale svojho syna nutila a prislo mi to totalne nevhodne, umele a bolo to trapne aj pre mna ze mi nechce dat pusu... a trestat ho za to ze nechce niekoho pobozkat??? a je to aj trochu nehygienicke (nikdy nevies ci nema ta dotycna osoba bacila alebo nejaky virus) .. on musi pochopit ze mu nepomoze do pistanie a kvicanie. je este maly takze este mas sancu to napravit. nerobis nahodou tu chybu ze stale dosiahne svoje? moja znama ma presne ten isty problem so synom, vabvila mu papiere ze je ADHD a kazde jeho spravanie tymto ospravedlnuje... no je to len jedna velka ,,ROZMAZNANOST" ,,, bud na neho nie len ty, ale vsetci!! budte na nho prisni!!! chvalte ho za kazdu malickost ktoru urobi dobre.. ale stale si stoj za svojim... nedovolit aby to co mu ty zakazes niekto iny povolil a naopak.... je to neprijemne hanbit za za vlastne dieta a mat brucha bolenie pred kazdou navstevou ci uz u lekara a lebo kupaliska.... on musi pochopit ze je len dieta a bude pocuvat dospelych... nenechaj si komplikovat a nicit zivot vlastnym dietatom. urcite aj ziarli na brata, skus dat maleho niekedy babke a chod len ty s nim niekde na ihrisko, venuj sa mu mu tak aby nemal pocit ze maly brat ho okrado o mamu.... viem ze je dobre aj byt kompromisny, ale on potrebuje tvrdu ruku a jasne pravidla. lepsie je z uzdy povolit ako dieta rozpustit.... to je moj nazor. drzim prsty

@kvetinka4 a este- nesnaz sa robit z neho cvicenu opicku... a zarecituj, a zaspievaj, a ukaz , a pobozkaj...

Ahojte, ako to tu tak čítam, tak neviem kam zaradiť svoju dcéru a seba. Píšete, že autorka má možno priveľké nároky na syna, vzhľadom na jeho vek. Tak to ja som asi potom despota. Naša dcéra bola odjakživa a aj je, neskutočne živá a aktívna, niekedy mám pocit, že je až besná. Už ako bábätko sme ju museli dávať spať v zavinovačke, pretože inak by sa v kuse metala a nespala. Obdobie vzdoru máme aj my, tiež má 3,5 roka, ale toto správanie, ako popisujú viaceré mamičky sme jednoznačne a okamžite, ešte v náznakoch zatrhli. Podotýkam, že dcéru nebijeme a žiadne telesné tresty sa u nás nepoužívajú, vlastne žiadne tresty. Donekonečna vysvetľujeme a dávame za príklad podobné správanie, ak ho vidíme vonku. Neviem, možno je to na psychológa, ak sa 3,5 ročné dieťa takto správa (okrem tých bozkov a strachu samozrejme) ale skôr si myslím, že toho majú rodičia vyše hlavy a na drobca jednoducho nestačia. Nikdy som dcéru nenútila zdraviť, niekoho pobozkať na povel, či niečo podobné. Vyplynulo to samo, opakovala naše správanie - pri privítaní sa pobozkáme, pri rozlúčke tiež a zautomatizovala si to. Rovnako pozdravy. Čo sa týka kakania, toto by som riešila už asi akútne. Je mi jasné, že niektoré deti sú šikovnejšie viac, niektoré menej, ale v 3,5 roku aby sa dieťa pokakalo, to mi príde priveľa. Tento problém neriešime už možno 2 roky s tým, že už cca rok sa dcéra ozve zo záchoda iba na utretie zadku. Inak o nej takmer ani nevieme. Takže mne to príde fakt ako problém, pretože podľa mňa toto správanie u 3,5 ročného dieťaťa nie je normálne a bežné. Možno prísnejší prístup a viac času venovaného synovi by pomohlo. Držím palce

@jabadaba ty si mi to napísala úplne z mysle..ja som čítala príspevok od @kvetinka4 a presne toto ma napadlo čo teba... 😵

tak ja neriešim ,že Evička nepozdraví,len vždy utrúsim,že by sa patrilo pozdraviť uja suseda (tetu susedu) ale inak sa viac tomu nevenujem ...ale je to moje druhé dieťa,tak už neprežívam tie veci tak intenzívne ako pri Patrikovi a dôležité je ako sa cítime my v rodine a nie to čo si o nás myslia iní.... to je základ...

@kvetinka4 nechces si pozicat z kniznice nejaku knihu? Napr deti potrebuji hranice je velmi dobra alebo respektovat a byt respektovany. Ja mam doma Proc jsou statsne deti stastne, tiez skvela. Mizno by Ta trosku teorie usmernilo co a ako. Urcite si nevycitaj, ze zle vychovavas. Kazde dieta je ine, mozno tie deti, ktore vidis vonku poslusne, zlostia doma. 😉 Je toho na Teba urcite vela zvladnut deti, domacnost a este aj mysliet na vychovne metody. Ale da sa to, najtazsie je zacat a zauzivat si nejaky ten system.
Pre mna je najdolezitejsie, aby moje deti vedeli, ze ich lubim vzdy, aj ked zlostia. Aby bola u nas doma pohoda, pokoj, aby sa tu deti citili statsne, nerozmaznavame ich, ale je to vo velkej miere o tom, ako s nimi komunikujeme. Nevravim, aj u nas je obcas krik, hlavne ked sa toho nazbiera viac a pohar pretecie, aj po zadku uz bolo, ale to su vynimocne situacie a v napatych obdobiach, proste sme ludia. Ale podstata nasej komunikacie spociva v tom, ze sa snazime detom vsetko vysvtelovat, nepouzivam ziadne vydieranie typu nebudem ta lubim, alebo ini ta nebudu lubit/ mat radi ked nebude to a ono, takisto sa vyhybam citovemu vydieraniu. Naopak ale ked ma nahnevaju, tak sa snazim bez emocii, ale jasne naznacit, ze toto uz presiahlo hranicu a pomenujem, co ma hneva. Nehovorit hnevam sa, lebo si zly, neposlusny... Ale hnevamsa, ze behas cez cestu, su tu auta, nepozrel si sa, ci nejake nejde a ak by nahodou preslo, mohlo ta zrazit...pamatas sa ako sme minule videli tu rozpucenu zabu? Zrazilo ju auto, lebo skakala po ceste... hnevam sa, ze si urobil to a to...pomenovat, aby dieta vedelo, co konkretne robi zle, vyhybat sa prisvlastkom neposlusny, zly atd.
Dieta potrebuje poznat, co moze a co nie, prilis vela slobody robi dieta neistym. Ale zase prilis vela obmedzeni moze v dietati sposobovat zbytocny vzdor, strach, ale aj nesamostatnost (niekto iny za mna urci, co mam robit).
Takze treba si najst taku nejaku zdravu cestu, co mozu a co nie.
Napr taka drobnost u nas, ktora nam vyrazne vsetkym ulahcila zivot - nemoze sa vybrat nejaka hracka, kym nie upratana ta predchadzajuca. Mozu sa hrat aj s viacerymi naraz, ale nie, ze nieco sa uz len povaluje. Uz riadne dlho mame vdaka tomuto aspon co sa tyka hraciek relativny poriadok, deti sa naucili aj odkladat, triedit. Teraz same, ked odomna pytaju neico, na co nedosiahnu, predtym upracu. A to len taka drobnost. Ked hracky nechceli upratat, nekricali sme na nich, nebili, s kludom anglicana sme im dookola vysvtelovali, ze si mozu ublizit, ked je v celom dome neporiadok, ze s atu necitime dobre, hracky sa im postracaju atd...proste s pochopenim a respektom vyckat, kym to pochopia a kym to nepochopia nepovolit, zo zaciatku sme im akoze s upratovanim pomahali. To len tak na ilustraciu. A podobne sme presadzovali postupne dalsie veci. Su ale veci, ktore absolutne neriesime, ved deti su deti. Potrebuju aj trosku slobody, aby zistili aj na vlastnych skusenostiach, ako svet funguje 😉
Uvidis, ked Ti podrastu, budes z toho profitovat, zahraju sa Ti spolu, pomozu Ti, budete jedna banda 🙂

@kvetinka4 škôlka Ti problém nevyrieši. Práveže nástup do škôlky je pre deti taký veľký stres, že pribudnú ďaľšie problémy /deti začnú zle spávať, ráno sa budia s plačom,začnú sa pomočovať.../ Deti si v škôlke zvykajú tak pol roka. K tomu všetkému chorobnosť v slovenských škôlkach je taká vysoká, že Ti bude častejšie doma chorý ako v škôlke. A to ešte nespomínam personál v škôlkach, to sa priprav na to dopredu psychicky. Pokiaľ je dieťa v škôlke čo len trochu problematickejšie, tak personál v škôlke tak zvykne kritizovať správanie detí a rodičovskú výchovu, že nejedna mamička po nejakom čase musí zmeniť v škôlke učiteľku, prinajhoršom musia meniť škôlku, alebo musia zostať s dieťaťom doma. Veru si ešte užívaj toto neškôlkárske obdobie dokiaľ sa dá. Dobrý psychológ Ti skôr pomôže ako škôlka. Skús si prečítať nejakú knižku o výchove, ale môj názor je taký všetko chce len čas....deti postupne dozrievajú...a každé dieťa je jedinečné

http://www.martinus.sk/?uItem=18609
http://www.martinus.sk/?uItem=114984
http://www.martinus.sk/?uItem=71997
http://www.martinus.sk/?uItem=124622

http://www.martinus.sk/?uItem=87381

@kvetinka4 obávam sa, že keď ho dáš do škôky práve v tomto období, bude to chápať tak, že do škôlky ide za trest, lebo doma neposlúcha. Deti si vedia tak pospájať súvislosti...Dieťa musí byť na škôlku zrelé. Niektoré deti sú na škôlku zrelé už v 2 rokoch, niektoré sú zrelé na škôlku v 5 rokoch. Deti na škôlku dozrievajú rôzne.

@kvetinka4 nič mimoriadne sa u neho nedeje. Zatiaľ v pohode dojči, venuj sa bábätku.
Skôr nech Ti príde niekto z rodiny /starostlivý, zodpovedný, hlavne niekto nekritizujúci/ s ním pomôcť, aby sa mu trošku venoval a dostriehol na jeho pitný režim, stravovanie, dostatok spánku, dostatok pohybu na čerstvom vzduchu v čase keď nie sú vonku horúčavy , nerieš škôlku vôbec a psychológ tiež vôbec nesúri.

Ahoj, ja mam doma desat mesacne babo a chlapca 2roky aj 9 mesiacov, ma velmi podobnu povahu ako tvoj syncek. uz ked bol malicky v sportovom kociku a niekto sa mu prihovoril, dostal hysak... potom ked zacal chodit a niekto ho pozdravil alebo sa prihovoril zase hysak, alebo sa hodil na kolena a udrel hlavou o zem. tu hlavu buchal aj o stenu alebo o dvere vzdy ked sa mu nieco nepacilo. ked som otehotnela a stratila mlieko, mal 15 mesiacov zacal mi chytat hysaky aj v noci, az take ze mu zmodreli usta. isli sme k doktorke, ked mu brala krv dal jej facku... tak nas poslala k neurologicke. ta nam povedala ze je v poriadku a ze to je taka povaha a mame sa snazit ho vychovat. musim povedat ze tie hysaky a hadzanie o zem ustupili ked sme zacali chodit na ihrisko medzi deti, aj ked zo zasiatku to bolo dost narocne.... ked sa narodila mala sestricka, zacali problemy s cikanim, najprv mokre slipi az potom sa pýtal cikat. hysakov sme sa sice zbavili, ale aj tak máme neustále problémy, stále nás hrizie, dokonca aj malu, bije a vrieska.... stale nieco vivedie, ale uz sme sa s tym zmierili, proste len uputava pozornost... viem ze som nenapisala ziadnu radu, ktora by pomohla, len som chcela aby si vedela ze nie si jedina, ktora ma takéto problémy so syncekom a ze to nie je chyba výchovy, je to proste povahou a treba mat len trpezlivost a pevne nervy, hadam z toho raz vyrastu 🙂 ludi na ulici si uz davno navsimam, lebo oni nevedia nic o mojom dietati, o mne a vela krat ani o vniknutej situacii... take nieco pochopia len mamicky ktore maju doma taketo dietatko, lebo len mi vieme ze ziadne zakazy, prikazy a ani prosby na nich neplatia. takze hore hlavu, a hlavne sa netrba stresovat, lebo toho psychologa budeme potrebovat mi 🙂 🙂

moj maly je 100krat horsi 😝 minule ked sme stali pol hodinu na vybavenie pasu ludia doslova CUMELI s otvorenou hubou co stvara 😝 a zatial kam sme isli vsade nas do minuty vyhodili ci uz v cakarni u lekara, v detskom divadielku, atd 😒

@kvetinka4 Ahoj, nazory na "normalnost" ci "nenormalnost" spravania tvojho syna si si uz precitala v hojnom pocte.. Ja sa skusim vyjadrit k tej navsteve psychologa.. Ci je potrebna nezistis inak ako tym, ze tam pojdes. Mozno si potom povies, ze to nebolo potrebne, mozno, ze ano..Kazdopadne nemas tym co stratit. V najhorsom pripade stratis hodinku svojho casu ale ziskas minimalne pocit, ze si to skusila. V lepsom pripade sa vyrozpravas a trosku sa ti urcite ulavi a v idealnom ti poradi, pripadne usmerni kudy-kam. Psycholog nie je hanba, uz samotny pocit, ze sa poradis s odbornikom ti moze pomoct zvladnut mnoho situacii. Urcite nevahaj, zariad si strazenie pre deticky a skus to, mozno budes skutocne prijemne prekvapena, co vsetko sa da zmenit s minimalnou namahou a maximalnym vysledkom ;) Drzim prsty a prajem pevne nervy pri drobcoch 🙂

@kvetinka4 ak mas problem, urcite vyhladaj pomoc.
odborna pomoc problem moze vyriesit, alebo ta ukludnit, ze je vsetko ok. nemas co stratit.
zial tvoj popis mi zavana autizmom... citala som, ze tento pojem pre teba nie je novinkou, takze na tvojom mieste by som nevahala a navstivila odbornika prave na poruchy autistickeho spektra. velmi drzim palce.