Musím súhlasiť, aby s dieťaťom v škôlke pracoval psychológ a logopéd?
Dcéra začína chodiť od septembra do škôlky. V škôlke mi dali podpísať a vypísať kopu papierov kde mam súhlasiť s tým ze s dieťaťom bude v škôlke pracovať logoped a psychológ. Musím s tým všetkým súhlasiť? Je tam celý dotazník ešte aj o mojom tehotenstve, pôrode ako prebehol, apgar skóre, veku a vzdelaní rodičov, o chorobách v rodine. Zdá sa mi to prehnane veľa informácií na to, že dieťa ide len do škôlky.
@tutanchamon79
Nemusíš, nikto to nebude riešiť je to tvoja voľba a právo rodiča. Za mňa osobne by som to brala, do školy deti nastupujú mnohe verbálne nepripravené, majú recove stereotypy, ktoré rodičia si možno neuvedomujú, ale odborník ich odhalí aj v takom veku. A ver mi, ze s logopediou je najlepšie začať čím skôr. Mnoho napovie v prípade narušeho vývinu aj priebeh tehotenstva, pôrodu a ranného detstva. Ide o orientačnú depistaz, v prípade problému sa potom rodič nasmeruje k odborníkovi a pracuje sa dieťaťom, čím sa získava časový náskok a sú zreteľnejšie výsledky. U predškoláka je depistaz až v máji a to je už neskoro, môže mať odklad školskej dochádzky pre takú napr. dyslaliu, ktorú by včasný zachytom vedeli odstrániť, alebo minimalizovať. Je to plne na tebe, môžeš odmietnuť.
Nesúhlasila by som (za našich škôlkarskych čias toto ani nebolo), ale len preto, že toto považujem za veci čisto v mojej kompetencii. V MŠ ma učiteľka upozornila, že mám zvážiť návštevu logopéda. Lekára som si vybrala sama na základe recenzií, známych... Ak by bol potrebný psychológ, tiež by som si ho chcela vybrať sama.
@belllinka alebo tebe, ak silou mocou natlacas ludom nieco, o co nemaju zaujem. Predstav si, ze aj v dnesom svete su este dospeli ludia a aj deti ktore nemaju ziadne poruchy ani traumy a dokonca ani nepotrebuju navstevovat psychologa. Takze si to nechaj pre seba ak to potrebujes ako zena, alebo ako neskuseny rodic a neutoc na mna a neurazaj ma svojim komentarom, ale co najskor chod na sedenie a vyplac sa, ze ludia nechcu posielat svoje zdrave a spokojne deti bezdovodne k psychologom.
@katkami123 Omyl, to len absentujuce matky si to tak interpretuju ako si to ty tu popisala a neschopne psychologicky...
Schopna psychologicka vezme "panovacnu" (asi si mala na mysli dominantnu) matku do uvahy pri analyze pacientovho profilu, moze totiz urychlit proces stanovenia diagnozy (ak nejaka existuje) ak je matka pritomna a psychologicka vidi interakciu matky voci dietatu...ak si myslis ze psychicke diagnozy takto vznikaju.
@number19
jasne, jasneééé, však ty to vieš všeééétko najlpešéééé
Ja sa nemám čoho báť, aj keď mi bude celé konzílium psychiatrov a psychológov spovedať 2 hodiny všetky 3 deti. Také, čo nemajú čisté svedomie, veľmi dobre vedia, prečo sa tam tisnú a čoho sa tak strašne boja, keby mali normálne šťastné deti, vedia, že nikto nič nenájde.
Ako tu bol prípad raz týraného dievčaťa, matka na pohotovosti za ňu odpovedala, aj do ambulancie sa natisla.
to len všetko také problémové sa boja.
@katkami123 to co je za prispevok? Tie, co nemaju ciste svedomie sa boja? To je dobra kravina....
Vytahujes extremy a nimi argumentujes. To je uplne chybny pristup.
Ano, nedovolila by som ziadnemu konziliu spovedat moje dieta, ked uz ta mam parafrazovat. Naco by to bolo dobre?
Nie je psycholog ako psycholog a ak by malo moje dieta problem, chcela by som psychologa vybrat ja, podla recenzii, podla pristupu k dietatu.
Ja som takto menila napr. logopedicku. Ta prva , u ktorej sme boli bola skor ako necitlivy general, dieta sa jej balo, mna ako matku nerespektovala, doslova nas buzerovala. Viac sme tam nesli.. S inou, ktora to naozaj s detmi vedela, sme uspesne spolupracovali vyse 2r.
@katkami123 Ty si tak trosku zmatena.
Psychologovia nie su na to aby nieco hladali. Tu nejde o detektivku.
Su matky ktore sa osobne angazuju na vyvoji svojho dietata a nespoliehaju sa cisto len na institucie (skolka, skola) a nenechaju im svoje deti plne na pospas.
To, ze rodic ma zaujem byt pritomny pri psychologickej analyze svojho dietata nie je strach (ani neciste svedomie), je to zaujem aktivne sa zucastnovat na vyvoji svojho dietata a byt pri tom pritomny. To ti potvrdia aj sami psychologovia (ak sa v takom prostredi vobec pohybujes).
Kazdy inteligentny clovek pochopi, ze nespravny pristup akehokolvek psychologa (terapeuta...) moze narobit velmi vela problemov...takze opatrnost je tu namieste...
Mas 3 deti - a tvoj prispevok len potvrdzuje jedno - kvantita nezarucuje kvalitu.
@number19
Milujem, keď sa tu ideš hrať na veľmi inteligentnú, aj psychologiu dieťaťa som mala na vysokej škole (do toho nerátam moje samoštudium a kopu prečítaných kníh pomimo) a nakoniec si ideš obtierať ústa o moje (pre teba úplne cudzie), deti. Ale k čomu sa dá viac znížiť, všakže. 😉 Keď sa chceš hrať na inteligentnú, tak si tu aj reálne drž tú úroveň, alebo sa na ňu nehraj, keď na to očividne vôbec nemáš a ideš tu ponižovať moje deti, zvlášť, keď síce sú ešte v skôlkarskom veku, ale svojou emocionálnou inteligenciou a empatiou ťa strčia do vrecka. 😉 ja stále tvrdím, že kopu tých vzdelávacích výchovných kníh pre deti ani tak netreba tým deťom, ako ich rodičom.
@number19
A aby som dokončila svoju myšlienku, práve pre to sa vôbec nebojím, čo sa týka aj celého konzília. Viem, že moje deti majú zdravé vzťahy s nami, rodičmi, so starými rodičmi a čo sa týka ich detstva, majú maximum ohľadom vzťahov okolo seba a trávenia zmysluplného voľného času. Preto sa o ne nebojím ani o ich osobnosť. Ak si niečo nesú geneticky, čo sa im prejaví, s tým už nič neurobím a nepatrím medzi matky “zlý, zlý, zlý psychológ niečo našiel, lebo musel” a podobne, jednoducho budeme na tom spolu pracovať a rada sa to dozviem, nech sa všetko eliminuje na minimum, ak sa dá. Ale viem, že svedomie mám čisté a nemusím nikoho špehovať.
@number19
Ono nie vždy je matka prínosom, pri tom psychológovi. Mne keď kamaratka rozprávala ako im do toho zasahovala, len som krútila očami. Psychologička napríklad povedala chlapcovi, nech nakreslí strom - (prijektívna psychologická metóda z ktorej sa potom zisťuje viac - konáre, listy, všetko má svoj význam čo a prečo dieťa nakreslí) a ako si chlapec začal kreslit strom, matka ho tam začala karhať - “Ale my sme sa učili kreslit listnatý strom, že? Nie ihličnatý” čiže cela úloha v ťahu, lebo už z toho veľa psychológovia vyčítať nemohli, keďže už chlapec začal kreslit to, čo chcela matka a čo sa učili”…a na jediné, čo mohli prísť je len toľko, že ma panovačnú matku, ktorá sa potrebuje starať ešte aj do jeho obrázku.