Nezvládam 5-ročného syna
Ahojte, potrebujem pomoc. Mám 5 rodného syna. Syn je také normálne dieťa čo sa jeho vedomosti týka, je šikovný ale jeho správanie už prestávam zvládať. Čím je starší tým je to horšie. Kam kolvek ideme je nejaký problém. Rozbehne sa aj na cestu a nepočúva keď na neho kričím, idem aj tak. Dospelým ľuďom čo ani nepoznáme je veľmi drzi, dovoľuje si a dnes dokonca jedného pána išiel buchnúť ale to som ho stopla v poslednej chvíli. Nemá rešpekt pred nikým. Na druhej strane ale stále za všetko plače. Je to veľmi ťažké riešiť stále tieto veci a ja sa chcem pravdepodobne poradiť so psychológom. Ako mám postupovať ? Máte niekto reálne skúsenosti ? Ďakujem 😪
@lylyjana uf, tebe vadia takéto veci? Moji mali povolené skákať, či z postele, či ná gauči, vedela som, že to deti baví, otvorí a zavrie dvierka? To akože fakt ? Neviem, mne toto vôbec nevadí. Oblizne zrkadlo? Asi sa mu to páči, že sa dotkne jazykom zrkadla. Tak neviem, mne tieto veci neprídu akože ho idem teraz stále napomínat. Ak ublíži, ako píše autorka, to je iné. Ak ho napominas za všetko, potom to napomínanie stráca účinok.
@lylyjana z oblizania zrkadla nemôže mat horúčky, kedby si videla čo všetko deti v škôlke oblizujú. A tam je bacilov omnoho viac. To malo virózu. Zo vzduchu. Od ľudí, deciek
@lylyjana pravdu?? Uplne normalne stanovit hrsnice co sa moze a co je uz cez ciaru trvat na nich nie ze raz mozem nieco potom zasa nemozem dieta v tom ma potom uplny chaos a bordel.... Poznam dost rodin kde maju deti do 5r absolutnu nadvladu nad rodicmi mozu uplne cokolvek si zmyslia bez obmedzeni (chcem rozlievat vodu po byte? Jasne mozem a ak nahodou nie tak spustim krik a mama s tatkom mi sami prinesu pohar vody len aby bolo ticho - neuveritelne ale zazila som na navsteve)...
Ak raz nieco nie je dovolene tak to nie je dovolene ani teraz ani o chvilu ani zajtra ani nikdy...
Deti su tvory chapave a inteligentne treba sa im iba venovat a rozpravat sa s nimi aj ked to casto znamena bilion krat za den odpovedat na tu istu otazku - ale preco???? ak je nieco uplne cez ciaru tak pride nejaky primerany trest ktory dieta dokaze pochopit a dat siveci do suvisu ale to uz musis vediet ty ze co... Ak mu zakazes telku lebo nieco prepisklo ale po 10min uz tu telmu pustis sama lebo decko reve tak sa necuduj ze pravidla v dome ircuje dieta a nie rodicia....
@kulumulu123 tvoj spôsob výchovy vychádza z toho, ako sme kedysi boli vedení. Je to spôsob založený na absolutnej moci rodiča a podriadenosti dieťaťa. Kde poslušnosť sa vynucuje trestami a odmenami a strach a manipulácia hrá prím. Lenže nie všetci chceme vychovávať v tomto stereotype. Používanie trestov neučí dieťa to, že činy majú dôsledok a neučí prevziať za čin zodpovednosť. Trest naučí poslúchnuť zo strachu, nie preto, že si dieťa uvedomuje, ako koná. To isté odmena, učí dieťa byť uplatné, učí ho vyhovieť, aby sa zapáčilo a dostalo benefit. Dieťa nevylozi umývačku preto, že vidí, že treba, že vidí, že mame treba pomôcť, ale preto, že dostane benefit v podobe výhody - mobil, tv a pod. Spôsob výchovy bez odmien a trestov je ťažšia cesta hlavne na začiatku, keď je dieťa malé a veľa vecí ešte nevie pochopiť. Ale je to určite príjemnejšia cesta a čím je dieťa väčšie, tým viditeľnejší je prínos takejto výchovy. Tak isto hranice, ktoré spomínaš - v živote sa hranice dynamicky posúvajú, takže nezmyselne trvať na niečom, lebo pred týždňom to platilo, tak to musí aj dnes je krátkozraké. Použijem priklad, čo som sem už písala - deti sa hrajú vonku a kričia, jeden deň som s tým ok, nevadí mi to, ale ďalší deň mám migrénu a moja hranica sa posunula a tak predsa nebudem trpieť, komunikujem to deťom a pomôžem im, aby sa hrali tichšie. Je úplne v poriadku, že včera mohli a dnes nie. Že na gauči u deda v kolni sa skákať môže a na návšteve nie. Že doma môžem olizat zrkadlo, v hoteli nie. Proste hranica nemusí byť nemenná. Samozrejme sú veci, čo nikdy nebudú inak, napríklad nikdy nedovolím prebiehať cez cestu bez obzretia sa, ale takýchto vecí nie je zase nejak príliš veľa.
@lylyjana ak mas chut skusit iny pristup, tak este mala rada. Nechci menit vsetko a hned. Lebo budes z toho akurat frustrovana a budes mat pocit, ze to nefunguje. Vyber si nejaku jednu vec, napriklad tie dvierka. Priprav sa na situaciu, neskusaj to v zhone, ale ked mas cas. Ono to totiz na zaciatku bude vyzerat, ze to trva veky, ze proste dieta aj tak reve a "nic sa nemeni". Lenze ono to cele je proces, potrebujes sa to naucit ty, aj dieta. A este uvedomenie, ze cielom nie je, aby dieta neplakalo, cielom je naucit, ze toto spravanie nie je ok. Vysledok ma byt - dieta uz netrieska dvierkami a ked tresne a ty ho upozornis, pripadne odvedies, uz nespravi scenu na dve hodiny..Lebo uz vie, ze toto je hranica, ktoru ty nedovolis narusit. Cim viac takychto situcacii s dietatom absolvujes, tym jasnejsie pre neho bude, ze cez niektore veci proste nejde vlak a nebude ich viac robit, resp. ked aj skusi, lebo deti su potvory, budu skusat, tak len si overi, ci fakt ta hranica je pevna.. A uz to bude bez scen, resp. s kratkymi scenami. Dieta sa tym uci aj zvladnut emociu. To je vlastne dalsia faza toho, dieta sa rozreve, ked ho odtiahnes od dvierok, ty tam bud pre neho. Ak nevies, co vraviet, tak len mlc, snaz s ostat kludna- Ak dokazes v klude komunikovat, tak len potvrdzuj pocity - viem, ze sa teraz hnevas, je to v poriadku, som tu pri tebe..a pod.. Mozno bude chiet dieta objat, pomojkat, to uvidis. Kazdopadne mu nedovol vratit sa k tym dvierkam. Az ked sa uplne ukludni, tak skuste robit nieco ine idelane spolu, aby dieta vedelo, ze si tvoju pozornost nemusi ziskavat trieskanim dvierok..
@akvi cele si to asi trosku zle pochopila... Ja hovorim o veciach ktore proste platia a jedniducho nebudem ustupovat ci sa to dietatu paci alebo nie... Moje deti nie su vychovavane sposob odmena trest nepoztebuju to... Travim s nimi vela casu mam nervy aj 150ty krat za hodinu odpovedat na tu istu otazku... A ver ano pomahaju mi doma bez toho aby som im to musela dat prikazom... Ale ked dieta jeden den moze a ma dovolene absolutne cokolvek bez hranic a dtuhy den ked robi to iste tak vystresovany rodic napr aj z migreny po nom iba jaci a vrieska... No neviem kam takyto styl vychovy povedie.... Proste su urcite hranice ktore sa u nas dodrziavaju a je mi jedno ci je to navsteva alebo moje deti ale verim tomubue kazdy to ma nejako nastavene kazdy ma nejake svoje hranice aj metody... Ja sa snazim ucit svone deti vediet si obhajit svoj nazor aj ked je proti nazorom vsetkych okolo a ver ze moje 9r dieta s tym nema najmesni problem... Nema pozrebu slepo posluchat prikazy (to je lepsie si zaobstarat psa ako deti) ale na druhej strane beriem rozumne argumenty ale stekanie po rodicovi len aby si decko presadilo svoje to nie (vidavam niekedy ked deti do 10r rozkazuju ridicom a ti oba slepo posluchaju lebo detom nedokazu oponovat)...
@kulumulu123 tvoj sposob tvorby hranic je iny, ako moj, podla mna hranica je dynamicka vec a neplati to, ze co je raz zakazane, tak inokedy to nemoze byt naopak. Vzdy zalezi od situacie, kontextu, veku deti a pod. Svet nie je staticky.
Ja prilis nevidam deti, ktore nemaju hranice a spravaju sa tak, ako opisujes. Fakt mam skor dojem, ze uz vela ludi zmenilo pristup a mozno zijem v takej bubline, ale naozaj tu nikde nevidim nikoho, kto by na svoje deti vrieskal, alebo opacne, ze deti by vrieskali na dospeleho a presadzovali si svoje. Dokonca v nasom susedstve plati aj to, ze ak ja upozornim cudzie dieta, vacsinou posluchne a nepride za mnou jeho mama na mna nadavat, ze co som si to dovolila. Samozrejme netvrdim, ze inde to tak nemoze byt. Kazdy vnima to svoje okolie a z toho vyvodzuje nejake zavery.
@kulumulu123 dieta je tvor rozumny. Doma vie, ze moze jednym druhom ceruziek kreslit po podlahe. Potom to spolu utrieme. Ale na navsteve nemoze. Staci, ze mu vysvetlim dovod a ponuknem papier. Bud si kresli na papier, alebo nekresli vobec. Ale preco ho mam doma obmedzovat? Len preto, ze toto je hranica a ked sa to raz nemoze, tak uz nikdy?
@vreckovka2 nie oreto ale ja osobne man nastavene hranice aj preto ze nie som sluzka ktora doma ine nerobi iba lieta detom za zadkami a vsetko dookola upratuje... Ale je to vasa vec. U nas veci funguju tak ako funguju kreslit po zemi mozu vonku s kriedami ale nie dima po podlahe ani po stenach... Ak s tym ma ktokolvek problem je to v prvom rade jeho problem a nie moj... Moja domacnost moje pravidla.. U inych ked decka liali vodu po stole zemi a kdekolvek sa im chcelo v byte tiez som nikomu nedavala nevyziadane rady do zivota ja som to upratovat nemusela ani riesit deti ktore ked pomaluju doma steny ci sedacku fixkami nikto neriesi - ved su to len deti.... Ja mma rada doma poriadok a moje deti su vedene rovnako... Ked subtu cudzie deti tak zial musia akceptovat moje pravidla a ver z e dcera tu ma kamosky aj na prespavackach dost casto zatial sa nikto nestazoval ani deti ani rodicia... Doma nech si robia co chcu a ako chcu u mna to bude po mojom...
@kulumulu123 samozrejme je to v poriadku, ze to detom nedovolis. Preto synovi nedovolim kreslit na navsteve po podlahe. Lebo nie kazdy to ma ako my. A je to ok. Ale doma mu v tom branit nebudem, kedze za tym vidim viac ako len bordel. Ja som sa len snazila vysvetlit, preco mozu byt niektore hranice dynamicke.
@rebellefleur verim, ze to bol boj. Ono aj ked nemate nejaku "konecnu" diagnozu, nevadi. Hlavne, aby ste vedeli ako na neho, nech ste vsetci v pohode. Okolie som sa uz naucila v zasade nevnimat. To budr mat rec tak ci onak. Ty vies co a ako. To je hlavne.
@akvi a o akom veku deti hovoríš? Toto co píšeš ani nemôžeš myslieť vážne. Naozaj tvoj názor na výchovu je výsledok dnešných deciek. Bez štipky tolerancie a hlavne UCTY k starším. Ide mi neskutočne na nervy to ,,zastaraly prístup, zastarala výchova, staré sposoby"... jasne.... preto sme tam kde sme? Ze ved prečo by mal mladý človek uvoľniť miesto babicke v autobuse, keď ma o 3m volne mieste že?
Co sa týka bitky, myslím ze všetky tie nove zistenia, že bite deti majú psychické následky a traumy .... tak obe ruky do ohňa dak za to, že jediné ak išlo o extrém- niekedy otcovia bili s kablami od vysavacov, s remenmi, fackovali sa deti tak, ze im ostavali pečiatky na tvárach. Ok samozrejme, toto je extrém. Ale ešte z jednej vychovnej po riti neostalo dieta s psychickou poruchou.
A k tej tvojej filozofii.... dnes Anička mozes búchať s tanierom o zem, lebo je z nerozbitneho skla. Ale zajtra u babky s ním nebuchaj, babka nemá nerozbitne sklo?
Véd to co píšeš je nonsens. Dnes môžte kričať, zajtra nie? A čo susedia? Ti ta nezaujimaju? Tak hádam mam nejakú hranicu, čo je ešte Ok kedykoľvek počas dňa, a co uz nie.
Hranice a pevne pravidlá sú podľa teba zastaralé?
Ja teda vôbec nesuhlasim, že je zastaralé, aby dieťa vedelo, že rodič je rodič a nie kamarát, a ze ak niečo porusim, urobím vedome zle, znášam dosledky.
Nebudem sa zrovnavat s 5r dieťaťom, ktoré je ešte príliš krátko na svete, aby mi urcovalo nejaké pravidla. A prečo je na Mikuláša aj Čert? Prečo je halloween so strasidlami? Je úplne prirodzené, že od mala učíme deti, že sa skutky delia na dobre a zle. Nechávať deťom vo všetkom voľbu vlastného výberu a pocit, že som NIEKTO a nič mi nehrozí, vedie presne k takým udalostiam, ako keď napadne žiak spolužiaka s nožom, lebo sa našiel niekto, kto mu zrazu nehrá podla jeho predstáv.
@akvi a asi naozaj žiješ v nejakej inej bubline, pretože ja som práve naopak svedkom, kedy sa rodicia boja vlastných detí. Možno preto vidíš, že deti nekricia, ani rodicia na nich, lebo je všetko podľa ich predstáv? Neviem, možno máte v okolí naozaj takto super zvládnuté deti. Skôr vidím problém v tom, že tie deti sú príliš zvyknuté, že sa točí všetko okolo nich a vychádza sa im maximálne v ústrety. Len dnes ju už naozaj výnimočné, ak sa dieťa vie pozdraviť, ospravedlniť, a o ucte k starším ani nemôže byť reč. Dnešné už 6r deti nemajú žiaden problém vyhresit cudzieho pána (po 60tke) , či si je vedomí že je na súkromnej ceste a že tu nemá čo robiť (priklad). Za mňa sú dnešné deti neuveriteľné drzé a učitelia čím ďalej tým viac strácajú motiváciu učiť.
@simona20201309 ani neviem, čo mám k tvojmu komentáru napísať, pretože mám z neho dojem, že si vôbec nepochopila, o čom píšem. Pleties niekoľko rôznych vecí dokopy. A netuším, ako si prišla na niektoré závery, ktoré si si vyvodila.
A akákoľvek tolerancia násilia voči dieťaťu je pre mňa neprípustná, takže aj "jedna výchovná po riti". Ak by ti dal manžel jednu výchovnú po riti zato, že si niečo spravila zle, tak neviem, či by sa ti to páčilo a či by si to tolerovala.
@akvi no presne toto porovnavanie je pre mňa zcestne... ako mna už vychovala moja mama. Manžel má už nevychovava. Takže porovnávať dvoch dospelých ľudí a matku s dieťaťom je úplne mimo.
Sú deti, na ktoré stačí krivo pozrieť, a sú také, ktoré si vyslovene po zadku žiadajú a nič iné na nich v danej situácii neplati. Ja sama mam diera, na ktoré naozaj dvíhať ruku nemusím, ale ja som pár po riti dostala a ako dieťa som presne vedela, za co som si to zasluzila.
@simona20201309 Neexistujú deti na ktoré by "po zadku" malo pozitívny vplyv!
@annm81 aj keď vo väčšine s tvojimi názormi súhlasím, nemyslím si, že máš preskúmané všetky deti sveta. Rodicia dokážu ublížiť dieťaťu oveľa vážnejšie úplne inými spôsobmi, ako jednou na zadok. (Nehovorím pravidelne, to už jedna na zadok nie je... píšem naozaj o výnimočných situaciach)
Myslím, že taký rozvod a striedavo starostlivosť, alebo hádky rodičov, neustále ponižovanie, porovnávanie, klamstvá (prídem skoro, ... áno pôjdeme.... áno potom....), striedanie partnerov jedného z rodičov, nedostatok času, ignoracia, niektoré úplne nevinne myslene slová dokážu ublížiť psychike urcite viac.
Také capnutie na zadok ublizi určite menej ako to, keď rodič strčí dieťaťu tablet do ruky len nech ma od neho aspoň 2hod pokoj. Toto je príklad.... taky tablet a hry ubližujú psychike v oveľa väčšej miere ako capnutie pri výchove.
To je naozaj smiešne ako to zvelicujete, ale uvedomujem si, že sa blížime k tomu, že už to bude čoskoro trestné a deti budú nahlasovať svojich vlastných rodičov za týranie.
@simona20201309 násilie je násilie. Bodka. Neexistuje menšie a väčšie, škodlivé či neskodlive. Každé capnutie po zadku je proste násilím a darmo to tu obhajujes, je to neobhájiteľné a tvoje argumenty sú chybné. Čo sa naučí dieťa, keď dostane po zadku? Že konflikt sa rieši násilím. Potom keď na piesku tresne druhé dieťa, tak zrazu sa čudujeme, prečo rieši konflikt práve takto. Násilie je nezvladnuta emócia. Ako chceš naučiť dieťa sa ovládať, keď sám dospelý to nevie? Dieťa nemá mechanizmy na zvládnutie emócií do svojich cca 8 rokov. Jeho mozog nie je dostatočne zrelý. A dospelý má dieťaťu ukazovať, ako emociu zvládnuť a pomôcť mu ju zvládnuť. Ak mu ukazuje "jednu po zadku", tak si to dieťa nesie ako jeden zo spôsobov.
@simona20201309 Už vyššie som spomínala, že na toto existujú štúdie robené na veľkých vzorkách detí z rôznych krajín, kultúr, rokov a tie poukazujú na to, že fyzické tresty sú nefunkčné. Koniec-koncov, aj tu máme diskusiu, kde autorka tlčie dieťa a nespomína, ako jej tento prístup pomáha vychovávať, naopak, dieťa je stále nezvládnuteľné.
K čomu ale tieto štúdie bežne dospelí je celý rad negatív - od problémov v škole, cez nižšie IQ, hľadanie nevhodných partnerov v dospelosti, celoživotný problém so sebavedomím, vyššie riziko trestnej činnosti až po vyšší sklon k psychickým chorobám a k samovražde. Čo je dôležité, negatívne dopady sa ukázali aj u detí, ktoré v detstve neboli nejako nezvládnuteľné a "len" dostávali "nevinnú" po zadku - toto sa týka sj tých, ktorí v dospelosti tvrdia, že im občasná bitka od rodičov nijako neublížila.
Fyzické tresty sú zastaraná nefunkčná metóda. V mnohých krajinách sú formálne zákonom zakázané. V niektorých krajinách sú spoločensky neakceptovateľné už viac ako jednu generáciu (čuduj sa svete, tieto krajiny majú dospelú populáciu akosi slušnejšiu než vychodná Európa, alebo západná Ázia, kde je udretie deťaťa normálne).
@annm81 stále píšete o otlkani, a nezvladnutej situacii.... násilie....
Nemá zmysel sa naťahovať.
@simona20201309 nie, nemá zmysel sa o tom baviť, pretože sa absolútne nezhodneme ani v pojmoch. Už len taká otázka na teba - ty si ok aj s tým, keď dá "po zadku" tvojmu dieťaťu aj niekto cudzí?
@annm81 a je milión iných faktorov, ktoré ovplyvňujú budúcu populáciu národa. Pochybujem, že keď Slováci prestanú bit svoje deti, nás národ sa niekde posunie 😀
Štúdie zas tvrdia, že deti ktoré do 6r poobedie spia, sú inteligentnejsie ako tie, ktoré nespia. Tiež súhlasíš?
Deti ktoré poobede nesoavaju, v dospelosti trpia naladovostou, depresiami, sú menej úspešní v zivote....
Aj o tejto štúdií si tak presvedčená, že je 100% ?
@akvi nie, pretože nikto cudzí mi nemá čo otlkat moje dieťa a ani ja sama moje dieťa nebijem. Napriek tomu si myslím, že sa to s tým preháňa a zvelicuje sa to. Ja poznám rodičov, ktorý raz za uhorský rok jednu prilozia a ani by mi nenapadlo z nich robit tyranov.
@simona20201309 no vidíš, vnímaš pravdepodobne to, že nik nemá právo použiť násilie na tvojom dieťati, prečo si ale myslíš, že ty ako rodič to právo máš? A btw nik nerobí z nikoho tyrana, to, že niečo netolerujem, to neznamená, že budem označovať rodiča, ktorý zlyhal a jednu capol, za tyrana. Ty si takto sama vyrabas chybné závery. Skôr ma mrzí, že rodičia nedostávajú viac podpory a pomoci vo výchove detí. Že sa akosi predpokladá, že každý vie, každý si uvedomuje dôsledky takej či onakej výchovy. Veľa rodičov vníma, že chce zmeniť prístup, len nevie ako.
@simona20201309 To, že na vývoj mozgu má vplyv mnoho faktorov predsa nijako nepopiera, že tento jeden (fyzické násilie) má preukázateľne negatívny dopad, nie?
Práve naopak, keby náš národ prestal otĺkať detí, posunuli by sme sa veľmi veľmi ďaleko, pretože by klesla sociálna akceptácia násilia všeobecne - to sú týrané ženy, ožratí muži, čo sa mlátia v krčmách, šikana v školách, agresivita na cestách. To je tiež ohľaduplnosť a rešpekt k iným - k seniorom v domovoch dôchodcov, pacientom v nemocniciach, úradníkov k občanom...
@annm81 moje krsňa v zivote neudreli rodicia a je rozmaznana a robi si co chce, a ked to tak pojde dalej ona bude agresivna bit ludi naokolo aj bez toho, aby ju bili v detsve rodicia cize toje zivy priklad toho, ze to neplati. Ale ano zvecsa ked su deti z takej rodiny tak, aj oni su tyrani ale co opacny priklad ako som pisala?
Máme v rodine 5ročnú, kým nastúpila do škôlky bola neskutočne vyrovnaná, doma nebola fyzicky trestaná.. Začala sa prejavovať emočne, plač za všetko čo jej nebolo po chuti atď, hrozne na seba citlivá.. trvalo to niekoľko mesiacov, pátralo sa po príčine, zo zapleteného copíku občas vypadlo viac vlasov ako bolo treba, nechcela chodiť do škôlky, potom bola poškriabaná na tvári a vtedy z nej vypadlo, že jej to urobila pani učiteľka😫 hrozne plakala, nechcela to povedať, že pani učiteľka ju šticovala!! Nesledovalo dokazovanie, nakoniec však potvrdili aj kolegyne, že pani učiteľka (rok do dôchodku) mala svoje výchovné metódy a teda zákerné, aby to na dieťati nebolo vidno…nehovorím, že nedať vôbec dieťaťu po ruke, po zadku od milujúceho rodiča… ale od pani učiteľky, ktorá je autorita a pre deti v ich hierarchii možno na piedestáli to veľa v detskej dušičke narobilo chaoz… tým som chcela napísať, že možno pátrať po príčine, možno aj u vás nejaká je..

@lylyjana no proste to komunikuj presne tak, ako to máš. Podľa veku dieťaťa. Pri malých deťoch stačí povedať "toto nie". Ak napríklad otvára a zatvára tie dvierka 2 ročné dieťa, tak ho nechám, keď nimi trieska tak, že môže dvierka zničiť alebo si ublížiť, poviem "toto nie". Môžem aj nazorne ukázať, že čo je ešte ok a čo už nie. Dieťa pochopí. A ak znova skúsi tresnut, znova zopakujem toto nie a vezmem ho odtiaľ preč. Možno sa rozplače, čo je v úplnom poriadku, potvrdím, že chápem, že sa hnevá, ale ja nechcem, aby zničil dvierka. Častokrát nemáme nervy riešiť ten následný plač, lenže ten príde tak či tak, len teda to, ako to celé prebehne, mám v rukách ja. Či budem kričať po dieťati, aby okamžite prestalo a ono ma odignoruje alebo posluchne zo strachu. Alebo mu ukážem hranicu a ukážem aj, že keď ju prekročí, tak zasiahnem. A kým v prípade kriku to skončí nervoznou mamou a podrazdenym dieťaťom, ktoré v podstate možno ani nerozumie, čo spravilo zle, v druhom prípade som stále kľudná, situáciu mám pevne v rukách, dieťa pochopilo, čo robí "zle" a zároveň sa naučilo, že hranicu mám jasnú a ako bonus ho učím, že aj frustrácia a plač je v poriadku a pomáham mu vyrovnať sa s emóciou.