Nezvládam 5-ročného syna
Ahojte, potrebujem pomoc. Mám 5 rodného syna. Syn je také normálne dieťa čo sa jeho vedomosti týka, je šikovný ale jeho správanie už prestávam zvládať. Čím je starší tým je to horšie. Kam kolvek ideme je nejaký problém. Rozbehne sa aj na cestu a nepočúva keď na neho kričím, idem aj tak. Dospelým ľuďom čo ani nepoznáme je veľmi drzi, dovoľuje si a dnes dokonca jedného pána išiel buchnúť ale to som ho stopla v poslednej chvíli. Nemá rešpekt pred nikým. Na druhej strane ale stále za všetko plače. Je to veľmi ťažké riešiť stále tieto veci a ja sa chcem pravdepodobne poradiť so psychológom. Ako mám postupovať ? Máte niekto reálne skúsenosti ? Ďakujem 😪
@akvi No ja ti neviem, tie moje z manipulovane deti prave bez kriku a nervoz vylozili umyvacku a isli si pozriet serial.
Tak asi je to zle 🤦🏻♀️
Domace prace si delime, spytaju sa treba pomoct urobit.
Manzel, tiez zmanipulovany, vcera povysaval az potom si isiel riesit svoje hobby.
… asi by sme mali cakat na pricinu-dosledok, kym sa doma nebudeme brodit bordelom a az potom to upratat, ci ako? 🤦🏻♀️
Upratane hracky znamenaju dokoncenu aktivitu, dohram sa - upracem a potom idem na dalsiu aktivitu - pozeranie rozpravky.
@u2jana a tak isto ti ja môžem uviesť príklad môjho decka, ktoré je už dospelé, v živote nemal doma žiadne "povinnosti", manipulácia na neho neplatí, lebo ju vie v momente identifikovať a výchovou štýlom príčina -dosledok je z neho mladý človek, ktorý má prácu, ktorá ho nesmierne baví a zarába si ňou už od 16-tich. Doma pomôže bez toho, aby som mu čokoľvek vravela, resp pomôže, keď ho o to požiadam. A ani bordelom sa doma nebrodime, aj keď priznávam, že od vypulirovanej domácnosti máme ďaleko, ale nikomu to neprekáža. Ani tvoj ani môj príklad nič extra nedokazuje. Každopádne ja som tiež spokojná s mojim deckom. Ale nebudem z toho vyvodzovať žiadne závery.
Ten psychológ je vynikajúci nápad.
Z tých par slov ktorými si opísala syna ťažko povedať ci je rozmaznany alebo ma len narocnejsiu povahu.
Podľa mňa keby je s ním niečo v neporiadku tak vám dajú zo škôlky vedieť. Deti s ADHD každý skúsený pedagóg rozozná.
Skôr si myslím ze po prvom, bezproblémovom a kľudnom synovy sa narodil niekto úplne opačný. Možno povahovo úplne iný ako si ty s mužom aj so starším synom preto ho akosi nechápete. Je emocionálny, všetko prežíva (preto casto place) + v tomto veku hlavne u chlapcov stúpa hladina testosterónu takže sú neposedny, agresívny.... To sú vlastnosti ktoré nejde potlačiť, ani vypnúť, ani vyriešiť bitkou... Jedine mu pomôcť ich zvládnuť.
@akvi A prečo by upratané hračky museli priamo súvisieť s rozprávkou? 5ročné dieťa dokáže perfektne pochopiť, prečo udržiavame poriadok - lepší pocit, lepšia orientácia, špina, baktérie... na tom nie je nič zložité. Tiež dokáže pochopiť, že mame sa nechce tráviť celý čas upratovaním a že sa na udržiavaní poriadku má preto podieľať aj on. Pochopí aj, že príjemné veci musia byť vyvážené povinnosťami.
@annm81 tak ak to máš takto, ok. Ja nepotrebujem mať príjemné veci vyvážené neprijemnymi , to ani náhodou. A nemyslím si, že 5 ročné dieťa premýšľa o poriadku týmto spôsobom. Btw moja miera poriadku je niekde úplne inde, ako miera mojich chlapov. A nevidím jediný dôvod, aby sa oni prispôsobovali tej mojej. Tak isto nevidím jediný dôvod, aby sa to 5 ročné prispôsobovalo tej maminej. Ako reálne, čo sa stane, ak nebude v detskej izbe poriadok? Veď skús, uvidíš. Napríklad môj syn si upratal. Síce neskôr, ako by som to spravila ja, ale upratal. Prečo by tá moja miera toho, čo "už treba", mala byť tá, podľa ktorej sa riadime? Svoje veci a svoj priestor si udržujem podľa seba. Prečo by to v detskej izbe nemohlo byť podľa dieťaťa?
@lylyjana hranice sa stanovia a dennodenne dodržujú , dlhodobé tresty nemajú pri takom malom dieťati žiadny účinok, dieťa po chvili zabudne, za čo je trestané, treba dodržiavať a nič viac , stále dookola pripominať pravidlá.
@akvi Keď 5ročnému podáš tieto dôvody, prečo by sme mali udrziavať poriadok, tak ich dokáže bez najmenších problémov pochopiť. Ak tebe neprekáža neporiadok, tak svojim deťom pravidlá o upratovaní nestanovíš. Toto je predsa len nejaký modelový prípad. Pointa je tá, že buď dieťa nejaké pravidlá má, alebo nemá. Ak ich má, v piatich rokoch je úplne v pohode podmieňovať ich dodržiavaním aj odmeny, alebo ukladať tresty, ktoré priamu súvislosť nemajú. Ak dieťa nemá stanovené povinnosti (ergo štandardne nie príjemné veci), potom ho čaká veľmi nepríjemná zrážka s realitou, z ktorej môže vyplývať veľa problémov.
@akvi Tak máš skvelé deti, ktoré nikdy nepotrebujú nejakú odmenu ako motiváciu a vždy poslúchnu, aby nemusel byť aplikovaný nejaký trest. Gratulujem, ale väčšina detí taká nie je. Ja som reagovala len na tvoje tvrdenie, že dieťa takéhoto veku musí mať ako dôsledok porušenia pravidiel uložený trest, ktorý je priamym následkom nevhodného správania - nemusí, pretože jeho myslenie je už dostatočne komplexné.
@annm81 dôsledok nie je trest, netreba si to zamieňať.
Zahnanie sa po cudzom človeku mohlo mať dôsledok to, že ten cudzí človek by tomu dieťaťu ukázal svoju hranicu. Ale evidentne to neurobil, tak buď mu to nevadilo alebo ostal zaskočený a nevedel reagovať. Ja ako "divák" by som mohe dieťa jedine stopla, ak by to mal v pláne spraviť zase. 5 ročnému by som chytila ruku a skonštatovala, že toto mu nedovolím, lebo tým ohrozuje druhého. To isté druhy prípad, ak to povie cudziemu, prirodzený dôsledok je reakcia toho človeka, nie mňa ako diváka. Nepozeraj na mňa by som ja asi nechala bez povšimnutia, ak to povedal 1x alebo v nejakom afekte a pod. Zbytočne tomu dávať pozornosť.
@akvi No ale čo ak sa bavíme o dieťati, ktoré to nerobí prvý krát, ale opakovane? Ako dieťa autorky, ktoré zjavne neustále skúša prekračovať hranice. Aký by bol dôsledok? Že mu budeš stále chytať ruku a brániť mu? Ako dlho? Toto má zmysel pri maličkom dieťatku, ktoré ešte veciam nerozumiem. Ale 5 rokov? Čoskoro sa už bude po ulici pohybovať úplne sám. Necháš teda jeho výchovu na cudzích ľuďoch, ktorí si jeho agresivitu majú riešiť sami? Nie je to rezignácia rodiča na výchovu?
S tým trestom sme sa možno nepochopili. Ja som pod tým pojmom myslela čokoľvek, čo je reakciou na nevhodné správanie a má za cieľ v budúcnosti správanie korigovať. Teda napr. aj krik toho cudzieho človeka, aj zákaz rozprávky, aj po zadku (čo ale osobne absolútne neuznávam a považujem za totálne zlyhanie rodiča)
@annm81 áno, agresivite budem vždy brániť. Čiže ruku chytím aj 5 ročnému. V tomto prípade je pomerne dôležitý kontext toho, podľa toho by som to aj riešila. Je iné, ak sa to stalo jednorazovo alebo v afekte a je iné, ak sa to deje neustále. Nejakú príčinu to mať musí a tú by som hľadala. Samozrejme, s 5 ročným sa o tom dá rozprávať. Ale nič to nemení na tom, že v tom momente, keď sa to deje, je pre mňa primarne zabrániť agresii. Vtedy nebudem predsa vysvetľovať, to nemá účinok. To je presne to isté, ako keď ti dieťa skáče do cesty, tak fakt nebudem nič vysvetľovať, zdrapnem ho a zabranim mu v tom. Rozhovor bude nasledovať až potom a keď bude dieťa v kľude. Resp. 2 ročnému je zbytočné hovoriť, že čo sa mu môže všetko stať, ak skočí pod auto, nerozumie tomu ešte. 5 ročný už chápe, tak tam samozrejme rozoberiem situáciu. A ak sa to deje opakovane, dôsledok môže byť, nechodíme nikde, kde sú ľudia, čiže ani na ihrisko. Myslím teda tú situaciu, s tým bitim cudzích ľudí. Ale ako vravím, tam je treba hľadať príčinu, pravú príčinu toho správania.
@akvi - preto som autorke hned radila odbornika, lebo jednoducho ak su stanovene hranice, vysvetluje sa dookola a ziaden efekt, tak nejaky problem tam bude, nie, ze dieta je jednoducho rozmaznane. Len vies, napr kokretne priklad s tym, ze ked bude bit ostatnych, nebude chodit nikam. To by bolo relativne ok riesenie keby nemala este starsie dieta, ale ma ho. Starsi nebude tiez nikde chodit,lebo mladsi?
@akvi Áno, príčinu hľadať treba, lebo ak 5 ročné dieťa stvára také veci akože sa oženie za cudzím človekom, tak je to buď na pekných pár sedení u špecialistu, alebo je to totálne nezvládnutá výchova. Trest, že nebudete chodiť medzi ľudí sa tu nedá dôsledne uplatniť, keďže dieťa takého veku medzi ľudí chodiť musí a nemôžeš ho jednoducho zatvoriť doma - škôlka, čoskoro škola... Ak podľa teba dieťa potrebuje úplne jasné prepojenie medzi trestom (následkom) a činom, potom to tvoje riešenie nespĺňa - ako zdôvodníš, že nepôjdete na ihrisko, ale pôjdete do obchodu, škôlky a k lekárovi, keď dieťa predsa neudrelo muža na ihrisku, ale napr. práve cestou do tej škôlky? A o tom práve hovorím - 5 ročné dieťa má myslenie a reč na takej úrovni, že sa mu dá normálne vysvetliť, prečo konáme tak ako konáme.
@annm81
@rebellefleur
Neviem si úplne dobre predstaviť dieťa, ktoré neustále bez príčiny "bije" cudzích ľudí na ulici. Tam musí byť nejaká príčina a samozrejme po nej budem pátrať, pretože ako píšete, nie vždy sa dá nikam neísť. To je naozaj extrémna situácia. Nemyslím si ale, že nejaké siahodlhé vysvetľovanie alebo trest napomôže eliminovať nežiaduce správanie.
@akvi pytala som sa skrz toho, co by si robila,keby mas este aj starsie dieta,lebo sama som bola kedysi v takejto situacii (teda mensi nebil inych,boli tam ine veci)..
P.S. : starsi syn je klasicke dieta, mladsi adhd a lahke mentalne zaostavanie...
@rebellefleur no veď chápem, ale naozaj správanie očividne prekracujuce nejakú "normu" musí mať hlbšiu príčinu. Takže naozaj si nemyslím, že "štandardné" dieťa bude robiť niečo tak extrémne, ako je bitie cudzích. A vieš, ja mám AS dieťa a užila som si svoje, hlavne keď bol menší. Správanie AS detí sa dá označiť za extrémne v istých prípadoch. A veru, my sme mali aj obdobie nechodenia nikam. Pretože bolo nad naše sily zvládať jeho afekt na verejnosti. Jemu stačilo, že bol prestimulovany a bolo. AS dieťa prestimuluju aj veci, ktoré bežný človek nevníma, ako silnejšie svetlo, hluk, viac ľudí, silný vietor či vôňa/smrad.
@akvi vies, mne kym zdiagnostikovali mladsieho, preslo tristvrte roka a ani teraz su si nie uplne isti diagnozou. Jasne, autorka by mala v prvom rade zacat riesit odbornikov,len ono to chvilu trva a sama musis vediet, ze klasicke vychovne metody u deti,ktore su ine,jednoducho nefunguju tak ako pri zdravych detoch
@rebellefleur áno, máš pravdu, "klasické metódy"zlyhávajú, zároveň donútia rodiča premýšľať nad vychovou inak. Ja som rada, že mám neštandardné dieťa. Mňa to naučilo veľmi veľa. Aj v iných oblastiach mi respektujuca komunikácia dáva zmysel. Vlastne už si to ani neviem predstaviť inak. A človek začne vidieť tie stereotypy, ktoré sa bežne používajú a v mnohých prípadoch sú naozaj nie v poriadku. Napríklad tolerancia násilia na deťoch. Bagatelizuje sa pacnutie po zadku dieťaťu. Ale keď pacne dieťa dospelého, tak tam je tolerancia nulová. Pre mňa je to až absurdné, že to takto väčšina ľudí má. Ale to si nesú z minulosti a ja ich chápem. Je ťažké sa zbaviť niečoho tak silne zakoreneneho.
@rebellefleur pri detoch s mentalnym postihnutim v kombinacii, ci bez, problemoveho spravania mi prave zaberala krasne respektujuca komunikacia a pristup. Ci uz to boli prvacikovia alebo pubertiaci. Trvalo mi to nejaky ten cas, kym som na to prisla. Ale prave na tie "najtvrdsie oriesky" mi pomohlo len to, ze som ich zacala respektovat a ze sme sa na vsetkom nejako dohodli. Jasne, v skolskom prostredi je to jednoduchsie, ale da sa to aj doma.
@mooonika1975 ja tomu rozumiem, ale AKE hranice a ako dodrziavat? Lebo toto su vsetko teoreticke rady, ktorym ja rozumiem, no co prax? Maly sa postavi pred zrkadlo a oblize ho cele po sirke a este sa pochvali. Ide okolo rury, otvori a zarvori, otvori zatvori, otvori a zatvori. To iste s kyckou. A dpajzou. A dvierkami na linke. Pride k zaluziam a ide sa cez ne pozrier, zisti ze vydavaji zvuk ked s nimi manipuluje tak do nich zacne viac tukat a tahat. Hra sa pri gauci, o chvilu na nom skace. Ked sa hneva, musi nieco hodit alebo trepnut dvierkami (nahrady typu podupaj so alebo udoeraj do vankusa nula bodov, nechce to takto najradzat).
Toto vsetko co som opisala sa niekedy nestane ako je tyzden dlhy a niekedy vsetko v priebehu hodiny.
Preto sa pytam: ako realne nastavit hranice a ako to realne riesit? Ponukanie nahrad a odputavanie pozornosti nie vsdy zaberaju.
@vreckovka2 vies co, hlavne, nikto si nie je uplne isty, ci je to spravna dg, nakolko testy mu vychadzaju dost atypicky, ale kazdopadne, bol to prve roky ozaj "boj" a zufalstvo z toho, ako sa spraval,nech som skusala cokolvek. Samozrejme, ten, co nevedel, ze dieta ma nejaky problem, automaticky usudil, ze je to nevychovane rozmaznane dieta.
@lylyjana aké hranice - tvoje. Tebe vadí/nevadí, že olize zrkadlo a pod. Ty si v sebe spracuj, čo ti vadí a prečo vlastne. A ak ti niečo skutočne vadí, skutočne znamená nie to, že "sa niečo nemá", ale skutočne ti to vadí, tak to komunikuj dieťaťu. Častokrát nám totiž vadí niečo len preto, lebo "sa to nemá", nie preto, že by to skutočne vadilo. Čo je napríklad také hrozné na olizani zrkadla? Príde mi to skôr zábavné a vtipné. Zrkadlo utriem za 5 sekúnd. Ozaj chcem dieťa zdrbať za tak nevinnú vec? Tieto otázky si ja dávam zakaždým, keď dieťa niečo vymyslí a ja mám chuť ho stopnúť. Pri väčšine vecí zisťujem, že mi nevadia. Resp. dokazem prispôsobiť prostredie, aby som aj ja aj dieťa boli ok. Alebo to s tou linkou, snáď nepoznám dieťa, ktoré by toto nerobilo. Moje ešte aj vytahalo všetko na čo dosiahlo. Tak som proste chvíľu mala v spodných skrinkách veci, ktoré sa nedali rozbiť, aby ich to dieťa mohlo vyťahovať. Veď sa tým parádne zabavilo a ja som mohla robiť niečo iné.
@akvi chapem co myslis a neriesm kazdu volovinu len preto, ze mne sa to “nepaci”. Rozumiem, ze je dieta, ma vela veci dovolene aby slusal, objavoval sam. Kym len otvara a zatvara dvierka, necham ho. Ale ked s tym uz trepe riadne, vadi mi to. Minule tak trepol dverami na izbe, ze sa zasekli a ked sme ich otvorili tak sa odlupla farba. A ked mu dovolim trepat dverami raz, dvakrat, nebude chapat, ze preco raz moze s niecim buchat a raz nie. A vadi mi olizanie zrkadla lebo to neurobi len doma ale aj v hoteli. Potom ma tyzden 39-40 teploty lebo ma 6 aft v ustach a krvacaju mu dasna. Takze o tieto veci mi ide- ako zastavit taketo spravanie, ktore je uz ozaj cez lebo bud nieco nici alebo skodi sam sebe.
@diaszoky nemyslím si. Prečo by sa mali ľudia "vyvraždiť". Práveže by spoločnosť fungovala oveľa zdravšie. Nebolo by toľko "otrokov".