Nezvládnuteľný trojročný syn
Ahojte, odkedy začal syn chodiť do školy je doslova nezvládnuteľný. Uvediem príklady: Dnes ráno sme vstali, nachystala som mu oblečenie a šla som nachystať raňajky. On si zatiaľ obliekol tričko a keď už boli raňajky na stole zrazu povedal, že mám ho obliecť ja. Povedala som, že tak ako v skolke sa musí vedieť obliecť sám, ak mu niečo nepôjde tak mu pomôžem. Fungujeme takto už od jeho 2 rokov. Vždy skúsi sám a keď niečo nejde tak mu pomáham. Momentálne už 85 minut chodí holý a opakuje : ty ma oblecies, ty ma oblecies, ty ma oblecies. Normálne som z neho migrénu dostala. Tu som mala len v tehotenstve. Vyzliekol aj tričko čo už mal na sebe, nedá vyfukat sople čo má až po kolená, a takéto scény robí posledný týždeň každý deň. Aj vonku. Mňa to už vytáča do vyvrtky pretože po dobrom nejde nijak, vyjednavame, dohadujeme sa ale on dookola len tú jednu vetu: ty ma oblecies. Potom mi prasknú nervy, nakricim naňho, pošlem do izby kde demoluje nábytok. Nepomáha ani silné objatie ani ho nechať tak. Už z nervov že nechce ani sople vyfukat a máme vojsť do obchodu napr.tak už fakt som vytocena lebo mu musím dať rúško na tie sople.
@malabrunetka Je to, podla mna, jeho reakcia na stres zo skolky. Niekde som citala taky clanok, ze preco deti pri mame, robia najvacsi cirkus, lebo pri nej sa citia najviac v bezpeci a mozu pustit svoje emocie von. Moj syn ma tiez taketo hysaky a to ma sest (posledny pol rok to ma, vela zmien sa udialo,mame male babo, nemohol do skolky-korona, teraz nova skola). U nas pomohlo, vela sa o tom rozpravat ked je syn kludny. Dohodli sme sa, ze ked ma chut robit cirkus, radsej ma pride objat. Do istej miery to funguje, ale tak stale to je dieta... chce to vela trpezlivosti a pevne nervy, bitka nepomaha, skor objatie hned na zaciatku.
Podla mna to je po nastupe do skolky uplne normalne. Moja mama stale rozprava, aka ja som bola bezproblemova, kym som tam nezacala chodit, potom akoby ma diabol posadol. V skolke tichucky dobrucky anjelik a doma? Rev, vresk, zachvaty, hysaky, bitky, nicenie... No amoky. Dieta si proste potrebuje uvolnit napatie, v skolke je to predsa ine, hoci sa tam detom paci, nie su uvolnene ako doma a tie emocie potom musia von. A kde inde, nez v bezpeci pri mamke? Ja mam skoro 3 rocnu, do skolky nechodi, ale taketo stavy ju obcas chytia a mne sa osvedcilo zostat pokojna, lebo ked mam nervozny prejav aj ja, len sa navzajom sponujeme a je to nekonecne. Co sa tyka takych blbosti ako ze zrazu vyzaduje pomoc s niecim, co robila doteraz sama, tam sa mi neosvedcilo bojovat s nou. Nema to vyznam, nic ju to nenauci, len mame pokazeny den. A v amoku uz neskoro vychovavat, to treba predtym alebo potom. Napriklad, ked chce aby som ju ranajkami nakrmila, tak poviem dobre, ale potom sa budes musiet sama hrat, kym ja budem jest svoje ranajky. Bud suhlasi, alebo sa dohodneme inak. To iste s obliekanim. Dobre, obleciem ta, ale potom budes musiet cakat, kym sa poobliekam ja a bude ti teplo. Zo mna neubudne len za to, ze jej pomozem, hoci to vie sama. Ja tiez viem sama navarit obed, ale padne mi dobre, ked mi muz pomoze. Stale musim mysliet na to, ze dieta je naozaj dieta, nie zmensenina dospeleho. Nemaju nase myslenie, pohnutky, spracovavanie.
@thoughtfulweirdo ďakujem, toto je dobrá rada. Toto som mohla použiť ráno keď sa zrazu nechcel obliecť aj keď už tričko si obliekol. Ďakujem ešte raz, toto skúsim. Vyskúšam určite.
@malabrunetka ja prave tak som myslela, ze nie vyhrazat sa, upozornit co bude a urobit to a vydrzat. Dat tricko do skrine na vrch a nedostane ho 3 dni napr. Alebo rovno do kosa na spinave pradlo. A fakt mu nedat. Nie akoze. Aj ked dalsi den uz by ho chcel a bol kludny. To sa tyka toho ked ako si pisala nechces povolit hranice. Ak o kompromise uvazujes tak potom ta metoda vyssie je vyborna. OK obleciem, ale budes musiet pockat potom na mna.
@malabrunetka normalne obdobie vzdoru... niektore deti su take a tie matky co maju "kludnejsie" deti to potom nechapu. Ja keby som mojho poslala do izby tak ani v r... nema. Zamkynat sa ho bojim lebo by si nieco urobil. Musis to len nejako prezit a nezblaznit sa... Nas sa tiez vyzliekal a dokonca trval na tom aby som sa aj ja vyzliekla. Aj z babky strhaval gate. Sa smiala ze este ziadny chlap z nej tak vasnivo gatky nestrhaval...
Zase sa tu len vytacam nad matkami,ktore nechapu,ze toto moze robit dieta..tak custe a budte radi,ze mate kludne deti..moj syn (5r.) bol taky temperamentny a vlastne este stale je ale zachvaty uz nemava..to co sme si s nim prezili bolo riadne terno..ked sa to stalo na verejnosti,myslim ze si okoloiduci mysleli,ze nieje kompletny..pri takychto scenach pre blbosti si viackrat rozbil usta co sa tak hadzal..u nas to trvalo do 4 rokov..bola som aj na porade u psychologa..dala mi par rad ako s nim komunikovat..on je aj taka povaha - exhibicionista,rad je stredobodom,velmi oblubeny v skolke,komunikacia perfektna..len ta energia a usta nezatvori ako je den dlhy..
No môj chlapec zacal chodiť do škôlky a celý čas keď pride domou AS na druhý deň vkuse sa vipituje cinponho dojde mamka fakt na zblaznenie a tiež nebol taky škôlka ho zmenila
@malabrunetka
@malabrunetka dobrý deň ja som mala to isté s trojročný dieťaťom začala som pracovať tak musel ísť do škôlky a myslela som ze odídem z prace to boli stavy také ze dovidenia keď nenastúpil prvý do autobusu reval jak pavian všetko muselo byt po jeho raz som sa musela zo škôlky vrátiť lebo nemal hračku akú chcel on to už som si koli tomu urobila aj vodičak nikto mu nesmel nič do protivna povedať do škôlky nechcel chodiť ja rano z neho vyčerpaná jak z celého dna za každú kravinu reval a bol tvrdohlavý. Trvalo to dosť dlho ani po dobrom ani po zlom ani vyhrážky to bol hrozný rok. Niekedy som ustúpila aj keď prišiel muž z práce mu na hrozil bitkou sa nič nevyriesilo ani krikom večer keď bolo všetko ôk ráno znova kolotoč trvalo to dlho ale postupom časom neustáleho vysvetľovania to ustupovalo už aj ked bol väčší to išlo lepšie už je predškolák a chodí sám zo staršími bratmi a tým som sa tiež musela venovať a ti už aj vedeli čo majú tiež robiť lebo už aj im to liezlo na nervy teraz si dá už aj povedať aj som sa vyhovára la na ostatných kamarátov že oni to nerobia u nás nič nepomáhalo to bol hrozný rok ale pokiaľ by som nemusela do prace tak ho ani do škôlky nedám ale zas mu veľa pomohla škôlka niekedy sme plakali aj s chlapcami tiež som nevedela čo mám robiť manžel v práci a ja sama s 3chlapcami treba vydržať a niekedy aj povoliť keď sa i ak nedá ale inak nie a hlavne veľa veľa veľmi veľa trpezlivosti hlavne ze sú zdraví
@mravciatko A ešte s tými vecami tiež keď nemal to co chcel mať oblečené musel mať tiež sa hádzal o zem a to sme chodili autobusom teraz si aj sam na chystá
@mravciatko no presne to mam aja teras rano si mislim že ma odnesu asi na psichiatrii 😃 vzdy si daco najde len aby nesiely do škôlky stavy má hrozne začne revat a byvame v byte takze nezavidim susedom 😃
@malabrunetka no. Ja mam toto iste. To nepochopi niekto, kto nema takeho problemoveho syna. S nim je tiez vsetko od zaciatku zivota jeden velky problem. Nasa prva jazda na kolobezke vsak vyzerala tak, ze v priebehu 2 ulic mi ju rozobral na kusy. Niekedy vselijake tetky a dedkovia na ulici ma lutuju a zastsvuju sa, ked on ma svoje sceny a bije vsetkych. Ma svoje sopky.
Syn ráno potrebuje dodržať komplet rutinu, deti to potrebujú ako pocit istoty, ale napr trvám na príprave oblečenia vopred večer, nemám ráno čas na scény s obliekaním, večer si chystáme aj hrnčeky na čaj, ...teraz nechodí do škôlky, je u mojich rodičov, a keď prídem z práce, správa sa ako besny veľakrát, je to tak, matka je istota.
@janage aj u nás to funguje ale len na niektoré veci. Ak si nechcú upratať hračky, tak ja ich upracem do kontajnera. Tak hneď upracú. Ale raz ráno keď sme šli do škôlky a sa obliekal tiež chytil taký amok že znova som si s ním nevedela rady. 15minut som sa snažila po dobrom lenže čas nás tlačiť tak som sa mu už vyhrážala, že vyhodím toto jeho obľúbené tričko čo si nestihol obliecť. Nič nepomohlo. Amok pokračoval ďalej aj keď som ho akože vyhodila. On vôbec na to nereagoval. Len stále isiel svoje.