Obdobie vzdoru? Nedávam to! 4 ročný tvrdohlavý, uplakaný perfekcionista...
Ahojte, mám čerstvo 4-ročného syna. Prvý rok bol s ním úžasný, odvtedy to ale ide dole vodou. Keď mal rok, začala sa prejavovať jeho povaha, keď mu niečo nešlo na prvý pokus (pri hre), hádzal sa o zem, hádzal predmety o zem, plakal ako besný. Čím bol väčší, tým viac si "dovoľoval". Teraz má 4, má ročného brata. Nechodí do škôlky, celý deň trávime spolu, chodí k babke, chodíme do kolektívu, medzi deti, na rôzne výlety, manžel sa mu tiež venuje (inak my s manželom máme pekný vzťah). Vychovávame ho vnímavo, sme empatickí, nastavujeme mu pevné hranice, poznáme a využívame aj princípy nevýchovy a montessori, výchovy s rešpektom, dávame mu aj slobodu primerane jeho veku, no nič nepomáha.
Veľmi často plače: keď niečo nie je podľa jeho predstáv, hneď začne vrieskať, ale tak hlasno, že to počuť na kilometre. Je veľmi samostatný, no keď sa mu niečo nepodarí na prvý pokus, hneď vrieska, nemôžem ho nič naučiť, nijako pomôcť, nemôžem ukázať, ako sa čo robí, lebo on sám chce všetko...a hneď. A keď to nejde, je koniec sveta... Nevie počkať ani sekundu, kedy by som potrebovala. Často si ide za svojim a aj napriek tomu, že jeho správanie prináša určité dôsledky a niekedy aj primerané tresty alebo obmedzenia, neurobí to sním nič. Svojim správaním budí svojho brata, ruší ho pri hre, berie mu všetky hračky, kričí naňho. Nie je vôbec empatický. Samozrejme sú aj veľmi pekné chvíle, keď je milý, poslušný a pod. Je ako neskrotný mustang. Krásny, silný, obdivuhodný, ale veľmi-veľmi ťažko sa sním pracuje... Ja už bohužiaľ začínam mať ponorku z neho, čím ďalej, tým častejšie to nedávam s empatiou a strašne sa naňho nahnevám, kričím, vyhrážam sa, hovorím veci, ktoré by som nechcela vysloviť, som úplný opak toho, ako by som si predstavovala dobrú matku...už na to nemám síl, stále ho počúvať, utešovať, bojovať s ním kvôli všetkému. Chystám sa ho zapísať do škôlky na 3 dni týždenne, lebo inak sa zbláznim a navzájom si budeme ubližovať.
Ak máte podobnú skúsenosť, povedzte mi, bude to lepšie? Kedy? Budeme mať pekný vzťah napriek tomu, že som už toľkokrát zlyhala ako matka? :/
@eliska13 ved ja netvrdím, že je zlá, len na to dieťa zjavne nefunguje, takže treba asi niečo zmeniť, moj prostredný syn je tiež podobnej povahy, ale nie až taký extrém a viem, aké je to ťažké s takým dieťaťom a bohužiaľ poznám aj to opakovanie mladším súrodencom, ktorý je úplne kludnej povahy, ale ked sa do toho ešte zamieša nervozny a nevyspatý ocko po nočnej, tak to je úplný masaker 😝
@mogaa take dieta, ked nacapes na zadok bude este vzpurnejsie a nic nevyriesis.
@oblivian krici na brata, lebo mozno ty kricis bude to raz do zivota dobra povaha ide si za svojim stoj co stoj len ostatni okolo neho na nervy😀ja si myslim, ze su povahy, ktore mozes vyvhovat, tahat po psychologoch, davat pravidla, hranice a oni si pojdu po svojom ako zivel.Skus ho motivovartdat mu nejaku ulohu, pochvalit mozno je frustrovany, ze co spravi to je zle a krik.mozno ziarli na mensieho nikdy nevies....kamaratka ma taku dcerku a v tom veku revala za vsetko uplne za vsetko az sa zistilo, ze je nadpriemerne inteligent a a potrebuje inu skolku, logicke hry a pod....tam ju zaujali a bol pokoj
Vraj podla psychologicky mala v rozpore emocie a mozog myslenim bola starsia emociami este dietatko potom sa to vyrovnalo
@janickacrazy to verim😋len niekedy nie je chyba nikde iba skratka je taky a treba to prijat nebojovat ani sa nedat utlacit iba to prezit v zdravi.
@derdia to je puberta nikdy by som neverila, ze sa moje dieta tiez tak zmeni.Vsetko je nuda, nechce sa mi, som unaveny, uz zase na vylet, kupat sa?Jasne, ze to cloveka trapi venuje sa nechce, aby vyrastali ako idioti na mobiloch bez zaujmu a rodicia su potom sklamani a rozcarovani.Tak som dnes rezignovala nech si zavola spoluziakov do bazenu a verim tomu, se za pol hodinu sa budu hrat na mobiloch.je to chore, smutne...asi by sme chceli, aby zili ako sme zili my v detstve hry, zabava, sranda.
@pupavocka101 len toľko k tej škôlke, že takýmto deťom nepomôže ani kolektív. Najdôležitejší je práve prístup rodičov. Učiteľka v škôlke si nemôže dovoliť toľko čo rodič a keď tam má nervné, uplakané a ukričané dieťa,tak sa jej akurát tak pracuje horšie s ostatnými. To samotné doeta k lepsiemu nezmení. Max.si s ním odtrpia doobedie a mama má doma kľud, ale problém to vyrieši málokedy.
@oblivian podľa mňa si prílišny perfekcionista ty. 4 ročne deti niesu empaticke, sú uvrestane, egoisticke, kruté a niekedy dosť protivne. Chceš od neho príliš veľa vzhľadom na vek a povahu. Zvolni trochu z nárokov, je to len obdobie a to prejde.
Viem o com hovorím, moja podobne vrieskala. Do toho sa kdekoľvek valala v nervoch na zemi, tiekli hej slzy, sopeľ do toho ešte plula okolo seba, hadzala rôznymi predmetmi no hrôza. Mala dní kedy odmietala jedlo úplne tak to som vedela ze s prázdnym žalúdkom bude celý deň záchvat za zachvatom. Keď sa jej niečo nepodarilo spraviť napríklad z lega tak letelo cez celú izbu a celý deň sa hraciek koli tomu nechytila. Vyrástla z toho.
Nam pomohla ignoracia. Akonáhle spustila vresk treba odísť z miestnosti, otočiť sa chrbtom, kde nieje obecenstvo nieje ani divadlo. Záchvat prešiel oveľa rýchlejšie. Keď sa trochu ukludnila nastal čas na vysvetľovanie, dohovaranie, ukazovanie. V žiadnom prípade nedávať co chce len koli vresku, nesnazit sa mu s ničím pomôcť ani vysvetliť keď krici, naozaj pockať kým sa skludni a začne vnímať.
Ja som moju po zadku nikdy nebila ale pri miernejšom zachvate pomohlo ju poslať sa ukludnit samu do izby alebo sadnúť si do komory - to bol ale výnimočný trest keď urobila naozaj nejakú zlobu.
Raz sme ju aj dali do vane a osprchovali studenou vodou, to už bol fakt extrém ale začala sa od jedu normálne dusiť, fialoviet nemohla sa nadýchnuť tak som sa uz naozaj zľakla. Studená voda naozaj ten záchvat stopla a potom to celkom fungovalo ako vyhraza.
Ináč čo si o vašom dieťati myslí rodina, ľudia na ulici sa vykasli, oni s nim nežijú nevedia. Mam známu co ma doma 18 ročnú agresívnu autistku kombinovanú s demenciou, to je naozajstné peklo, nie nejake 4 ročne co sa hodí o zem. Bud rada ze máš zdravé dieťa, aj keď upistane.
A daj ho do škôlky, bude tam mat režim, uvidíš ze mu to pomôže, tam si toľko hucat nedovolí. No a co že nemá učiteľka zuby a je stara ako matuzalem. Vzhľadom na stav nášho školstva aj na ZŠ ci SŠ stretnete ešte všelijakých pedagogov ale do školy bude musieť ísť.
Aspoň si oddychnes, ukludnit sa aj ty. Dokonalá empaticka matka neexistuje, každá je občas z detí unavena
@oblivian Ja s tebou súhlasím že je lepšie mať dieťa doma ako v škôlke ktorá nie je v súlade so spôsobom tvojej výchovy. My sme mali so synom podobný problém. Tiež hneď vrieskal keď sa mu nedarilo alebo nebolo po jeho. Teraz má 2,5 a je to omnoho lepšie. Zmenila som u seba to že som ho prestala ošetrovať, snažiť sa aby bol vtedy spokojný, ale nechala som ho nech si to vyrieši sam. Keď napríklad nervačil že mu niečo nejde, opýtala som sa či chce pomôcť, keď povedal že nie, nechala som ho a robila niečo iné. Nervoval sa cca 15 minút a ja som bola k dispozícii keby náhodou chcel pomoc alebo sa primojkať, no bola som ticho a robila si svoje. Zistila som že je to horšie keď ma publikum. Musíš sa prestať báť jeho plaču a kriku. Keď ma hnev a chce kričať, tak nech kričí, no akonáhle zistí že tým získava tvoju pozornosť alebo nebodaj robíš to čo chce, začne to zneužívať. Taktiež je dôležité pozerať sa na to tak že je to jeho frustrácia s ktorou sa musí naučiť pracovať. Ty za jeho pocity nie si zodpovedná. Chce to veľa trpezlivosti, ale verím že sa to zlepší. Keď synček teraz začne takto nervacit tak si stále s manželom povieme že s teroristom nevyjednavame. Proste sa s ním v tej chvíli dohodnúť nedá. Treba to len prežiť a povedať si že ono to prejde
@ivankatal napr. môjmu školka veľmi pomohla, on bol náročný na pozornosť a potreboval stále nejaké nové podnety a ja som bola z neho už fakt unavená, vstával ráno o 4:00hod a neustále sa na niečo vypytoval, cez obed nespal od 1 roka, bol akčný, v školke mal dostatok nových podnetov, tak bol spokojný a chodil tam rád a bez plaču, takže je to dosť individuálne
Treba ho poriadne vylatat po riti, toto je podla mna len rozmaznanost... Aj na nasom mladom uz zaciname vnimat rozmaznanost a jak trucuje ked mu daco nedovolime (napriklad obhryzat topanky z botnika).
@mirkamirkaa 😂 no ako to vo väčšine škôlok býva tak sotva sa tam detom venujú viac než rodič doma
@marion09 no ved to je aj dobre, niektorým deťom to dosť prospeje, ked sa nejdú všetci z nich stále pototo 🙊
naozaj je každé dieťa iné a treba vyskúšať rôzne prístupy aby rodič zistil čo funguje na to jeho dieťa.....u nás u jedného stačilo zvýšiť hlas, u druhého bolo treba dať na zadok lebo inak neprestal....vysvetlovanie nepomáhalo ani keby sa im to opakovalo dokola anjelským hlasom🙂 na niektoré deti to asi funguje, u nás vysvetlovanie nepomáhalo vôbec🙂
Normalne ho daj do skoly od pondelka do piatku a hototo.Nech je medzi rovesnikmi.....a tam sa aj vela naucia a aj ty si trochu oddychnes.
@janickacrazy ale ano,pokiaľ je dieťa náročné na pozornosť,tak je škôlka super,lebo tam sa naučí,že neexistuje len ono a jeho potreby. Ale ak je dieťa problémové,bude také aj v škôlke akurát tým "budú trpieť " aj ostatné deti,lebo to zle sa najlepšie naučia ,veď to poznáme všetky mamičky 🙂 môže byť aj výnimka,ale takúto skúsenosť som mala ja takmer zakaždým
@derdia 11r sa pytas co chce na ranajocky?A tak nech si sama urobi?Ptm uvidis tu zmenu,no ked okolo nej skaces ako okolo princezny,sa stavim ze v domacnosti ti nic nepomoze
@marion09 neviem ako u vás no u nás v škôlke sa venujú 😉 viem o com hovorím.
Drzim palce, taka povaha a este k tomu detsky vzdor😲. Na urcite veci vo vychove trvaj, toto sa mi vidi ako maly tyran, manipulator...ak bude revat vezmi ho do narucia a nepusti, bude protestovat, no potom sa ukludni. Skus sa mu ticho prihovarat.... Vysledky by sa mali dostavit. Volit ine slova, mozes, budem rada, vyskusame, no pevne hranice, ziadne vymyslanie.
@oblivian presne. Nieco podobne mam aj ja. Aspon vidim ze nie som sama, takatok trpitelka. S tym rozdielom, ze moj syn reval od narodenia a reve nonstop, ako alkoholik si najde dovod sa opit, on vzdy najde dovod na problemy sveta, aby sa rozreval a vynucoval si po svojom alebo pozornost len on za kazdu cenu. Je najhlucnejsi z celej skolky, len prichod do nej znamena okamzite udery, buchnaty, postrkovania od neho do vsetkych , nadavky, hulakania, ja trpim ze mi niekto vynada, ze niekto pride za mnou. Este sa to nestalo. Nieze by sme mu nevysvetlovali, neucili ho, co moze, nemoze, nekricali, nerevali po nom, aj nevybili. Je to jedno. Uz som tak natom, ze som sa s nim zapisala do psych.centra na poradnu a nech mi teda poradi skusena psychologicka. Je zivy na kompletku od narodenia, este nikdy nesedel, len beha , nonstop beha, aj ked mal teplotu 38,5, tak behal, skakal a tocil sa. Je pohybovo nadmerne zdatny, ma cez 4 roky a nonstop aj rozprava a nonstop robi nieco zleho, vymysla. Sme z neho vycerpani, doslova cela rodina na kompletku. Ucitelky v skolke ho chvalia, ze vraj je dobry, ale nemozem im verit ani slova, lebo pred mojimi ocami povedal jednej z nich, ze ahoj ty hajzla. Takze, myslim si svoje. Jednoducho, je hyperaktivny uz od pocatia, beha nonstop, nemohla som spat ani ked som ho cakala, lebo sa vo dne v noci hybal vo mne, uz vtedy som rozmyslala, ze kedy to dieta asi bude spat a realita prisla, ked sa narodil, ptespal presne 4 hodiny z 24 hodin, zvysnych 20 hodin bol hore, nonstop v pohybe a reval tak, ze sme mali z abnormalneho revu vsetci migreny a aj vidiny. Ako 2,5 mesacny sa prekotulaval, prevracal na posteli a 8 mesacny chodil. Nepoznam vacsiu trpitelku ako som ja fakt si s nim uzijem, nemam ani pch pre seba, nonstop nieco vyzaduje a len on, len on. Ked je v skolke, je to najkrajsia cast dna .
@bobo1983 presne, aj moj je kozorozec, takze chapem. Vsetko hned a zaraz.
Takých deti je čoraz viac. Treba si uvedomiť, že nevychova, či iné kadejaké moderne trendy vo výchove deti nie sú univerzálne a vhodne pre každý typ dieťaťa. Všetky čo mame dve a viac deti vidíme, ze každé dieťa potrebuje iný prístup, ak nenájdeme ten správny potom si s dieťaťom nevieme dať rady.
Neviem, ake tu ma dieťa hranice, či konsekvencie za neprimerane správanie ale očividne nie sú poriadne stanovené a konsekvencie neúčinné.
Radiť neviem, to by som musela vidieť dieťa a rodiča v akcii, lebo na diaľku každý je dokonalý, vychováva podľa príručky a vlastné chyby nevidí.
Dieťa by som do škôlky, kde učiteľka nemá predné zuby určite nedala, aby cely deň počúvalo šušlanie a zvlášť keď ma samo logopedicky problém.
Len tak otázka pomimo. To sú na Slovensku zuby take drahé, že učiteľka musí žiť bez nich?
@derdia princezná je vo veku, keď môže robiť raňajky celej rodine. Ja som si napr. tento týždeň ešte raňajky nerobila, robí mi ich tiež 11 ročný syn. Dcéru treba odtrhnúť od mobilu a zamestnať inak.
Rozhodne škôlka hocijaká, lepšia než ziadna. Ako učiteľka určite vieš, že deti sa veľa krát správajú odlišne tam a doma. Podľa mňa mu prospeje, že si od seba oddýchnete a že už bude menej stredobodom pozornosti v kolektíve toľkých detí
@oblivian asi to bude veľmi šikovné a vnímavé dieťa, je dosť možné, že v buducnosti vám bude robit veľkú radosť. ......Ale do tej doby, asi tam bude veľká dávka žiarlivosti a pocit nepochopenia zároveň. Vyzeráš byť zbehla vo vychove, možno ale to najdôležitejšie, vyjadrenie pocitov, nepoužívate. Ja som mala podobne s najstarším a toto bolo pre nás kľúčové, aby sa upokojil. Vyjadriť pocity formou, že vidím, že by si ešte rád ostal na preliezkach, že by si si ešte pospali, že ti ta polievka nechuti.......vyskusajte to tak intenzívnejšie. Aj my dospelí sme spokojnejší, keď máme pri sebe niekoho, o kom vieme, že nám rozumie. Asi je tam toho viac a váš problém potrebuje nejaké komplikovanejšie riešenie, ale minimálne pokojnejsi bude. Vyvarujte sa pri tom ale otázkam, len skúste odhadnúť čo mu asi vadi a povedzte to zaňho nahlas. Okrem toho by som asi skúsila pokec s psychologom
Ahoj. Mam pocit, akoby si pisala o nasom Patkovi. Je cerstvo 3rocny,jedine co je vynimka, ze sa nehadze o zem 🙈 tiež je to pre nas ťažšie a tym, aku ma Patko tazku povahu sme si povedali, ze ostavame iba pri nom, aby sme sa mu mohli naplno venovat. Bala by som sa, ze by robil veci ako opisujes vyššie. Od septembra ide do škôlky a myslim si, ze mu to velmi pomoze. Nam patko ostal taky "protiva", ked sme mu na jesen vzali dudlik, odvtedy je takyto. Dovtedy to bolo zlate kludne dieta s vykyvmi nalad obcas kvoli zubkom. Kedze mame len jeho, tak sa to da zvladat, vsetky tieto jeho nalady, emocie, plakanie, sceny. Samozrejme ze aj mne to uz sem tam kvapka na mozog, ale ked mame fakt ze blby den, vecer ked ide spinkat sa mu vzdy pekne ospravedlnim velmi ho polubim a poviem mu, ze je to ten najlepsi chlapcek na svete, ze ho velmi lubime a ze sme stastni, ze je zdravi. A tam si to aj hovorim, nech je aky chce, hlavne, ze je zdravy ❤️ myslim si, ze aj u vas velmi pomoze skolka. Bude vidiet zasa trosku iny system, s detickami a pani učiteľkami, urcite to bude iba dobre a budete si navzajom vzacnejsi a s mensim babom si trosku vydychnete. Prajem vela sil ❤️
@oblivian myslím, že sa snažíš až príliš. Myslíš že dokážeš všetko ako matka odsledovať, upraviť, odstrániť, predchádzať... Ale výchova je len jedným z viacerých faktorov utvárania osobnosti človeka. Potom je tu ešte temperament dieťaťa, veci, ktoré sa udiali v prenatálnom období, či pri pôrode (nebol pridusený? nepredlžoval sa náhodou pôrod oddiaľovaním?), ale aj samotný temperament povaha dieťaťa.
Možno je naozaj čas na rovesníkov. Akcia- reakcia... Od dobroty aj kone dochnú a detský kolektív je veľký svet v malom 😉 Zotrvaj v nastavovaní pravidiel. A zvykni si na fakt, že aj deti vedia byť malí hajzlíci a pôjdu proti rodičovi ak to dovolí. Milujem Montessori, vzťahovú výchovu, všetko čo s tým súvisí a práve preto si utváram u detí rešpekt a nenechávam ich skákať mi po hlave. Aj doma aj v práci. Kvôli sebe, ale hlavne kvôli nim. Potrebujú sa stretnúť s archetypom pevného dospelého, ktorý vie čo robí (aj keď potajomky plače do vankúša). Takýto obraz im dá pocit istoty do budúcna. Trochu divné prirovnanie, ale pes napríklad, si neváži a neposlúcha "mäkkého" pána, bez jasných a nemenných pravidiel. Nemá pri ňom pocit istoty. Neboj sa byť prísna aj zlá až ti budú z očí šľahať plamene.
Konkrétne to čo popisuješ (neschopnosť vydržať, všetko chce hneď, keď sa nedarí hnevá sa) to treba naozaj len trénovať, naučiť ho to spracovať, predýchať... Môže to súvisieť s nervovou sústavou, nerobí to naschvál... Na tebe je, aby s tým dokázal pracovať, pomenovať ako sa cíti, keď sa mu niečo nedarí, upokojiť sa... Možno cíti tlak z vašej strany, nejaké očakávania... Stačí ak sa raz niekde vyjadríš aký je šikovný samostatný... bude sa snažiť tti to na každom kroku dokazovať...🤷
Ja mám takú 14 mesačnú dcéru, už teraz to je o hubu s nou😵
Začni používať normálne slovíčka a nie slovíčka z encyklopédie, proste je to zle dieťa, kt. nevie kudy kam, a hlavne nebyť ako pani učiteľka, bud rodič, matka, kt. určuje hranice, ak bude kričať, búchať sa o zem, nech sa páči, môže ale sám ale nech ho nik nevidí a nepocuje, proste mu povedz, že ťa to otravuje, mať také dieťa, neboj, toto pochopí rýchlejšie ako to tutu mutu a prestaň s ním bojovať, je to proste dieťa, kt. žiarli na mladšieho a graduje to kvalitne
No vidíš ty bojujes so 4 ročnym...ja s 11nast ročnou...denno denný boj.kazdy deň.vsetko pokazí,chcem jej spraviť radosť a hneď jej musím povedať,že ju prosím nech skúsi byť v pohode lebo určite by to všetko pokaslala....napr.rano sa zobudí a ja sa jej príhovorom.Dobre ráno moja...a keď sa jej spýtam čo bude raňajkovať hneď odvrkne nič...normálne k nej musím byť úplne hnusná aby sa s ňou dalo existovať....lebo inak by riešila len mobil a len telku...nič iné ...otras...takže si myslím,že možno ťa čaká to isté...od začiatku to bolo a ňou ťažké...verila som,že preto to bude v puberte ľahké....no neviem....ona ma dokáže tak psychicky zničiť a odfajcit slovné že sa cítim ako úplná chudera...preto je to aj takto ako to cítim...takže ťažko ti poradiť....podľa mňa ste už skúsili všetko...asi to bude aj tým,že žiarli na menšieho....určite....aj ten váš aj tá naša....preto stále vraví nie a na všetko nie....no ja som si povedala,že buď sa bude správať v 15tke normálne a milo....lebo ona dobre vie ako to je...alebo bude mať problém....ale ja si po hlave skákať nenechám a ani chuderu so seba robiť nenechám...
To mám vyjasnené....