Obdobie vzdoru? Nedávam to! 4 ročný tvrdohlavý, uplakaný perfekcionista...
Ahojte, mám čerstvo 4-ročného syna. Prvý rok bol s ním úžasný, odvtedy to ale ide dole vodou. Keď mal rok, začala sa prejavovať jeho povaha, keď mu niečo nešlo na prvý pokus (pri hre), hádzal sa o zem, hádzal predmety o zem, plakal ako besný. Čím bol väčší, tým viac si "dovoľoval". Teraz má 4, má ročného brata. Nechodí do škôlky, celý deň trávime spolu, chodí k babke, chodíme do kolektívu, medzi deti, na rôzne výlety, manžel sa mu tiež venuje (inak my s manželom máme pekný vzťah). Vychovávame ho vnímavo, sme empatickí, nastavujeme mu pevné hranice, poznáme a využívame aj princípy nevýchovy a montessori, výchovy s rešpektom, dávame mu aj slobodu primerane jeho veku, no nič nepomáha.
Veľmi často plače: keď niečo nie je podľa jeho predstáv, hneď začne vrieskať, ale tak hlasno, že to počuť na kilometre. Je veľmi samostatný, no keď sa mu niečo nepodarí na prvý pokus, hneď vrieska, nemôžem ho nič naučiť, nijako pomôcť, nemôžem ukázať, ako sa čo robí, lebo on sám chce všetko...a hneď. A keď to nejde, je koniec sveta... Nevie počkať ani sekundu, kedy by som potrebovala. Často si ide za svojim a aj napriek tomu, že jeho správanie prináša určité dôsledky a niekedy aj primerané tresty alebo obmedzenia, neurobí to sním nič. Svojim správaním budí svojho brata, ruší ho pri hre, berie mu všetky hračky, kričí naňho. Nie je vôbec empatický. Samozrejme sú aj veľmi pekné chvíle, keď je milý, poslušný a pod. Je ako neskrotný mustang. Krásny, silný, obdivuhodný, ale veľmi-veľmi ťažko sa sním pracuje... Ja už bohužiaľ začínam mať ponorku z neho, čím ďalej, tým častejšie to nedávam s empatiou a strašne sa naňho nahnevám, kričím, vyhrážam sa, hovorím veci, ktoré by som nechcela vysloviť, som úplný opak toho, ako by som si predstavovala dobrú matku...už na to nemám síl, stále ho počúvať, utešovať, bojovať s ním kvôli všetkému. Chystám sa ho zapísať do škôlky na 3 dni týždenne, lebo inak sa zbláznim a navzájom si budeme ubližovať.
Ak máte podobnú skúsenosť, povedzte mi, bude to lepšie? Kedy? Budeme mať pekný vzťah napriek tomu, že som už toľkokrát zlyhala ako matka? :/
Supni ho do skolky k tej starsej pani ucitelke.vela tam pochopi.ako sa sprava,aky je rezim,ze treba posluchat.doma sa nudi.tam vela podnetov.uz ma dost rokov na skolku.a navyse,oddychnes si aj ty,budes kludnejsia,on to vyciti.budete si vzacnejsi.a ked pridu ozaj zle dni a bude vystrajat doma,vydrzis aj viac,lebo nevystraja kazdy den 12 hodin,ale len 4 ;) zakladom je stastna a vyrovnana matka.vdaka nej budu stastne aj deti.
Naozaj ta velmi chapem, Su tu velmi dobre rady, zober si ich k srdcu. Ta skolka, nech je aka je, daj ho tam! Mysli aj na seba, mas okrem neho aj druhe dieta, setri energiou. Nevychovu, montesiri a to vsakovake respektovanie mam aj ja nastudovane. Avsak pri nasom zlyhavalo vsetko a mohla som sa cela frustrovana rozkrajat:( naozaj, az som o sebe zacala pochybovat, kde robim chybu. Teraz ma sest, nastupuje do skoly. Ta nervova sustava uz trocha dozrela, je to lepsie. Zasluhu ma jedine moj syn, nie my. Poznam len par takych deti, a viem ze nie sme same.. druhy syn ma tri a s nim sa dohodnut da. Byt tebou, naozaj pritvrdit! Fakt naozaj PEVNE hranice, trvat na svojom, bud nekompromisna. Zacni trestat. Drzim ti palce, viem ze je to narocne. Bolo tu prirovnanie k psovi, je to tak. A dieta aj pes robi to co mu je dovolene. Nikoho si nevsimaj, kto taketo nieco doma nema, nevie o com to je...
A preco by si zlyhavala ako matka??? Akoze ked budeme chciet od dietata aby nieco uplne elementarne spravilo a ono hulaka na celu bytovku a trieska vecami okolo seba mame byt super hrdinky a s usmevom mu vysvetlovat a upokojovat ho? Nebojuj s nim, uvedom si konecne ze ty si a musis byt na koni. A bolo tu aj spomenute a je to perfektna rada, ze nemaj strach z jeho kriku a vzdoru!!! Zapracuj na sebe z toho opacneho konca. Drzim ti palce;) a dobru noc, nech mame silu na dalsi den❤️
Dcéra bola tiež taká, no veeeelmi nám pomohla škôlka. Chodila od 3r na celý deň a naozaj dosť zmenila svoje správanie
@arcticcode nech sa paci, svoje deti vycvicte ako psa, ak takto budete spokojny. ja nechcem mat doma cirkusovu opicu, ktora plni moje povely len preto, lebo sa boji trestu. chcem ho pochopit, ak sa da aj pomoct a potrebovala som pocut, ze nie som jedina, kto bojuje so svojim dietatom a naozaj ten stav raz prejde a budeme mat pekny vztah...
@oblivian Nezlyhala si.... Vo výchove to nie je o vyhre a prehre rodica.... Aj ked sa Ti mozno zda, ze cosi nefunguje, alebo robis to zle..... Budte nadalej empaticki a trpezlivi rodicia. Ja si myslím, ze to robite dobre. Ved aj my dospeli sme rozne povahy, osobnosti.... Napriklad ja mam trpezlivost nulovu, naladova som a vela inych veci.... . A tito mali ludia to nevedia este zo seba dostať podla nasich predstav.... Ale potrebuju nas pri sebe. Drzim Ti palce. Teba Vam všetkým❤️
@sisaka urcite mas pravdu v tom, ze clovek nie je vzdy vedomy svojich chyb. ja nemam problem so sebareflexiou, urcite je problem moja povaha, asi dieta zo kna citi neistotu, aj ked som nanho tvrda. mam pocit, ze na mojho syna nic neplati. mam precitanych vela roznych knich o vychove, radim sa s rodicmi, so skusenymi ludmi, z toho celeho si vytvaram nekay obraz o tom, co chcem vychovou docielit. chcem vychovat spokojne dieta, spokojneho dospeleho, ktory bude sebavedomy, samostatny, empaticky a laskavy k ostatnym a ktory bude vediet kriticky rozmyslat - cize ziadna ovca... nechcem urobit chyby, ktore nevedomky urobili moji rodicia a ktore viedli k tomu, ze nemam sebavedomie, bojim sa autorit a ine problemy... preto je u mna ta snaha o "alternativnu" vychovu. bie je to preto, lebo je to teraz v mode. ak sa tomu clovek venuje povrchne, vtedy je to o nicom. ja sa snazim neustale sa vzdelavat, ale nerobit nic nasilu, len preto, lebo to niekto raz v nejakej knihe napisal. ako pises, dolezite je vychovu prisposobit aj povahe dietata. lenze v tom aa stracam, lebo mam pocit, ze nic nefunguje. preto som chcela pocut, ze nie som sama a dieta z toho koze vyrast. ❤
@sisaka este by som dodala k tym hraniciam a konzekvenciam - priklad: sme vonku, so synom si vopred povieme, ake su pravidla, ked ide na kolobežke a preco su tieto pravidla dolezite. pri prechadzke vsak zrazu odide odo mna daleko alebo zrazu pojde inym smerom, nez ako sme sa dohodli. bud sa vrati a povie, ze zabudol na pravidla, alebo musim za nim bezat, lebo na krik nereaguje, je vo svojom svete... vie, ze konzekvencia je, ze nasledujuci den/zvysok tyzdna nedostane kolobežku, ani bicykel, bude chodit peso (co neznasa). nevycitam mu nic, len vysvetlim, co sa stalo, preco mu beriem kolobezku a dokedy ju nebude mat. place, tak ho objimem (vyzaduje si to) a poviem, ako sa citi, aby vedel, ze ho chapem (nieco stylom "hnevas sa, lebo si zabudol na pravidla a si smutny, lebo ti beriem kolobezku"). napriek tomu vsetkemu 8/10 pripadov nedodrzi pravidla.
alebo stavia zeleznicnu trat a nieco sa mu nepodari alebo nieco sa rozpadne - spusti plac, krici jak besny. opytam sa ho, ci potrebuje pomoc. zacne na mna kricat, by som ho nechala. o 2 sekundy ide za mnou, aby som ho zobrala na ruky a tak objala. hovorim mu, ze si k nemu klaknem a tak ho obijmem, alebo posediacky, lebo ma boli chrbtica. krici z plnych pluc NIEEE, NA RUKYYY! NA RUKYYYYY! ak ho necham tak, ide za mnou a napr. zacne ma tahat za tricko. ak mu nepovolim, vrieska aj 15 minut, z coho som nakoniec uplne znicena. (oplati sa nepovolit? naozaj? ak by som ho zobrala na ruky, v tom momente by sa ukludnil!) ukludni sa, vysvetlime si, co sa stalo, poviem, mu ze ak zase bude takto hystercit, balim kolajnice a odlozim ich na urcity cas (niekolko dni) pojde naspat sa hrat. o chvilu zase hysak. idem tam, balim hracky, odkladam bez komentara. o tyzden si prosika o kolajnice. vopred si povieme, preco som ich odlozila, ako sa spraval a preco, ako sa citil, ako by sme to mohli riesit, aby vydrzal stavat bez placu. ak sa mu podari postavit drahu bez placu, povie, ze to vydrzal, ze ci som si vsimla, ze neplakal. poviem mu, ze som si vsimla a velmi ma to tesi a urcite sa tesi aj on, lebo je dobry pocit hrat sa tak, ze sa pri tom citi dobre... zacne sa hart, tlaci vlacik a zrazu sa jeden vagon vykolaji a on zase zacne kricat "PRECO TO NEIDEEEE?!?! PRECO TO NEFUNGUJE?!?! BLBA HRACKAAA!!!"
no co mam robit, zblaznim sa uz... :D
jeho otec to nanho skusa tiez empaticky, ale on ma hranice inde, ako ja, cize skor sa nahneva, menej vydrzi a syna uz niekolkokrat vyplieskal po zadku, raz mu dal aj facku , ked potom, co syn dostal bitku za neskutocne drze spravanie, este dalej odvraval a mlel dookola len to svoje. cize jeho ani bitka nezastavi a nema pred tym respekt. este nam tym niekedy dava aj take zrkadlo, ze nas capne, ked sa mu nepaci, ak mu nieco nedovolime a povie nam, ze "ak ma vy bijete, ked sa vam moje spravanie nepaci, tak aj ja vas mozem bit, ked sa mne nepaci to, co vy hovorite"
@fergiea dakujem za povzbudenie 🙂 fu, ten cumlik bol aj u nas velka laska, v 2,5 roku sme stratili posledny, syn si poplakal, urcitu dobu si spominal, no potom na to zabudol. niekedy si z toho robim srandu, ked vela place, ze mu idem kupit cumlik, lebo mu asi chyba, ten by ho ukludnil... 😀
@oblivian No napr. brať dieťaťu hračku zato, že plače preto, že sa mu niečo nepodarilo postaviť podľa jeho predstáv je podľa mna úplne od veci a zbytočne ho tým len naštveš, proste ho riešite až príliš. Nechaj ho tak, nech sa hrá sám a nevšímaj si každú blbosť, ked sa mu dačo nepodarí, tak si poplače, pokričí a ked tomu nebudeš venovať pozornosť, tak aj prestane a bude v klude stavať dalej, ja to tak robím a u nás to teda funguje. Okrem toho tá vaša výchova je trochu mimo v tom, že teda sa snažíte o rešpektujúci prístup, ale ked vám prasknú nervy, tak dieťa dostane bitku, máte v tom trochu hokej, lebo tým ho akurát domýlite. Bitka určite nič nevyrieši a takéto dieťa bude po nej ešte zlostnejšie.
@kassandra25 clovece u vas by som povedala ze to je na diagnozu 🙈🤭. A teda vobec to nemyslim v zlom naozaj. Nerozmyslali ste nad tym?
@danielahamar "otravuje ma mat take dieta"?! to nemyslite vazne, toto povedat dietati! on ka neotravuje, otravuje ma urcite prejavy jeho spravania, lebo ich nezvladam. za to, akym temperamentom sa narodil, on (a vlastne vsetky deti) nemoze, ako ani za to, ako ho vychovavame. preto nepisem, ze je to zle dieta, lebo nie je. bolo by to strasne povrchne a povysenecke vyjadrenie, keby som to povedala. v urcitych oblastiach a v urcitych situaciach je to uzasne dieta, ktore nadovsetko lubim - aj spolu s jeho "temnou" strankou. 🙂 ved aj on ma lubi taku, aka som a to ani zdaaaaleka nie som dokonala...
prosila som o radu k vychove a o trosku povzbudenia, ze sa to casom zlepsi. nalepit na dieta, ze je zle a nech sa za to hanbi, lebo mamicke kazi predstavu o dokonalom, poslusnom dietati, to je mimoriadne zly pristup. ja ho chcem pochopit a pomoct mu, lebo si myslim, ze tento stav je o nicom, chcem, aby sme boli vsetci v rodine aspon o kusok spokojnejsi a stastnejsi 🙂
Keď to čítam akoby som čítala o svojom synovy až nato ze náš vzdor trval tak asi od 1 roka a teraz je tak na ústupe a malý ma 3.5. Nemohli sme nič ani len do obchodu spolu ísť, všade reval všade sa hádzal o zem, z fotenia sme odišli smutný sklamaný lebo on povedal nie a nijak sa presvedčiť nedal. Už som bola ozaj na prášky. Nemohli sme ani medzi deti poriadne pretože ak niečo nebolo po jeho bol neskutočný rev a hádzanie sa o zem. Už som sa hanbila kade sme chodili stále krik z obyčajnej prechádzky som sa vracala psychicky unavena, pretože nikdy neposluchal. Stále je jedináčik ale učíme ho deliť sa aj keď ma takmer všetko čo si prial. Ozaj som už niekedy nezvládla venovala som mu všetok čas energiu, nenastúpila som po materskej ani do práce, chcela som ho učiť ale nič sa nedalo. Už keď bolo ozaj zle zlyhala som natoľko že dostal na zadok potom som plakala s nim. Boli to veľmi ťažké 2roky. Potom nastúpil do skolky.. Som si normálne vydýchla a aj oddýchla. Prvé mesiace v škôlke to co doma, rev a nikomu nič dat ale pani učiteľky si poradili a po prvom skol roku je z neho zlatý chlapček, môžme ísť von dohodneme sa medzi sebou zasmejeme už vie pochopiť ze nie všetko dosiahne revom aj keď niekedy chce skúsiť. Vie začo sa dostáva odmena ja ďakujem za škôlku zmenil sa tam o 360stup a chodí tam veľmi rad. Škoda ze vaša škôlka je takto zle lebo naozaj potrebuje len oddych od maminky a zmenu. Ja som už naozaj bola na tom tak ze ideme k psychológovi ale teraz myslím ze netreba. Za 10mes v kolektíve mam doma veľkého zlatého chlapčeka. Držím palce prejde to určite 💕
@janickacrazy ja by som ten plac ignorovala, ale on potom tie hracky chce napr rozbit, zlomit... a to sa nestane raz za den, ale to je takto dookola so vsetkym, coho sa dotkne... :D
a potom ide za mnou a taha ma za tricko a vrieska pri tom, aby som ho zobrala na ruky...
a syn nedostane bitku, ked nam prasknu nervy. max nanho zakricime. takto sa sprava od 1. roka, a odvtedy dostal 3x (aj to v poslednom polroku, ked uz si clovek povie, ze by uz mohol urcite veci pochopit - nieze si budete mysliet, ze mu muz dal na zadok, ked mal rok... )
@katkapalo1 velmi pekne dakujem a tesim sa, ze sa to u vas takto pekne utriaslo 😊
@jankaovecka dakujem za rady ❤ chcela by som sa opytat, ak mas este chvilku casu a precitas jeden z mojich komentov tu vyssie, pisem tam priklady, ako postupujem, ked syn neposlucha a ako na to on reaguje. proste ani tresty nepomahaju. akym inym sposobom by som ho mohla potrestat? alebo ako docielit, aby stanovene hranice respektoval? nie vzdy sa totiz da vyvodit konzekvencia, v urcitych pripadoch clovek nevie po com siahat, ako ho skrotit... bitku neuznavam a skusenost mam taku, ze ani "pevna otcova ruka" nepomaha...
@liv1 asi si necitala, ze uz som zapisana s nim k velmi dobrej a odporucanej, skusenej psychologicke v takom psych-neviem akom centre a to mi je az pozehnanim. Hura, nech zije psycholog. Vysinuta som z neho uz za 5 minut pritomnosti s nim, takze som happy, ze je otvorena prenho skolka aj cez prazdniny. Nikto si nevie predstavit, co to je, ked vam decko len tak vylamuje kanaly, oskrabava domy, stierky, len tak, pocas prehadzky, hadze do vykladov kamene v 4 rokoch, zvoni cudzim ludom na zvonceky. Mna nikdy nemoze ozaj napadnut, ze aku kravinu dalsiu vymysli, ze co stvori zleho alebo horsieho v dalsiu danu chvilu, vo svojich 4 rokoch. To, ze ho dam do skolky a on mi ukaze pred ucitelkami fakera, ma tiez ako nema napadnut, ze sa stane. Ze len pride k babkam a dedkovcom a pozdravi caute vy stari hajzli, my nemame ako dopredu vediet. To, ze niekto sa narodi s iq 145 a niekto sa narodi od narodenia ako cisty grazel a drieme to v nom. ......to je cela pravda. Pritom nema ziadne adhd, lebo kazdu jednu vec dokonci na 1 s hviezdickou dokonca, aj to viem. A musim si davat pozor, co pred nim poviem, lebo velmi dobre pochopi, co myslim a poviem, mysli mu to. Ale je to galgan. Neviem, mozno je to len dedicne. Ved moj manzel bol ako decko to iste a teraz ma vysoku skolu a je to slusny clovek. Alebo ako moj otec, tiez daco strasne ako decko , a teraz slusny a mysli mu to. Ale nech ho vysetri psychologicka a nech mi povie ona. Lebo ja nevladzem.
@oblivian vás problém je v tom že kombinujte nezmyselným spôsobom xy druhov vychov a prístupov. Dieťa je zmätené a jednoducho vie,že dôsledky sú raz empaticke, montesor.,po zadku,trest či nevychova. ........
Nie nie ste dôsledný. A nemáte pevné hranice.
Zjednodte svoju výchovu a vychovavajte s rozumom a citom a nie na základe xy protichodných teórii.
@oblivian Písala si vyššie, že so škôlkou máš aký problém. I keď si učiteľka MŠ+ZŠ 1. stupeň, vidíš sama, že to nezvladaš. Neviem, či v tvojom prípade by nebola tá škôlka aspoň čiastočne dobré riešenie.
Inak si myslím, že keď dieťa neposlúcha, je to chyba rodiča. A toto škôlka nenaučí, aby dieťa poslúchalo doma. Prešli sme tým aj my. A musím povedať, že to bola katastrofa. Ale u mna pomohol strach. Strach z budúcnosti. Ak neposlúcha teraz, čo bude robiť o 10 rokov. Sprísnila som malej hranice, ale vydržala som. Je to omnoho lepšie. Apropo, začala som s tabletom. Ten už nemá 4 mesiace. Už si aj zvykla. Má rozprávky z Tv, aj to krátko a dovi, dopo. Robila všetko zlé, aby ma nahnevala a aby sa mi pomstila, že som jej zobrala tablet. Teraz mi aj povedala, že keď bude veľká tak si kúpi tablet a ten jej nemôžem zobrať. Má pravdu. Ja nemienim ani 10 minút sedieť nad ňou, či pozerá, nepozerá slušné rozprávky z tabletu. Fakt je to o 80% určite lepšie. U nás tablet mal veľmi zlý vplyv na ňu. A telefóny má zakázané tiež, aby odtiaľ kukala sa na nejaké rozprávky.
Mam doma tvrdohlavcov dvoch, muza aj dceru. Maju taku povahu. Nasa je jedinacka, takze sa nemusela nijako presadzovat voci surodencom. No na mladsieho bratranceka ziarlila poriadne dlho. Tak isto, ked byvala mladsia, ak bola v pohode, tak ju omyl nerozhadzal, ale ak bola unavena, tak naor. obrazok rozkmasala, ceruzky zahodila, ulohy prerevala. Mne spravanie tvojho synceka pride take, ze nezvlada svoju ziarlivost. Polubkaj ho najviac ako sa da, pripadne si vyhrad cas iba na neho, aby pochopil to zosadenie prvorodeneho z tronu. Casom sa to nauci a pochopi. A tak isto stale mu treba ukazovat a priznavat, ze aj dospeli robia chyby, ze nie su neomylny, naucit ho, ukazat mu, ze ked sa stala chyba, ze to iba ukazuje, akou cestou neist, ze vsetko sa da napravit. Nasa je tiez taka, ze chce vsetko na prvy raz dobre, vo vyssom veku to moze viest k tomu, ze bude dieta vyhladavat len lahsie ulohy a do tazsich sa nepusti, zo strachu z omylu. Moze to byt pritom velmi mudre dieta, nadane... ak je ale chvalene moc za uspechy, a za chyby obrazne povedane bite, karhane, ked ma prilis na ciel zameranu povahu, tak tie neuspechy ho dostanu do vyvrtky. Priklad ked su tenisti nervaci zamerani za ciel a plieskaju o zem raketu pri prehre... ono im ten hnev pomozeziskat energiu, posuva ich dalej, len okolie si vytrpi. Treba im pomoct uvedomit is ten hnev, nekarhat ich za hnev, pomoct im vnimat ho ako obrovsku energiu, ktora im prisla na to, aby napravili chyby, nasmerovat energiu toho hnevu na ziadane spravanie. Pr. Ja vidim, ze sa teraz hnevas, ze ti to nevyslo. Ja vidim, ze by si od hnevu najradsej dupotal nozkami alebo bojoval mecom. Skusme spolu tuto silu vyuzit na to a to... Aj ked u takeho maleho dietata mozno staci aj presne mu len povedat, ze skusme spolu teraz vsetok ten hnev vydupotat, alebo vybit do vankusa... a dupotajte a vypraste vankus a nkaoniec sa dobre zasmejte. Proste mu ten hnev nezakazujte, ale umoznite prezit a zvladnut.
Lebo to je presne tazke pochopit, ze hnev je tiez emocia, velmi silna a neda sa popriet. Da sa prezit, uvidomit si ju a vyuzit jej obrovsku energiu vo svoj prospech. Ak dietatu za to, ze sa hneva zoberiete hracky, tak je to len dalsi v rade zakazov. Zakaz hnevu, zakaz hraciek... je malicke, nechape, nerozumie, bude pokusat aj na buduce... dostane sa k tomu, ze ak sa nezelane sprava bude zakaz. Zakaze si hnev. A pritom ho citi. A pritom ho nechape. A nevie presmerovat kam treba.
@ktochytavzite ja n viem jediné čo spraví je,že utrieť riad...a vôbec okolo nej neskacem ako okolo princeznej...nechodila som na žiadnu školu ako vychovávať deti...starala som sa ako mi to išlo od srdca...ona by nespravila nič."ani by sa nenajedla a ani by nešla na wc"....stačil by jej mobil a telka....strašne🙄
A este odporucim knizku detsku Dychaj ako macko. Tam presne cez zvieratka a dychove cvicenia je detom naznacene ako zvladat rozne emocie 🙂
@oblivian a čo ked chce tú hračku potom zlomiť, rozbiť? ved sú to jeho hračky, tak ked si nejakú rozbije, tak nebude mať a nieže mu pobežíš hned dalšiu kúpiť, takto sa dieťa učí, je to pre neho skúsenosť, rozbijem si hračku, nemám hračku, proste toto by som vôbec neriešila, nechaj ho tak, ked potrebuje objať, tak ho zober na tie ruky, aby sa ukludnil
@derdia no tak to je tvoja vina.
Mam 2 synov - 10rocny vynasa smetie, utiera riad, vysava, ked treba, postara sa o 5r brata. 5r syn pomaha tiez - utiera prach, rozdeluje pri triedeni ( ci oblecenie pri prani, pri separovani odpadu.)
A ano, aj oni maju elektroniku - tablety, mobil, notebook, PS4. No ak neposluchaju, maju zakaz.
Aby som obskakovala 11r dievca? No jasne 🙂
Ja ked som mala 11r, starsia sestra 12r - mali sme na starosti 3r sestru (rano ju vychystat, odviest do skolky, poobede zo skolky).
nechcem ti kaziť ilúziu :o) Moja bude mať 8, a nič sa nezmenilo....celú hru vždy pokazí, keď nie je doma tak sa pri hre nasmejeme, ak je doma....len sme všetcia nervozní z nej, lebo všetko chce robiť svojim spôsobom. V škôlke aj v škole ju chvália....to je taká povaha...tiež mám nervy v kýbli z nej...tiež som minule hľadala radu na MK, tiež som skúšala všetko, aj som bola zlá...rátala som do troch, vždy dobehla až keď bolo po troch, nikdy nie skôr, ale s tým som sa vyrovnala, dôležité, že prišla. Mňa vytáčajú skôr jej scény...všetko berie vážne...chcem psychológa riešiť ale súkromného, lebo je to veľmi náročné s ňou....u normálneho psychológa, mi povedal, že je v pohode....ja som vedela, že to budem s ňou riešiť raz u psychológa, a to bolo pred 2 rokmi, lebo každý deň vyrábala vrieskanie, ak nebolo, tak sme si s manželom hovorili,že už jej to asi chýbalo....tešila som sa na školu, že tam zmúdrie :o))))