Obdobie vzdoru? Nedávam to! 4 ročný tvrdohlavý, uplakaný perfekcionista...
Ahojte, mám čerstvo 4-ročného syna. Prvý rok bol s ním úžasný, odvtedy to ale ide dole vodou. Keď mal rok, začala sa prejavovať jeho povaha, keď mu niečo nešlo na prvý pokus (pri hre), hádzal sa o zem, hádzal predmety o zem, plakal ako besný. Čím bol väčší, tým viac si "dovoľoval". Teraz má 4, má ročného brata. Nechodí do škôlky, celý deň trávime spolu, chodí k babke, chodíme do kolektívu, medzi deti, na rôzne výlety, manžel sa mu tiež venuje (inak my s manželom máme pekný vzťah). Vychovávame ho vnímavo, sme empatickí, nastavujeme mu pevné hranice, poznáme a využívame aj princípy nevýchovy a montessori, výchovy s rešpektom, dávame mu aj slobodu primerane jeho veku, no nič nepomáha.
Veľmi často plače: keď niečo nie je podľa jeho predstáv, hneď začne vrieskať, ale tak hlasno, že to počuť na kilometre. Je veľmi samostatný, no keď sa mu niečo nepodarí na prvý pokus, hneď vrieska, nemôžem ho nič naučiť, nijako pomôcť, nemôžem ukázať, ako sa čo robí, lebo on sám chce všetko...a hneď. A keď to nejde, je koniec sveta... Nevie počkať ani sekundu, kedy by som potrebovala. Často si ide za svojim a aj napriek tomu, že jeho správanie prináša určité dôsledky a niekedy aj primerané tresty alebo obmedzenia, neurobí to sním nič. Svojim správaním budí svojho brata, ruší ho pri hre, berie mu všetky hračky, kričí naňho. Nie je vôbec empatický. Samozrejme sú aj veľmi pekné chvíle, keď je milý, poslušný a pod. Je ako neskrotný mustang. Krásny, silný, obdivuhodný, ale veľmi-veľmi ťažko sa sním pracuje... Ja už bohužiaľ začínam mať ponorku z neho, čím ďalej, tým častejšie to nedávam s empatiou a strašne sa naňho nahnevám, kričím, vyhrážam sa, hovorím veci, ktoré by som nechcela vysloviť, som úplný opak toho, ako by som si predstavovala dobrú matku...už na to nemám síl, stále ho počúvať, utešovať, bojovať s ním kvôli všetkému. Chystám sa ho zapísať do škôlky na 3 dni týždenne, lebo inak sa zbláznim a navzájom si budeme ubližovať.
Ak máte podobnú skúsenosť, povedzte mi, bude to lepšie? Kedy? Budeme mať pekný vzťah napriek tomu, že som už toľkokrát zlyhala ako matka? :/
@chovancova27 och toto sa zle cita, ako to u Vas dopadlo??? Aky mate vzrah teraz? Mame 4r chlapca a pred 3 mesiacmi sa mu narodila sestricka a bojim sa, ze budeme mat to co vy s chlapcom... 🥺
@alex123andra ahoj, skus sa pozriet spatne, pisala som asi na 5. strane, ako sa veci zmenili ;)
@oblivian dobrý večer, môžem sa opýtať, aj napriek tomu, že sa jedná o starší príspevok, či sa zmenilo niečo za tu dobu u synčeka a teda kedy asi. Mame rovnakú situáciu a som zúfalá. Synček síce chodí do škôlky, do ktorej sa teší, je výborná, ale tie jeho plače za všetko má privádzajú do zúfalstva. Mam pocit, že sa to vymyká normálnemu správaniu. Ano viem, že dieťa nemá ešte vyvinutú nervovú sústavu, emočne tak isto, len kedy asi skončí toto náročné obdobie. Každým rokom len verím a dúfam, že bude lepšie. V spoločnosti je zlatý, doma vyvádza (áno viem, že dieťa sa ventilu je doma, na bezpečnom mieste). Druhému sa ani zďaleka tak nemôžem venovať, popri staršom. Dakujem 🙏🏼🍀
@oblivian ahoj , pisem o par rokov neskor,ale zaujimalo by ma ci syn z toho vyrastol? Lebo my mame doma to iste..dakujem
@oblivian ahoj ako to dopadlo so syncekom? Preslo ho to? Bolo to len obdobie?