Obdobie vzdoru? Nedávam to! 4 ročný tvrdohlavý, uplakaný perfekcionista...

@lareina este doplnim aj mäso.a hlavne tie klietkove otrasne podmienky,prevozy a mučenie zvierat vsetko sa"zapisuje" do buniek tela (aj masa) a ludia to potom denno denne chvacu a cuduju sa ze su 20-30rocni ludia nervozni,depresivny atd. Nehovoriac o humusoch co do tych zvierat pchaju. Radsej minimum masa,a ak tak od sliepky/kravy/prasata ktore behalo po vonku. Ach,az mi je smutno - zle z tohto sveta. A presne, neskvik,vankusiky ,ciniminis cukor, navykove uplne.synovec este o 21.00 pyta gulicky s mlieckom,zavisly na nich. Mas uplnu pravdu tie sladke detske ,akoze "detske" lebo by to deti nemali jest, su akurat producentom HYPERaktivity.

@dadka_bb presne, my všetko maso, zeleninu a ovocie len bio jeme... len som nechcela tu začínať boj o bio/nebio...
prosto keď je zviera napichané liekmi každý týždeň "pre istotou" a steroidmi, aby vyrástlo rýchlo a NIKDY za celý svoj život nevidelo denne svetlo...
ja to vidim na našom on je zavisly na cornflakes (jedia to v školke) on by to jedol cely deň, my mu to dame občas na ranajky doma (mame organic a bez cukru a ma to s kokosovym alebo mandlovym mliekom, ale aj tak je to za mna JUNK FOOD) a bezne sa mi este o dve hodky na obed hadze o zem ze chce ZAAAAAAS a segedínsky jesť nebude.... tak ja teda ok, budeš hladný, čau... to dojde so sklopenými ušami do 5 min a pýta "kapustičku"
ja mám XYZ kamošiek čo detom na desiatu dajú 2 baliky chrumiek či keksikov a potom mi vyplakavaju, že im deti nejedia obed 🙂 paradoxne keď je to istéééé dieťa u mňa na celý deň, lebo ho strážim mamičke, papá všetko bez rozdielu (vie že iné nedostane, nech si aj peru do krvi od zlosti rozkúše - uuuu sadomaso som veruc ;) )

@chovancova27 je mi to ľúto...úprimne... :/ možno by nebolo odveci navštíviť iného psychológa... alebo ísť na nejakú alternatívnu terapiu, prípadne skúsiť Bachove kvapky... a k tomu veľa veľa lásky, aj keď je to ťažké.
inak poznám ten pocit, keď sebe samej hovoríš, že je to tvoje dieťa, proste ho MUSÍŠ ľúbiť. je to veľmi smutné...prežila som to aj ja... keď má dieťa dobrú chvíľku a už sa z toho ani nedokážem tešiť, lebo mám pred očami, aké hrozné sme mali hodiny/dni predtým a viem, že to bude trvať iba pár minút, kým nezačne zase robiť zle...
hm...neskutočné, čo môže spôsobiť narodenie súrodenca. verím, že sa synovi venujete ako len môžete, no niekedy sa človek môže aj roztrhať, aj tak to bude málo...
ale aj rôzne hlášky okolia, rodiny si robia svoje - vety typu: ty si už veľký, nemal by si robiť toto a toto, MUSÍŠ svojho bračeka/sestričku ľúbiť, pomôž mamičke, ty si už veľký, veď sa nesprávaj ako bábätko a pod., alebo očakávajú od dieťaťa, že prestane byť dieťaťom a nebude "otravovať" svojim detinským správaním, veď "je to už veľké dieťa" (lenže veľké je iba oproti novorodencovi. dieťa toto buzerovanie len znechutí a bude sa hnevať na svojho súrodenca. ja som na takéto reči alergická...

@lareina wow, dakujem, toto je zaujímavé. 🙂 snažíme sa stravovať zdravo, ale od naozajstného "clean eating" je to ešte veľmi ďaleko. určite vyskúšam úpravu stravy.

@oblivian na začiatok..úplne chápem o čo sa snažíš. Chceš mať dobrý vzťah s dieťaťom a chceš aby bolo spokojné ,no zároveň mu chceš udať hranice a chceš aby ich respektovalo,aby si bola spokojná aj ty.
Lenže dieťa ich nerešpektuje,ty vysvetľuješ,ono sa hnevá,potom nie si spokojná ani ty ani dieťa,keď ti prasknu nervy je to ešte horšie.. v konečnom dôsledku ty len neustále vysvetľuješ, dieťa už ta podľa mňa ani nepočúva, lebo vie,že keď niečo nemôže aj tak to skončí objatím a môže začať odznova.
Poviem to tak,že podľa mňa si naňho príliš mäkká. Pochopenie jeho emócií je super,aj akceptovanie jeho potrieb,no keď ono nerešpektuje teba a nedodržiava tvoje pravidlá, tak jednoducho klapky na oči a uši a nech sa aj hodí o zem od zlosti. Keď si ničí hračky, nedala by som mu nič a miesto polhodinoveho laskaveho vysvetľovania mu daj najavo aj ty svoju zlosť. Veď právo na emócie nemajú len deti a to že zakričíš alebo mu vytrhneš hračku ktorú ničí z rúk nie je zlyhanie. Aj to malé dieťa musí pochopiť, že keď robí niečo zle,bude za to niesť následky. A bez zbytočných rečí..
Podľa mňa chceš dosiahnuť niečo nemožné(s prístupom aký mas) a podľa správania tvojho dieťaťa je pekne vidieť, že to,čo robíš nefunguje..
Kazde dieťa sa hnevá a každý rodič občas "zlyhá",No prístup ' nechcem zmeniť nic, len mi povedzte že to prejde a budeme šťastní ' nie je správny.
Skús viac konať, byť viac dosledna a menej vysvetľovať . Počúvať niekoľkominutový monolog preco to a tamto by nebavilo ani dospeláka. Skrátka "nie, keď chceš ničiť hračky, tak ti ich nedam", "keď nedodržiavaš pravidlá,nebude kolobežka", "ked potrebuješ pomoc,tak popros"..z toho pochopí všetko aj dôvod aj nasledok a nemusíš sa mu doprosovat.

@dadka_bb suhlasim, ja cukor deťom nedávam, je ho dosť v cestovinách, pečive, ovocí... žiadne kupované sladkosti, žiadne hotové jedlá. varím každý deň - ak sa dá, tak z domácej zeleniny a máme aj domáce mäso a vajíčka. aj to sa mi napr. na škôlke nepáči, že tam je všetko humus s prepáčením, lebo kupujú najlacnejšie zo všetkého a ešte aj na pitie dávajú sladený čaj alebo sirupovú vodu. môžem ja prosiť, aby môjmu dali čistú vodu, ale ak sladké pijú ostatné deti, bude to chcieť aj on. na každej narodeninovej oslave nesú mamičky marcipánovú tortu a kopec sladkostí na rozdávanie pre deti... celé zlé...

@oblivian u nas v skolke deti ked sladke dostanu nejedia dava sa do skrinky a ptm je na nas ci dame al nie ... mala doma pije nesladeny caj v skolke vodu caj nechce

Kniha NEJSOU STEJNE by ti asi velmi pomohla

@ivankatal dakujem za rady. <3
ja svoj pristup CHCEM zmenit, preto som sa pýtala na rady. a inak nevysvetlujem dlho, poviem jednou vetou, pripadne jednym slovom 😃 a hotovo. ak treba nieco vydiskutovat, vysvetlit, tak sa porozpravame dlhsie, ale inak bezne nie. (v tom prispevku o kolobežke a zničení hračiek som sa rozpísala iba preto, aby kazdy, kto cita, videl, ze dieta to má aj vysvetlené, rpečo určité veci nesmie a že mu dávam jasné pravidlá). ale on aj napriek prikazom a zakazom ide za svojim, ani konzekvencie ho nezastavia, vo vacsine pripadov sa vobec nedokaze ovladat. ak nieco chce, tak to sa snaží dosiahnuť aj cez mŕtvoly...väčšina detí je takých, že keď párkrát dostanú trest za určitú vec, tak sa naučia, že sa to nerobí. môj nie, jeho to vôbec nezaujíma...

@oblivian tak v tom prípade ho napr. vonku chytiť za ruku a ísť..keď sa hnevá,nech sa hnevá a potom zas..Kľudne aj desaťkrát, ale skrátka inak ako za ruku nepôjdeme.
Keď hádže hračky a nepomaha ich vziať, tak zobrať nie hračky ale jeho a bohužiaľ, keď sa nevieš s nimi hrať, tak zakaz. A trvať na tom. Nech ich vidí, že sú tam,ale on k nim nemôže. A keď sa bude hnevať, bohužiaľ, nabudúce bude vedieť čo ho čaká. Jemu evidentne tresty ktoré si "neprežije " nič nedajú.. lebo keď už je po všetkom A ty mu vysvetlíš alebo keď sa nevie ovládať a ty mu hračku schováš,tak je mu to jedno,lebo to nevidí, už to nie je aktuálne.. to máš ako s tým sladkým. Keď nechceš aby jedol sladké, nejde sa donekonečna vyhýbať tomu,až to vidí, aby náhodou nepýtal. Nech vidí, nech pýta, nech si aj poplace,jednoducho nedostane a to platí. Aj keď to ostatní jedia,my to nejeme,lebo je to zle a nezdravé. To je dostatočný dôvod.. A bude pýtať aj ďalších stokrát, ale časom sa naučí. Nedá sa všetkému predchádzať a vyhýbať donekonečna. Je to nepríjemné pozerať na vlastné dieťa ako sa "trápi" a hnevá a plače,ale bohužiaľ,bez toho to nejde. Najmä keď niečo nemôže. To by bol ozaj zázrak také dieťa, ktoré bez problémov akceptuje každý zakaz alebo požiadavku :D

@oblivian lepšie ako
@0silvia0 by som to nenapisala.
Si vo výchove neistá, stále sa obávaš, že spravíš chybu a na to sa sústreďuješ, nie na dieťa, nie na svoju intuíciu, svoje pocity, ale na to, aby tvoja reakcia bola správna. Si nabitá teóriou, vieš ako by to malo fungovať, vieš ju uplatnit v praxi, len reakcia nie je taká, akú tieto rôzne výchovne smery sľubujú. Si neistá a tvoj inteligentný syn to už dávno vycítil a preto s tebou máva. Skús zabudnúť, ak sa da, na všetky teórie a začať spontánne reagovať.
Rada sa ťažko dáva, moje decká už v 4 rokoch mali jasne stanovené hranice a voči nám rodičom rešpekt, takze keď som raz zavelila vonku, že stoj, tak tam syn stal a keď zúril, že sa mu niečo nedarí a začal trieskať veci o zem, tak som mu tu vec zobrala a jeho odsikovala do jeho izby a povedala, nech si zlosť vybíja do vankúša, ktorý nemôže zničiť a keď sa ukľudni, nech príde dole. Ak prišiel dole a bol stále nahnevaný a zúrivý, tak som ho otočila a vyviedla nazad, kým sa neukludnil. Patent na výchovu ale nemám a čo funguje u jedného dieťaťa nemusí fungovať u druhého, ja vychovavam skôr intuitívne, kopec chýb som robila aj robím, ale dcéra ma už 20 rokov, mám s ňou super kamarátsky vzťah (až teraz kamarátsky, v detskom veku podľa mna ma byť rodič rodičom a nie kamarátom) som spokojná ako som ju vychovala, syn má len 11 tam ešte kričať HOP nemôžem ...

Anoj, precitala som si co si pisala o tom priklade u vas. Poznam to dobre. Mam postreh pre teba.
1. Podla mna tak male dieta realne funguje v PRITOMNOSTI a nie o tyzden v buducnosti. Nema pojem o tak dlhom casovom useku! Teda davat mu tresty ze zoberem a dam o tyzden nema urcite zmysel a neprinasa zelany ucinok.
2. Trestat ho za rev a netrpezlivost (tym ze mu zoberiem hracku) je tiez blbost. Inak to ono zatial nevie a MUSI sa ventilovat teda tym krikom. Ked ho nechces zobrat na ruky lebo mas bolave krize, tak ho neber. Ak doteraz 15min krikom ziskal co chcel, revat bude aj nadalej. Ja si myslim ze sa oplati vydrzat. Mozes ho predsa upokojit v sede, nijako mu tym neublizis. Ked nechce a ty polavis vyuziva svoju poziciu. Toto je ta nekompromisnost.
3. Vzdy mu daj na vyber len z dvoch variant nie z viacerych (ale to isto vies🙂
S tou kolobezkou by som to rovnako robila. V okamihu ako by sa zacinal vzdialovat, nie az ked sa vzdiali, by som ho stopla a zopakovala mu ze ked pojde moc daleko kolobezku beriem. Alebo sa na päte otacame a odchadzame opacnym smerom alebo domov. Ak to nefunguje a ja uz mam toho naozaj po krk, poviem mu ze mam toho dost necitim sa takto dobre, nebavi ma mu to dokola vysvetlovat a ideme kolobezku zaniest domov. Bude rev jak blesk.
3. A toto je to najlepsie. Ani ja neuznavam fyzicke tresty ani natlaky a uplatnovanie moci a sily. Manzel je ta klasickejsia vychova. Ked nepomaha uz nic ine, ziadne dohovory a navyse je drzy az mi sediveju vlasy, pride muz, skrikne a da po zadku. Spociatku reval a zuril ze to nemalo konca. Teraz ma sest a ja VIEM ze to bol dobry tah a ma respekt primerany veku. Jednoducho su deti s ktorymi inak nepohnes. Zamysli sa nad tym, ze tie nevychovy a spol je ideal ktory sa snazime dosiahnut. Na 80% deti to funguje a zvysok nie. A ako ta citam urcite z toho vyrastie.
4. Rev odignorovat a odist z miestnosti. Ze hadze hrackami? Nech hadze ak ti to nevadi, ak nahodou chyti co nesmie a chce to hodit tiez napr. telefon prist, vytrhnut z ruky a bez slova odist. Alebo dat slabo po zadku, aj to je moznost. Aby sa spamatal, ze sa vsetko netoci len okolo neho. Aby bolo decko sebavedome a vyrovnane, tu silu a istotu musi citit z teba, z vas rodicov. Hlavu hore! Ak si necitala aj o logockych dosledkoch nejake knizky tak si vygoogli (asi citala)🙂

@oblivian áno presne! Trošku! A nie otec capne po zadku či kúsok viac.....vyjadrila si sa že to len po zadku nebolo.......A mama keď dieťa spraví zle ho začne objímať.......Toto je schyzo chápeš? To je pre dieťa jasný znak toho že nech robí akokoľvek zle stačí sa rozrevat a má mamu presne tam kde chce!!!

@oblivian ja ti poradím - keďže poznas nevychovu- nápis to priamo Katke Kráľovej cez mail alebo fb.

A potom neskĺznuť do úplných extrémov aj vo výchove ( snažiť sa mat top výchovu, top dieta- to neexistuje). Ja by som rešpektovala jeho povahu, stanovila možno trochu tesnejšie hranice, ktoré nepohne jeho plač a hnev. Nikto nemá perfektne dieta podľa sablonky, žiadna výchova ti z dieťaťa neurobí supermana. To, že s niektorými deťmi to ide ľahko nie je zásluha výchovy, ale dobre namiesaneho genetického mixu. Nádych, výdych, trpezlivosť. 😉 unkazdeho funguje niečo ine... u staršej dcérky vždy fungovalo a funguje keď som prísna v extrémnych situáciách a mladší úplne opak, ak je extrém tak ho musím odniesť mimo “ epicentrum”, počkať kým prejde prvotná zúrivosť a staré dobre pevne objatie... on sa po minute sám uvedomí ospravedlní ... keby som robila to čo pri staršej tak nastane výbuch 🤷‍♀️😁 a btw niekedy sú tie najjednoduchšie riešenia najlepšie -ty si jeho mama a sama najlepšie zistíš čo treba 😘

@lareina hah,ja som malej nikdy nedavala chrumky tycinky keksiky kadejake z dmky, (samozrejme len ked trebalo niekam dlho cestovat,alebo byt ticho v buse,lekara atd hah) .doteraz to nezvykneme bezne jest,a "zboznujem"ked dojdeme dakam na navstevu alebo ked mavame detsku oslavu s februarovkami kamkami (1x rocne to zvladnem) a oni navlacia chrumky,keksy, cipsy (!!!!!)na stol,a moja co to doma nema, sa ani nehra s detmi len prvu polhodinu doluje misky 😂😂 ale raz za cas to prezijem.ved aj ja zboznujem tie komunisticke malicke arasidove chrumicky a prsty olizovat 😊😊😊 ale je to veru hnus pre detske telicko. Vidim teraz na dovolenke, ze ked polavime, a papame kadejake kraviny tak hned dcerke zapacha z pusinky, brusko napchate kravinami.aj afty sa jej robia,lebo len zmrzka tam dzusik tam, pizza vsak dovoska dame si, ranajky kornflexy a tak jajajajaaaaj.

@jumama to si ako krasne napisala 😍 Ja to mamtak. Hmev zakazany, potlaceny - a potom neviem ani detom ukazat ako vhodne ho dat von. Dupotanie ci vankus nechce. Su aj ine postupy? Vsade pisu len vhpdbe, no nikde, ze ako.

@anglicanka1981 napr. boxovacie vrece je výborné, u nás by sa tiež uživilo 😝

@janickacrazy u nás máme cca 5 škôlok, takže u nás je možné si vybrať... a nebol problém aby nás nevzali.

@monciatko87 no všade to tak nie je, ja som musela malého voziť 20km do mesta celý rok, pretože mi ho u nás nevzali do školky

@marion09 samozrejme že nie, veď ako sa môžeme venovať 25 deťom intenzívne, to proste nejde, to čo nejde od rodiča, škôlka určite nedoklepe...

@chovancova27 a spoločne traveny čas?? S vami? Nie s montessori učiteľkou, ale len ty on, príroda, vychádzky, spoločne traveny čas??? Bez vonkajších podnetov? A všetci, aj brat, aj muž ..neviem či to pomôže, ale 8 rokov je ešte málo, to by moo pomoct

@oblivian sen tam sa stane, ze príde do ms problémové dieta, deti strašne rýchlo vycítia, kde môžu skúšať, a kde sa skúšať nedá. Ja napríklad, ak niečo chcem od neho , tak stojím a zemeguľa sa zastaví dovtedy, krm to nespraví, nikdy nekricim, vždy poviem prečo to chcem aby spravil , prípadne prečo to tak má byť, a vždy sa dívam na dieťa, neuhnem pohľadom. Priznám sa, že sa mi to podarilo skoro vždy, čo druhé učiteľky mali problém. Ale je to dlhá cesta. A dieťa musí vedieť, že to myslíš vážne. Vždy rovnaké riesenie. A potom príde zase jeho dobrá chvíľa a sme najlepší kamaráti. Takže neprichádza žiadny dlhodobý trest za jeho zle správanie, len krátkodobe uvedomenie, trest, ospravedlnenie. Záleží od situácie. Samozrejme na každé dieťa platí niečo iné. Je to ešte drobček, určite sa bude dať jeho spôsob nevôle zmeniť na nejaký iný primeraný prejav
Ktorý neobťažuje okolie.

Dieľa má už 4 roky, kedy sa od neho má vyžadovať kontrolované správanie a samostatnosť aj pri riešení jeho malých problémov, s ktorými sa musí vedieť popasovať sám. O dva roky ho čaká škola a z praxe môžem potvrdiť, že ak včas to neporiešite, len potom to budú naozajstné problémy. Tým, že sa mu nepodarí vynútiť hneď to, čo chce, odmietne robiť všetko, čo je treba v škole robiť. Dokonca väčšina z nich odmietne si čo len z tašky vybrať veci. Odmietajú čítať, písať, učiteľke nadávajú, občas ju udrú, kopnúalebo opľujú. A to len preto, že chcela dosiahnuť to, čo ono nechcelo, napr. vybrať si z tašky zošit. Žiaľ takýchto prípadov pribúda, riešia sa neskoro, často sú im stanovené nesprávne diagnózy a začína začarovaný kruh. Odporúčam čo najskôr navštíviť detskú psychologičku, aby sa včas vylúčila špecifická porucha správania a poradilo sa s odborníkmi.

@anglicanka1981 knizka Hnev a jeho smysl alebo knizka Hry pro usměrňování agresivity

@oblivian
Dobrý deň . Keď čítam aký bol vás maly mam pocit že mame doma presnú kópiu vášho .
Bude mat v júni 4roky a posledný mesiac je to snim hrôza . Keď nieje po jeho začne peklo . Vrieska kričí reve a vraví že on nikoho nechce . Do škôlky je tiež boj ho vôbec dostať ale už keď je tam je veľmi dobrý a počúva no úplný opak toho čo vystrája doma . Chcem sa spýtať čo nakoniec zabralo na vášho keďže príspevok ste písali v roku 2019 . Budem veľmi vďačná za každú radu lebo už sme všetci na prášky 🙈x ďakujem

@martina09090303 Milá Martina! U nás nastal zlom pár mesiacov pred synovými 6. narodeninami. Až v 5 rokoch začal chodiť do škôlky, cítil sa tam veľmi dobre, poslächal, kamarátil sa... A pomaly sa zmenilo aj jeho správanie doma. Ukľudnil sa, začal viac rozumieť svetu okolo seba, prispôsobovať sa. Už má 7 rokov, síce mu niekedy zo srandy hovorím, že puberta uňho začína priskoro, lebo má svoje "muchy", ale je úžasný. 🙂
Musel dozrieť.
Teraz, keď si prečítam tie reakcie, odpovede na moju otázku, asi to najlepšie napísala "sisaka": Si vo výchove neistá, stále sa obávaš, že spravíš chybu a na to sa sústreďuješ, nie na dieťa, nie na svoju intuíciu, svoje pocity, ale na to, aby tvoja reakcia bola správna. Si nabitá teóriou, vieš ako by to malo fungovať, vieš ju uplatnit v praxi, len reakcia nie je taká, akú tieto rôzne výchovne smery sľubujú. Si neistá a tvoj inteligentný syn to už dávno vycítil a preto s tebou máva.
Môj syn sa pri mne necítil v bezpečí, lebo som nerozhodovala zaňho. Chcela som mu dať slobodu, nechcela som byť "policajtom". Ale dieťa sa musí cítiť v bezpečí, potrebuje mať pocit, že on nemusí robiť rozhodnutia. Keď už, tak maximálne sem-tam v nejakých maličkostiach. S druhým synom som už túto chybu neurobila a život je krajší. 🙂
Vždy sa snažím byť láskavá + hovoriť mojim deťom, aj keď niečo nesmú alebo sa nahnevám, že to neznamená, že ich neľúbim. Vedia, že ich ľúbim nadovšetko. Cítia sa v bezpečí.
Ja som si ako prvomatka myslela, že som neistá a nesebavedomá, mega introvertná žena kvôli tomu, že moji rodičia boli príliš prísni. No teraz si myslím, že je to inak. Nestala som sa takou, aká som, kvôli tomu, že rodičia boli prísny, ale kvôli tomu, že som nemohla robiť chyby a žiadne problémy, situácie neboli u nás doma vydiskutované. Nechápala som, čo sa prečo deje, prečo sa na mňa hnevali, akú chybu som urobila atď. Ak ja túto chybu s mojimi deťmi neurobím, môžem byť aj prísna, tým to nepokazím. Len musia cítiť, že ich ľúbim a rozumiem ich potrebám a pocitom, len im dávam smer...