Problém v škôlke
Ahoj maminky potrebujem radu. Moja staršia dcérka bude mat 5 rokov a chodí druhý rok do školky . Minulý rok chodila medzi malé deti a teraz medzi velké. Hned od prvého dna školku milovala ospevovala ostatné detičky a najradšej by v nej bola nonstop ale všetko sa zmenilo tento rok ked nastúpila medzi velké deti. Hned od začiatku očividne nesadla jednomu dievčatku ktoré s nou chodí tiež medzi velké deti. Toto dievčatko už chodí druhý rok medzi velké deti lebo má odklad. No hned prvý den prišla dcerka s tým že sa jej toto dievčatko nazvime ho P...... posmievalo tak že komolila smiešne dcerkino meno. Mne sa to zdalo ako nepodstatny problém nechcela som riešit takú maličkost dcerke som povedala nech spolužiačke povie že sa nepatrí posmievat sa. Každý den takto dcerka chodila že sa jej spolužiačka posmieva ale už nie len komolením mena ale aj tým že proste začala dcerke hovorit také veci ako že: akú máš hnusnú bundu, ty máš ale škaredé topánky, fuj aké škaredé tričko, aké máš hnusne vlasy a podobne proste každý den niečo. No najviac ma zarazilo to ked mi dcerka včera povedala: mami nedávaj mi túto čapičku lebo mi zase P...... povie že fuj fuj fuj to je ale hnusná čapička a potom sa mi smeje spolu s ostatnými a všetci na mna vykrikujú fuj fuj fuj máš hnusnú čapicu - tak to už som ako zbystrila pretože toto sa mi už nepozdáva . Podotýkam že dcérka chodí pekne čisto oblečená učitelky si ju chvália že je šikovná a nikdy s nou nebol problém. Maminky ako by ste takúto vec riešili vy - mám to riešit s učitelkami alebo priamo s mamou toho dievčatka
@blumka úplne stebou súhlasím.
Taktiež si myslím že nie je fér ísť za dieťaťom... Riešila som pred nedávnom podobný problém.. Teda podobný v tom ' odchytnuti si dieťaťa ' môj syn je síce prvák nie škôlkar, ale nie je to až taký rozdiel.. Jedno ráno som prišla do školy, syn sa prezuval ja som rozprávala s učiteľkou a v tom sme len zapoculi ako 'spoluziakova mama ' dohovara môjmu synovi, či mu má ona dať teraz facku, či by sa mu to páčilo a pod.okamžite sme s učiteľkou zareagovali čo to má znamenať.. Dotyčná spustila na mňa ako môj syn predosli deň V druzine napadol jej syna a dal mu facku, ako ona nenecha svoje dieťa sikanovat a pod.keďže sme ani jedna o ničom nevedeli tak som ju raz dva aj S učiteľkou uzemnila.. Keďže sa to stalo v druzine mala to riešiť p.U.v druzine a keďže sa to neriesilo lebo vraj jej syn nesmie žalovať, mala matka v prvom rade vyhľadať učiteľku a ta by ma samozrejme upozornila, prípadne mala aj S učiteľkou konfrontovať mňa a nie dieťa ... A teraz vysvetlím prečo to píšem.. Ad 1 chápem, som aj ja matka a branim si svoje deti, ale..aj všetko beriem s rezervou.. Predsa len sú to len deti a dokážu často zvelicit, často vymýšľajú, veď kto sa prizná a nažaluje na seba
Ad 2 nepáčil sa mi ton akým dotyčná s mojim synom rozprávala a koniec koncov aj somnou.. Nepáčilo sa mi že kvôli jednej chlapeckej bitke označila môjho syna za niekoho kto sikanuje.nepáčilo sa mi ako sa správala ku mne, len za to že som od nej možno o 15 rokov mladšia.. Možno doma svojho syna vychovavam lepšie ako ona, A ona mnou pohrdala akoby som ho snáď doma učila biť deti.
Ad 3 nakoniec z toho vyšlo že sa chlapci pobili kvôli lopte a nebol to útok môjho syna na jej z ničoho nič že by si chcel neco dokazovať.
Môj syn je hyperaktívne dieťa, je veľmi živí a bohužiaľ občas aj výbušný.. Ale nie je agresor, nie je typ ktorý by bezpriciny ublížil.. Bol to ich konflikt kvôli lopte.. Nevybavili si to najlepšie ale po svojom.. Bohužiaľ spolužiak sa mi zdá byť dieťa ' čo vie na koho sa vysrat a pred kým posrat ' ospravedlňujem sa za vyjadrenie ale tak to je..ako si ich viac všímam, je to ten typ dieťaťa.. On sa jednoducho doma rozpakal, vyžaloval a uz bol oheň na streche. Keď som sa pýtala môjho syna prečo mi to nepovedal.. Tak mi povedal že to bral za uzavreté, pobili sa a zas sú kamoši. On taký proste je. Je decky, bezprostredný. Mrzelo ma to a dufam, že sa take neco nezopakuje..bolo to pre mňa veľmi nepríjemné a najme preto lebo mi dotyčná veľmi krivdila.. Každé ráno syna upozorňujem ako sa má správať, aby posluchal, dával pozor a neviem čo ešte.. Lenže v škole sním niesom, nesedim pri ňom a nemôžem ovplyvniť jeho činy.. To môžem na ihrisku v škole bohužiaľ nie
Sú to deti začínajú žiť svoj život, sami.. Sú v kolektívne iných detí, či už v škôlke alebo škole.. Viem že sa na nás spoliehajú ale myslím si že ísť hlava nehlava nie je cesta.. Určite by som najskôr konfrontovala učiteľku.. Ak nepomoze môžeš sa snou dohodnúť aby ste to v jej prítomnosti riešili aj S matkou.. No odchytnut si a zastrašiť dieťa nie je fér ani voči dieťaťu, ktoré sa určite dospelého zľakne, ani voči učiteľke ani matke ktoré o ničom nemusia vedieť. Príde mi to dosť zbabele dospelí zneužije svoje postavenie voči dieťaťu. A dospelého pri tom obíde.
Toť moja skúsenosť, ospravedlňujem sa za prípadné chyby 😉 a prajem úspešný koniec tohto problému
Píšem na základe mojej os.skúsenosti čo sa týka riešenia konfliktov dieťa a cudzí človek.. Ja som matka ja mám povinnosť a právo riešit konflikty môjho dieťaťa a teda byť informovaný.. Kto nechce informovať mňa nech nerieši s mojim dieťaťom.. Je neplnoletý zákonný zástupca som ja..
A len aby ste si nemysleli viem čo mám doma, nejdem ho brániť za každú cenu.. Ale chcem byť informovaná tak ako aj druhá strana pred tým než začnem syna trestať alebo hajit
@zlatusik123 Mám podobnú skúsenosť s mojou dcérou. Ona je veľmi prajná, introvertná a nekonfliktná povaha a narazila v škôlke na rovnaký typ dievčaťa, ktoré opisuješ. Priznám sa, že mi pri čítaní príspevku dokonca napadlo, či nie ste z rovnakej škôlky...
Presne tie isté poznámky, "ty máš ale hnusnú sukňu, čapicu..." Tiež dcérka začala minulú zimu odmietať jednu čapicu, že sa jej budú smiať... Raz mi doma rozprávala ako napríklad táto 6 ročná dievčina naschvál vrazila do menšieho dievčatka, aby jej vyliala čaj apod... Bohužiaľ napriek všetkému ju moja dcéra z nejakého dôvodu nekriticky miluje a veľmi sa s ňou túži priateliť...
Tu mi napadá ďalší "pekný" príklad správania tohto dieťaťa. S dcérkou sme vyrábali gumičkové náramky a samozrejme chcela aj jeden pre "kamarátku", tak sme vyrobili a druhý deň ho niesla celá natešená do škôlky. Domov však prišla bez obidvoch náramkov, že ich vraj dala kamoške, lebo ich pýtala. Tak vravím, ok, urobíme ti ďalší... Ale druhý deň prišla aj bez tohoto náramku, že jej ho kamoška zasa zobrala... Keď som jej povedala, že ho spolu od nej vypýtame, tak sa mi rozplakala, aby som to nerobila, že jej to nevadí... 😢
Inak ja niekedy otváram ústa, ako sa toto dieťa vie tváriť nevinne, keď ju stretneme s mamou alebo babkou. Úplný anjelik, len klopí oči do zeme a usmieva sa.
Raz som počula (spoza rohu) ako okomentovala oblečenie mojej dcéry, no bolo to až absurdné, pretože mali tesne pred vystúpením v krojoch a tak jej sfukla aspoň cvičky - "jéj, to čo si si obulaaa?" a sponku vo vlasoch "pche, ty máš fialovuuu sponkuuu?" Takto ju skritizovala asi 4 sekundy potom, čo moja dcérka vkročila do triedy...
Podľa mňa, je veľmi ťažké konfrontovať v takomto prípade rodičov (najmä keď tuším od koho také správanie má... ). Čo mám takej matke povedať? Vaša dcéra sa posmieva mojej kvôli sponke? Nuž neviem poradiť, moja dcérka našťastie nikdy neplakala, že by kvôli tejto "kamoške" nechcela do škôlky, ona ju má napriek všetkému veľmi rada, ale tuším má najmä šťastie, že nie je najobľúbenejší cieľ.
Ja sa s ňou o tom vždy rozprávam. Pýtam sa jej, či sa jej tá suknička páči. A že iba to je dôležité. A tiež som jej už viackrát povedala, že toto dievča nie je dobrá kamarátka, keď sa takto správa. Alebo, že sa správa ako Popoluškine sestry a to je veľmi škaredé (na toto moja počuje).
@zlatusik123 takú by som vylepila jej matke, že b zabudla kde býva. Ako sa darí? Nejaký posun?
@lumipa ty mas zjavne problem s inym nazorom ,je vrcholne drze nazvat niekoho nazor za kravinu ,nehovoriac ,plne usmevne pridavat prispevky cisto tendencne voci mne ,nehovoriac ty si ma oslovila a potom pises ako nemam na teba reagovat 😀 dievca kolko mas rokov 😅