Rady na zvládanie trojročného dieťaťa s intenzívnym plačom
Zdravím vás ženy...
Ja už nevladzem, mám syna 5r . S nim je všetko ok až na zdravotné problémy ktoré mame pod kontrolou.
Moja tema sa však týka dcery 3r . Už rok a pol nerobím nič ine len"" skáčem okolo nej"" . Položím ju už reve , pohnem sa plače, idem na záchod vrieska, varím vrieska, stačí len že sa na milimeter pohnem a koniec hruza des. Dokáže pustiť taký rev že ja už nevládzem. Stačí sa ozaj lej pohnúť a ona spustí taký plač až mi v uchu píska. Do škôlky ešte nechodí, s otcom doma byt nechce babka tiež nie, brat tiež nic . Stale iba ja a ja .... viem obdobie... to som si vravela aj ka , ved je to obdobie to prejde ... ale totot trvá uz rok a pol a ženy ja nevládzem. Ten plač vreskot len preto že sa pohnem, že idem jesť, na záchod aleno dať len rýchlu sprchu... proste ona stále vrieska , ono to ani nie je plač ale vreskot na plné hrdlo 😔 ja som momentálne chorá teploty, hlava mi ide buchnúť a ona do toho pustí ten obrovský rev... neľutujem seba ale proste nevládzem. Kto zažil pochopí. Chcem od vás radu , radu od žien KTORÉ TO UŽ DOMA ZAŽILI čo robiť? Ako to zmeniť?
@pribinak myslíte že by to pomohlo?
Asi smer psycholog. Hlavne tam je dolezite, ci vobec prebehli pokusy o napr to, ze zostat hodinu, dve a viac s babkou, otcom atd. Niekedy je dobre sa poradit s odbornikom ako dalej a ci je to este v poriadku. Nas syn bol v 3 rokoch uz zvyknuty na blizke osoby, ja som od jeho 2 rokov pracovala aj do 22:00. Cize musel zvladnut byt s babkou, tatom
Chyba je, že skaces okolo nej ako ona píska. Už si zvykla za ti dobu a vyhovuje jej to
Myslím že áno, Insk by som ti to nenapisala
@kiki68 ja som začala pred rokom pracovať na pár dní v týždni. Bola s babkou, keď videla ze idem preč ešte hodinu revala tak ze až, bola s babkou tam to bolo hrozné ako plakala . Pracujem doteraz ale iba z domu a vždy vždy je pri mne
@martul dala som to v úvodzovkách . Ženy ktoré mali toto doma chápu ako to bolo myslené
Autorka, ale ty doslova skáčeš ako ti píska. Veď všetko jej podriaďuješ a vyhovieš len aby nevrieskala
A čo, že vrieska? Emócie sú emócie. Pravidla zas pravidla. Hranice, žena! Nepovoliť. Vysvetliť. Zamestnať iným. Hotovo.
Ak chcete vedieť možno viac o príčinách, a nejakom zmiernení jej negatívnych emócii, tak ozaj psychológ. Ináč hranice.
V tomto obdobi to každé jedno na mňa skúšalo. ;) Twraz pri 4tom som si to neuvedomila ale manžel áno. Takže hranice.
Podľa mňa má traumu z toho, že si ju vtedy nechala u babky. Možno si ju nechala nečakane a nevie sa z toho spamätať..bojí sa, že ju zasa opustíš. Psychológ by mohol poradiť, ako to vyliečiť. Nejako ste vtedy nezvládli odchod a má to následky doteraz.
Tak buď si z teba robí pajaca, alebo je psychicky chorá.
Ty sama musíš vedieť či má tvoje dieťa nejakú poruchu alebo nie. Ak áno, smer lekár. A ak nie, tak jej proste nesmieš ustúpiť. Musíš mať nejakú autoritu a stanoviť jej hranice čo môže a čo nie.
K detskemu psychologovi, vyzera to na nejaku separacnu uzkost. Niekedy staci mala rada a pomoc/ulava pre dieta aj rodica je obrovska.
Ja by som nevahala, zbytocne sa trapite aj vy, aj dcerka. Drzim palce
@anketkarka u babky bola vždy z otcom a bratom . Nikdy nie sama
@lenkakravcova
@anketkarka
@huxy bože ženy... Som ja síce žena ale musím uznať že niektoré ženy sú hrozné. Píšem jedno ,vy vyberiete s textu kúsok ktorý môžte použiť, človeka zhodiť q Budiš. Nie neskáčem ako ona píska áno napísala som ze okolo nej skáčem ale v úvodzovkách! To sú 2 rozdielne veci . A nie nepýtala som sa ci je psychicky chorá
@lenkakravcova ako tvrdí pani.
Tak ja ti neviem napísala si to tak, že si to človek z toho vydedukoval. Mám 2,5r dieťa, a mala som aj ďalšie dve ktoré tento vek prekonali ale v žiadnom prípade sa takto nesprávali. Nevidela som to ani u cudzích deti. Takže si nemyslím, že je to bežne správanie sa alebo nejaké obdobie. Má to určitý dôvod.
Prečo sú niektoré ženy hrozné? Pozri, sama píšeš, že to trvá rok a pol...čím skôr to začneš riešiť...tým lepšie...si predstav, že pôjde do škôlky, veď tebe budú každý deň volať nech si po ňu prídeš...myslíš, že toto v triede potrebujú? aby im tam dieťa vrieskalo a nedalo sa utíšiť? veď to bude vplývať zlé aj na ostatné deti, na pani učiteľky...ty sama to nedávaš a je to tvoje vlastné dieťa...tak si vezmi ako to nebudú dávať cudzí ľudia/deti.
My sme v triede mali také dievčatko, síce už 5 ročné ale normálne bolo vylúčené, veď z toho dievčatka aj moja dcéra mala traumu, každú noc mi plakala, že prečo Sárka roľko piští a vyvádza v škôlke....
Radu ohľadom psychológa by som si vzala k srdcu...pozri, nie je to hanba...ja chodím s dcérou tiež, síce kvôli niečomu inému ale pomohlo nám to...
Nechcem, aby si mala pocit, že si niečo domýšľam, no neviem si celkom predstaviť tvoju situáciu. Nikde nepíšeš, akým spôsobom tento problém riešiš.
Je možné, že ak chceš odísť, a potom svoje rozhodnutie, keď dcerka plače, zmeníš. Vtedy sa ona naučí, ako tvoje rozhodnutie môže ovplyvniť, tak ho používa. Menia sa pravidla hry, nemá istotu, kedy platia a kedy nie. Mali by byt konzistentne (a len naozaj výnimočne iné). Potom bude mat istotu v tom, že to čo urobíš i dodržis.
Podporuj s dcérkou váš vzájomný vzťah, posilňuj jej sebaistotu a samostatnosť. Nechaj ju robiť veci, vrátane chýb a omylov bez toho, aby si do toho neustále zasahovala, radila jej, strachovala sa o ňu, snažila sa ju za každú cenu chrániť atď.
Zároveň ju postupne privykaj na nove pravidla. Napr. idem si umyť ruky, ked budem hotová prídem a naozaj odíď a vráť sa, ako si sľúbila. Zostaň celkom pokojná. Nie je tvojou úlohou, aby dcerka nikdy neplakala a bola iba stastna. Nemusíš ju teda ani ľutovať, ani jej nič vysvetľovať, či sa jej vyhrážať... Môžeš jej len povedať, že vidíš, že je smutná, lebo si bola prec a ona chcela byt s tebou. To je v poriadku.
Neznamena to, že s nou teraz súhlasíš, iba to, že ju chapes.
Smer psychológ s malou slečnou