Škôlka a večerné zvracanie
Ahojte, syn bude mať v októbri 3 roky. Je na mňa naviazaný, lebo je v podstate 3 roky len so mnou, tatino robí v zahraničí. Nastúpil teraz do škôlky. Vždy som mu veľa rozprávala o škôlke, ako sa bude hrať a papať, tešil sa. Prvý deň super, ešte som bola taká pyšná, plná eufórie, že aký je statočný. Vletel do triedy, že ide pohladkať detičky, aby neplakali. Majú adaptačné dni, do 10h. Keď som po neho prišla, smial sa, tešil, že sa hral, detičky že plakali niektoré a že aj zajtra pôjde. Na druhý deň ráno už v škôlke záchvat plaču a nervy. Podľa mňa preto, že tie deti tam tiež neskutočne plakali. Je mi jasné, že v takom prostredí sa dieťa dobre necíti, doma pohoda a zrazu v škôlke toľko plaču. Hovorím si ok, druhý deň, zvykne si. Znova keď som prišla po neho, vysmiate dieťa. Ale večer ako zaspával, napriek únave, už zatváral očká, som videla, že podchvíľou ich otvorí, akoby premýšľal a znovu zatvorí... nemohol sa nijako uložiť. Zrazu otvoril oči a začal zvracať. Normálne prúdom. Bez plaču. Tretí deň škôlka, v škôlke plakal, aj sa potom hral a že keď išli papať, sadkal si a veľký plač. Čiže tam nič nejedol. Prvé dva dni ešte jedol. Prišiel večer a znova. Zaspával a o chvíľku už aj zvracal. Začínam mať z toho blbý pocit. Panikárim ešte skoro? Bol tam 3 dni. A do toho víkend, bojím sa pondelku. Doma je šťastný, napapá sa, hrá sa... Bojím sa, čo zase bude večer. On leží a premýšľa. Mali ste podobnú skúsenosť? Čo mám robiť? Nechcem, aby bol v takom strese. Keď mu rozprávam o tom, je v pohode. Aj keď už nie až v takom kľude, skôr sa tak neisto usmeje. Prešlo to? Poprosím maminky s podobnou skúsenosťou. Ďakujem 🤍
@kristina2015 Ďakujem za povzbudenie. Tak sa pokúsime vydržať a uvidím, či sa to nebude zhoršovať.
No my sme na tom zle momentálne. Po 6 dňoch ochorel, takže sme doma. Každý večer sa ma aj 15x spýta, či nejde do škôlky. Poviem mu že nie, lebo je chorý. Že choré detičky nechodia do škôlky. Až keď naozaj vidí ráno že tam nejde, je v poriadku. Ale každý večer sa trasie od strachu a napína ho. Keď som to spomenula riaditeľke,povedala,že to nechápe, lebo tam je ok. Ale prestal mi tam úplne jesť a piť. A doma tiež pije málo a neje takmer vôbec. Vždy keď som po neho prišla, on tam pred učiteľkami povedal, že bolo super atď.. Ale on to hovorí tak, že sa to od neho očakáva, veď predsa každý mi hovorí, ako je v škôlke dobre. Ale doma nervozita, nechce jesť a večer zvracia. Do toho teraz tá choroba a keď bude zdravý, úprimne - bojím sa čo zase bude. Nie je to príjemný pohľad na dieťa, ktoré sa mi celé trasie a zvracia zo stresov...
Môj mladší syn mal necelé tri, keď išiel do škôlky. Každý deň pocikany alebo dokakany. Bál sa povedať ze chce ísť na záchod. Trvalo to dosť dlho, niekoľko mesiacov kým si zvykol. Prešli roky už je štvrtak a niekedy ma pred zaspáva ním stres zo školy, bolesti bruška. Nikto mu tam neublizuje, práve naopak je obľúbený, dokonca taky vodca. Nevieme co sa tým deťom odohráva všetko v t e j hlavičke. Ale je to aj povahou a každý ventilu je svoje stresy inak 🤷♀️
Je to ťažké pre vás oboch chce to čas. Držím vám palce ❤️ a skoré uzdravenie
@medulienka81 Ďakujem. Ťažko mi je. Pred chvíľkou, že maminka prosím papať. A keď vidím, ako sa rozjedol a aký je zase šťastný... A to len preto, že vie, že nikam nejde.
nenapadlo ta vymenit skolku? Za nieco mensie? Nemas fin. na nieco sukromne, pripadne ho nechat niekde u inej mamicky za fin. obnos - napriklad kamaratka co je doma s jedinacikom? Ked dokaze prejavit nespokojnost zo skolky, tak by dokazal prejavit nespokojnost aj niekde mimo - ze sa nemusis bat, ze by sa tam nieco dialo a ty by si sa o tom nedozvedela. Vekom sa to upravi - nebude to navzdy. Kazde dieta dozrie, a potom do tej skolky pojde bez problemov.
Je to ťažké,pre deti a snáď ešte ťažšie pre nas mamy. Moja ma 3,5 začala minulý rok v Septembri. Moc tam nenachodila lebo choroby, potom korona a všetko pozatvarane. No napriek tomu si celkom zvykla,deti ma rada učiteľky tiež. Napriek tomu dodnes každé ráno plače, niekedy večer narieka aj hodinu a dookola sa ma pýta či prídem, kedy prídem, či musí ísť. Minulý rok mala dokonca jeden čas aj nočné mory. Mňa ako matku srdce bolí, ráno ju tam nechať, keď vidím uplakané oci, jediné čo ma utesuje je,že viem,že potom je už v pohode.
Je to iný svet pre neho, opustiť iba to co pozná a maminku tu najväčšiu istotu a oporu je pre dieťa ťažké, veľmi. Preto to chceš čas. Zvyk.
@kittykat22 Finančne by to nebol problém vôbec. Ja som aj vyberala škôlku, ktorú veľmi chvália, učiteľky sú tam veľmi zlaté, aj riaditeľka. Ja mám skôr obavu, či je vôbec zrelý na škôlku. Či ešte nepočkať. Myslím, že aj v inom kolektíve by toto robil... 🤷♀️
@fiafia
@medulienka81 Na pondelok mám dohodnuté stretnutie s p.riaditeľkou. Musíme to rozobrať a uvidíme, čo ďalej. Keby plače, chápala by som to, aspoň to dostane zo seba von. Ale on je ako klbko nervov. Dusí to v sebe. Hlava dole a je ticho. S usmievavého, pojašeného chlapca je zakríknuté chúďatko, ktoré sa trasie, zvracia, neje v škôlke, prestal jesť doma.. Tri dni takmer nič nezjedol a teraz ako je chorý a vie, že nikam nejde, si pýta sám. Ja sa na to nemôžem pozerať. Nie som nejaká prehnane úzkostlivá matka, ktorá si svojho "ňuňka" rozmaznáva. Ale fakt vidím, že mu nie je dobre. On zo strachom v očiach ide večer do vane, lebo vie, že potom ide spať a ráno škôlka. 6 dní a dieťa čo mám doma, akoby mi niekto vymenil.
Chápem ťa, dobre ze to ideš riešiť s riaditeľkou. Snáď to pomôže ❤️
@medulienka81 Ďakujem, dúfam, že spoločne nájdeme nejaké riešenie 🙏❤
Držím palce aj keď si myslím,že to chce čas. Každé dieťa reaguje inak na stres. Moja sa potom niekedy pocikavala, mala tie nočné desi, zhoršilo sa spanie, nemohla som ísť ani na záchod aby ma nevidela a to nevravím,že v škôlke sa zaťala a nezjedla úplne nič a nevipila ani kvapku vody. Už som čakala,kedy má zavolajú,že teda nezvládla adaptáciu, bála som sa dokonca že ju vylucia. No potom sa niečo Zmenilo a deň od dňa to bolo lepšie. Aj keď ranné plače máme dodnes. Ten prvý mesiac som zostarla snáď o desať rokov, vidieť ju tak, nevedieť pomôcť, nechcela som to tak skoro vzdať lebo som vedela,že v škôlke jej bude dobre. Z odstupom času viem,že by som sa rozhodla rovnako a napriek všetkému neľutujem,že sme vydržali.
Chudatko😞 keby sa mi z nebojacneho dietata stal zakriknuty chlapcek asi by som ho tam este nedavala, pokial fakt nie je treba. Nevedela by som sa na to pozerat. A rovnako nie kazde dieta si zvykne na skolku. Ja som si nikdy nezvykla, vzdy som zavidela tym co idu na obed domov. Nikdy som tam ani nezaspala, mam 30 a dodnes si to pamatam🤷♀️ Kazdopadne som zvedava, potom napis co ste vyriesili s riaditelkou
Myslím že ideš na to dobre.
Ja som dala tiež staršej dvere odklad a neľutujem ani sekundu.
Ona je už 4,5 ročná teraz, ale aj tak ma kvázi to čo tvoj syn. Škôlku miluje. Teší sa z nej. Stále rozpráva kedy tam pôjde. Kazdy deň chodíme o 15 tej po ňu a ona zakaždým hundre že ešte nechce ísť domov, lebo sa ešte nehrali.
Ale prichádzam k pointe. Príde večer, lezime v posteli a začne knucat že nechce ísť do škôlky, že či môže ostať doma.
Naozaj večer viacej premýšľajú a naša už vie prerozprávať celý deň čo a ako bolo. Nie je tam dôvod, prečo by tam nechcela ísť. Ona škôlku miluje, no aj tak večer sklesne, pokrci pery a chce sa jej plakať, že chce byť so mnou.
Vždy jej poviem že ak chce, môže ostať..
Ale ráno ju zobudím a už je dobre. Už si vyberá oblečenie..
Takže aj keď je všetko tip top dokonale, tak to dieťatko to večer akosi rozoberá...
Skús možno to, aby večer uspal malého tvoj muž.
Aby mu čítal knižky a tak mu nedal priestor na nejaké pochybnosti. Možno to pomôže a aspoň sa ukludni, aby sa nejako viac nestresoval.
A ak to pôjde takto aj ďalej, tak môže nastúpiť znovu napríklad až v januári ... Nie ? .. to už bude znovu o niečo vyspelejší.. ☺️
Ahoj, pripájam sa do diskusie. Mne začala dcéra chodiť do škôlky keď mája 2 roky a 8 mesiacov. Nevedela ešte dobre rozprávať, komunikovať, vyjadrovať sa.. Tiež veľké nadšenie, šla tam s kamarátkami z materského centra. A po 2 dňoch to začalo. Vracanie doma, vracanie v škôlke. To tam chodila len na 3 hodiny. Takto tam chodila asi do apríla, mala sem tam lepší deň. Ze bola v pohode, ale väčšinou to bolo takto
Vedela som ze sú to nervy, vtedy mi prestala na obed aj spávať. Potom začalo na jar chrípkové obdobie, nonstop chorá, malé druhé babo doma tak som ju tam potom do konca roka nedala. A ako celý ďalší rok nešla. Bola so mnou doma. Keď mala skoro až 5 rokov a sťahovali sme sa a šla do druhej škôlky s úplne cudzími deťmi mala som z toho fakt stres. A cuduj sa svete, keby bola škôlka otvorená aj v sobotu šla by aj vtedy. Pýtala som sa jej, že čo sa jej tu tak páči, a vtedy mi povedala co zažívala v starej škôlke.. Ze keď plakavala veľmi zatvárali ju samu do izby kam deti chodia spat, a nechali ju tam samu dlho dlho(povedala mala, koľko tam bola neviem) keď sa pocikala na ňu kričali, a podobne.. Tým nechcem povedať ze malému ubližuje učiteľka ale je dosť možné že tam zažil niečo negatívne a nevie sa cez to nejako preniesť. Samozrejme veľmi maličké deti nevedia až tak posúdiť ako staršie, ale určite sa treba veľa veľa rozprávať so synom, možno je to len krátkodobé, u nás bola ta jazyková bariéra že skoro vôbec nerozprávala a nevedela sa vyjadrovať.. Treba veriť ze sa to zlepší aj keď verím ze sú to nervy..
@luccy89 Áno, napíšem. A už som počula veru, že niekto má zlé spomienky na škôlku celý život. To je veľmi citlivé obdobie dieťaťa. A hlavne, každé dieťa je iné..
@ivca88 Veľmi premýšľam nad tým odkladom. Možno to chce tiež len čas. Uvidím, čo sa mi podarí vyriešiť. Dúfam, že to bude k spokojnosti malého..
@eliza999 Jaj, keby mi on tak vedel povedať! Rozpráva, ale nevie to tak vyjadriť. Raz mi povedal niečo v tom zmysle, že mu chlapček škaredo zobral autíčko. Ale tak nemyslím si, že by bol toto ten problém. Uvidím.. som z toho na nervy...
ja len ze drzim tebe a syncekovi palceky. ja byt tebou vezmem ho k dobrej psychologicke na posudenie
Verím my sme takto chodili skoro 8 mesiacov,mala som to takto isto ako tu.manzel na tyzdnovkach,chodí domov len na víkendy,dcére mala mať 3 roky koncom novembra, do toho v som bola tehotná so synom..a ona vracala a vracala..skolku sme mali od nášho domu,asi 2 minúty pešo a stihla sa 2x za vtedy povracat.tiez som bola z toho už na nervy,nevedela mi povedať čo sa deje.ona ďalší rok ako nechodila do škôlky tak nechcela okolo nej ani prejsť.fakt mala silnú averziu.nakoniec sa u nás potvrdilo že to bolo ucitelkami,postupne som sa dozvedela aj iné veci.teraz už chodí dcéra do školy ale ked si pozerá staré foto v albume z tejto "zlej"skolky"tak ju ona vola,povie že je rada že už nebyvame tam kde sme bývali.dcera je aj strašne citlivá.dotkne sa jej aj keď niekto po nej skrikne a hneď oslave.tak to ma aj teraz...ale ako ide cas tak sa meni,chvalabohu v lepšom a už tak veci strašne nepreživa.chce to pevne nervy,viem o čom hovorím,treba len vydržať,a hlavne ak sa teda da komunikovať,niekedy aj pri hre.aj vtedy mi veľa povedala,ked som sa hrala akože som ponik a držala som pri tom v ruke jednorozca.a len tak sme kecali o hocičom a pomaly som prešla k veci 🙂
@juliet86 Ďakujem. Tak možno mi to aj riaditeľka navrhne... On je šikovný, kamarátsky, deti má rád. Viem, že je na mňa naviazaný a počítala som aj s plačom. Ale že mi nebude jesť, piť, bude vracať a túto noc už aj vykrikoval zo sna... to som nečakala. Neviem, čo sa s ním deje. A keby mi to aspoň povedal, čo ho trápi.
- moja mama nas vzdy so sestrou namotivovala tak, ze sa nedalo protirecit, proste skolka je fajn, toto jedlo je fajn, musi sa, lebo vsetci, lebo toto, tamto a vsak je tam dobre a vsak je to chutne... nedalo sa povedat nie, lebo ....tak som ako dieta potichu skolku neznasala a nasla si sposob ako prezit den. Nie kazde dieta skolku chce a mozno je dobre nechat ho to povedat a dovolit mu povedat, ze je tam nafigu a povedat mu pravdu detsky, ze vies, ze je to takze a ze mozno ani tebe sa tam nepacilo, ale ty musis chodit do prace...Porozpravat sa s nim. Nebat sa, ze bude nesuhlasit, on potrebuje vyjadrit pocity. A to ze riaditelke sa zda vsetko ok...hm. Aj segrin syn, tichucky acko/placko, v skolke ho ucitelky miluju od prveho dna, lebo ked sa povie, ze sa je, on je, treba sa obliect, prvy to spravi, cokolvek sa vyzaduje, on poslucha naslovo. No nie preto, ze je taky dobry, ale preto, ze sa strasne boji. Doma place, rano ho hladaju po izbach, do skrine sa zavrie, apod. A uz ma rok za sebou a stale je to tak, hoci uz tento rok konecne aj kamosov ma.
@dahra Áno, máš úplnú pravdu. Ja som mu to chcela uľahčiť, tak som mu ešte pred škôlkou vštepovala ako je tam super a s detičkami sa bude hrať a papať a tak... On nastúpil a uvidel plačúce deti, chlapec mu škaredo zobral autíčko, dokonca tretí deň mi začal papuľovať a robiť také to bee bee a vyplazovať jazyk, čo predtým nerobil. Čiže on to tak pozitívne nevidí. Odpovedal na otázku, ako je v škôlke, že dobre. Ale len preto, lebo sa to od neho "očakávalo". Lebo to počul odo mňa, od rodiny. Ale s takým úsmevom akoby na silu. Iná vec je zase tá, že ja to plánujem riešiť a na jeho psychike a pocitoch mi záleží. Určite ho nenechám trápiť. Aj keď si možno niekto pomyslí, že som precitlivená, ale to fakt nie som. On nie je rozmaznávaný. Ale vidím, ako sa trápi a to už nie je len plač so smútku. To práve že nie je plač, ale trasenie, stres, zvracanie, nočné mory... A to už v poriadku nie je. Určite to poriešim tak, aby sa cítil šťastný. Na to som tu. A keď dozrie do štádia, že bude chcieť, tak vyskúšame. On je ešte asi stále také "veľké bábätko"... 🤷♀️
Ja by som počkala 2 týždne a koniec.Viem, že sa odporúča adaptacne 2,3 m a pod, ale vždy ma zaujímali pocity a nie to, čo by sa malo, treba deti zlomiť aj my sme chodili do jasli a pod... možno je z takej masy deti, placucich vystrašený.Moj syn sa väčšinou hral sám max s jedným kamarátom a to bol starší a chodil tam len rok.3r deti, ak nie sú vyslovene extroverti, ktorí bažia po kolektíve to môžu prežívať zle.A tvoj je ten prípad.daj na pocit a riad sa malým.Nepises či musíš ísť do prace...ak áno daj ho opatrovateľke veľa učiteliek opatruje deti...to ako, keby tebe niekde nebolo dobre a všetci Ti hudu do hlavy, že tam je fajn a musíš..neviem či Ti pomôže psychologicka pri 3 r dieťati povie, že má anticipacnu úzkosť.Mozno ešte učiteľky by ho mohli čo najviac zapájať, získať si jeho priazeň, motivovať
O pol roka, rok dozreje a bol by iny
@eliska13 Som szčo, čiže do práce musím, aj nie. Vedela by som si to zariadiť, nakoľko som sama sebe pánom v práci. Do škôlky nešiel preto, aby som sa ho zbavila, skôr preto, lebo však "sa to patrí" a trojročné už chodia. Myslela som, že mu to prospeje, nájde si viac kamarátov, ešte lepšie sa socializuje. No ale ako vidíš, to som si len naivne myslela. Keby toto viem, ani by som sa s myšlienkou na škôlku nezahrávala a počkala by som ešte rok. Vyčítam si to, ale nemyslela som to zle...
Tiež som podľahla tlaku, že by mal, lebo kolektív, básničky ...vôbec som o tom nebola presvedčená, lebo sme mali bohaté vyžitie.Po 2 m všetky choroby, zapal usi, nabeh na astmu kortikoidove spreje a bol koniec skolky.Isiel až ako predskolak a nič nezmeskal.Ved uvidíš...
@eliska13 Napíšem, ako som v pondelok dopadla a čo sme s p. riaditeľkou vyriešili.Držte palce 🍀❤
Tak dnes som sa rozprávala s pani riaditeľkou. Všetko som jej povedala. Ona bola prekvapená, lebo že v škôlke neplače, hrá sa, všetko je tam v poriadku. Skonštatovala, že asi to je chyba, že neplakal, lebo deti si to tam na začiatku odplačú a potom už je to ok. A že mu najpravdepodobnejšie nerobí dobre ten detský plač a výkriky "mama" a "ja chcem ísť domov"... Že nevie, čo sa deje, ale to, že mi doma zvracia a nechce jesť nie je určite v poriadku. Tak sme to rozoberali z každej strany a dohodli sme sa, že to od stredy vyskúšame na tie tri dni do piatku. A že ak sa to nezmení a stále sa bude takto trápiť, tak môžeme skúsiť zase v januári. Tak som si povedala, že v poriadku, aspoň si nebudem vyčítať, že som tomu ešte nedala šancu. Ale ak sa má trápiť, nechám ho ešte doma. Tak uvidíme, ako zvládneme tie tri dni. Ak bude zase zvracať, triasť sa, dávame pauzu. Lebo teraz je ešte doma, bol chorý a pekne sa mi rozjedol, zase je veselý, spieva si... Popravde sa obávam toho, tak veľmi nerada ho trápim. Ale musím byť pred ním v pohode, aby zo mňa necítil tie obavy 😔
Super, ze si to s ňou prebrala a ukáže sa ako ďalej. Držím palce 🙏
Ešte ma tak napadlo nie že len išla na lacno ale aj časom aby nevidela ten plač som si odsledovala čas príchodu mamičiek a dávala som ju medzi poslednými . Tie deti v triede plaču krátko zatvoria sa dvere a za tri minúty sa uz hrajú. Teda poväčšinou. Plaču lutostivo pri odlúčení ale v triede sú poväčšinou ok