Skoro 5 ročné dieťa sa bojí detí a zle rozpráva

Ja by som toho psychologa urcite navstivila 🙂

jj, vobec to nie je hanba ist k psychologovi, ublizit jej to nemoze

Podľa mna čím skôr navštívite detskú psychologickú tym lepšie, ona asi potrebuje trosku pomôct, sa dost čudujem, ze vas učiteľky uz skôr neupozornili na to, ze hej interakcia smerom k deťom je veľmi nízka
Pediatrička je spokojná s vývojom reči?

Môže to súvisieť, ze sk malo rozpráva, jednoducho nedokáže dostatočne komunikovať s deťmi a ak zažila nejake nepochopenie ci odmietnutie, ze uz nemá odvahu

ja sice deti este nemam a niesom ani odbornik ale myslim si ze by si ju mala zobrat psychologovi.mozno zisti ze o nic nejde,ze z toho vyrastie,mozno zisti pricinu a pomoze jej.ale je zvlastne,ze sa takto sprava.mozno sa deti neboji,mozno len si snimi nevychadza.

@zubrienka249 akoby si pisala o mojom synovi, len on je mladsi.. on je v spolocnosti deti uplne zaseknuty, odviaze sa iba ked je pri par detoch a znamych.. tj iba pri svojej sestre, alebo bratrancovi a pri detoch mojej kamaratky.. ja to beriem tak, ze je silny introvert po mne a po otcovi, bude sa musiet naucit s tym zit a postupne sa zaclenovat.. tak ako ja a moj muz.. preto som ho este nedala ani do skolky, chcem ho dat az buduci rok /mozno sa troska zmeni/ ale navsteva u psychologa urcite neurobi nic zle, moze len pomoct.. moze aj vam rodicom poradit ako spravne komunikovat aby ste z nej dostali maximum.. /moja svagrina je detska psychologicka, takze my nemusime nikam chodit :D/

@erickatt
@lilimoni
@illyria
@pribinak
@babydesire
@jana_eyre zajtra s ňou ide muž k pediatričke, tak sa jej popýta ako máme postupovať, ale predpokladam že sa psychologičke a logopedičke ukážeme na "návštevu"...dúfam ale, že ten strach pramení len z nejakého introvertizmu (melancholizmu) jej osobnosti a budeme s oboma odborníkmi spolupracovať, lebo ona keď sa "zatne", neviem kto s ňou pohne, vtedy nepomôže ani pekne ani škaredo na ňu, ach 😒

@zubrienka249 aj syn sa nerad hral v kolektive. Naj sa hral sam s legom ci tak. A ma 16. Stale mu nesedi velky kolektiv

@erickatt keby to bolo len o tom, že je radšej sama, tak to bude ešte v tom najlepšom poriadku, len aby to nebolo nič horšie

@zubrienka249 - ahoj, naša bola presne ten istý prípad. Prvý rok v škôlke nerobila nič, ale že absolútne nič, ani nejedla. Preto chodila na obed domov. Nezapájala sa do činností, nekomunikovala, len pozorovala deti, vonku stála pri učiteľkách - snažili sa všemožne na ňu ísť, ale šlo to pomaličky k lepšiemu, ale ozaj pomaličky. Ona je ten typ, na ktorú sa nedá zatlačiť, lebo by sa stiahla a malo by to opačný efekt. V súkromí detto, nové a neznáme deti nehrozilo, že by sa hrala, len pár známych a rodina v pohode. Inak, rozpráva ale od malinka dobre, od roku a pol plynule vo vetách, doma sa je pritom ústa nezvareli. Keď som sa jej pýtala vtedy na škôlku, tak bolo vždy dobre, páči sa jej, hrať sa nechce, ju baví pozerať na deti (tak mi hovorila).
Prešiel rok, prišiel druhý, mala som veľký strach, čo bude po prázdninách, ale napodiv sa do škôlky tešila, a zrazu aj sama od seba začala jesť zo dňa na deň. V tom istom roku sa začala aj zapájať do činností, sem-tam sa aj začala hrať s deťmi, ale nič nehovorila. Aj sa hrala len ozaj občas, máličko.

Ja mám kamošku psychologičku, ona ju dobre pozná. Zhodnotila, že je to taká extrémna hanblivosť, že ju netreba hlavne nútiť rozprávať a tlačiť do toho, kde sa necíti dobre. Proste jej dať takú oporu, že ju chápeme, nedávať jej pocítiť, že je "iná, divná a pod." Nás, našťastie, podporovali aj učiteľky, veľmi pomáhali, snažili sa.

Tento rok cez prázdniny prišla veľká zmena, skamarátila sa s deťmi od susedov mojich rodičov, začala s nimi konečne komunikovať, hrať sa s nimi, rozprávať, zdraviť sa sama od seba ľuďom (predtým sa tak hanbila, že nebola schopná slovo zo seba dostať ani známym, nieto neznámym). Tento rok sa konečne hrá s deťmi, rozpráva.

Ja som intuitívne cítila, že je to taká povaha, že proste potrebuje viac času ako iné deti (aj mi to v škôlke potvrdzovali, vždy vraveli, že vidia tam pokrok, že sa nemám báť), len mňa veľmi zneisťovali napr. moji rodičia aj svokrovci, ktorí toto nevedeli pochopiť. A tiež niektorí známi, ktorí nás častejšie stretávali, a hneď ju škatuľkovali. Pomohol mi veľmi rozhovor s kamoškou, utvrdila ma v tom, čo som aj cítila,že naša dcérka je v poriadku, že nemá žiadnu diagnózu (Aspergerov syndróm či selektívny mutizmus a pod.), len proste potrebuje viac času a že je proste hanblivá a nie vždy má náladu na iných ľudí...

@zubrienka249 ahoj ja mám ten istý problém so synom, v októbri bude mať 5 rokov a stále sa nevie vyjadrovať slovne..celé vety sem tam aj to v neurčitkoch, slovná zásoba malá..niektoré veci vôbec nepomenuje..v kolektíve problém s deťmi..na logopédiu chodíme pravidelne každý mesiac, ale pokroky sú malé..on všetkému rozumie, ale má nejak problém, komunikovať..logopedička nás uisťuje, že sa to poddá, ale niekedy som na vážkach..ale pozitívna vec je aspoň to, že majú novú pani učiteľku v MŠ a tá ho vie zaujať..do škôlky ideme bez plaču, hraje sa s deťmi a začína viac ,,hovoriť,,..má svoju reč, ktorej rozumie najbližšia rodina a učiteľky v škôlke..čo nevie povedať, vyjadruje posunkami, ktoré sa sám nejako naučil a prispôsobil tak, aby vyjadrili to, čo chce..napr.ak chce kladivko, povie buch buch a ukazuje rukami pohyb ako keď pribíjaš klinec, napr. na mačku povie, že je to Muro lebo vie, že to jej meno - ale nepovie cica alebo mačka. Je tvrdohlavý a uzavretý do seba, keď sme na logopédií a dr. mu povie napr.aby pomenoval obrázky, chvíľu sa snaží, ale čím viac naňho tlačí, tým je to horšie. Výsledok je taký, že sa jej otočí chrbtom a už nespolupracuje. Nejde to ,,podobrotky ani pozlotky,,..ale ak sa hrá nejaké logické hry alebo stavia lego, či iné stavebnice, tak vtedy je ok 🙂 a sem tam aj niečo povie. No pravdu povediac som z toho všetkého zmätená..jedny mi tvrdia, že je to ok, potrebuje čas a druhí - hlavne rodina, zas vytýkajú, že to nejako viac neriešim, že už mal rozprávať a podobne. Tak ale nejako dúfam v to, že sa to už rozbehne, myslím, že veľa robí aj tá jeho povaha 🙂

@zubrienka249 neboj bude to ok

@katrinka8 @slavuska30 Tak akosi aj ja cítim, že ona je proste taká, že to nie je nejaká diagnóza, ale radšej by som to počula aj od odborníka. Dnes sme dostali výmenný lístok na psychologiu aj neurológiu a poďla toho čo povedia, tak pôjdeme aj na logopédiu.

@zubrienka249 mne povedala detská dr, že na neurológiu nemusím a psychológiu, že ak by to odporúčal logopéd a že sa iste rozbehne..tak dúfam, že áno..som zvedavá, čo ti povedia na psychológii..Peťko si inak aj dnes pochvaľoval veľmi škôlku teda pani učiteľku..ukazoval, čo sa naučili..sa teším z toho 🙂

@slavuska30 tak ak jej pomôže, tak pôjdem aj k 5 špecialistom...S nami sa Kajka o škôlke vôbec nechce baviť, to ma mrzí 😔

@zubrienka249 tak to je jasné, keď je to treba..my máme úspech celkom aj dnes..snaží sa o nejaké tie slová, vysvetľoval, čo robili dnes v škôlke, ako napodobňovali zvieratká..tak sme to museli robiť aj doma 🙂)

@zubrienka249 snad bude v poriadku. napr. moja sestra na zakladnej skole mala urcite problemy. nechcela tam chodit, rano jej vzdy bolo hrozne zle. Nevedeli sme, co sa deje, nikdy nemala problemy s ucitelmi alebo spoluziakmi. Potom sa zistilo, ze tam maju dve dievcata - dvojicky, ktore boli totalne nezvladatelne a sikanovali totalne celu triedu. Odstahovali sa niekam k babicke, alebo do polepsovne (rodicia alkáči), uz neviem. Ale vsetko sa dalo doporiadku a deti odrazu stastne a sestra zdrava🙂

Ahojte ako to dopadlo s vašimi deťmi? Rozkecali sa? Ako dlho to trvalo? Máme doma presne tento prípad co popisuje @slavuska30

@123andy123 ahoj, Peťko sa konečne rozhovoril, ale na reči je poznať, že tam je problém. Keď je v prostredí, ktoré pozná/rodina,škola/ tak je to dobré. Ak je to cudzie prostredie, tak ešte má problém. Ale už sa dá do reči aj s deťmi, ktoré nepozná. Tak som rada. Asi musel aj nejako dozrieť do toho..

@zubrienka249 Ako to nakoniec s dcerkou dopadlo ?