Večne nespokojné 5 ročné dieťa
Ahojte,
idem si sem s nádejou pre skúsenosti iných maminiek, ktoré sa možno rovnako trápia.
Doma mám 5r dcérku, ktorá je odmalička nonstop nespokojná - so všetkým a stále. Už sa to nedá vydržať, dokáže nám počas prvých 15 minút po prebudení doslovne otráviť celý deň.
Takmer všetky hádky, stresy sa točia len okolo nej. Ak nie je spokojná ona, je doma peklo a to je takmer stále. Omalička nebola spokojná ani v nosiči, ani v kočíku, ani v ohrádke. Nonstop som sa jej musela venovať, inak bol hrozný rev. Samozrejme skúšala som ju aj nechať vyrevať, ale po čase, keď bolo vidieť, že to aj tak nijak nevedie, tak sme aj na to rezignovali, Naopak, ak som jej čítala, bola s ňou a nič iné nerobila, bola spokojná na 100%. lenže takto sa samozrejme fungovať nedá.
Príchodom súrodenca samozrejme už nedostávala takú pozornosť, ale nemali sme na výber. Vďaka Bohu aspoň mladšie dieťa je uplny opak, inak by sme už asi s manželom dávno skončili na psychiatrii a to nepreháňam. Skúšali sme už všetko možne, aj po dobrotky aj po zlotky, ale bez výsledku. S ničím sa dlho neuspokojí, chce veci robiť len podľa seba a ak to nejde, vždy dá najavo svoju nespokojnosť. Aj keď sa z hnevu nikdy nestrieskala o zem, stačí len ten jej výraz tváre a frflanie - už nám neskutočne všetkým lezie na nervy a hanbíme sa za to, že toto cítime voči vlastnému dieťaťu. na jednej strane aj zámerne ublíži, je doslovne hnusná k súrodencovi, na druhej strane sa dokáže neskutočne rozplakať pri nejakej citlivej téme v rozprávke alebo keď tam vidí nejakú neprávosť - napr. ž eniekto je postrestaný za niečo, čo neurobil. Pritom v realite sa ona správa naozaj škaredo, robí naschvál, chce všetko, čo má súrodenec, vždy všetko si chce vybrať prvá a to najkrajšie a pod.
Inak je veľmi šikovná, krátko po 2 rokoch sa začala zaujímať sama od seba o písmenká a v podstate sa nikdy nezaujímala o nič detské, žiadne hračky ju nebavili (resp. nie, keď sa od nej očakávalo, že sa s nimi sama zahraje). Zaujímava sa odmalinka len o dospelácke veci, stále sa ma pýtala na všetko a bola mi vždy za zadkom ústa sa jej nezastavia. Vždy chcela robiť len to, čo robia dospeláci - detský svet akoby išiel úplne mimo nej. Nerozumie si veľmi ani so seberovnými, jedine so staršími deťmi. V škôlke katastrofa, tam len za učiteľkami stale behala a nechcela tam byť, lebo sa od nej očakával, že sa bude hrať, čo pre ňu zrejme nemá žiadny zmysel. Od korony - marec 2020 - je preto doma. Ale v septembri už bude musieť nastúpiť a bojím sa, že vôec nezapadne. Viem si predstaviť, že aj v škole bude mať problém so vzťahmi, lebo takú povahu len tak niekto neznesie - my sme rodičia a vlastné dieťa nám už ide neskutočne na nervy, je to hrozné, že vôbec toto cítime.
Nechápem to a neviem si s tým rady. Sme už z nej s manželom na pokraji síl. Mladšie dieťa je spokojné, hravé. Viem, že sa nemá porovnávať, ale človek sa tomu nevyhne, keď hĺadá príčinu. Teraz zakratko k nám (plánovane) pribudne ďalšie dieťatko a jednak mám strach, ako zareaguje dcéra a jednak mám normálne brutálny strach, aby aj toto dieťa nemalo rovnakú povahu, lebo to by sme už fakt nedali.
Prosím, ak máte podobnú skúsenosť, ako ste to riešili? "Vyrástli" z toho vaše deti? Dozreli? vyrovnal sa možno nejak ich biologický a mentálny vek?
Ďakujem krásne za zdieľanie skúseností !!!
Ja nechápem, prečo si chceš nechať poradit od žien na MK a psychológa vsemozne odmietas? Z môjho pohľadu je najhoršie co rodic moze robit ,,citat knihy a články o vychove" 😭
Boze.... ved treba používať zdravý,,sedliacky" rozum. Kazde dieta je iné a nemôžme sa riadiť nejakou radou, ktorá fungovala na dcéru konkrétnej mamičky.
Takto dokážeme dieťaťu ešte viac uškodiť.
Na to sú naozaj psychologičky ktoré študovali niekoľko rokov na fakulte. Myslim, ze s týmto uz extrémnym správaním ste tam uz mohli dávno ist a uz davno ste mohli na tom pracovať. Nehovorím, ze je zle si prečítať nejakú knihu o tom, aby sme vedeli viac pochopiť nase deti. Ja si tiež rada prečítam tieto knihy, ale nespolieham sa, ze sa problém vďaka tomu vyriesi. Musi to byt veľmi ťažké pre vás všetkých. Podla mna je len rozmaznana, ale na to je naozaj psycholog aby to vedel posúdiť.
Cukrik?? Za ten cirkus na výlete? Žiaden cukrik minimálne do zajtra.
Nie je to žiadna hanba. Choďte si len pre radu. Teraz aj tak asi len online, nie osobne. Uz len natrafiť na dobru pani psychologicku👌
@dkethe 😁paneboze, tak nie som sama. Pritom je to neskutocne citlive, a vnimave dieta, schopne neskutocnych veci. O toho brata sa vie neskutocne postarat, vie ho dat cikat, uz ho davala aj kakat, a nesla jejnutriet ritka, tak ho supla do vane, a osprchovala. Podotykam, ze som bola v obchode, a manzel robi z Domu, zavrety v spalni, a vedia, ze mozu za Nim ist, led skutocne nieco potrebuju. Vie mu nalozit jest, nakrmit ho, umyt jednoduchy riad, povysaval. Ked mi minuly rok po Vianociach zomrela babka, tak mi nakreslila obrazok s nou, ze ju mozem mat pri sebe. A tiez dava neuveritelne otazky, tirto Vianoce otazka, ako jezisio moze doniest darceky, ked zomrel na tom krizi.
Ale niekedy by som ju zavrela do izby,a nech pride, ked bude normalna. Potom si casto uvedomim, ako su tie deti ciste duse, kolko kriku, kolkokrat po zadku mi odpustila, a povedala, ze ma lubi najviac na svete❤️.
Hovorim jej, ze kazdy ma obcas zlu naladu, ze sa to stava, ale niekedy to neviem akceptovat kazdy den.
Mozem sa spytat ake je znamenie?
@ivangeline dakujem
@luccija toto presne robievam, ze reagujem na nu tak, ako reaguje ona na nas a snazim sa jej to zrkadlit, aby si to este lepsie uvedomila...a presne ako pises, to si s manzelom uplne uvedomujeme, ze ona proste skusa a skusa v tej svojej vytrvalosti dosiahnut to, co ona chce aj napriek tomu, ze nieco povie a vie zo skusenosti, ze to plati...a prave tym mi lezie na nervy, ze ona sa spyta, ja jej odpoviem, ona jasne chape a aj napriek tomu sa v ramci 10minut pride opytat este aj 10x, pritom vie, ze ma neobmakci, len ma to vytoci..a nepomaha ani ignoracia...ano, ano..to si vystihla presne, ze traged a frflos!!! ale asi je to proste tak a treba to prijat, ze take zasadne crty osobnosti a povahy proste nezmenim a treba sa naucit s tym nejako fungovat...a to, ze dat na vyber, dohodnut sa a pod., to sme uz skusali tiez, lenze vzdy to dopadne rovnako, na dalsikrat, ked uz dam vybrat mladsej, uz sa tvari akoby som ju navzdy odvrhla...proste strasne o mna bojuje, chce odmalicka 150% mojej (alebo inej) pozornosti, ona potrebuje byt ta prva, najlepsia, vynimocna, diktovat surodencovi vsetko a ten nech sa prisposobi, inak je ohen na streche
@luccija a tie knihy iste skusim, vdaka 🙂
@basska_b anglictina nie je problem, dakujem za tip...pocuvala som uz viacere e-knihy od Dobsona na temu narocne dieta a v mnohom triafal do cierna...az vdaka tomuto som pochopila, ze sebaobvinovanie je naozaj cesta do zahuby...ze s tym musim skoncit, lebo je to proste povaha a cokolvek by som urobila, vela na jej zasadnych crtach osobnosti neovplyvnim...len sa stale snazim hladat "navody", ako prezit v jednej domacnosti, aby sme dokazali udrzat aspon ako tak harmonicke manzelstvo a celkovu atmosferu domova, lebo to nam stale proste naburava
@wodanka ano, toto je velmi fajn napad, to mi poradila aj psychologicka...a uprimne som sa aj snazila, ale tu musim uznat svoje zlyhanie a nedostatok trpezlivosti a vytrvalosti, lebo vzdy ma zlomi...proste stane sa toho za den tolko, ze ja nakoniec aj tak vybuchnem a zacnem zo seba chrlit vsetky negativa :( z coho som samozrejme potom velmi nestastna, lebo myslim, ze aj pygmalion efekt ma co-to do seba...vidim to na sebe, ako samu seba casto aj teraz vnimam cez "súdy" mojej mamy - ze nie som vhodna alebo schopna na to a to, som taka a taka atd.
@taga dakujem za reakciu...vies, aj ja sa jej velakrat pytam (lenze vacsinou po hadke), ze prosim Ta, povedz mi, co by Ti urobilo radost, co mam urobit, aby si bola spokojna, ako by si si predstavovala to a to, aby si bola stastna, aby sme mohli byt doma vsetci v pohode, statsni, kludni atd, lenze ona vtedy vo mne citi iste uz aj tu brutalnu frustraciu,a tak povie, len NEVIEM, ale myslim, ze tak reaguje mozno aj v obave z mojej reakcie alebo len nechce, aby uz dalej nieco pokracovalo...a to co pises na zaver, myslim, ze to prichadza aj vekom - moja mama bola vzdy brutalne prisna a brutalne zasadova, proste nic nevedela prekusnut, nad nicim sa povzniest...vzdy isla do hadky, do boja...a teraz to vidim a aj sama mi povedala, ze to, co ju brutalne jedovalo v 25tke, uz v 35 mozno na polovicu a neskor velakrat mavla rukou...a ja tiez musim uznat, ze viem, ze toto by prospelo aj mne, keby som sa vedela nad kopec veci povzniest, ale zatial som sa k tomu bohuzial nedopracovala,
Zasla by som za psychologom , ze co povie. Presne ako by si opisovala mojho, akurat u neho to uz je na diagnozu , len zatial su to dohady este len . Dlho mi trvalo najst system ako sa s nim da fungovat , obcas je to horsie - najma vdaka jeho oteckovi , ktorý vsetko dovoli a maminka je ta zla . Ale dost pomahla vnimava vychova, kontaktne rodicovstvo - knihy ako koncept kontinua , ako hovorit aby nas deti pocuvali, klub nerozbitnych deti , aha!rodicovstvi ani tak nie vyriesit to ale pochopit veci alebo prijat ich a naucit sa ako to zvladnut a nezblaznit sa
@taga to je fajn postreh 🙂 ano, viem, ze toto asi v nej nezmenim, i ked mozno sa zbytocne nadejam, ze aspon do nejakej miery ano - podvedome citim, ze nie, len to proste stale neviem prijat (a viem, ze to je moj problem)...vies, co by bol mega uspech? keby proste aspon sem-tam ocenila, co pre nu urobime, ze by menej frflala v situaciach, kedy nie je nieco na 100% iba na 80% podla nej...napr. su dni, kedy sa detom nemam tolko casu venovat, ale vzdy sa to snazim robit aspon na preskacku, ze proste jeden den je taky, ze sa im venujem viac a druhy menej...alebo v ramci dna, doobeda sa im venujem viac, ale vopred im dam vediet, ze proste poobed emusim urobit to a to...mladsia to v pohode akceptuje a uspokoji sa, ale starsia proste v momente, ked sa im prestanem venovat, zacne frflat, ze ale este sme mohli urobit to a hento, proste je nespokojna, ze sa od nich zdvihnem a idem si po svojej robote (okolo domacnosti, vybavovacky a pod.)
@taga k tomu dokoncovaniu - toto vidim ako velmi dolezite, aby chapala, ze nemoze kazde 2 minuty menit cinnost, ze musi vediet obsediet, sustredit sa na nieco, dokoncit aj za cenu, ze ju to zrovna nebavi, lebo coskoro pojde do skoly a tam to bude rovnake...a vidim to vsade okolo seba bohuzial aj na dospelych, ze zacnu x veci a nedokoncia, lebo ich to prestane bavit, proste ziadna vytrvalost, zatat zuby a dokoncit veci, ci uz vysoke skoly, kurzy, vydrzat v zamestnani aj tie tazsie veci ...proste radsej rychlo zmena a pri nicom nevydrzat....film je pre mna banalita, rozpravku by som ju nenutila dopozerat, ale co sa tyka dolezitejsich veci, na tom trvam, ze to proste musi dorobit (cvicenia, upratovanie atd)....ok ta hra, to som sa asi zle vyjadrila - ona navrhne hru, zacneme a zase chce nieco menit, tak jej presne poviem, ze nemusi hrat, ale my sa dohrame to, co sme zacali
@rozovykon tu skolksu zrelost by som brala aj hned, mam pocit, ze by ju poslali do skoly uz v 4 rokoch a v podstate v tom mame aj nadej, ze tam bude spokojna - v skolke jej vadi, ze musi spat a hrat sa...akonahle jej doma citam alebo si listujeme v atlase a hovorime si veci o zemi, krajinach a podobne, vydrzi neskutocne dlho...ma velky zaujem o nove informacie...len teda samozrejme nemam tolko casu, aby som sa jej v tomto smere venovala non-stop a tazko chape, ze ja som mama-upratovacka-kucharka-"pracka" - "zehliarka"- atd-atd v jednej osobe a nie ako v skole, kde pani ucitelka nerobi nic ine, len vyucuje deti
@elizabet173 ano, takto to presne robime...aj vyssie som to pisala, ze napr. ona navrhne hru, zacneme sa hrat, ale ona chce furt zmeny, tak jej poviem, ze nech sa paci, ak sa Ti to nepaci, nemusis sa hrat, ale my to dokoncime a dokoncime to tak, ako sme to zacali (lebo proste s tymi zmenami len vymysla z principu)...a s tymi velkymi narokmi, ANO, to je pravda...toto si uvedomujeme, ale ono to ma aj dovod...totizto ona veeelmi skoro prestala posobit ako male dieta...dokonca aj fyzicky, aj v tvari, ale aj vyskou a pod. velmi skoro zacala vyzerat starsie ako jej rovesnici, vyspelejsie a tym, ze sa k tomu este vobec nezaujimala o ziadne detske hracky a vzdy len pri mne a dookola sa na vsetko pytala a neuspokojila sa s detskou odpovedou, ale musela som jej to pomaly vysvetlit ako dospelakovi, zacali sme ju prirodzenejsie brat tak, ako by bola starsia...prispievalo k otmu aj to, ze aj cudzi ju tak automaticky brali, ked nevedeli, kolko ma rokov....vsetci vzdy tipovali aj o 1.5 - 2 roky viac, pricom to urobi u maleho dietata obrovsky rozdiel....ta mladsia doteraz posobi aj vzhladom ako dietatko, pritom je neskutocne bystra a aj recovo a inak zdatna, len proste vyzor ma detsky a to jej dopomaha k tomu, ze ju tak asi aj vnimame...pricom starsia vyzera uz na riadnu skolacku...toto si vela hovorim, ze proste brzdi v narokoch, nevnimaj ju ako starsiu nez je...len to uz mame hodne zakorenene :/
@kubobubo dakujem za zdielanie skusenosti a drzim palce 🙂
Ja mam pocit, ze sa fakt snazis a to je super!
Mne stale napadaju dalsie a falsie veci, prepac, ze ti to tu tolko spamujem 😂 ale fakt moj starsi mavak obcas taketo dni a skusala som vsetko od vymyslu sveta... velmi pomahalo, tak ako ty pises, opytat sa, co by jej pomohlo.. nevadi, ze povedala ze nevie. Mne ked som videla ze syn zacina vyvadzat a nerozumela som preco, len som ho silno objala a povedala som mu, ze nechcem kricat, nechcem sa hadat, chcem aby sme tu situaciu zvladli lepsie ako minule ale potrebujem, aby mi aj on pomohol. Casto som mu opakovala, ze sme rodina, ze spolu zvladneme vsetko, ze sa lubime aj ked mame zle dni, aj ked kricim, aj ked on krici... a tak dookola. Ze je vsetko v poriadku, ze to zvladneme. Ked mal chvilku, ze nieco nemohlo byt podla brata, ale podla neho, tak som sa mu snazila vysvetlit, ze vsetci robime veci po svojom, ze je to tak v poriadku. Ze ked si brat chce postavit inu kocku, tak moze, ved aj jemu dovolime stavat si podla seba. To ze chce byt prva a naj a super - to je udel prvorodenych. Pamataj, druhorodene deti sa narodia a surodenec tam uz je, nimdy nemali rodicov len pre seba, je pre nich uplne normalne, ze rodic je tam pre kazde dieta. Prvorodene dieta pozna ten skvely pocit, ze rodič bol iba jeho a to sklamanie, ze uz sa musi delit. Jasne ze bojuje, aj ked je to marny boj, ale pusta tak mozno ten smutok.
@stanislavicenka dakujem krasne za zdielanie skusenosti...to znamenie som popravde ani nevedela, ale teraz som to pozrela a blizenec....viem, ze je pre nu tazke, ze nie je jedinacik, viem, ze by to velmi chcela, ale ja si nemyslim, ze by jej to pomohlo, skor naopak...a viem, ze tazko berie aj to, ze pride dalsie babo..naoko sa velmi tesi (predpokladam preto, lebo vidi, ze mladsia sa tesi a ona sa fakt tesi a velmi uprimne), tak ma nechce sklamat, ale minule napr nakreslila obrazok, kde som bola len ja, manzel a ona plus mladsia dcerka bola este u mna v brusku...predtym kreslila nas 4 a toto babo v brusku...a zrazu potom asi 2x len nas 3, takze viem, ze to v sebe spracovava a nie je to pre nu lahke....na druhej strane ale vidim, ako jej to, ze ma mladsiu sestru prospieva...ta je hravejsia a vdaka nej sa trosku aspon naucila hrat a proste musi sa aj socialne okresavat a pod....samozrejme su casy, ked si skacu do vlasov a na druhej strane su casy, ked vidim, ako dobre, ze nie je jedinacik
K dokoncovaniu:
* ach, chapem, ze uz sa ti nechce (dokoncit upratovanie). Ja uz by som to tiez najradsej nechala tak a isla sa s tebou hrat, ale tieto veci by nam tu potom zavadzali /mohli by sme potknut/ znicili by sa nam / mame tu uz len par tanierov... Spolu to rychlo zvladneme a budeme mat hotovo. Potom si spolu mozme precitat rozpravku 😊
A k tej vyspelosti- to iste povedala jedna psychologicka mne. Ze syn tym ako vela vo svojom veku chape, ze rozprava talym dosprlackym stylom, tak ja mam pocit, ze je dalej ako naozaj je. Ale ze su veci, ktore este nechape a nemozem na to tlacit, musim sa brzdit a opakovat si, ze je to stale len dieta.
Podla mna si perfektne uvedomujes kopec veci, uz len sa v tej kritickej situacii zastavit, nadychnut a zareagovat inak ako obvykle.
A este velmi velmi pomaha skusit kriticku situaciu obratit a vyriesit ju so zartom. Deti si vela ventiluju smiechom, santenim. Takze ked mi.minule zacal, ze nikto sa s nim nehra a ja ze musim varit obed - tak som to zvrtla, ze ok teda, idem sa s tebou hrat, ale kto nam uvari? Zavolame susedku? 😊 a tak nejako sme tu.myslienku rozvijali, skoncilo to velkym rehotom a bolo po frflani...
@dkethe no sucitim s Tebou a drzim palce...ono skutocne ten, kto to nezazil, nedokaze to v plnosti pochopit aj keby akokolvek chcel...to je tak, ako ani my nemozeme v plnosti pochopit maminky, ktore napr vychovavaju telesne postihnute dieta a pod. ...mozeme sa snazit, ale nikdy to nebude, ako zit s takym dietatom a znasat vsetko, co to so sebou prinasa
@sarahh09 tak to si ma nepotesila, lebo som mala nadej, ze v skole sa to zmeni
@sarahh09 ano, toto vnimam aj ja, ze potrebuje, ale zaroven aj dostava - pochvala a prejavy lasky
@elizabet173
@taga - v tom, co pise elizabet o tej hre suhlasim s nou a aj to tak praktizujeme...presne to vystihuje to, ako veci vnimam ja....verte mi, lahsie by mi bolo ustupit jej, lenze viem, ze tymto nepomozem ani nam a este menej jej...musi sa naucit prisposobovat sa od detstva, pretoze cely zivot je o prisposobovani sa...raz na to narazi a co potom, zruti sa, lebo to nebude zvladat a ani chciet akceptovat, kedze na to nebola zvyknuta? a vobec to nie je tak, ye som neuprosny dikator a nema kuska slobody a moznost ziadnej volby...myslim, ze lasky a aj pozornosti ma dost, len proste ona chce 100% a to jej neviem dat a ani si nemyslim, ze by som jej tolko mala dat, aj keby som zrovna mohla...a proste stale skusa a skusa
@taga
@elizabet173
taga - urcite mas pravdu v svojom pohlade na vec aj Ty - tiez sa snazim dlho vyhutat, co ju robi takou nespokojnou, co za potrebu jej nenaplname...ale vzdy dochadzam len k jednemu - proste tuzi byt pre nas jedina...lenze to nezmenim a ani by som to tak nechcela...vies, mame taky pripad v rodine a myslim, ze genetika je fakt silna, ze proste dana osoba nie je vecne s niecim spokojna, vecne sa jej musia vsetci prisposobit a ak nieco nema ona, nevie sa tesit zo stastia ostatnych, t.z. ked nema ona, nech nemaju ani ini...a bohuzial takuto vnimam aj nasu dceru...lenze s tym rozdielom, ze hentam sa v mnohom ustupovalo a teraz je to dospely clovek a manipuluje a emocionalne nici ludi okolo seba a ja proste nechcem dovolit, aby z nasej vyrastlo to iste, lebo vidim, ake destruktivne nasledky to ma...ano, bojim sa toho a neviem sa zmierit s tym, ze je to povaha s ktorou nic neurobim, potrebujem ju nejako formovat aspon dovtedy, kym na to mam nejaky dosah
@maximilie a kde pisem, ze odmietam psychologa? ved jasne pisem, ze som to konzultovala uz aj s nim (teda dokonca s 2) a mnohe veci sme skusali...dokonca musim povedat, ze 98% z toho, co tu citam sme vyskusali, absolvovali a pod., ale stale som tu nasla este podnety na skusenie, urcite aj tu knihu "nejsou stejne" si chcem urcite precitat - a co som citala o autorke, uz viac ako 20 rokov sa venuje psychologickemu poradenstvu...takze zrejme Ti unikli nejake skutocnosti, ze reagujes takto...no aj tak dakujem a este k tej otazke, preco ist po radu sem - mozem Ti s cistym svedomim napisat, ze uz niekolkokrat som tu nasla lepsiu radu ako u odbornika, co sa tykalo aj zdravia deti, pretoze som tu nasla maminy, ktore mali uplne totozny problem a to, co poradili fungovalo, pricom lekar sa nemusi stretnut presne s tym istym a poradi jednu vec - a ked nefunguje, tak " uz neviem"...tu to maminky maju odzite, odtrpene, sami to casto zazili a to ma pre mna velku vahu...a psychologiu som ciastocne studovala aj ja, ale to neznamena, ze psycholog ma odpoved na vsetko, tiez sa v praxi kazdy nemusel stretnut akurat s takym dietatom, ake mam ja...
Neprispevam moc do diskusií, ale opysujes moje dieťa, tretie dve sú úplne iné. Boli sme u spec. Psychologický ešte keď mal 2,5r. Teraz bude mať 5. V škôlke je samotár, sem tam sa pridá, nudí sa vie čítať a počítať od 2 rokov. Za každú cenu chce svoje, vekom sa to lepší, ale už vtedy mi povedala psychologická že má črty aspergra, sú akoby citovo chladnejší a od toho sa odvíja ich sebeckosť. Môj syn tiež robí naschvál lebo chce len moju pozornosť, no na druhej strane som prišla NATO že proste tak reaguje na danú situáciu a nerobí to vždy zámerne proste to v daný moment tak cíti. robím presne všetko čo si napísala ty, niekedy to zaberá niekedy nie, aj ja som si dlho vyčítala že sa mu malo venujem, že s ním malo som, ale vranci môjho psych zdravia som mala slečnu ktorá sa mu venovala paar hodín denne a veľmi mu to pomohlo a mne tiež. Poznám pocit bezmocnosti čo ďalej, a niekedy pohladí ľudí. Prajem ti veľa trpezlivosti ,a viem čo sa v tebe odohráva poznám tie pocity a ver že to bude časom lepšie len musí mať pravidlá, aspoň u nás to pomaly začína fungovať, čo bude ďalej uvidíme naviac mám obavy zo školy.
@stanislavicenka och, presne - inak velmi podobne otazky a casto sa ma pyta na vec, nad ktorou som tak nikdy neuvazovala a ani mi to nenapadlo, vtedy si uvedomujem, ze hoci je mi tak zatazko s nou vychadzat, predsa je vynimocna a citliva
@adnil akurat som to jednej maminke pisala...ani som nevedela doteraz...ale pozrela som to a blizenec...ja znamenia nejak neriesim, ale napr. moja najlepsia kamaratka zo skoly je blizenec a to sa teda povahou neda voooobec porovnat...ta kamaratka bola vzdy kludna ako baranok, nekonfliktna, nikdy nikoho neohovarala, proste uplny opak vecne nespokojneho a ufrflaneho dietata, tak neviem 🙂
@jenny257 dakujem za tipy - nieco poznam, nieco nie...a bola som uz v kontakte so psychologom
@taga dakujem za konkretne tipy - to, co pises vnimam ako velmi dolezite pre dieta a zaroven takmer nemozne pre mna...ja som velmi vybusny clovek a velmi tazko si dokazem kusnut do jazyka...ale pri detoch sa naozaj vela vela snazim, len proste vzdy dojde bod, ked to rachne...nastastie, teraz, ked je muz doma a vidi, ze sa k niecomu schyluje, radsej ich posle do izby...a aj ja sa snazim , ked viem, ze uz idem vybuchnut, radsej odist a neexplodovat pred nimi, resp. pred nou...bolo uz vela situacii, ked urobila nejaku pohromu a mala som chut ju preplieskat, ale len som ju objala a dala jej pocitit, ze ju lubime...a aj jej to stale opakujeme, ze bez ohladu na to, aka je, ju lubime a vzdy lubit budeme, ale ze sa treba snazit, lebo aby nam bolo spolu dobre, vsetci sa musime snazit aj ked sa nam to ci ono zrovna nepozdava...urcite vela robi aj to, ze napr. mladsia mi dava naozaj minimum prilezitosti sa na nu nahnevat, preto nepocuje, ze by som ju tolko napominala a starsia to potom vnima tak, ze ju kritizujem za vsetko, len ono je to fakt tak, ze ona mi da dovod 20krat za den (v skutocnosti aj viac a neprehanam) a mladsia mozno 1x za 20 dni...ale ano, musim sa ja naucit viac sa ovladat!!! beriem to tak, ze starsia mi v mnohom nadstavuje zrkadlo...a vidim, na kolkych veciach musim popracovat ja, len pravdou je aj to, ze 5 rokov s takymto dietatom ma pri tom vsetkom, cim sme presli, naozaj velmi vycerpalo a ten elan uz nie je taky hlavne, ked vidim, ze zatial sa to velmi nehybe....ale este jednu vec som zabudla...je naozaj ako vymenena, ked som s nou ja alebo manzel niekde sama, ked tam proste nie je sestra ani kto okrem nej - na tom vnimame, ako velmi by tuzila byt pre nas tou jedinou (a aj som to vyssie pisala, ze aj podla kresby), len to proste nejde a musime hladat sposoby, ako jej pomoct zit s tym, ze proste nie vsetko pojde podla jej predstav....lebo jedna vec je to, ze sme z toho nestastni my s manzelom alebo omnoho viac nas trapi to, ze ona takto nebude v zivote stastna
@taga skusim to, co si pisala, dakujem 🙂
@elizabet173 ja suhlasim uplne. Chce byt velka, aby mohla rozkazovat, lebo teraz vidi, ze velki rozkazuju a ona musi posluchat. Posluchat musi, lebo ako kazde dieta sa chce zapacit rodicom, no je toho na nu vela, tak okolo vsetkeho somre. V style, ake je to sakra tazke byt dietatom.
Preto prave si myslim, ze ked sa tie naroky trochu uvolnia, tak sa uvolni aj tlak, co pocituje a bude spokojnejsia a pokojnejsia. A zrazu bude fajn byt dietatom, co sa moze hrat bez toho aby s kazdeho rohu cakala nejake pravidlo / hranicu / prikaz / zakaz.