icon

Výchova dieťaťa

avatar
carrot_apple
4. apr 2017

ahojte, chcela by som sa dozvedieť ako vychovávate svoje deti a aký systém ste zvolili lebo už asi od 3 roka môjho dieťaťa, pozorujem ostatných rodičov a vidím časť z nich v sebe a nechcem taká byť. Policajt, učiteľ, stále okrykujú deti na ihriskát, upozorňujú, dávajú tresty, zakazujú jesť sladkosti, niečo prikazujú, deti plačú, durdia sa, robia zle...moje dieťa nieje až tak obmedzované,ale v niektorých prípadoch som sa našla a je mi z toho zle...uvediem napr. príklad: ráno keď ideme do škôlky tak sa dcérka sama zobúdza, ale nechce sa jej obliecť čo si večer sama vybrala s mojou pomocou do škôlky, hneď beží k TV a potom ju musím stále volať aby už ho vypla a išla si čistiť zuby, že ideme, že sa treba obúvať. Musím jej to opakovať aj 3x kým, sa konečne pomaly priblíži k TV, vypne ho a ide si čistiť zuby. Robí mi to zle, som nešťastná sama zo seba, že ako jej mám už vysvetliť, že potrebujem od nej pomoc lebo ráno už vie veľa vecí urobiť sama a ja mám toho na práci dosť...na ihrisku mi robí scény keď poviem, že musíme ísť domov, nekryčím po nej, len si čupnem k nej a poviem jej, že ideme domov lebo už je zima napr.

Strana
z4
avatar
sardinka336
6. apr 2017

Podla mna aj zavisi čo dieta robí a ako surne to potrebujem. Ak syn ,,gemblí na tablete,, tak zavisi či to potrebujem surne alebo ok, moze ,,dohrat level,,.
Aj v robote sa vas všetkých pekne kolenačky pytaju či ste ochotné urobit to alebo hento? Asi nie..len tu aby som sa bála synovi povedat, ze ide vyniest smeti bez dohadovania...skratka treba to spravit, tak to spraviš. Treba osupat zemiaky k obedu, tak deti idu a spravia to, ak ich poprosím, poziadam o pomoc aj oni chcu jest nie? Jasne ze sa im nechce, ale treba to, tak to spravia. Čo sa mne všetko nechce a musim....

avatar
m.i.r.i
6. apr 2017

@sardinka336 suhlas..ale zas niekedy si aj ja sama uvedomujem, ze nie vzdy musime tlacit na tie deti v tom, co chceme my...napriklad nie je co diskutovat o tom, ze rano o 8 zacina vyucovanie, takze sa musi prist nacas do skoly, stihnut sa nejest, umyt zuby, obliect a ist nacas..teda moznosti dohody na to, ze pockaj, docitam na vecku, pockaj dopozeram televizor a podobne -- neakceptvatelne
Ale napriklad na niektore veci ja davam moznost aby si syn vybral kedy to urobi..hlavne ze to urobi..tak ako aj v praci ako spominas - pretoze stale viac sa aj teraz ceni v praci to ak je sef ustretovejsi flexibilite v zmysle, hlavny je vysledok a urobena praca a nie ci to robis a makas od 8 do 5 a stiknes na hodinach...ked je spravny sef, tak si to vie zariadit tiez tak, ze samozrejme ma zamestnanec svoju zodpovednost aby to spravil, ale istym sposobom ma na vyber kedy to spravi..len je tam isty deadline, ze urobene to musi byt...tak napriklad ked chcem aby syn vyniesol smeti alebo si upratal izbu - ja mu necham casovy priestor na to, aby to bolo urobene dovtedy - dopoludnia napriklad...ci si on predtym dokresli obrazok, dokonci ulohy do skoly alebo pozrie nejaku rozpravku - je mi to jedno..len chcem vidiet, ze napriklad ked ide spat, izba je upratana...nebudem ho nahanat zas tym, ze teraz,lebo som povedala, lebo musis posluchat a najprv si upraces a potom pozries vecernicek...ak by to neurobil vobec, tak napriklad ten vecernicek nebude a pristupim na ten variant b...ja som tiez kedysi v detstve neznasala tie zauzivane ritualy upratovacej soboty, kedy sa muselo upratovat hned ako som rano otvorila oci a bolo jedno ci ma volala vonku kamoska, ci bol na stadione zapas, ci sla v telke hitparada...lebo tu mas vedro a ides umyt schody..najprv praca a potom zabava...ale ta zabava uz potom nebola, lebo v telke sla hitparada rano a zapas na stadione bol tiez rano..napriklad...ja som si potom v dospelosti navykla tak, ze ak som bola v sobotu doma, tak som s handrou a upratovanim vedela stravit aj cely den..tu som si odbehla do obchodu, tu kukla serial, tu pokecala s muzom...a sice mi to trvalo dlhsie, ale mne to vyhovovalo a urobene to bolo..tak preco to musim spravit vtedy ked mama chce, hned rano mat vygruntovany byt...a nehovoriac o tom, ze teraz uz upratovacie soboty nepraktizujem skoro vobec, lebo davame prednost inym veciam
Kazdopadne, myslim,ze niekedy aj rodicia z nejakeho pocitu ze deti musia posluchat a ze to co oni chcu je spravne vyzaduju od deti aby posluchali, lebo som povedala..a musis sa ucit povinnosti..ale da sa rozlisovat kedy sa da s detmi aj vyjdnavat, pripadne im dat priestor na rozhodnutie KEDY danu vec urobia, hlavne ze je urobena...

avatar
dorottka
6. apr 2017

@m.i.r.i presneeee!!! Suhlasim so vsetkym. Aj podla mna je to casto o 'dokazovani' si discipliny bez rozmyslu za kazdu cenu (ked uz inde nemam respekt, tak to by sme dosli kde, aby aj vlastne decko ku mne nemalo, je to jeho povinnost) a starsiemu decku to aj dojde, potom to aj tak vyzera. Ako keby nic nebolo medzitym - bud totalna benevolencia, alebo tvrdohlave trvanie na veciach zo zasady. Tvoj prispevok dokazuje, ze su matky, ktore aj rozmyslaju a to, ze si decko presunie ulohu na iny cas, lebo je to proste tiez len clovek so svojim zivotom, neznamena, ze rodic zlyhava alebo skonci za rok na drogach 🙄

avatar
0silvia0
6. apr 2017

@m.i.r.i O týchto sobotných rituáloch som počula, asi to takto ešte niekde funguje, ale napr. moja mama už upratovacie soboty nezavádzala, u nás sa robilo keď bola chuť a čas, toto organizovanie všetkého tiež nemala rada u svojej mamy, tak my sme už takto nefungovali. Našťastie. Moja kolegyňa má dodnes tiky a nervy na tieto upratovacie soboty. Hovorí, že roky jej trvalo vyhodiť si tieto z detstva naučené rituály z hlavy. Predstava krásnej slnečnej soboty strávenej vysávaním, prášením kobercov a škrobením dečiek myslím v dnešnej dobe privádza do šialenstva väčšinu rozumne uvažujúcich matiek. Veď nemusí byť upratovaním zničená celá sobota, dá sa upratovať po troškách aj v priebehu týždňa...

avatar
maminuska
6. apr 2017

@m.i.r.i myslím že každá normálna priemerná matka rozozná kedy treba " okamžite " a kedy to má časový limit.
Ale zaobaľovať vyžadovanie od dieťaťa za slušnosť mi príde cez čiaru . Takže ak slušne odmietnem vyhovieť rodičovi som teda neslušný. Takže slušný som len vtedy keď mu vždy vyhoviem , teraz , neskôr ale vyhoviem .
Takže ak poviem mame , nie vynes si to sama ..tak mama slušne začne argumetovať prečo by som to mal vyniesť a nakoniec prejde k donucovacím slušným prostriedkom , niekedy aj neslušným ..vydieranie, manipulácia.
Nie je jednoduchšie byť priamy ? " Vynes tie smeti , lebo už ten kôs smrdí .

avatar
sardinka336
6. apr 2017

@m.i.r.i tak to uz je to umenie vediet ,,vycitit,, ako a kedy od detí niečo ziadat. Jasne, ze nebudem nahanat deti do roboty ked sa učia alebo ked maju nejaku celkom fajn činnost - si kreslí, stavia niečo, číta knihu ...ale ked syn uz ,,dve hodiny,, gemblí tak potom sa naozaj necitim previnilo ked mu poviem ze vynes smeti teraz hned, alebo ošup zemiaky teraz hned - na take veci ako očistena zelenina nemozem čakat cele doobeda, ked varim...
Ale také, ze 10 ročné deti pytaju jest, pit a matka musi vyskočit z gauča ako jójo lebo 10 ročny je zvyknutý ze mama mu podá piťko, nalozí na tanier jedlo čo má na šporáku ...no tak to nie. Zase, jasne ze ked syn sa uči tak mu prinesiem alebo ked ma z času na čas poprosí, prečo nie? Ale skor myslím také deti, ktoré uz maju vek a spravaju sa ako batolata čo bez matky zahynu od smädu, hladu lebo všetko im doma chystaju ako retardovaným. Ako si budu potom vediet poradit v ziovte? Zivot ich naučí, len to potom byvaju často bolestivé a nepríjemné lekcie...

avatar
sisaka
6. apr 2017

@alabla asi sa neviem normálne vyjadrit, keď mi stále nerozumieš. Ok, tak názorne, ako si dala príklad. Dieťa slušne požiadaš, aby vynieslo smeti. Nič nezvyčajne, normálne to robia aj "obyčajní" rodičia. Dieťa slušne odpovie, napr. Teraz robím úlohy, vynesiem ich za 1/2 hod. Pre mna stále Ok. Beriem, nenalieham, normálne. Dieťa o pól hodiny vynieslo smeti. Poslúchlo ma, vykonalo to, čo som od neho chcela. Prosím ta, nazvy tuto činnosť v tvojom "jazyku" , len mi prosím ta nepíš, že dieťa bolo len slušne, lebo tomu tak nie je. Chcem vedieť, ako onalepkuješ tento proces. Druhý príklad. Ta istá požiadavka. Dieťa ale povie: Nie mami, tie smeti nevynesiem, pretože sa mi nechce. Dieťa bolo slušne, dokonca zdôvodnilo prečo nevynesie, teraz čo? Ja, ako zástanca výchovy, trvám na splnení úlohy, trvám na tom, aby má dieťa posluchlo a danú činnosť vykonalo. Ty ako zástanca nevychovy spravíš, čo? Dieťa je slušne, nechceš aby bolo poslušne, takze by malo byt všetko Ok. Dieťa necháš tak a vynesies si tie smeti sama? Alebo ideš použiť nejaké taktiky a "donucovacie prostriedky" ktoré budú viest k vykonaniu danej činnosti? Ak áno, robíš presne to, čo ini, chceš, aby ta dieťa poslúchalo a nielen bolo slušne. Poprosím o normálnu odpoved, veľmi ma to zaujíma a zatiaľ som sa nič nedozvedela o tvojom spôsobe výchovy, pardon nevychovy.

avatar
bodka70
6. apr 2017

@sisaka , no ja osobne by som to riešila tak, že dieťa by som nechala. A na budúce, ak by za mnou došlo, že niečo si odo mňa prosí, tiež by som mu slušne a s úsmevom povedala, že nie, nechce sa mi 🙂. Každý má občas právo povedať nie, aj dieťa. Len si musí uvedomiť, že žije v určitej komunite, rodine, kde každý má svoje požiadavky a priania a tie by mali byť aspoň zhruba rovnomerné a spravodlivo splnené. A tie smeti vyniesť nie(len) kvôli tomu, že to rodič prikázal, ale proste preto, že niekto to urobiť musí a ten "niekto" nemôže byť stále iba jeden človek 🙂.

avatar
alabla
6. apr 2017

@sisaka nerozumiem preco na mna utocis a chces aby som ti nieco vysvetlovala...ved ja ta nenutim vychovavat svoje deti tak, ako to robim ja. Asi si zvyknuta reagovat na prikazy, takze: Uz mi nepis, daj mi pokoj, neryp do mna. 😘

avatar
stratilikova
6. apr 2017

@sisaka za tento podrobný príspevok si zaslúžiš odpoveď, držím palce aby si ju dostala 😉

avatar
stratilikova
6. apr 2017

@sisaka a ako vidím, aj si ju dostala...Presne v štýle modernej nevychovy 😂

avatar
bodka70
6. apr 2017

@sardinka336 , ja tomu hovorím výchova k ohľaduplnosti. Tiež som svoje deti učila, že ja nie som žiaden "poskoč Janko". Isteže keď je ročné dieťa pokakané, prebalíš ho hneď. Keď ti dvojročné dieťa , ktoré 3 hodiny nejedlo zahlási, že je hladné, tak mu urobíš jedlo takmer okamžite. Ale 5 ročné dieťa, ktoré mrnčí, že je hladné, hoci pred hodinou malo banán a chce v meste silou mocou pizzu, tak to som rázne povedala nie, doma máme uvarené, chvíľu vydržíš. Takisto keď som prišla z práce, deti boli naučené - mamka si musí dať polhodinový "reset" a dať si kávu a neprijímam žiadne požiadavky typu "mamííí, chcem to a hento...", keď nešlo o život 🙂. Skrátka deti majú byť naučené , že aj rodič je len človek 😀 a má právo byť unavený, hladný, nervózny, právo na určitý oddych a kúsok kľudu, právo vyžadovať pomoc v domácnosti od ostatných členov rodiny atď. ... Nie že ja umieram od únavy a skáčem okolo zadku živému veselému prckovi, ktorý nevie čo od rozkoše. Nikdy som nebola nejaký veľmi autoritatívny typ, nemám na to povahu, ale vždy som si vedela u detí urobiť poriadok. Tým že som brala vážne ich názory, požiadavky, ale to isté som vyžadovala od nich 🙂.

avatar
zbruna
6. apr 2017

@carrot_apple Ahoj, podla Tvojho uvodneho prispevku usudzujem, ze si trosku ovplyvnena nazormi "Katky z Nevychovy". Ano, mnoho jej rad sa da vo vychove a komunikacii pouzit, ale som z niektorych veci v rozpakoch ... sama nema vlastne deti, niektore jej prispevky/clanky mi pridu vyfabulovane. A treba mat hlavne na mysli, ze jej zamerom, preco to robi, je predat 🙂

avatar
zuzana76
6. apr 2017

@alabla vidíš a mňa zaujíma to isté čo sisaku, chcela by som odpoveď na tie otázky ktoré položila, nikto podľa mňa nerype, ale konkrétne mňa zaujímajú otázky výchovy

avatar
zuzana76
6. apr 2017

@alabla a ten kto práve kladie otázky,tak práve nekoná bez rozmýšľania a nie je len vykonávateľom príkazov, kto sa práve pýta k veci tak rozmýšľa a vyhodnocuje

avatar
sisaka
6. apr 2017

@alabla prepáč, ale absolútne nerozumiem tvojim reakciám. Normálne som sa pýtala. Bez urážania, bez útočenia. Vážne ma to zaujima, žiaľ ako vidím, nechceš mi priblížiť spôsob ako vychovavaš dieťa aj napriek mojej snahe pretransformovať moje príspevky aby boli zrozumiteľne. V poriadku rešpektujem, možno sa nájde niekto, kto nevychovu využíva v praxi a vie ju priblížiť ostatným

avatar
sisaka
6. apr 2017

@bodka70 takze predpokladas, že po čase, dajme tomu mesiac, tomu 5 ročnému dobije samému, že kos je plny a treba ho pravidelne vyprazdnovat? Pripúšťam, že niektoré deti môžu byt na takej úrovni, moje sú trosku akoby som to nazvala jednoduchšie. Nerada vydieram a už vonkoncom nedrzim v sebe, že ty si to a to neurobil včera tak počkaj, ja ti zo zrátam zajtra, keď budeš chcieť raňajkovať, poviem, že sa mi nechce priprav si raňajky sám.... takze to tiež záleží od povahy rodiča. A neviem si predstaviť, žeby napríklad taká pani učiteľka bola schopná a ochotná hrať takéto "takticke hry" s kazdym dietatom v triede, tak ale mozne je vsetko.... ak takymto sposobom prinutis deti, aby robili čo ty chceš a ešte to robia nie preto, že musia ale z čistej radosti z pomahania, klobúk dole, tam som sa ešte ani ja sama nedostala

avatar
bodka70
6. apr 2017

@sisaka , tak väčšina detí niečo potrebuje od rodičov každý deň, takže nemusím čakať mesiac 🙂. Ono závisí od toho , ako to dieťaťu podáš, nejde o to, pomstiť sa mu, ale určitým spôsobom dať mu okúsiť jeho "medicínu", dať mu spätnú väzbu, že to čo urobí (urobil) je druhému tiež nepríjemné poprípade mu to sťažuje život. Väčšina detí si empatiu len cibrí, takže skôr niečo pochopí, ak to okúsi aj na vlastnej koži 🙂. S mojimi deťmi sa o takýchto veciach často rozprávam, takže túto taktiku som použila len pár krát. Bavíme sa o tom, že čo je rodina , aké má každý miesto, že by nebolo fér, ak by niektorí len ťahali a iní sa len viezli. Plus že to má aj praktický dosah - ak som nútená niektoré veci robiť bez ich pomoci, nemám čas potom na iné - napríklad sa s nimi hrať. Toto riešila s deťmi zhruba od tých 4-5 rokov do ich puberty, skrátka nejaké vysvetľovačky prístupné detskému chápaniu. Pozor, vysvetľovanie prečo od nich niečo vyžadujem. je niečo iné ako vyjednávanie a prosenie dieťaťa... Teraz sú už relatívne veľké (13 a 16 rokov) a fungujeme na priamej reči. Skrátka jednám s nimi takmer ako s dospelými... vieme sa normálne dohodnúť .... napr. povešaj prosím ťa prádlo, ja ti zatiaľ opravím to tričko , čo si chcela... buď taká dobrá, postráž brata, nech stihnem pre nás urobiť obed.... a podobne. Niektoré veci majú dohodnuté na pevno, v ten a v ten deň venčí psa jedna, iné dni druhá slečna, Ak má niektorá písomku či je chorá, tak nemusí niektoré veci robiť, ak jedna má výlet u kámošky a cez víkend nepomáha, na druhý víkend si to vymenia...

A funguje to 🙂, fakt ako niekto sa sťažuje na deti v puberte, ja poriadne neviem čo to je... 🙂. Som k nim slušná, rešpektujem ich, prejavujem lásku a oni mi to vracajú. Jasné aj u nás sú nejaké odvrávania, občas drzosť, ale to hneď zastavujem, že toto teda nie...

avatar
sisaka
6. apr 2017

@bodka70 to znie super. Ale dúfam, že to nepovazujes za nevychovu. Podľa mna je to výchova a za neuposlúchnutie sú konsekvencie ( to je jedno akého charakteru) ...

avatar
bodka70
7. apr 2017

@sisaka , nie nepovažujem to za nevýchovu, skôr za menej autoritatívnu výchovu, ktorá mne osobne viac vyhovuje. Skôr sa snažím s deťmi spolupracovať a ísť podľa zásady, nerob druhým to, čo nechceš aby robili tebe 🙂.

avatar
dankabodvanka
7. apr 2017

@carrot_apple Keď jej všetko dovolíš, v 15-tich s ňou neporadíš 😅 Ináč, z akého dôvodu ráno pozerá TV, to si uviedla ako vtip?

Strana
z4